Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 28, 2019

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8P/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319201132
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2019:5319201132.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou vo veci starostlivosti o maloletého P. O., Z..
XX.X.XXXX, B. Q. XXX/XX, XXX XX Č.T., v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky F. A., Z.. XX.X.XXXX, B. Q. XXX/XX, XXX XX Č.,
zastúpenej JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., advokátkou so sídlom Palárikova 88, 022 01 Čadca,
IČO:42071828aotcaP.O.,Z..X.X.XXXX,B.Q.XXX/XX,XXXXXČ.,zastúpenéhoJUDr.Stopka,JUDr.

Cisarík, s.r.o., Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, v konaní o úpravu práv a povinnosti
rodičov k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. S c h v a ľ u j erodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Maloletý P. O., Z.. XX.X.XXXX s a z v e r u j edo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
s tým, že každý z rodičov bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého po dobu jedného týždňa
tak, že po prvýkrát odovzdá matka maloletého do striedavej osobnej starostlivosti otca v nedeľu od

15.00 hod. prvého párneho týždňa nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku do nedele do 15.00
hod. nasledujúceho týždňa. V období nasledujúcich sviatkov a prázdnin bude platiť táto osobitná úprava
striedavej osobnej starostlivosti:

Počas vianočných a novoročných sviatkov bude maloletý v osobnej starostlivosti matky každý nepárny
rok od 24.12. od 8.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý párny rok od 30.12. od 18.00 hod. do 6.1.

do 18.00 hod. nasledujúceho nepárneho roka a v osobnej starostlivosti otca každý párny rok od 24.12.
od 8.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 18.00 hod. do 6.1. do 18.00
hod. nasledujúceho párneho roka.

Počas veľkonočných prázdnin bude maloletý v osobnej starostlivosti matky každý párny rok od Veľkého
piatku od 8.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 18.00 hod. a každý nepárny rok vo Veľkonočný pondelok
od 8.00 hod. do 18.00 hod. a v osobnej starostlivosti otca každý nepárny rok od Veľkého piatku od 8.00

hod. do Veľkonočnej nedele do 18.00 hod. a každý párny rok vo Veľkonočný pondelok od 8.00 hod.
do 18.00 hod.

Počas letných prázdnin bude každý z rodičov vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého po dobu
dvoch týždňov, prvé dva týždne u matky a druhé dva týždne u otca.

Maloletého odovzdá rodič, ktorý ho má v osobnej starostlivosti, tomu rodičovi, ktorý bude vykonávať
osobnú starostlivosť v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča. Odovzdávajúci rodič je povinný
maloletého na výkon osobnej starostlivosti s druhým rodičom riadne pripraviť. Rodič, ktorý zmení adresu
bydliska, je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť druhému rodičovi.

V prípade, ak sa výkon osobnej starostlivosti z vážnych dôvodov nebude môcť zrealizovať, je každý
z rodičov povinný bezodkladne oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi. V prípade, ak sa výkon

osobnej starostlivosti neuskutoční z dôvodov na strane maloletého alebo niektorého z rodičov, má rodič,u ktorého nebol výkon osobnej starostlivosti zrealizovaný, právo na primeranú náhradu výkonu osobnej
starostlivosti v rovnakom rozsahu.

Rodič, ktorý nemá maloletého v osobnej starostlivosti, má právo ho navštevovať.

Maloletého b u d ú zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok obaja rodičia.

Poberateľkou prídavku na dieťa a iných štátnych sociálnych dávok na maloletého b u d e

matka. Nárok na daňový bonus na maloletého si u p l a t n í otec.

II. Otec P. O., Z.. X.X.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého syna P. O., Z.. XX.X.XXXX
sumou 100,- € mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou
rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého dieťaťa sa pôvodne návrhom zo dňa 23.4.2019 domáhal, aby mu bola uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletého syna sumou 180 €, nakoľko medzi ním a matkou dieťaťa
dochádza v poslednom čase k nezhodám. V čase podania návrhu ešte žili v spoločnej domácnosti.

V doplnenom návrhu zo dňa 10.6.2019 na čl. 29, do ktorého podania nastala zmena spočívajúca v
tom, že už s matkou dieťaťa nežili v spoločnej domácnosti, sa už domáhal zverenia maloletého syna
do svojej osobnej starostlivosti a výchovy s tým, že matka bude zaviazaná povinnosťou prispievať na
jeho výživu sumou 30,- € mesačne. Úpravu styku požadoval ponechať na vzájomnú dohodu rodičov.
V rámci skutkových tvrdení uviedol, že pracuje ako živnostník, prevažne v zahraničí. V čase spolužitia

finančne prevažne on zabezpečoval chod domácnosti, ako aj všetky výdavky spojené s bývaním a
starostlivosťou o syna. Uhrádzal všetky poplatky. Matke zasielal z práce dostatok financií. Vznikali však
medzi nimi neustále konflikty ohľadom financovania starostlivosti o maloletého a domácnosť, preto sa
pôvodne domáhal určenia výživného, ktoré by bol povinný hradiť on matke vo výške 180,- € mesačne.
Tiež uviedol, že túto sumu uhrádza matke už od podania návrhu s tým, že jedenkrát jej uhradil 200,- €.

V doplnenom návrhu špecifikoval svoje pravidelné mesačné výdavky: hypotéka 196,52 €, byt 180,- €,
elektrina 40,- €, internet 30,14 €, strava 150 - 200,- €, oblečenie 50,- €, kozmetika 15,- €, telefón 35 -
40,- €, životné poistenie 20,59 €, zdravotné poistenie zhruba 70,- €. Vo vzťahu k poslednému výdavku
na pojednávaní uviedol, že tento výdavok už nemá, nakoľko podnikateľskú činnosť ukončil. Uhrádza aj
materskú škôlku a stravu v nej vo výške 50,- € mesačne, a to od podania návrhu, ďalej oblečenie a obuv

pre maloletého zhruba 60,- €, stravu 80,- €, kozmetiku 10,- €, výlety a hračky zhruba 100,- €, teda 300
€. Na pojednávaní zhodne s matkou maloletého dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu predniesol
rodičovskú dohodu, ku ktorej dospeli, za súhlasu kolízneho opatrovníka, keď sa dohodli na striedavej
rodičovskej starostlivosti, vrátane ktorej navrhli upraviť i styk dieťaťa s rodičmi počas prázdnin či sviatkov,
zároveň určiť poberateľa prídavku na dieťa či daňového bonusu a oprávnenia dieťa zastupovať a

spravovať jeho majetok v bežných veciach. Uviedol, že na výživnom sa nedohodli. Matka požadovala
100,-€mesačneaotecžiadalvýživnéneurčovať.Napojednávanídoplnilrozhodujúceskutkovétvrdenia.
Uviedol, že sa zamestnal na dobu jedného roka s príjmom 720,- € v hrubom. Nepracoval od marca
2019, v tomto období žil z úspor, ktoré mal z predchádzajúcich príjmov. Tie dosahoval vo výške 3.000 -
3.500,- €. V zahraničí pracoval ako programátor. Pracoval tam aj mesiac, niekedy aj tri mesiace, domov

chodieval napríklad na dva týždne, v závislosti od letenky. Túto podnikateľskú činnosť už ukončil, a to
z dôvodu, aby mohol zabezpečovať výchovu dieťaťa. Z príjmu, ktorý dosahuje, hoc ešte nedostal ani
jednu výplatu, nakoľko nemá odpracovaný ešte celý mesiac, mu nezostane takmer nič.

2. Matka dieťaťa vo vyjadrení k návrhu s návrhom otca na zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti

nesúhlasila. Žiadala určiť dieťa do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať otca k plateniu výživného na
dieťa vo výške 350,- € mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Potvrdila, že otec dieťaťa uhrádza
na dieťa mesačne 180 - 200,- €. Svoje mesačné príjmy špecifikovala vo výške 542,04 € (príjem zo
závislej činnosti predstavuje 518,70 € a prídavok na dieťa 24,34 €), svoje mesačné výdavky vo výške
405,- €: titulom stravy 150,- €, oblečenie 30,- €, telefón 15,- €, hygienické potreby 20,- € a bývanie 190,-

€. Výdavky na dieťa špecifikovala nasledovne: bývanie 190,- € (keďže nájomné predstavuje 380,- €,rozdelila ho na polovicu), strava 100,- €, oblečenie 80,- €, lieky a hygiena 20,- €, hračky 50,- € a škôlka
50,- €, spolu teda 490,- €. Všetky výdavky predstavujú spolu 895 €. Pri určení výšky výživného, ktorú od
otca požadovala, vychádzala z príjmu otca, ktorý mal v pozícii programátora v zahraničí dosahovať, a ten

predstavoval zhruba 4.000,- € mesačne. Na pojednávaní zhodne s otcom dieťaťa predniesla rodičovskú
dohodu s tým, že táto nepoňala výživné, ktoré od otca požaduje vo výške 100,- € mesačne, vzhľadom
k rozdielnym majetkovým pomerom oboch rodičov.
3. Kolízny opatrovník, ktorý v uvedenom konaní záujmy dieťaťa zastupuje, k pôvodnému návrhu otca
podal písomnú správu zo dňa 24.6.2019 čl. 44, z ktorej vyplýva, že otec z dôvodu ukončenia projektu

skončil prácu v zahraničí. Od marca 2019 nepracuje, hľadá si prácu na Slovensku, v mieste bydliska.
Matka sa zo spoločnej domácnosti s dieťaťom odsťahovala dňa 2.6.2019. Šetrením kolízny opatrovník
zistil, že maloletý je zvyknutý na prostredie, v ktorom býval. S otcom má vyvinutý pekný citový vzťah.
V čase pohovoru sa k otcovi túlil, vyzeral spokojne. Matka potvrdila, že otec dieťaťa uhrádza mesačne
pravidelne výživné vo výške 180,- €. Svoj príjem uviedla vo výške 500,- €. Poukázala na to, že od
1.7.2019 plánuje bývať v prenajatom byte, kde výška nájomného bude predstavovať 380,- €. Maloleté

dieťa je zdravé, vývin je primeraný jeho veku. Má vyvinutý citový vzťah k obom rodičom. Kolízny
opatrovník nezistil žiadne zanedbávanie starostlivosti rodičov o maloletého. Dieťa žilo u otca v prostredí,
ktoré je mu blízke, má tam vytvorené vhodné podmienky. Odporučil návrhu na určenie výživného vo
výške 180,- € vyhovieť, nakoľko táto výška je v záujme maloletého dieťaťa.

4. Súd na prejednanie uvedenej veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania a oboznámením listinných dôkazov. Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

5. Z rodného listu maloletého dieťaťa na čl. 31 rub spisu vyplýva, že sa narodilo dňa XX.X.XXXX rodičom

P. O. T. F. A.. Títo nie sú manželmi.

6. Z výpisu zo živnostenského registra na čl. 7, i aktuálneho, ktorý súd obstaral a oboznámil i na
pojednávaní (§ 185 ods. 2 CSP), vyplýva, že otec maloletého je ku dňu rozhodovania súdu osobou
samostatne zárobkovo činnou s predmetom podnikania: počítačové služby, kúpa tovaru na účely jeho

predaja konečnému spotrebiteľovi, údržba motorových vozidiel, vydavateľská činnosť, polygrafická
výroba, knihárske práce, oprava osobných potrieb a potrieb pre domácnosť.

7. Z potvrdenia Daňového úradu Žilina zo dňa 23.5.2019 čl. 22 vyplýva, že otec maloletého podal za
zdaňovacie obdobie roka 2018 daňové priznanie, v ktorom uviedol nasledovné údaje: príjmy zo živnosti

41.050,- €, výdavky zo živnosti 20.191,52 €, čistý základ dane 20.858,48 €.

8. Z potvrdenia o príjme matky za mesiac apríl 2019 čl. 20 vyplýva, že čistá mzda matky predstavuje
518,70 €.

9. Z výpisu z účtu otca maloletého dieťaťa čl. 33 a nasledujúce spisu vyplýva, že dňa 16.5.2019 bola
poukázané z účtu otca titulom výživného suma 200,- €.

10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 24 ods. 1 až 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (1)

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak
je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobnástarostlivosť v záujme dieťaťa. (2) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (3) Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práva povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje

právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi. (4)

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné

neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Predmetom tohto konania obaja rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nie sú zosobášení, nežijú v
spoločnej domácnosti a nevedia sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, svojimi návrhmi

učinili prvú úpravu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Každý žiadal pôvodne zveriť
dieťa do svojej osobnej starostlivosti a určiť výživné druhému rodičovi. Vo vzťahu k uvedenému bolo
pôvodne vykonané i dokazovanie (napr. predmet šetrenia pomerov zo strany kolízneho opatrovníka,
ktorý podával správu k návrhu otca, nakoľko návrh matky bol doručený krátko pred pojednávaním
a účastníkom konania bol predložený až na začiatku pojednávania). Na pojednávaní však rodičia

maloletého dieťaťa zhodne predniesli rodičovskú dohodu. Dohodli sa na striedavej osobnej starostlivosti,
s konkrétnou úpravou styku i počas letných, či zimných prázdnin, ako aj sviatkov. Dohoda poňala i to,
ktorý z rodičov bude poberateľom prídavku na dieťa, či iných prípadných sociálnych dávok, a ktorý z nich
si uplatní nárok na daňový bonus. Zároveň obaja žiadali byť oprávnenými dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok v bežných veciach. Nedospeli však k dohode ohľadom výživného, keď otec požadoval pri

tejto forme osobnej starostlivosti o dieťa výživné neurčovať, na strane druhej však matka požadovala od
otca 100,- €, dôvodiac rozdielnymi majetkovému pomermi. Kolízna opatrovníčka ponechala túto otázku
na úvahe súdu. Súd vzhľadom k uvedenému preto vykonal dokazovanie najmä vo vzťahu k výživnému
na maloleté dieťa. Vychádzal z tvrdení oboch rodičov, ktoré považoval za nesporné, sčasti i preukázané.
Matka tvrdila a preukazovala celkový príjem zhruba vo výške 540,- € mesačne a celkové výdavky vo

výške 895 €. Výdavky matky (490 €) považoval súd za primerané, vychádzajúc i z jeho rozhodovacej
činnosti. Výdavky dieťaťa vo výške 490,- € mesačne však považoval, i vzhľadom k veku dieťaťa, za
nadštandardné, niektoré z nich preto ponížil. Je toho názoru, že výdavok na hračky nie je nevyhnutným
výdavkom, pričom tento bol špecifikovaný až vo výške 50,- € mesačne. Pokiaľ ide o oblečenie, vo vzťahu
k nemu matka sama uviedla, že dieťa je zvyknuté na lepšie, značkové oblečenie, ktoré si mohli predtým,

vzhľadom k príjmu otca, dovoliť. Tento výdavok súd ponížil na sumu 60,- € mesačne, ktorá je zároveň
sumou zhodnou so sumou uvedenou k tomuto výdavku otcom dieťaťa, ktorý nesporne väčšinu týchto
výdavkov donedávna platil. Pokiaľ ide o výdavok na škôlku tvrdený vo výške 50,- € mesačne, nesporné
bolo, že tento doposiaľ uhrádzal otec s tým, že rodičia sa dohodli, že na tomto sa budú podieľať obaja
rovnako, preto súd v danom prípade tento výdavok rozdelil na polovicu. Pri úprave týchto výdavkov

zo strany súdu dospel k záveru, že mesačné výdavky dieťaťa, ktoré posúdil ako výdavky nevyhnutné,
predstavujú 395,- € mesačne (190,- € bývanie, 100,- € strava, oblečenie 60,- €, lieky, hygiena 20,- €,
škôlka 25,- €), každý z rodičov by mal teda hradiť polovicu = 197,50 € (395 : 2). Ide o sumu predstavujúcu
polovicu všetkých výdavkov na maloleté dieťa, existujúcich v čase rozhodovania súdu. Približne tútosumu (180 € až 200 €) otec dieťaťa po celý čas, i ku dňu rozhodovania súdu, nesporne uhrádzal.
Sama matka sa na pojednávaní vyjadrila, že pokiaľ otec uhrádzal výživné vo výške 180,- € mesačne,
postačovalo jej to pokryť spolu s jej príjmom všetky jej mesačné výdavky, vrátane výdavkov na dieťa.

Súd však vzhľadom k tomu, že rodičia sa dohodli na striedavej rodičovskej starostlivosti, keď je zrejmé,
že polovicu mesiaca sa bude dieťa nachádzať v starostlivosti otca, túto sumu ešte vydelil dvoma, pričom
získal sumu 98,75 €. Táto suma približne zodpovedá matkou požadovanému výživnému (100 €). Suma
100 € zároveň približne predstavuje polovicu nákladov na dieťa, ktoré doteraz otec uhrádzal. Suma
180, resp. 200 € nesporne (vychádzajúc zo zhodného vyjadrenia oboch rodičov) postačovala na úhradu

výdavkov na syna, avšak za iného skutkového stavu, pretože výdavky boli špecifikované za obdobie,
v ktorom matka s dieťaťom žili spolu s otcom v spoločnej domácnosti, došlo však k zmene, matka
s dieťaťom sa odsťahovali, v súvislosti s čím matke vznikol nový výdavok titulom nájomného, ktorý
súd pri rozhodovaní ako dôvodný, nevyhnutný, zohľadnil. Vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam
súd návrhu matky v tomto smere vyhovel, považoval ho za dôvodný, zároveň súladný so záujmami
maloletého, pričom súd opäť poukazuje na to, že výdavky maloletého pôvodne špecifikované matkou

ponížil. Podľa názoru súdu je toto výživné v schopnostiach a možnostiach otca. K uvedenému súd
uvádza, že bol nútený vychádzať z potenciality príjmov na strane otca, ktorý dokonca na pojednávaní
súdu uviedol nepravdivý údaj, keď tvrdil, že podnikateľskú činnosť ukončil, pričom toto tvrdenie mal súd
vyvrátené aktuálnym výpisom zo živnostenského registra. Ku dňu rozhodovania súdu je otec dieťaťa
osobou samostatne zárobkovou činnou s pomerne širokým spektrom podnikateľskej činnosti. Súd je

toho názoru, že otec dieťaťa sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodného zamestnania, resp. príjmu,
ktorý dosahoval. Súd, prihliadnuc i na predmet jeho podnikateľskej činnosti, je toho názoru, že otcovi,
ktorý uviedol, že má dobrý zdravotný stav a je vyučený v odbore automechanik, nič nebráni v tom,
aby podnikateľskú činnosť vykonával prípadne počas tých dvoch týždňov, počas ktorých bude dieťa
v starostlivosti matky, prípadne si našiel iné, lepšie platené zamestnanie. Súčasný príjem tvrdený vo

výške 720 € v čistom predstavuje z pôvodne dosahovaného príjmu (3 000 € - 3 500 €, súd pri výpočte
vychádzal zo sumy 3 250 €) len 22,15 %. Uvedené nemôže byť v záujme maloletého dieťaťa, aj napriek
tvrdeniu otca, že táto zmena uňho nastala z dôvodu, že sa chce starať o syna. Táto okolnosť však
nemôže byť sama o sebe spôsobilou vylúčiť potrebu prihliadania na potencialitu príjmu u povinného
rodiča. Prvoradý je záujem dieťaťa, na ten súd v tomto konaní aj prihliadal a ustálil, že v jeho záujme je,

aby otec prispieval na jeho výživu, a to za čas, keď sa dieťa bude nachádzať v starostlivosti matky.

12. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré boli poňaté do rodičovskej
dohody, súd ustálil, že je súladná so záujmami dieťaťa. Zverenie maloletého dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov je riešením, ktoré je prospešné pre maloleté dieťa, nakoľko je tak

zachovaný jeho vzťah k obidvom rodičom a udržiavaný pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný
kontaktsobidvomarodičmi.Vychádzalizozáverovsprávykolíznehoopatrovníka,ktorýzáujmydieťaťav
konaní zastupuje, ktorý uviedol, že dieťa má vyvinutý citový vzťah k obom rodičom. Neboli zistené žiadne
nedostatky v starostlivosti rodičov o maloletého. Následne na pojednávaní navrhol dohodu rodičov
schváliť.

13. O trovách tohto konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Civilný
mimosporový poriadok v časti upravujúcej konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorým
je i dané konanie, inak neustanovuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na
Okresný súd v Čadci.

Podľa § 122 CMP proti výroku rozsudku, ktorým súd schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení

podať odvolanie.

Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie

musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, resp. k čomu sa zaviazal,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie
podľa Exekučného poriadku. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone
neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.