Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 16, 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18Pc/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819201986
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3819201986.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľa - osoby

povinnej na výživné: K. L., narodený X.XX.XXXX, trvale bytom K., L. XXX/XX, občan SR, proti osobe
oprávnenej na výživné: V. L., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom P. Kostoľany, I. J. XXX/X, občan SR
o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa K. L., nar. X.XX.XXXX voči V. L., nar.
XX.X.XXXX ako osobe oprávnenej na výživné, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza
č.k. 8P/5/2017-45 zo dňa 07.09.2017 s účinnosťou od 01.09.2019.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania, podaným na tunajšom súde dňa 07.05.2019 sa navrhovateľ domáhal

vočiplnoletémusynovi(osobeoprávnenejnavýživné) zrušeniavyživovacejpovinnosti.Návrhodôvodnil
tým, že syn ukončil štúdium na strednej škole a nepokračuje v ďalšom štúdiu. Plnoletý syn je schopný
sám sa živiť a preto vyživovacia povinnosť navrhovateľa zanikla.

2. Plnoletý syn sa k návrhu písomne nevyjadril, napriek tomu, že mu bola výzva spolu s predvolaním
doručená dňa 16.09.2019.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie a pojednával v neprítomnosti osoby oprávnenej na výživné, ktorá
sa z neúčasti neospravedlnila, ani nežiadala o odročenie pojednávania. Súd vykonal dokazovanie
výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi najmä návrhom, lustráciou v Sociálnej poisťovni,
oznámením Strednej odbornej školy z 4.6.2019, úradným záznamom z 15.10.2019 a ostatným obsahom
súdneho spisu.

4.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný skutkový stav, ktorý tvrdil navrhovateľ.

5.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6.Schopnosť sám sa živiť je potrebné posudzovať objektívne, t.j. ide o schopnosť vzhľadom na
dosiahnutú kvalifikáciu umožňujúcu každej osobe vlastnou prácou dosahovať príjem na zabezpečovanie
svojich potrieb. Pod pojmom „schopnosť sám sa živiť“ je potrebné rozumieť schopnosť dieťaťa (alebo

inej osoby) zamestnať sa a živiť sa vlastnou prácou, ktorá sa dosahuje spravidla ukončením prípravy na
budúce povolanie, t.j. ukončením štúdia na strednej alebo vysokej škole.7.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že plnoleté dieťa ukončilo stredoškolské štúdium
24.05.2019 vydaním koncoročného vysvedčenia v odbore 3917 M 06 technické a informačné služby
v stavebníctve Strednej odbornej školy T. Vansovej 32 v Prievidzi a získalo kvalifikáciu, ktorá mu

umožňuje zamestnať sa a vlastnou prácou tak dosahovať príjem na zabezpečenie svojich potrieb.
Nebola zistená taká skutočnosť, že by pokračoval v prípade na povolanie vysokoškolským štúdiom.
Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že plnoletý Lukáš dosahuje pravidelný príjem na základe
Dohody o pracovnej činnosti u OSK - MONT s.r.o. od 1.9.2019 doposiaľ a zároveň bolo zistené, že od
26.09.2019 je zamestnancom PORFIX - pórobetón, a.s. so sídlom Zemianske Kostoľany. Dieťa je teda

objektívne schopné samo sa živiť v zmysle vyššie cit. ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, preto
vyživovacia povinnosť navrhovateľa k dieťaťu zanikla. Podmienky vzniku, trvania a zániku vyživovacej
povinnosti rodičov upravuje Zákon o rodine, ktorý v § 62 ods. 1 trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom viaže práve na dosiahnutie uvedenej schopnosti sám sa živiť.

8.Z dôvodov zhora uvedených preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol, že vyživovaciu

povinnosť navrhovateľa voči dieťaťu naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k.
8P/5/2017-45 zo dňa 07.09.2017 s účinnosťou od 01.09.2019 zrušil.

9.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku,
podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak, súd nezistil žiadny dôvod pre priznanie práva na náhradu trov konania, vzhľadom na
okolnosti prípadu (§ 55 CMP) a naviac navrhovateľ si žiadne trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.