Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614216284
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614216284.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcu: X/N. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I., F. č. XXX/XX, 2/ G. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, I., obaja zastúpení
JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou, AK v Poltári, Ulica železničná 7, proti žalovaným: 1/ Slovenská
sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o.

so sídlom P. O. Hviezdoslavova 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., so
sídlom Gunduličova 3, Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpená: STANĚK, VETRÁK & PARTNERI, s.r.o.,
Advokátska kancelária, Vlčkova 18, IČO: 36 795 038, 3/ N. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., Q.
XXX/XX, 4/ Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., Q. XXX/XX, zastúpená žalovaným 3/, o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa
07. októbra 2015, č. k.: 8C/151/2014-263, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že:
„žalobu žalobcov 1/ a 2/ o určenie, že dražba osvedčená JUDr. Martou Pavlovičovou, notárkou so sídlom
Bratislava, Šafárikovo námestie č. 4 dňa 21.07.2014, ktorá sa konala dňa 21.07.2014 o 09,00 hod na
adrese Hotel Lux, Banská Bystrica, Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, ktorá bola skončená

príklepom licitátora v prospech Q. N. a Q. Z. a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené Okresným
úradom C., katastrálny odbor, pre obec: I., k. ú. I. v LV č. XXXX pozemky CKN p.č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 338 m2, p.č. XXX/X orná pôda vo výmere 892 m2, p.č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 150 m2, p.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 19 m2,
p.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77 m2, p.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 54 m2 a stavba: rodinný dom súp. č. XXX stojaci na CKN p.č. XXX/X, garáž súp. č. XXX

stojaca na CKN p.č. XXX/X, hospodárska budova súp. č. XXX stojaca na CKN p.č. XXX/X a rozostavaná
prístavba k rodinnému domu bez súpisného čísla stojaca na CKN p.č. XXX/X je neplatná, z a m i e t a .
Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov konania v
sume 758,61 Eur na účet AK JUDr. Marek Hic, s.r.o. vedený v C., a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej 2/ náhradu trov konania
v sume 175 Eur na účet STANĚK, VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Advokátska kancelária, vedený v U.
banke, a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, V.: G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
Súd žalovaným 3/ a 4/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca 1/ doručil súdu dňa 16.10.2014 žalobu o určenie

neplatnosti dražby z dôvodu rozdielnych znaleckých posudkov nehnuteľnosti v dobe čerpania úveru na
nehnuteľnosť a v dobe dražby.3. Uznesením č. k. 8C/151/2014-6 dňa 20.10.2014 súd vyzval žalobcu 1/ na odstránenie vád podania.
Žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci, dňa 15.12.2014 doručilo súdu Centrum právnej pomoci,
Kancelária Rimavská Sobota, Čerenčianska 20, Rimavská Sobota oznámenie a Rozhodnutie sp. zn.

KaRS 11891/2014, R.Z.74870/2014 zo dňa 11.12.2014 o tom, že mu bol priznaný nárok na poskytnutie
právnej pomoci a určená advokátka JUDr. Elena Matulová.
4. Právna zástupkyňa žalobcu 1/ doručila súdu dňa 16.01.2015 (č. l. 21-24 spisu) doplnenie žaloby
v ktorej žalobca 1/ doplnil dôvody neplatnosti dražby takto: lokalita konania dražby nebola v katastri,
dokonca ani v okrese v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, čo je v rozpore s § 11 ods. 1 a 2 zák.

č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej „ZoDD“), ochrana práv vlastníka (spoluvlastníka) s
dosahom na čl. 20 Ústavy SR „Právo vlastniť majetok“ (výkon záložného práva).
5. Uznesením č. k. 8C/151/2014-131 dňa 27.02.2015 súd vyzval žalobcu 1/, aby doplnil v lehote 10 dní
žalobu a označil ako účastníka konania aj spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorej sa spor týka. Doplnenie
žaloby právna zástupkyňa žalobcu doručila súdu dňa 12.03.2015 spolu s Rozhodnutím Centra právnej
pomociKanceláriaRimavskáSobota,Čerenčianska20,RimavskáSobotasp.zn.KaRS4504/2015R.Z.:

15388/2015 zo dňa 09.03.2015, ktorým bol žalobcovi 2/ priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a
určená advokátka JUDr. Elena Matulová. Súd uznesením č. k. 8C/151/2014-141 dňa 09.04.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2015, pripustil do konania vstup žalobcu 2/.
6. Žalovaná 1/ žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že bola podaná neskoro, nie v lehote podľa § 21
ZoDD. Tvrdila, že v žalobe musia byť presne a jasne vymedzené dôvody, ktorými možno namietať

a úspešne dosiahnuť vyhlásenie neplatnosti dražby. Domnievala sa, že žaloba žalobcov nespĺňa
tieto zákonné náležitosti. Žalovaná žiadala žalobu žalobcov zamietnuť z dôvodu márneho uplynutia
trojmesačnej prekluzívnej lehoty a uplatnila náhradu trov konania.
7. Žalovaná 2/ žiadala žalobu zamietnuť, lebo podľa § 12 ods. 1 ZoDD mala povinnosť zaistiť
ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Nesúhlasila ani s

dôvodom neplatnosti dražby v súvislosti s porušením ust. § 11 ods. 1 a 2 ZoDD, pretože dražba sa
neuskutočnila v katastri, dokonca ani len v okrese, kde sa nachádza dražená. Vyjadrila sa k otázke
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle ZoDD, s tvrdeniami žalobcov 1/ a 2/
nesúhlasila, lebo výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby predstavuje zákonnú
možnosť danú na základe § 151j zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník,, ďalej „OZ“).

8. Žalovaní 3/ a 4/ žiadali žalobu zamietnuť.
9. Súd dokazovaním mal nesporné, že žalobcovia 1/ a 2/ na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 27.12.2007 svojou nehnuteľnosťou zabezpečovali
návratnosť pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0341806715 zo dňa 27.12.2007 ktorý
poskytla žalovaná 1/ I. G. a F. G. vo výške 53.110,27 Eur. Úveroví dlžníci dlhodobo úverovú

pohľadávku nesplácali (v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úverovej pohľadávky dňa 18.02.2013
predstavovala omeškanosť so splácaním úveru viac ako 600 dní) pristúpila žalovaná 1/ k
vymáhaniu svojej pohľadávky realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Z tohto
dôvodu sa dňa 21.07.2014 konala opakovaná dražba predmetu dražby, v ktorej bola navrhovateľom
dražby žalovaná 1/ (v postavení záložného veriteľa k predmetu dražby), dražobníkom bol žalovaný 4/

a vydražiteľmi žalovaní 2/ a 3/.
10. Poukázal na § 21 ods. 2, 4 ZoDD, pričom v súlade s ním skúmal, či žalobcovia 1/a 2/podali žalobu
o neplatnosť dražby včas. Zistil, že tomuto konaniu predchádzalo konanie o určenie neplatnosť
dražbyvedenépodsp.zn.8C/122/2014,vktorombolžalobcomlenžalobca1/,jehopodanieoneplatnosť
dražby súdu doručil dňa 06.08.2014, nemalo zákonné náležitosti, žalobca ho nedoplnil ani po výzve

súdu a súd ho uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2014, odmietol.
11. Žalobca 1/ znovu doručil súdu dňa 16.10.2014 písomné podanie označené ako „Návrh na určenie
neplatnosti dražby z dôvodu podhodnotenia ceny nehnuteľnosti číslo LV XXXX, obec I., okres C..“ Súd
uznesením č. k.: 8C/151/2014-6 dňa 20.10.2014 v súlade s § 79 ods. 1, 2, § 43 ods. 1 a 2
O.s.p. vyzval žalobcu na odstránenie vád podania v lehote 10 dní. V tejto lehote žalobca 1/ vady

neodstránil, dňa 03.11.2014 požiadal súd o pridelenie právneho zástupcu. Rozhodnutím Centra
právnej pomoci Kancelária Rimavská Sobota, Čerenčianska 20 mu dňa 11.12.2014 bol priznaný nárok
na poskytnutie právnej pomoci a určená advokátka JUDr. Elena Matulová. Právna zástupkyňa žalobcu
1/ doručila súdu dňa 16.01.2015 doplnenie návrhu vo veci samej o určenie neplatnosti dražby.
12. Súd uznesením č. k.: 8C/151/2014-131 dňa 27.02.2015 vyzval právnu zástupkyňu žalobcu na

doplnenie žaloby o ďalšieho účastníka konania - podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti. Právna
zástupkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 12.03.2015 za žalobcu 2/ označila X.K., ktorému
tiež bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci, Kancelária Rimavská
Sobota, Čerenčianska 20 a ustanovená tá istá právna zástupkyňa ako žalobcovi 1/. Uznesením č. k.:8C/151/2014-141 dňa 09.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2015, pripustil do konania
vstup žalobcu 2/.
13. Poukázal na § 21 ods. 2 druhá veta ZoDD, podľa ktorého právo domáhať sa určenia neplatnosti

dražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom
má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného
predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytov občanov SR. S
poukazom na citované ustanovenie konštatoval, že žalobcovia 1/ a 2/ podľa § 21 ods. 2 prvej vety

ZoDD mohli požiadať ako osoby, ktoré boli dotknuté na svojich právach tým, že spochybňujú platnosť
záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia ZoDD o určenie neplatnosti dražby v lehote do troch
mesiacov odo dňa príklepu. Opakovaná dražba nehnuteľnosti sa konala dňa 21.07.2014, kedy začala
žalobcom 1/ a 2/ plynúť trojmesačná prekluzívna doba, v ktorej mohli podľa § 21 ods. 2 a 4/ ZoDD podať
žalobu na súd.
14. Počas plynutia vyššie uvedenej trojmesačnej doby museli žalobcovia súdu doručiť perfektnú žalobu

v súlade s § 79 ods. 1 a 2/ O.s.p., čo sa nestalo, lebo žalobca 2/ trojmesačnú prekluzívnu lehotu zmeškal
úplne (do konania vstúpil až v jeho priebehu). Žalobca 1/ (už poučený z veci sp. zn. 8C/122/2014) znovu
súdu doručil dňa 16.10.2014 písomné podanie, ktorým sa domáhal podania žaloby o neplatnosť dražby,
ktoré zase nemalo zákonné náležitosti podľa § 79 ods. 1 a 2 O.s.p., preto ho súd podľa § 41 ods. 1, § 42
ods. 3 a 43 ods. 1 O.s.p. vyzval, aby podanie doplnil a odstránil jeho vady. Žalobca 1/ ani potom nedoručil

súdužalobuoneplatnosťdražbyvčas(vadypodaniazodňa14.10.2014,resp.podanienedoplnilvlehote
10 dní (§ 43 ods. 2 O.s.p.), doplnenie žaloby súdu doručil až dňa 16.01.2015 (č .l. 21 až 24 spisu), čiže
po uplynutí doby 3 mesiacov odo dňa príklepu na dražbe, preto súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ bez ďalšieho
zamietol a vecou samou sa nezaoberal.
15. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie. Žiadali napadnutý rozsudok

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dovolací dôvod uviedli § 205 ods. 2 písm.
d) O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., keď namietali, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnemu skutkovému zisteniu a zároveň rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
16. Poukázali na § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, z ktorého vyplýva,

že lehota v ňom ustanovená je určená na uplatnenie práva na určenie neplatnosti dražby, ale nie na
vymedzenie osôb, ktoré sa musia zo zákona konania zúčastniť ako účastníci konania, preto žalobcovia
sú toho názoru, že žalobca mohol rozšíriť okruh účastníkov konania, čo sa aj stalo. V konaní o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ide o nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania podľa § 91
ods. 2 O.s.p.. Zároveň poukázali na judikatúru, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. mája

2008, sp. zn. 3 Cdo 272/2007, v ktorom súd judikoval v súlade s citovaným ustanovením ohľadom
nerozlučného procesného spoločenstva. Taktiež poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 23. júna 2010, sp. zn. 5 Cdo 51/2009. Z tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, že pokiaľ ide
o námietku odporcov v tom zmysle, že navrhovatelia nežalovali v zákonom stanovenej lehote všetky
subjekty, ktoré boli účastníkmi napadnutého právneho úkonu, zákon o dobrovoľných dražbách explicitne

neurčuje, že právo na určenie neplatnosti dražby musí byť v zákonom stanovenej lehote uplatnené voči
každému z dotknutých subjektov. Postačuje, že právo bolo v stanovenej lehote uplatnené na súde, to
znamená, že bolo iniciované začatie konania o určenie neplatnosti dražby, pričom dispozíciu s okruhom
účastníkov konania občiansky súdny poriadok navrhovateľom priznáva v priebehu celého konania.
Lehota ustanovená v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách slúži k uplatneniu práva na

určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj k vymedzeniu osôb, ktoré sa musia konania zúčastniť,
ak účastníci konania z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie.
17. Žalobcovia poukázali taktiež na Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 361/2010 - 34 zo dňa 14. septembra
2011, podľa ktorého ak účastník v lehote podľa § 43 ods. 1 O.s.p. podanie doplnil alebo opravil v celom
rozsahu najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o

odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
18. Právna zástupkyňa žalobcov v bode III. odvolania poukázala na to, že nehnuteľnosti boli
vlastníctvom žalobcov 1, 2. Ich dražba sa konala dňa 21. 07. 2014, kedy začala plynúť trojmesačná
prekluzívna lehota, v ktorej mohla osoba, ktorá tvrdí, že je dotknutá na svojich právach podľa § 21 ods.
2 zákona o dobrovoľných dražbách podať žalobu na súd, čo sa aj stalo, pretože žalobca 1/ žalobu podal

dňa 16. 10. 2014 a tak uplatnil svoje právo. Lehota podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách
určuje lehotu na uplatnenie práva, ale nevymedzuje osoby, ktoré musia byť zo zákona účastníkmi
konania. Žaloba bola doplnená a účastníkmi konania sa stali všetky osoby podľa zákona o dobrovoľných
dražbách. Žalobcovia nesúhlasia s tvrdením súdu prvej inštancie, že počas plynutia tejto trojmesačnejlehoty mali súdu doručiť perfektnú žalobu v súlade s § 79 ods. 1 a 2 O.s.p. Na podporu svojich tvrdení
poukázali na vyššie uvedené rozhodnutia. Na základe toho vyslovili názor, že nedošlo k porušeniu
ustanovenia § 21 ods. 2 a 4 zákona o dobrovoľných dražbách a nedošlo k zmeškaniu trojmesačnej

prekluzívnej lehoty, pretože právo bolo uplatnené riadne a nedošlo k jeho prekludovaniu.
19. Odvolanie žalobcov sa písomne vyjadrila žalovaná 1/. Žiadal, aby súd rozhodnutie prvej inštancie
zrušil a konanie zastavil alebo potvrdil a priznal nárok na náhradu trov konania. V obsiahlom odvolaní
sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Zdôraznil s poukazom na § 132 ods. 1 CSP, že v žalobe
sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,

označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Taktiež poukázal na ustanovenie § 79 ods. 1
O.s.p.. Z oboch týchto ustanovení vyplýva vo vzťahu k žalobcovi povinnosť tvrdenia, tak aj povinnosť
dôkazná, t. j. povinnosť už v žalobe označiť dôkazy, ktorými tieto tvrdenia preukazuje, pričom splnenie
dôkaznej povinnosti je predpokladom na to, aby účastník (strana) mohol uvažovať o unesení dôkazného
bremena. Žaloba na určenie platnosti (neplatnosti) dobrovoľnej dražby je žalobou na určenie existencie/
neexistencie špecifickej právnej skutočnosti, pričom ide o neplatnosť návrhovú, t. j. je potrebné sa jej v

stanovenej lehote dovolať podaním návrhu na súde žalobou podľa ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD
20. Uviedol, že pre podanie žaloby o neplatnosti dobrovoľnej dražby zákon stanovuje prekluzívnu
trojmesačnú lehotu. Po jej márnom uplynutí nie je možné sa neplatnosti dovolať. Po márnom uplynutí
prekluzívnej lehoty neexistuje subjekt, ktorý by bol aktívne legitimovaný (t. j. v postavení žalobcu) na to,
aby požiadal o toto špecifické určenie, rovnako z prekluzívneho charakteru tejto

lehoty vyplýva, že nie je možné dôvody po jej prepadnutí rozširovať. Ust. § 21 ods. 2 ZoDD stanovuje
podmienky, ktoré musia byť splnené, ak má byť žaloba procesne spôsobilá na meritórne pojednávanie..
Je na žalobcovi, aby uniesol bremeno tvrdenia, tak aj dôkazné bremeno. Toto je potrebné vnímať v
spojitosti so základnými ustanoveniami civilného konania upravujúce obsahové náležitosti riadneho
žalobného návrhu, ktoré musia byť splnené v čase podania žalobného návrhu, respektíve môžu byť

prípadne rozšírené maximálne do času uplynutia stanovenej lehoty. Žalobca 1/ ani žalobca 2/ nesplnili
povinnosť riadneho tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú, preto nemôže uniesť ani bremeno tvrdenia ani
dôkazné bremeno a žalobca (každý z nich) nemôže byť so svojím žalobným návrhom úspešný.
21. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov uvedenej v odvolaní poukázal na to, že citované rozhodnutia
upravujú odlišnú situáciu, kedy dochádza k rozšíreniu okruhu účastníkov na strane žalovanej. Procesné

postavenie žalobcu a žalovaného v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sú zásadne odlišné.
Všetky uvedené rozhodnutia sa právnej a skutkovej situácie nedotýkajú, resp. z ich obsahu vyplývajú
závery, ktoré svedčia proti argumentácii žalobcov. Ak na „dožalovanie" účastníkov na strane žalovaného
v zákone lehota explicitne stanovená nie je, situácia opačná je tu vo vzťahu k žalobcovi. Vstup žalobcu
nie je ničím iným ako úkonom ekvivalentným podaniu žaloby týmto novým žalobcom voči žalovaným,

preto sa na takýto úkon vyžaduje jeho súhlas. Žalobca sa tak nestáva žalobcom podaním žaloby, ale
právoplatnosťou rozhodnutia súdu o pripustení jeho vstupu ako žalobcu, pričom uvedené je podmienené
jeho aktívnym súhlasom, ktorý takémuto rozhodnutiu predchádza. Tento časový moment je momentom,
od ktorého sa na neho vzťahujú procesné povinnosti a oprávnenia a až od uvedeného momentu tu
existuje procesnoprávny vzťah, ktorého účastníkom je vstúpivší žalobca. Nový žalobca však uvedené

vykonáva iba od času, kedy sa stal žalobcom, v danom prípade tak odo dňa 28. 04. 2015.
22. Napádaná dražba sa konala 21. 07. 2014, kedy bol aj udelený príklep a právne relevantným
žalobcom sa tak mohol oprávnený subjekt stať v prípade, ak žalobu podal do 21. 10. 2014, pričom do
21. 10. 2014 tiež musel, pod hrozbou procesnej preklúzie, uviesť tvrdenia o tom, že došlo k porušeniu
konkrétneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj tvrdenie, že týmto porušením bol

dotknutý na svojich právach. Ak sa žalobca 2/ stal žalobcom až dňa 28. 04. 2015, je zo správnych a
časovo logických súvislostí vylúčené, aby bol v postavení žalobcu už v čase pred 21. 10. 2014. Rovnako
je vylúčené, aby do 21. 10. 2014 uviedol tvrdenia o tom, že došlo k porušeniu konkrétneho ustanovenia
zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj tvrdenie, že týmto porušením bol dotknutý na svojich právach.
Uvedený procesný postup nemôže predchádzať právnemu stavu, kedy sa subjekt žalobcom skutočne

stal.
23. Z toho vyplýva, že žalobca v rade 2/ sa nestal žalobcom v zákonom stanovenej lehote, v zákonom
stanovenej lehote tak neuviedol žiadne dôvody neplatnosti dražby/skutočnosti týkajúce sa porušenia
jeho práv, z tohto dôvodu nebola v rozhodnom čase žaloba podaná všetkými nevyhnutnými, nútenými a
nerozlučnými spoločníkmi - žalobcami a z tohto dôvodu súd správne s ohľadom na dôsledky procesnej

preklúzie a nedostatku vecnej legitimácie vo vzťahu k všetkým v rozhodnom čase povinne sa na takomto
konaní (ne)zúčastňujúci účastníkom - žalobu zamietol.24. Ak sa dražba sa konala 21. 07. 2014, možnosť relevantne uvádzať tvrdenia o tom, že došlo
k porušeniu konkrétneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj tvrdenia, že týmto
porušením bol žalobca dotknutý na svojich právach, tu zanikla uplynutím dňa 21. 10. 2014.

25.Akžalobca1/doručilsúdudoplneniežalobyaž dňa16.01.2015,doplnenie, vktoromžalobca
1/ doplnil údajné dôvody neplatnosti dražby, na uvedené nie je možné vôbec prihliadať. V žalobnom
návrhu úplne absentujú tvrdenia vo vzťahu k podmienke druhej - o dotknutosti na právach.
26. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril aj žalovaný 2/. Napadnuté rozhodnutie žiadal potvrdiť ako
vecne správne. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov uviedol, že pokiaľ títo argumentovali rozsudkom

Najvyššieho súdu SR, tento nemožno aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko Najvyšší súd SR sa
nezaoberal posudzovaním právnej úpravy ZoDD účinnej od 1. 10. 2013 do 31. 5. 2014, ktorá sa vzťahuje
na prejednávanú právnu vec. Zdôraznil, že inštitút prekluzívnej lehoty je inštitútom zachovania právnej
istotyvprávnomsystéme.Žalobamalabyťpodanávrámcitrojmesačnejprekluzívnejlehotyvočivšetkým
účastníkom konania podľa ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD. Námietky žalobcov v odvolaní nepovažoval
za dôvodné, pretože žaloba musela byť z dôvodu preklúzie bez ďalšieho zamietnutá.

27. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389
ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1, 2 CSP.
28. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa

prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcov, ktorého právne
účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

29. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom; c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom,

alebo
30. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne
a je predčasné. Vychádzal zo zistenia, že žalobca 1/ nedoručil súdu žalobu o neplatnosť dražby včas a
že podanie nedoplnil v lehote desiatich dní v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. a doplnenie žaloby doručil až 16.
01. 2015, čiže po uplynutí troch mesiacov odo dňa príklepu na dražbe. Z obsahu rozsudku je zrejmé, že

právna zástupkyňa žalobcu 1/ súdu doručila riadnu žalobu dňa 16. 1. 2015. Súd v rozhodnutí neuvádza,
že toto doplnenie by nebolo správne, či vadné. Úvaha súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho
súdu nie je správna.
31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že opakovaná dražba sa uskutočnila dňa 21. 07. 2014.
Žalobca 1/ podal žalobu na súde dňa 16. 10. 2014, teda nesporne v zákonnej trojmesačnej lehote. Súd

prvej inštancie správne pristúpil k odstráneniu vád podania, to však neznamená, že by žaloba nebola
podaná. Súd vyzval žalobcu 1/ na odstránenie vád v lehote desiatich dní, pričom v tejto lehote žalobca
vady neodstránil, až 03. 11. 2014 požiadal o pridelenie právneho zástupcu, ktorý mu bol
aj následne pridelený rozhodnutím Centra právnej pomoci. Okresný súd jeho podanie neodmietol pre
neodstránenie vád podania, ale v konaní riadne pokračoval. Právna zástupkyňa žalobcu 1/ odstránila

vady podania dňa 16. januára 2015, pričom následne ju vyzval súd na doplnenie žaloby o ďalšieho
účastníka, čomu tiež vyhovela a následne súd uznesením zo dňa 09. 04. 2015 pripustil do konania vstup
žalobcu 2/.
32. Pokiaľ okresný súd riadne konal a podanie žalovaného neodmietol pre neodstránenie vád, žalobcovi
znemožnil uskutočňovať patriacemu procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

a odňatie možnosti konať pred súdom. Za daného stavu nemožno dospieť k záveru, že by žaloba
nebola podaná včas, pretože je nepochybné, že včas podaná bola, len nebola perfektná. Práve z tohto
dôvodu súd vyzýval žalobcu na odstránenie vád, medzi ktoré patrí odstránenie aj takých vád, ktoré
vo vyjadrení nedôvodne namieta žalovaný 1/, ktoré nemajú súvis s hmotnoprávnymi ustanoveniami o
plynutí premlčacej lehoty, pretože aj v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. bol účastník povinný opísať rozhodujúce

skutočnosti, označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva. Pokiaľ by tieto vady neboli odstránené, súd by
nemohol v konaní riadne pokračovať a musel by podanie žalobcu odmietnuť v zmysle vtedy platného
§ 43 ods. 2 O.s.p., čo sa ale nestalo.33. Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou podmienkou, aby sa mohlo hovoriť o práve
na spravodlivý proces, čím prestavuje jeho imanentnú súčasť. Samotné právo na prístup k súdu síce
expressis verbis neupravuje ani Ústava SR ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

čo však neznamená, že jeho existenciu nemožno implicitne vyvodiť v zmysle premisy „ak nie je proces,
nemôže byť ani spravodlivý“. Súd má v zásade skúmať žalobu len po formálno-právnej stránke, nie
však formalisticky v tom zmysle, či žaloba obsahuje potrebné náležitosti z hľadiska ich formy, t. j. nie
z pohľadu, či sú tieto náležitosti aj obsahovo správne - to, či je skutkový stav vymedzený dostatočne,
resp. či sú na jeho preukázanie označené relevantné dôkazy, je predmetom konania vo veci samej v

procese dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia ako aj dôkazného bremena sa totiž premieta do
meritórneho (vecného) rozhodnutie, ale v každom prípade to nie je dôvodom na odmietnutie žaloby,
resp. prekážku pre začatie konania.
34. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie 30 Cdo 794/2006 (ČR), podľa
ktorého platí, že ak bol návrh na začatie súdneho konania podaný v lehote stanovenej hmotným právom
v priebehu konania doplnený tak, že spĺňa zákonom stanovené náležitosti, sú tým vady pôvodného

podania odstránené a podanie má účinky uplatnenia práva na súde.
35. V tejto súvislosti a aj v reakcii na podané vyjadrenie žalovanej 1/ odvolací súd dáva do pozornosti
súdu prvej inštancie a poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 192/2015
zo 7. októbra 2015, v ktorom konštatoval že základné právo sťažovateľov na ochranu vlastníctva
zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj základné právo na súdnu ochranu zaručené

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 23 Co 132/2013 z 23. júna 2014 porušené bolo. Z Nálezu vyplýva, že na dobrovoľnej dražbe
uskutočnenej 10. augusta 2005 došlo k vydraženiu a predaju bytu sťažovateľov. Podľa sťažovateľov
bola uvedená dobrovoľná dražba nezákonná. Sťažovatelia sa preto žalobou podanou 27. septembra

2005 Okresnému súdu Trnava v konaní domáhali proti vydražiteľovi určenia svojho vlastníckeho práva k
vydraženému bytu. Okresný súd uznesením vyzval, aby upravili svoj žalobný návrh, v presne uvedenej
časti. Sťažovatelia v podaní z 18. 01. 2006 odstránili vytknuté formálne nedostatky žaloby a požiadali o
zmenu žalobného petitu na určenie neplatnosti dražby. Tým považovali návrh za perfektný, pričom táto
zmenená žaloba už smerovala nielen proti vydražiteľovi, ale aj proti dražiteľovi a dotknutému bytovému

družstvu a ďalšej fyzickej osobe, ktorému vydražiteľ medzičasom dotknutý vydražený byt previedol do
vlastníctva.Okresnýsúdžalobusťažovateľovvčasti,ktorousadomáhaliurčenianeplatnostidobrovoľnej
dražby, zamietol z dôvodu, že žalobu v tejto časti považoval za podanú až 18. januára 2006, a teda
oneskorene, t. j. až po trojmesačnej lehote od udelenia príklepu podľa § 21 ods. 2 druhej vety zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Taktiež zamietol žalobu sťažovateľov aj v časti, ktorou

sa domáhali vyslovenia neplatnosti zmlúv o prevode vydraženého bytu, ako aj v časti o určenie, že
sťažovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tohto vydraženého bytu.
36. Ústavný súd konštatoval, a v tomto poukazuje aj odvolací súd na tento záver, že prvoradou úlohou
všeobecných súdov a zmyslom občianskeho súdneho konania je nachádzanie (hľadanie) hmotného
práva a spravodlivé riešenie sporov medzi účastníkmi. S touto požiadavkou sa žalobca obracia

na súd s návrhom na začatie konania (žalobou), a to isté od súdu očakáva aj strana žalovaná [porov.
§ 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“) a čl. 46 ods. 1 ústavy]. Opakom hľadania
spravodlivosti býva prepiaty formalizmus, keď súd vyloží a použije procesné predpisy - avšak v rozpore
s ich zmyslom a účelom ? tak, aby sa meritórnemu posúdeniu veci vyhol. Je povinnosťou všeobecného
súdu neuplatňovať pozitivistický prístup nad podstatu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale hľadať (v medziach zákona) individuálnu spravodlivosť. Všeobecná
poučovacia povinnosť súdov nie je len všeobecným princípom, ktorý by sa uplatnil iba v prípadoch, keď
s tým výslovne Občiansky súdny poriadok počíta, ale je aplikovateľná po celú dobu konania.
37. Aj v danom prípade je zrejmé, že tento pre rozhodnutie východiskový skutkový stav bol založený
na presvedčení sťažovateľov o neplatnosti dražby uskutočnenej 10. augusta 2005 z dôvodu porušenia

ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách pri jej organizovaní, priebehu a výsledku, avšak túto
skutočnosť už sťažovatelia, súc v tom čase ešte nezastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom,
nepremietli do znenia petitu tohto pôvodného návrhu, v ktorom sa vyslovene nedomáhali aj
určenia neplatnosti dražby. Nárok aj na určenie neplatnosti dražby sťažovatelia formálne uviedli až v
petite návrhu vo svojom doplňujúcom podaní z 18. januára 2006. Podanie však všeobecné súdy už

nepovažovali za doplnenie pôvodného návrhu sťažovateľov z 27. septembra 2005, ale po takmer 9
rokoch za úplne nový návrh, od podania ktorého počítali aj prekluzívnu lehotu (3 mesiace od príklepu)
na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách,v dôsledku čoho dospeli k záveru o prekludovaní sťažovateľmi uplatneného nároku na vyslovenie
neplatnosti dražby.
38. Odvolací súd preto uzatvára, že žalobca podal síce nesprávne a neúplné podanie-žalobu na súd,

ale v lehote podľa hmotného práva, preto jeho nárok nemôže byť prekludovaný z tohto dôvodu, keď
nedostatky podania boli následne riadne odstránené.
39. Okresný súd sa inými dôvodmi nezaoberal.
40. Vo vzťahu k spoločenstvu účastníkov odvolací súd uvádza, že podľa § 21 ods. 2 sa môže
osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti.
Z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu
účastníkov súdneho konania možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb označených za účastníka
konania o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo
jednou zo žalovaných. V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej
stranevznikátzv.spoločenstvoúčastníkovkonania.Akjeniekoľkožalobcov,vznikámedziniminavzájom

(aktívne) procesné spoločenstvo žalobcov, hovorím taktiež o tzv. subjektívnej kumulácii; ak je niekoľko
žalovaných, vzniká medzi nimi navzájom (pasívne) procesné spoločenstvo žalovaných (objektívna
kumulácia). Občiansky súdny poriadok rozlišuje samostatné a nerozlučné spoločenstvo účastníkov
konania. V prípade samostatného spoločenstva (§ 91 ods. 1 O.s.p.) koná každý z nich sám za seba
(samostatne), jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv na práva a povinnosti ostatných účastníkov

na tej istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv a povinností ostatných
spoločníkov. O nerozlučné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.) ide vtedy, keď z hľadiska hmotnoprávneho
je predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a je potrebné, aby sa účinok rozsudku
vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. Pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo
spoločníkov aj za ostatných spoločníkov.

41. Pre rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo o procesné spoločenstvo
nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania, vyplývajúca z hmotného práva. V konaní o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania z právnej povahy
dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia
neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o

žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinnosti sa výsledok dražby týka, teda aj na
všetkých spoluvlastníkov. Žalobca 1/ ako jeden zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti bol plne individuálne
aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, keďže neplatnosť tohto úkonu bude ako neplatnosť
absolútna pôsobiť erga omnes, t. z. i na ostatné dotknuté osoby. Zákon na strane aktívne legitimovaného
účastníka vymedzuje osobu, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, v danom prípade

ide o zásah do vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov vydraženej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o
vec v spoluvlastníctve, každý z takýchto spoluvlastníkov má spoluvlastnícke právo k veci. Právo na
ochranu vlastníckeho práva a teda i domáhanie sa jeho zachovania si podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka môžu uplatniť buď všetci spoluvlastníci spoločne, alebo každý spoluvlastník
samostatne, prípadne len niekoľkí z nich, a to bez ohľadu na veľkosť svojho spoluvlastníckeho podielu,

resp. bez ohľadu na to, či ide o podielové, alebo bezpodielové spoluvlastníctvo.
42. Odvolací súd však zdôrazňuje, že účastníkom konania v danom prípade musia byť všetci, o
ktorých to zákon predpokladá, to znamená, že účastníkmi konania musia byť všetci spoluvlastníci
nehnuteľnosti, teda môžu vystupovať aj ako žalobcovia. V rozhodovanom prípade spoluvlastníci
nehnuteľnosti vystupujú ako žalobcovia, teda vytvorili nerozlučné spoločenstvo. Procesné dôsledky

rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon niektorého zo
spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. V prípade nerozlučného spoločenstva opomenutie konať s
osobou, ktorej z hmotnoprávnych predpisov vyplýva postavenie nerozlučného spoločníka v zmysle § 91
ods. 2, musí nájsť svoj odraz aj rozhodnutie súdu. Platí, že pokiaľ neboli účastníkmi konania všetci do
úvahy prichádzajúci nerozluční spoločníci, rozhodnutie súdu nemôže byť účinné voči tým, ktorí neboli

účastníkmi konania a z tohto dôvodu žalobu treba bez ďalšej zamietnuť. Odvolací súd preto zastáva
názor, že žalobu mohol podať aj jeden spoluvlastník nehnuteľnosti, pričom jeho právna zástupkyňa na
základe výzvy dôvodne žiadala o pripustenie žalobcu 2/ do konania. Pokiaľ by sa tak nestalo, mohol by
súd žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu 1/. Súd však právnu zástupkyňu
žalobcu 1/ vyzval na doplnenie žaloby, preto odpadli dôvody, pre ktoré by z tohto bodu mohla byť žaloba

zamietnutá.
43. V ďalšom konaní súd prvej inštancie sa bude zaoberať po vecnej stránke uplatneným nárokom
žalobcov, teda posúdi uplatnený nárok z hľadiska hmotného práva.
44. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).