Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/1133/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119200024
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7119200024.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v exekučnej veci oprávneného: CASSOVIA METAL investičný fond akciová
spoločnosť, Košice v likvidácií, so sídlom Hlavná 108, Košice 040 01, IČO: 31 693 857 proti povinnému:
C., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Štefan Šviderský, Hronského 1811, 093 45 Vranov nad
Topľou, pod sp.zn. Ex 1350/00, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 17.12.1999 a poverenia k vykonaniu exekúcie W.

vydaného Okresným súdom Košice I dňa 14. 3. 2000, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr.
Štefan Šviderský.

2. Dňa 27. 12. 2018 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie,
nakoľko povinný zomrel dňa 6. 10. 2011 a dedičské konanie po poručiteľovi (v exekučnom konaní
povinnému) bolo zastavené pre nemajetnosť. Súd preskúmal podanie súdneho exekútora a zistil, že

dedičské konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 24D/493/2011 bolo zastavené pre
nemajetnosť.

3.Podľa ust. § 235 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, exekučné konania,
ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

4. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 8. 11. 1999, teda v čase začatia exekúcie, nebolo
možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Smrťou stratil povinný spôsobilosť byť
účastníkomkonania,čorobíexekúciuneprípustnou,apretojevtomtoprípadedanýdôvodnazastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a nie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku.

5. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31. 12. 1997, súd exekúciu zastaví,
ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

6. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 12. 1997, exekúciu zastaví súd na návrh
alebo aj bez návrhu.7. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.), ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky).

8. Podľa § 61 C. s. p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak ten
komu ju zákon priznáva.

9. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OZ“), fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania narodením.

10. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká u fyzických osôb
smrťou.

11. Podľa ust. § 579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie,

ktoré mal osobne vykonať dlžník.

12. Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou.

13. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

14. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady

podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

15. Medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného
a povinného byť účastníkmi konania. Súd na základe vykonaného šetrenia zistil, že povinný zomrel dňa
6. 10. 2011 a Okresný súd Košice I uznesením sp.zn. 24D/493/2011 dedičské konanie zastavil z dôvodu,

že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.

16. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať, a preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku,
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.

17. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

18. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

19. O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods.

1 písm. g) EP, lebo povinný počas konania zomrel, a dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené
pre nemajetnosť, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti. Povinný, ktorý hradí trovy exekúcie
už neexistuje, a preto ho súd nemôže zaviazať na náhradu trov exekúcie. Súd nemohol zaviazať ani
oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 EP, pretože nezavinil zastavenie exekúcie a Exekučný poriadok
v citovanom ustanovení § 203 ods. 1 EP presne stanovuje podmienky, za ktorých možno zaviazať

oprávneného nahradiť trovy exekúcie, a pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť zániku
povinného a túto automaticky pripísať nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie. Súd
má za to, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie z dôvodu, že v čase jeho podania, nemohol
automaticky predpokladať, že jeho podanie nie je dôvodné a povinný dňa 6. 10.2011 zomrie, čiže súdmal za to, že oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súd
taktiež nemohol zaviazať oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 EP, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,

ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Súd nemohol aplikovať dané
ustanovenie, nakoľko predmetná exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného a rovnako
sa nejedná o vymoženie pohľadávky na výživnom. Z rovnakého dôvodu súd nemohol aplikovať pri
rozhodovaní o trovách exekúcie ani § 203 ods. 3 EP, pretože v danom prípade nedošlo k zastaveniu

exekúcie ex lege vyhlásením konkurzu na majetok povinného.

20. Súd tiež uvádza, že má možnosť a nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného.
Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle ust. § 203 ods.
1 Exekučného poriadku je úvaha o tom, či oprávnený svojím konaním zavinil dôvod, pre ktorý bola
exekúcie zastavená, teda či spôsobil svojím konaním stratu právnej subjektivity povinného. Uvedené

zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy
každej zastavenej exekúcie, ak ich nebude môcť uhradiť povinný. Uvedenej problematike sa vo svojej
rozhodovacejčinnostivenovaliÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky,apretovtejtosúvislostisúdpoukazuje
na rozhodnutia Ústavného súdu: uznesenie Ústavného súdu III. ÚS 432/08-16, v ktorom konštatoval, že
samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky

exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor
nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri
výkone exekúcie. V uvedenom smere Ústavný súd poukázal na to, že riziko s výkonom profesie je
vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. K rovnakým záverom Ústavný súd dospel tiež
v uznesení sp. zn. III. ÚS 351/07-11 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 236/08-12.

21. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 148/2010-11 zo dňa 22. 4. 2010 konštatuje, že § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov
zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce
sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo

zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. (rovnako pozri uznesenie sp. zn. I. ÚS 256/08-17 zo dňa 7. 8. 2008).

22. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 142/08-14 zo dňa 2. 4. 2008 konštatoval, že „ani
v prípade, ak by ústavný súd posudzoval tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy bez zreteľa na to, či súčasne došlo aj k porušeniu ústavnoprocesných

práv sťažovateľa, nemohol by dospieť k odlišnému záveru, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že
sťažovateľovi nesvedčila legitímna nádej na nadobudnutie odmeny prv, než mu táto bola priznaná
všeobecným súdom, ktorý jediný je povolaný o výške odmeny sťažovateľa rozhodnúť. Tento záver
vyplýva z dikcie § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť

oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak
oprávnený zavinil dôvod zastavenia exekúcie. Sťažovateľ sa však mýli aj v tom, ak vo svojej sťažnosti
tvrdí, že súdny exekútor má nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon
neustanovuje podľa názoru žiadnu výnimku z tohto pravidla. Takouto výnimkou je totiž práve prípad
predpokladaný v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť

náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.“

23. Z citovanej judikatúry a z ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že oprávnený nemôže byť
zaviazaný na úhradu trov exekúcie. Rovnako súd nemohol zaviazať na úhradu trov exekúcie ani

povinného, nakoľko tento už neexistuje.

24. Vzhľadom na to, že súd nemal koho zaviazať na úhradu trov exekúcie, náhradu trov exekúcie
súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 127 C. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C. s. p.).

V zmysle § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C. s. p.).

Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 C.s.p.).