Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 23, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207709
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817207709.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu Z. S. S., W..S.., I. XX, I., proti
žalovaným: 1./ L.F. G.F., E..XX.XX.XXXX, I. Š. X, G. E. J. 2./ U.C. G., E.. XX.X.XXXX, I. Š. X, G. E. J., o
zaplatenie 20. 765,81 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
zo dňa 13.11.2018 č.k. 10Csp/107/2017 - 44 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o splatnosti istiny 18.020,10 eur s prísl., zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalovanýmv1.a2.radeuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 18.020,10 eur s prísl., a to v splátkach po 80,- eur mesačne tak, že každá
zo splátok bude splatná vždy do konca kalendárneho mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaný ako dlžníci uzavreli dňa
6.2.2012 zmluvu o úvere, podľa ktorej žalobca ako veriteľ poskytol medziúver vo výške 20.600,- eur. Po

pridelení cieľovej sumy pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa medziúver zúčtuje bez osobitnej
dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím a medziúver zmení na stavebný úver vo
výške cca 12.488,17 eur. Keďže žalovaní ako dlžníci porušili zmluvu, žalobca ku dňu 25.4.2016 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť celého úveru a vyzval žalovaných na vrátenie zostatku úveru. Súd prvej inštancie
mal za preukázaný nárok na zaplatenie istiny v sume 18.020,10 eur, v tejto časti žalobe vyhovel s tým,
že sa jedná o istinu úveru. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcovi nevznikol nárok na úroky
z úveru od 4.2.2016, pretože po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nastupuje režim platenia úrokov z

omeškania. Preto nepriznal žalobcovi nárok na úrok z úveru po zosplatnení vo výške 6,59 % ročne zo
sumy 18.020,10 eur od 1.3.2017 do zaplatenia. Rovnako žalobcovi nepriznal nárok na poplatky, ktoré
zrejme predstavovali poplatky za upomienky, za omeškanie splátok a za vedenie účtu. Rovnako sa
zaoberal poplatkom za poistenie, ktoré tak, ako bolo v úverovej zmluve dojednané, nezodpovedá ust. §
788 a nasl. OZ. Žalobca nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle zmluvy
v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia brali žalovaní na vedomie, že nemôžu byť
poistení a pokiaľ k poisteniu pristúpili, poistiteľ bol oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia

alebo odstúpiť od poistenia. Žalobca nepredložil doklad preukazujúci vznik poistenia, má súd tiež
pochybnostioskutočnomoboznámenísasuvedenýmidokumentmižalovanými.Uviedol,žesnajväčšou
pravdepodobnosťou možno predpokladať, že žalovaní sa pre poistenie nerozhodli po uzavretí úverovej
zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolojednou z podmienok uzatvorenia úverovej zmluvy. So zreteľom na tieto dôvody nepriznal súd prvej
inštancie žalobcovi poplatky spolu vo výške 104,72 eur. Súd prvej inštancie povolil žalovaným splácať
dlh v splátkach vzhľadom na ich finančnú a majetkovú situáciu a zistenú výšku príjmov, ako aj ich

celkovú dlhovú zaťaženosť. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 257 CSP s tým, že ako
dôvody hodné osobitného zreteľa zohľadnil finančnú a osobnú situáciu. Zistil, že žalovaný v 1.rade je
psychicky chorý, obaja žalovaní žijú z invalidných dôchodkov, sú výrazne úverovo zaťažení, keď bolo
zistené, že uzavreli žalovaní ako dlžníci úverovú zmluvu so Slovenskou sporiteľňou, ktorá slúžila na
prefinancovanie ich starších úverov. Zdôraznil, že žalobca je finančnou inštitúciou a nepriznanie trov ho

finančne neohrozí.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom o splatnosti prisúdenej istiny, o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Nesúhlasí so
záverom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že nie je daný nárok na zmluvné úroky po vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru. Zdôrazňuje, že splatnosťou úveru nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť
poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný
uvedenú povinnosť splniť. Zmena podmienok pritom spočíva v tom, že sa celá pohľadávka stáva
splatnou na žiadosť veriteľa bez ohľadu na dohodnutú lehotu vrátenia. S názorom, podľa ktorého
má platiť dlžník úroky za úver až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov sa stotožňuje aj

odborná literatúra a v tejto súvislosti žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR. Nesúhlasí
taktiež s rozhodnutím súdu prvej inštancie o povolenie splácania dlhu žalovaným v sume po 80,-
eur mesačne. Uvádza, že rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd
pritom neprihliadol na skutočnú ochotu žalovaných dlh splácať, keďže títo vykonali posledný vklad v
prospech medziúveru ešte dňa 22.12.2016. Mesačné splátka 80,- eur žalobca považuje za neprimerane

nízke, ktoré neúmerne zhoršujú postavenie veriteľa oproti postaveniu, ktoré mal pred uplatnením práva.
Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie v zmysle tom, že mu nebol priznaný nárok na nezaplatené
úroky za úver, úroky z omeškania z dlžnej sumy od 26.4.2016 do 28.2.2017 s tým, že žalobca výslovne
uviedol, že základom pre výpočet úroku z omeškania je celková dlžná suma, s ktorou sa žalovaní deň po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dostali do omeškania. Táto celková dlžná suma bola ponížená o

čiastkovéúhradyvprospechúčtumedziúveruvovýške403,03eur-úhradyzapočítanénaistinu.Žalobca
úroky 5 % ročne z omeškania od 26.4.2016 do 28.2.2017 z dlžnej sumy riadne preukázal predložením
výpisu z účtu medziúveru. Rovnako považuje za nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách
konania strán sporu. Zdôrazňuje, že v tomto prípade zavinením žalovaných žalobca bol nútený podať
žalobu. Žalovaní pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti nesplácali úver riadne a včas a neprejavili

ochotu dlh splácať, keď poslednú platbu, ako už bolo spomínané, uhradili 22.12.2016. Súčasne podľa
žalobcu osobné a majetkové pomery žalovaných nie sú až tak zlé a výnimočné, že by odôvodňovali
postup podľa § 257 CSP.

4. Žalovaní v 1.a 2.rade sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a
nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

6. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu je potrebné zdôrazniť, že úver je odplatným právnym
úkonom, pri ktorom odplatu predstavujú spravidla úroky. Je to zrejmé z § 497 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažnéprostriedkydourčitejsumyadlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiť

úroky.

7. Vychádzajúc z uvedeného, úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú,
medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Ak si ale účastníci dohodnú úverové obdobie a dlžník
poskytnuté peňažné prostriedky do splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po

splatnosti úveru úroky z omeškania. Inštitút úrokov z omeškania je odlišný od inštitútu odplatných úrokov
a má sankčnú povahu. Úroky z omeškania v občianskoprávnych veciach sú právne regulované, čo do
ich maximálnej výšky.8. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda
podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že

veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v
splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne
v splátkach vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru
k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok

splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je
obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok veriteľa na úroky ako ceny dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade

svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť
v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa
na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom

by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovozosplatnenejpohľadávky.Aknastalstav,kedyspotrebiteľužnemáprávnytitulmaťpeňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený

krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.

9. Možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je právne

upravená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka, na ktoré v prípade plnenia zo spotrebiteľskej
zmluvy nadväzuje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik
záväzkov. Vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany žalobcu ako veriteľa v zmysle ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka zmluva zaniká. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy

a zaniká aj povinnosť žalovaných ako spotrebiteľov splácať žalobcovi poskytnutý úver v dohodnutých
splátkachaplatiťmuzposkytnutejistinyďalšieúroky.Úrokymajúakcesorickýcharakterkhlavnejzmluve
a teda nemožno požadovať úroky za obdobie, v ktorom už zmluva neexistovala, pretože zanikla. Ak
hlavný záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický záväzok a pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné
úroky. Spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu

účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania spotrebiteľa
s vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne
úroky.

10. Čo sa týka obchodnoprávnej úpravy splatnosti úrokov táto vyplýva z ustanovenia § 503 Obchodného

zákonníka. Ustanovenie § 503 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje otázku riadneho
splácania úrokov dohodnutých v zmluve, pričom odstavec 2 tohto ustanovenia upravuje toto riadne
splácaniepreprípad,žesaposkytnutépeňažnéprostriedkymajúvrátiťvsplátkach.Preotázkusplatnosti
úrokov je podstatná prvá a posledná veta ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase,

keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Práve prvá a posledná veta uvedeného ustanovenia ustanovujú, že veriteľ je oprávnený na úroky
len do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti. Obchodný zákonník expresis verbis v prvej vete
ustanovenia § 503 ods. 1 upravuje, že „ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť“ použité
peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných

prostriedkov. Expresis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta uvedeného prvého odseku ustanovenia
§ 503 Obchodného zákonníka, keď splatnosť úrokov nastáva „ v čase , keď sa má vrátiť“ zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov a nie „ v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov.Ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je koncipované jednoznačne a nepripúšťa žiaden
iný výklad.

11. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z..

12. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej
všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva
do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie
úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru.

13. Občiansky zákonník v ustanovení § 559 ods. 2 ukladá povinnosť dlžníkovi dlh splniť riadne a včas.

Riadne a včasné nesplnenie dlhu má za následok omeškanie dlžníka čo je zrejmé z ustanovenia § 517
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v zmysle ustanovenia
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká veriteľovi iba právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom.

14. Pojmu plnenie použitom v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek
pochybností zodpovedá pojem pohľadávka. Vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)
od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v
ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

15. Ak Občiansky zákonník úroky definuje len ako príslušenstvo pohľadávky a veriteľovi umožňuje pri
omeškaní s plnením peňažného dlhu, teda s plnením pohľadávky požadovať od dlžníka popri plnení
aj úroky z omeškania je zrejmé, že takáto možnosť sa vzťahuje iba na pohľadávku a nie aj na úroky

tvoriace iba príslušenstvo pohľadávky.

16. Občiansky zákonník ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v
súčasnosti v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu
uzatvorenú podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, umožňuje veriteľovi po lehote

splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva.

17. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého

súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

18. Súd prvej inštancie ďalej postupoval správne, ak umožnil obom žalovaným splácať dlh v splátkach.
Zistené osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaných odôvodňujú aplikáciu § 232 ods. 3 CSP.
Je zrejmé, že žalovaní sú poberateľmi invalidného dôchodku, výška ktorého u žalovaného v 1.rade
predstavuje sumu 415,80 eur mesačne a u žalovanej v 2.rade ide o sumu 109,20 eur mesačne. Žalovaní

uhrádzajú zo svojich príjmov poplatky spojené s bývaním a splácajú aj ďalšie úvery voči iným veriteľom.
Výšku určenej mesačnej splátky považuje aj odvolací súd za primeranú predovšetkým s poukazom na
zistenú sociálnu situáciu žalovaných. Súdom určená splatnosť jednotlivých splátok pritom zodpovedá
podmienkam určeným v § 232 ods. 4 CSP.

19. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že zmyslom a účelom náhrady
trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania,
ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom
by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Zákon však upravujeodchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní
o náhrade trov konania, a to v podobe § 257 CSP.

20. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia plynie, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Ust. § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek,

bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej
strane sporu, musí však vždy ísť o výnimočný prípad, ktorý má byť v rozhodnutí aj odôvodnený.

21. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad
ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú
tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ

neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery
strán sporu, či nízky príjem.

22. Súd prvej inštancie správne zvážil okolnosti prejednávanej veci a dospel k správnemu záveru o
potrebe použiť ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania. Odvolací súd zastáva názor, že

v žiadnej právnej veci sa strana sporu bez ďalšieho nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce ust. §
257 CSP sa ho nedotkne. Aplikačná prax práve aj nepriaznivejšiu sociálnu a majetkovú situáciu strany
sporu považuje za relevantnú na účely aplikácie § 257 CSP. Na druhej strane, pokiaľ ide o spoločnosť
žalobcu, jeho majetková sféra nebude použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Vyššie uvedené
skutočnosti preto v súhrne umožňujú prijať záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa

aplikáciou výnimočného ustanovenia § 257 CSP.

23. S poukazom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

24. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 a nasl. CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a
žalovaným v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).