Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319201132
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5319201132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej
a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matka F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX,
XXX XX Q., zastúpená JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., advokátkou so sídlom Palárikova 88, 022

01 Čadca, IČO: 42 071 828 a otec P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX G., zastúpený
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A,
022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8P/15/2019-70 zo dňa 28. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 8P/15/2019-70 zo dňa 28. júna 2019 vo výroku II., o uložení
povinnosti otcovi maloletého P. prispievať na jeho výživu sumou 100,00 Eur mesačne k rukám matky,
m e n í tak, že výživné s a n e u r č u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

V nenapadnutom výroku I., o schválení rodičovskej dohody, zostáva rozsudok Okresného súdu Čadca
č.k. 8P/15/2019-70 zo dňa 28. júna 2019 n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd schválil rodičovskú dohodu uzavretú medzi rodičmi maloletého
dieťaťa, podľa ktorej sa maloletý P. zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým,

že každý z rodičov bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého po dobu jedného týždňa tak,
že po prvýkrát odovzdá matka maloletého do striedavej osobnej starostlivosti otca v nedeľu od 15.00
hod. prvého párneho týždňa nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku do nedele do 15.00 hod.
nasledujúceho týždňa. V období nasledujúcich sviatkov a prázdnin bude platiť táto osobitná úprava
striedavej osobnej starostlivosti: Počas vianočných a novoročných sviatkov bude maloletý v osobnej
starostlivosti matky každý nepárny rok od 24.12. od 8.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý párny rok
od 30.12. od 18.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod. nasledujúceho nepárneho roka a v osobnej starostlivosti

otca každý párny rok od 24.12. od 8.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12.
od 18.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod. nasledujúceho párneho roka. Počas veľkonočných prázdnin bude
maloletý v osobnej starostlivosti matky každý párny rok od Veľkého piatku od 8.00 hod. do Veľkonočnej
nedele do 18.00 hod. a každý nepárny rok vo Veľkonočný pondelok od 8.00 hod. do 18.00 hod. a v
osobnej starostlivosti otca každý nepárny rok od Veľkého piatku od 8.00 hod. do Veľkonočnej nedele do
18.00hod.akaždýpárnyrokvoVeľkonočnýpondelokod8.00hod.do18.00hod.Počasletnýchprázdnin

bude každý z rodičov vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého po dobu dvoch týždňov, prvé dva
týždneumatkyadruhédvatýždneuotca.Maloletéhoodovzdárodič,ktorýhomávosobnejstarostlivosti,
tomu rodičovi, ktorý bude vykonávať osobnú starostlivosť v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča.Odovzdávajúci rodič je povinný maloletého na výkon osobnej starostlivosti s druhým rodičom riadne
pripraviť. Rodič, ktorý zmení adresu bydliska, je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť druhému
rodičovi. V prípade, ak sa výkon osobnej starostlivosti z vážnych dôvodov nebude môcť zrealizovať, je

každý z rodičov povinný bezodkladne oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi. V prípade, ak sa výkon
osobnej starostlivosti neuskutoční z dôvodov na strane maloletého alebo niektorého z rodičov, má rodič,
u ktorého nebol výkon osobnej starostlivosti zrealizovaný, právo na primeranú náhradu výkonu osobnej
starostlivosti v rovnakom rozsahu. Rodič, ktorý nemá maloletého v osobnej starostlivosti, má právo ho
navštevovať. Maloletého budú zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok obaja rodičia.

Poberateľkou prídavku na dieťa a iných štátnych sociálnych dávok na maloletého bude matka. Nárok
na daňový bonus na maloletého si uplatní otec (výrok I.). Otcovi maloletého dieťaťa uložil súd povinnosť
prispievať na výživu maloletého syna P. sumou 100,00 Eur mesačne, vždy k 15-temu dňu v mesiaci
vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku (výrok II.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal
súd právo na náhradu trov konania (výrok III.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že maloleté dieťa pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí nie
sú manželmi a ani v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, preto s poukazom na ust. § 36 ods.
1 Zákona o rodine bolo potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu. V priebehu konania sa rodičia dohodli na úprave starostlivosti o maloleté dieťa formou striedavej
starostlivosti v týždenných intervaloch. Striedavá starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt

s obidvoma rodičmi, rešpektuje práva dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Z
vykonaného dokazovania nemal súd preukázanú žiadnu prekážku brániacu zvereniu maloletého dieťaťa
do striedavej starostlivosti, pričom kolízny opatrovník odporučil rodičovskú dohodu ohľadom zverenia
maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov schváliť, pretože je v záujme maloletého,
keďže dieťa má vyvinutý citovaný vzťah k obom rodičom. Súčasťou rodičovskej dohody bola aj úprava

striedavejosobnejstarostlivostirodičovpočassviatkovaprázdninstým,žerodič,ktorýnemámaloletého
v osobnej starostlivosti, má právo ho navštevovať. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania
súd mal za to, že rodičovská dohoda v znení tak, ako je uvedená vo výroku I. rozsudku, je v záujme
maloletého dieťaťa, a preto ju schválil s poukazom na ust. § 36 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 1, 2, 3,
4 Zákona o rodine.

3. S výrokom o úprave starostlivosti o maloleté dieťa formou striedavej osobnej starostlivosti je spojené
konanie o výživnom (§ 62 ods. 6 Zákona o rodine). Rodičia však nedospeli k dohode ohľadom výživného,
keď otec požadoval pri tejto forme osobnej starostlivosti o dieťa výživné neurčovať, na strane druhej
však matka požadovala výživné na maloleté dieťa vo výške 100,00 Eur mesačne, dôvodiac rozdielnymi

majetkovými pomermi. Kolízna opatrovníčka ponechala túto otázku na úvahu súdu. Vzhľadom na
prezentované tvrdenia rodičov okresný súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k výživnému na maloleté
dieťa. Vychádzal z tvrdení oboch rodičov, ktoré považoval za nesporné, sčasti i preukázané. Matka
tvrdila a preukazovala celkový príjem zhruba vo výške 540,00 Eur mesačne a celkové výdavky vo výške
895,00 Eur mesačne. Výdavky dieťaťa vo výške 490,00 Eur mesačne považoval súd i vzhľadom k

veku dieťaťa za nadštandardné, niektoré z nich preto ponížil. Výdavky na hračky boli špecifikované
až vo výške 50,00 Eur mesačne, čo súd nepovažoval za nevyhnutný výdavok. Pokiaľ ide o oblečenie,
vo vzťahu k nemu matka sama uviedla, že dieťa je zvyknuté na značkové oblečenie, ktoré si mohli
predtým, vzhľadom k príjmu otca, dovoliť. Tento výdavok súd ponížil na sumu 60,00 Eur mesačne, ktorá
jezároveňsumouzhodnousosumouuvedenouktomutovýdavkuotcomdieťaťa,ktorýnesporneväčšinu

týchto výdavkov donedávna platil. Pokiaľ ide o výdavok na škôlku tvrdený vo výške 50,00 Eur mesačne,
nesporné bolo, že tento doposiaľ uhrádzal otec s tým, že rodičia sa dohodli, že na tomto sa budú
podieľať obaja rovnako, preto súd v danom prípade tento výdavok rozdelil na polovicu. Pri takejto úprave
výdavkov zo strany súdu dospel k záveru, že mesačné výdavky dieťaťa, ktoré posúdil ako výdavky
nevyhnutné, predstavujú 395,00 Eur mesačne (190,00 Eur bývanie, 100,00 Eur strava, oblečenie 60,00

Eur, lieky, hygiena 20,00 Eur, škôlka 25,00 Eur), a teda každý z rodičov by mal hradiť polovicu, t.j. 197,50
Eur (395,00 Eur : 2). Približne túto sumu (180,00 až 200,00 Eur) otec dieťaťa po celý čas i ku dňu
rozhodovaniasúdunesporneuhrádzal.Samamatkasanapojednávanívyjadrila,žepokiaľotecuhrádzal
výživné vo výške 180,00 Eur mesačne, postačovalo jej to pokryť spolu s jej príjmom všetky jej mesačné
výdavky, vrátane výdavkov na dieťa. Súd však vzhľadom k tomu, že rodičia sa dohodli na striedavej

rodičovskej starostlivosti, keď je zrejmé, že polovicu mesiaca sa bude dieťa nachádzať v starostlivosti
otca, túto sumu ešte vydelil dvoma, pričom získal sumu 98,75 Eur. Táto suma približne zodpovedá
matkoupožadovanémuvýživnému100,00Eur.Suma100,00Eurzároveňpredstavujepolovicunákladov
na dieťa, ktoré doteraz otec uhrádzal. Suma 180,00, resp. 200,00 Eur nesporne postačovala na úhraduvýdavkov na syna, avšak za iného skutkového stavu, pretože výdavky boli špecifikované za obdobie,
v ktorom matka s dieťaťom žili spolu s otcom v spoločnej domácnosti. Došlo však k zmene, matka s
dieťaťom sa odsťahovali, v súvislosti s čím matke vznikol nový výdavok titulom nájomného, ktorý súd

pri rozhodovaní ako dôvodný, nevyhnutný, zohľadnil. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd návrhu
matky v tomto smere vyhovel, považoval ho za dôvodný a zároveň súladný so záujmami maloletého
dieťaťa. Podľa názoru súdu je toto výživné v schopnostiach a možnostiach otca, pričom vychádzal z
potencionality príjmov na strane otca, ktorý tvrdil, že podnikateľskú činnosť ukončil, avšak toto tvrdenie
mal súd vyvrátené aktuálnym výpisom zo živnostenského registra. Súd mal za to, že otec bez dôležitého

dôvodu vzdal sa výhodného zamestnania, resp. príjmu, ktorý dosahoval. Otec je vyučený v odbore
automechanik, jeho zdravotný stav je dobrý, a teda nič mu nebráni v tom, aby podnikateľskú činnosť
vykonával, prípadne počas tých dvoch týždňov, počas ktorých bude dieťa v starostlivosti matky. Súčasný
príjemotcatvrdenývovýške720,00Eurvčistompredstavujezpôvodnedosahovanéhopríjmu(3.000,00
až 3.500,00 Eur) len 22,15 %. Uvedené nemôže byť v záujme maloletého dieťaťa aj napriek tvrdeniu
otca, že táto zmena uňho nastala z dôvodu, že sa chce starať o syna. Táto okolnosť však nemôže

byť sama o sebe spôsobilou vylúčiť potrebu prihliadania na potencionalitu príjmu u povinného rodiča.
Prvoradý je záujem dieťaťa, a preto za čas, keď sa dieťa bude nachádzať v starostlivosti matky, súd
ustálil, že je v záujme dieťaťa, aby otec prispieval na jeho výživu. Pri svojom rozhodovaní okresný súd
vychádzal z ust. § 62 ods. 1, 2 a 6, ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý
žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že výška výživného počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti rodičov sa neurčuje. Dal do pozornosti, že vo svojom vyjadrení zo dňa 10.06.2019 domáhal

sa zverenia maloletého P. do jeho osobnej starostlivosti s tým, že matke bude uložená povinnosť
platiť výživné na maloleté dieťa. Na pojednávaní v záujme maloletého dieťaťa súhlasil so zverením
maloletého P. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Napriek tomu, že rodičia nežijú v
spoločnej domácnosti, od 01.06.2019 uhrádzal výdavky na materskú škôlku, vrátane stravy, prispieval
matke na výživu maloletého sumou 180,00 až 200,00 Eur mesačne, v prípade ak matka s maloletým P.

niečo potrebovali, otec tieto výdavky uhradil. Tieto výdavky uhrádzal otec bez nároku na kompenzáciu
zo strany matky. Matka na pojednávaní zavádzala súd tvrdením, že jej jediným príjmom zo závislej
činnosti je mzda vo výške 518,70 Eur a suma 24,34 Eur ako prídavok na dieťa. Tieto informácie
však nezodpovedajú realite, nakoľko matka mala v čase rozhodovania súdu platnú pracovnú zmluvu
uzatvorenú so zamestnávateľom INDEX NOSLUŠ, s.r.o. so sídlom v Bratislave a pre túto spoločnosť

pracuje aj naďalej. Požiadavka matky na platenie výživného je čisto zištná, sledujúca záujmy matky a
nemôže byť v záujme práva syna na výživné. Rovnako matka uviedla nepravdivé informácie, keď tvrdila,
že v podnájme býva sama. Táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, pretože matka so svojim priateľom
žijú v spoločnej domácnosti, matka využíva jeho osobné motorové vozidlo. Na tieto skutočnosti reagoval
aj kolízny opatrovník, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že matka síce majetok nemá, býva v podnájme,

ktorý platí, avšak má priateľa, ktorý by jej mal prispievať. S poukazom na ust. § 62 ods. 6 Zákona o
rodine dal do pozornosti, že okresný súd sa odchýlil od citovaného ustanovenia zákona, čím poprel
jeho význam, pokiaľ ide o dôvodnosť priznania výšky výživného pri rovnakej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, čo odôvodnil len potencionalitou príjmu otca. Súd nevzal do úvahy vyjadrenia otca, v ktorom
odôvodnil zmenu majetkových pomerov predovšetkým z dôvodu, že bolo v jeho záujme vychovávať

syna, pričom toto nebolo možné, ak odchádzal do zahraničia na dva až tri mesiace. Otec si je vedomý
zníženia svojej životnej úrovne, rovnako aj následkov, ktoré z nej vyplývajú, avšak ukončenie podnikania
nemožno považovať zo strany otca za zištné. Pri rozhodovaní súd vychádzal z príjmu otca, ktorý
dosahoval v minulosti vo výške 3.000,00 až 3.500,00 Eur, avšak nebral do úvahy náklady vo výške
2.000,00 Eur. Po návrate na Slovensko otec v záujme stability príjmu ukončil podnikateľskú činnosť a

našiel si zamestnanie vo firme Slovak Expedition, s.r.o. ako vodič. V uvedených súvislostiach nemožno
potom pri rozhodovaní neprihliadať aj na takýto počin otca, ktorý kladie záujmy maloletého dieťaťa na
prvé miesto. Zdôraznil, že majetkové pomery otca nie sú diametrálne odlišné od životnej úrovne matky
maloletého. Schopnosti a možnosti sú u oboch rodičov obdobné, a teda matka je schopná zabezpečiť
všetky základné potreby maloletého v období, keď bude dieťa v jej osobnej starostlivosti, a to aj bez

toho, aby otec uhrádzal výživné, a tým jej dodatočne prispieval. Matka má stabilné zamestnanie, žije
v partnerskom vzťahu a nežije vo finančnej núdzi ani tiesni. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb
maloletého P. v porovnaní s jeho možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi, je výživné
stanovené prvoinštančným súdom na sumu 100,00 Eur mesačne s poukazom na znenie schválenejrodičovskej dohody o striedavej osobnej starostlivosti, neprimerané. K odvolaniu pripojil kópiu pracovnej
zmluvy matky v spoločnosti INDEX NOSLUŠ, s.r.o. so sídlom v Bratislave na pozíciu predavač -
pokladník s nástupom do zamestnania dňom 15.05.2019. Ďalej pripojil potvrdenie o ukončení svojho

podnikania dňom 04.07.2019.

6. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť a priznať náhradu trov konania. Namietala skutkové tvrdenia otca, že má ďalší príjem na
základe pracovnej zmluvy so zamestnávateľom INDEX NOSLUŠ, s.r.o. Matka vykonávala prácu pre

zamestnávateľa len príležitostne ako brigádnu výpomoc cez víkendy, ale túto nevykonáva, odkedy sa
zamestnala v spoločnosti Hanes Global Supply Chain Slovakia, a.s. Taktiež poprela tvrdenia otca, že
v prenajatom byte žije s novým priateľom, ktorý by jej mal prispievať na náklady spojené s bývaním.
Tieto tvrdenia otec vyslovil len v hypotetickej rovine, a preto ich označila za irelevantné. Konštatovala,
že súd prvej inštancie správne vychádzal z potencionality príjmov na strane otca pokiaľ sa aktuálne
zamestnal ako vodič s mesačným príjmom 730,00 Eur a vzdal sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že po prešetrení pomerov u oboch rodičov
zistil, že obaja rodičia sú schopní sa postarať o svoje dieťa a neboli zistené žiadne nedostatky v
ich starostlivosti. Citová väzba dieťaťa je vyvážená k obom rodičom. Pokiaľ ide o vyjadrenie otca

ohľadom výpovede kolízneho opatrovníka na pojednávaní, zdôraznil, že kolízny opatrovník ponechal
výšku výživného na úvahe súdu. Súd zvážil potencionalitu príjmov otca a matky, a teda rozhodnutie
súdu je v záujme maloletého dieťaťa.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky v podaní zo dňa 06.09.2019 uviedol, že zotrváva na dôvodoch

svojho odvolania s tým, že správanie matky je účelové a sleduje primárne jej záujmy. V ďalšej časti len
zopakoval svoje tvrdenia uvádzané v odvolaní.

9. Vyjadrenie otca bolo doručené právnej zástupkyni matky dňa 20.09.2019, na ktoré písomne
nereagovala. Na vyjadrenie otca taktiež nereagoval kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, vyjadrenie

otca mu bolo doručené dňa 19.09.2019.

10. Na doručené vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca nereagoval právny zástupca otca,
ani právna zástupkyňa matky.

11.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),beznariadeniapojednávania(§385ods.1CSPacontrario
postupom podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP, pričom nie je viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 66 CMP a
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o výživnom pre maloleté dieťa podľa § 388 CSP s použitím §
2 ods. 1 CMP zmenil tak, že výživné sa neurčuje. V časti úpravy striedavej osobnej starostlivosti rodičov

o maloletého P. formou schválenej rodičovskej dohody zostal rozsudok okresného súdu vo výroku I.
nedotknutý.

12. Predmetom konania v posudzovanej veci je určenie výživného pre maloleté dieťa súdom, keď
zároveň súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa maloletý P. zveril do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov tak, že každý z rodičov má dieťa v osobnej starostlivosti pol mesiaca (otec každý nepárny
týždeň v roku a matka každý párny kalendárny týždeň v roku), počas letných prázdnin bude každý z
rodičov vykonávať osobnú starostlivosti o maloletého po dobu dvoch týždňov (prvá dva týždne u matky
a druhé dva týždne u otca), rovnomerné je aj striedanie osobnej starostlivosti počas vianočných, resp.
veľkonočných prázdnin a sviatkov.

13. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletého P. do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, neboli napadnuté odvolaním, odvolaním bol napadnutý
výrok rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom pre maloleté dieťa.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutočný stav v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností, avšak prejednávanú vec nesprávne právne posúdil.15.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu

právnu normu alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia
NS SR 2MCdo/4/2009).

16. Závery vyslovené okresným súdom v otázke určenia výživného pre maloleté dieťa nepovažoval súd

druhej inštancie za súladné s platnou a účinnou právnou úpravou.

17. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov sa prejavuje aj vo vyživovacej
povinnosti rodičov. Podľa ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej
starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej

starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Striedavá osobná starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo
s každým z rodičov v určitom pravidelnom časovom intervale. Zákon nechápe ako pravidlo, že sa
výživné neurčí. Toto riešenie je jednou z možných alternatív, avšak súd môže rozhodnúť aj inak, a
to po zistení všetkých relevantných skutočností a významných okolností pre rozhodnutie (vyhľadávací
princíp). Na určenie výšky výživného pre dieťa v striedavej starostlivosti majú vplyv všetky faktory

a okolnosti rozhodné pre určenie výživného (aktuálne príjmy oboch rodičov v čase rozhodovania,
majetkové pomery, počet vyživovacích povinností, náklady na výživu maloletého dieťaťa). Až po tom, čo
si súd ustáli, aká čiastka predstavuje mesačné potreby dieťaťa, môže rozhodnúť o tom, v akom pomere
medzi rodičov plnenie tejto vyživovacej povinnosti rozdelí. Jedným z možných variantov je rozdelenie
takto zosumarizovaných nákladov na dieťa medzi rodičov v pomere, vyplývajúcom najmä z ich možností,

schopností a majetkových pomerov a s ohľadom na dĺžku času, ktorý sa bude každý z rodičov o dieťa
osobne starať. Výnimočne môže súd rozhodnúť aj tak, že výživné neurčuje.

18. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na
dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane

povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča musí súd postupovať veľmi
prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť
vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky
vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia
rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal,

resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého
vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a pod.). V zmysle
§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Aplikačná prax vymedzila odôvodnené potreby dieťaťa ako náklady spojené s výživou, ošatením,

bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym
a športovým vyžitím a záujmami. Odôvodnené potreby je nevyhnutné individualizovať z hľadiska
konkrétnych potrieb, ktoré sú závislé od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho veku, duševnej a telesnej
vyspelosti, povolania a pod. Budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodné. Ďalej sú
odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj

vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. V zmysle ust. § 62 ods.
4 veta prvá Zákona o rodine prihliada sa na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

20. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie
nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva

vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo
objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti
je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa
je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine).Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napr. výška
mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách.

21. Pokiaľ ide o náklady na výživu maloletého dieťaťa ustálené súdom prvej inštancie a podrobne
uvedené v bode 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku, tieto účastníci v odvolacom konaní
nespochybňovali. Medzi účastníkmi zostalo sporným, či pri dohodnutej striedavej osobnej starostlivosti
rodičov v rovnakom rozsahu je dôvodné pristúpiť k určeniu výživného. Matka požadovala výživné v
rozsahu 100,00 Eur, keďže vychádzala z príjmu otca vo výške 3.000,00 až 3.500,00 Eur dosahovaného

prácou v zahraničí. Okresný súd akceptoval návrh matky a vychádzal z potencionálneho príjmu otca,
keďže v súčasnosti jeho zárobok dosahuje výšku 720,00 Eur brutto.

22. Odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného stavu súdom prvej inštancie, mal za to, že v konkrétnostiach
prejednávanej veci nie je dôvodné vychádzať z potencionálneho príjmu otca, ale z reálne dosahovaného
príjmu v čase rozhodovania súdu.

23. Je pravdou, že otec maloletého dieťaťa pracoval ako živnostník prevažne v zahraničí so zárobkom
3.000,00 až 3.500,00 Eur, kde náklady za nájom apartmánu, auta, platby energií dosahovali výšku až
2.000,00 Eur. Počas tohto obdobia otec zo svojho príjmu uhrádzal všetky náklady na domácnosť a
dieťa,matkedieťaťaprispievaleštesumou600,00až700,00Eurmesačne.Finančnetedazabezpečoval

chod domácnosti, ako aj potreby maloletého dieťaťa. Prácu v zahraničí ukončil v marci 2019 z dôvodu
ukončenia projektu a bezprostredne na to si začal hľadať prácu na Slovensku, aby čo najviac času mohol
venovať výchove syna. Medzi rodičmi opakovane vznikali nezhody ohľadom financovania a starostlivosti
o syna, preto otec podal návrh v apríli 2019 na určenie výživného pre dieťa v sume 180,00 Eur mesačne.
Už v tomto období uhrádzal všetky potreby maloletého dieťaťa, ktoré sumárne dosahovali výšku 300,00

Eur mesačne (poplatky v škôlke 50,00 Eur, oblečenie cca 60,00 Eur, strava 80,00 Eur, kozmetika 10,00
Eur, výlety a hračky 100,00 Eur). Matka opustila spoločnú domácnosť 02. júna 2019, odsťahovala sa ku
svojim rodičom, následne si prenajala zariadený dvojizbový byt, za ktorý platí mesačne 380,00 Eur. Otec
zostal bývať v byte, ktorý je jeho vlastníctvom. Zo svojho platu hradí hypotéku 196,52 Eur, náklady na byt
180,00 Eur, elektrina 40,00 Eur, internet 30,00 Eur, strava 150,00 Eur, oblečenie 50,00 Eur, kozmetika

15,00 Eur, telefón 35,00 Eur, životné poistenie 20,59 Eur. V konaní pred súdom prvej inštancie otec
avizoval, že ukončil podnikanie a ubudli mu tak výdavky na zdravotné poistenie v sume 70,00 Eur. Z
podaného odvolania vyplynulo, že podnikateľskú činnosť otec ukončil oficiálne dňa 04.07.2019. Pokiaľ
ide o majetkové pomery otca, tieto sú priaznivejšie v tom smere, že vlastní byt, ktorý však musí formou
hypotéky splácať. Jedná sa teda o výdavok, ktorý je akceptovateľný pri zohľadnení celkových životných

nákladov otca. Matka svoje bytové pomery po odchode z domácnosti otca riešila formou nájomného
bývania za dohodnutý nájom. Obaja rodičia sú zárobkovo činní a obaja majú vyživovaciu povinnosť len
k maloletému P..

24. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, v konaní nebolo

zistené a preukázané, že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku, či
majetkového prospechu, a teda nebol dôvod vychádzať pri určení výživného z potencionálneho príjmu
otca, ktorý dosahoval v čase prác v zahraničí. Otec sa plneniu zákonnej vyživovacej povinnosti nebráni,
ani v minulosti nebránil, bez rozhodnutia súdu uhrádzal všetky náklady na výživu maloletého syna. K
ukončeniu prác v zahraničí došlo už v čase, kedy rodičia ešte žili v spoločnej domácnosti, teda nemožno

tvrdiť, že sa jedná o účelové konanie otca v záujme zníženia rozsahu výživného na čo najmenšiu mieru.
Záujmu otca podieľať sa na výchove a výžive syna svedčí aj skutočnosť, že dieťa bude rovnomerný čas
u oboch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti.

25. Krajský súd, vychádzajúc zo zákonných kritérií pre určenie výživného na maloleté dieťa, a to

odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, tiež schopností, možností a majetkových pomerov každého z
rodičov, ustálil, že v danom prípade nie je dôvod na určenie vyživovacej povinnosti niektorému z rodičov,
a preto rozsudok okresného súdu zmenil tak, že výživné na maloleté dieťa neurčil. V konaní neboli
preukázané zásadné rozdiely v majetkových a finančných možnostiach oboch rodičov. Obaja rodičia
budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, a teda každý z rodičov

bude hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude dieťa v jeho osobnej starostlivosti. Rodičia jednak osobnou
starostlivosťou a zo svojich príjmov, ako aj naturálnou formou budú splácať časť svojej vyživovacej
povinnosti voči maloletému P.. Náklady na výživu dieťaťa s pribúdajúcim vekom budú narastať, pribudnúvýdavkyvsúvislostisozáujmovoučinnosťou,apretovaktuálnomobdobí,vzhľadomnapríjmovépomery
a životnú úroveň oboch rodičov nie je možné stanoviť výživné tak, ako to požadovala matka v konaní.

26. O nároku na náhradu a o výške trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodol krajský súd
podľa§58CMPspoužitím§52CMPvspojenís§396ods.2CSPtak,ževyslovil,žežiadenzúčastníkov
nemá nárok na ich náhradu, keďže v danom prípade nevzhliadol žiadne okolnosti prejednávaného
prípadu, pre ktoré by bolo namieste aplikovať ust. § 55 CMP.

27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné,

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§ 77 CMP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.