Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 23, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319201222
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319201222.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

P. súd C. sudkyňou M.. M. H. v právnej veci žalobcu: A. spoločenstvo vlastníkov lesa A., so sídlom XXX

XX A., L.: XX XXX XXX, zast. M.. I. R., advokátom, A. 4, XXX XX G., proti žalovaným: 1. O. C., nar.
XX.XX.Q., bytom S. Č.. Q., Q. XX O., 2. V., s.r.o.,, XXX XX A. č. 98, L.: XX XXX XXX, zast. M.. W. T.,
advokátom, S. XX, XXX XX C., o neplatnosť kúpnej zmluvy, t a k t o

r o z h o d o l :

Z. návrh žalovaného v 2. rade na prerušenie konania do skončenia konania pred orgánmi činnými v
trestnom konaní vo veci podaného podnetu ohľadom trestného činu podvodu z a m i e t a.

Z. u r č u j e, že je neplatná kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a

žalovanýmv2.rade,atovtejčastinazákladektorejžalovanýv1.radepreviedolnažalovanéhov2.rade
svoje spoluvlastnícke podiely vo výške Q./XXXXXXX na parcelách registra ,,I.“, ktoré sú zapísané na :
a) na LV č. Q., okres O., obec A., katastrálne územie A., parcela č. Q. - trvalé trávne porasty o výmere
XX Q. O. a parcela č. Q. - trvalé trávne porasty o výmere Q. Q. m2,
b) na LV č. Q., okres O., obec A., katastrálne územie A., parcela č. Q. - trvalé trávne porasty o výmere
X Q. Q. m2,
c) na LV č. Q., okres O., obec A., katastrálne územie A., parcela č. Q. - lesné pozemky o výmere Q.

Q. m2,
na základe ktorej P. úrad O., katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného
v 2. rade rozhodnutím č. S.-Q./Q. zo dňa XX.XX.XXXX.

R. vo vzťahu k žalovaným p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal vydania rozhodnutia v zmysle výroku tohto
rozsudku. A. žaloby odôvodnil tým, že je pozemkovým spoločenstvom podľa zákona č. XX/XXXXX Z.z.

Je tiež spoluvlastníkom podielov na spoločných nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tejto žaloby, z
čoho vyplýva jeho oprávnenie podať túto žalobu. R. v 1. rade je členom tohto spoločenstva a jeho podiely
k nehnuteľnostiam na LV č. Q., LV č. Q. a LV č. Q. sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti. Vo výpise z
registra pozemkových spoločenstiev je uvedené, že nehnuteľnosti vedené na LV č. Q., LV č. Q. a LV č.
Q. patria do spoločnej nehnuteľnosti spravovanej žalobcom.

R. v 1. rade podiely k predmetným nehnuteľnostiam previedol na žalovaného v 2. rade kúpnou

zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, zmenu vlastníckeho práva povolil príslušný orgán vkladom č. S. Q./Q.
zo dňa XX.XX.XXXX. R. v 1. rade nesplnil ponukovú povinnosť podľa § 9 ods. X platného zákona o
pozemkových spoločenstvách. S. na uvedené je toho názoru, že predmetná kúpna zmluva ohľadomprevodu vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti je absolútne neplatná podľa § 39 P. zákonníka
a to pre rozpor so zákonom.

X. Žalovaný v 2. rade namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a žalovaný v 1. rade sa vo veci samej
nevyjadril.

X. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to výpisom z LV č. Q., č.
Q. a č. Q., výpisom z registra pozemkových spoločenstiev P. úradu v C., kúpnou zmluvou, prednesom

právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:

X. Z výpisu z registra pozemkových spoločenstiev P. úradu v C. vyplýva, že žalobca je v ňom ako
pozemkové spoločenstvo zapísaný od XX.XX.XXXX pre katastrálne územie A., číslo LV: Q., Q., Q., Q.,
Q..

X. Podľa výpisu z LV č. Q. zo dňa XX.XX.XXXX, obec A., katastrálne územie A., sú na ňom zapísané
pozemky parc. č. Q. o výmere XX Q. m2, parc. č. Q. o výmere Q. Q. m2. R. je pod N. zapísaný
ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností v podiele Q./Q. (titul nadobudnutia R.-X/XX
osvedčenieD.Q./Q.,D.Q./Q.zodňaXX.XX.XXXX)ažalovanýv2.radejeuvedenýpodN.akopodielový
spoluvlastník na základe kúpnej zmluvy S. Q./Q. zo dňa XX.XX.XXXX-XX/XX.

A. výpisu z LV č. Q. zo dňa XX.XX.XXXX, obec A., katastrálne územie A., sú na ňom zapísané pozemky
parc. č. Q. o výmere X Q. Q. m2. R. je pod N. zapísaný ako podielový spoluvlastník predmetných
nehnuteľností v podiele Q./Q. (titul nadobudnutia R.-X/XX osvedčenie D. Q./Q., D. Q./Q. zo dňa
XX.XX.XXXX) a žalovaný v 2. rade je uvedený pod N. ako podielový spoluvlastník na základe kúpnej

zmluvy S. Q./Q. zo dňa XX.XX.XXXX-XX/XX.

A. výpisu z LV č. Q. zo dňa XX.XX.XXXX, obec A., katastrálne územie A., sú na ňom zapísané
pozemky parc. č. Q. o výmere Q. Q. m2. R. je pod N. zapísaný ako podielový spoluvlastník predmetných
nehnuteľností v podiele Q./Q. (titul nadobudnutia R.-X/XX osvedčenie D. Q./Q., D. Q./Q. zo dňa

XX.XX.XXXX) a žalovaný v 2. rade je uvedený pod N.ako podielový spoluvlastník na základe kúpnej
zmluvy S. Q./Q. zo dňa XX.XX.XXXX - XX/XX.
X. Medzi žalovaným v 1. ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim bola dňa XX.XX.XXXX
uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol odpredaj podielov žalovaného v 1. rade okrem iného aj
k nehnuteľnostiam na LV č. Q., parcely registra I. a to k parcele č. Q., trvalé trávne porasty o výmere XX

Q. m2, k parcele č. Q., trvalé trávne porasty o výmere Q. Q. m2, podiel Q./Q., na LV č. Q. k parcele č.
Q., trvalé trávne porasty o výmere X Q. Q. m2, podiel Q./Q., na LV č. Q. k parcele č. Q., lesné pozemky
o výmere Q. Q. m2, podiel Q./Q..

S. vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k uvedeným nehnuteľnostiam bol povolený rozhodnutím P.

úradu O. číslo vkladu: S.-Q./Q. zo dňa XX.XX.XXXX.

X. Žalovaný v 2. rade dňa XX.XX.XXXX podal návrh na prerušenie konania a to z dôvodu, že žalobca
v žalobe uviedol, že je spoluvlastníkom podielu na spoločných nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom
tejto žaloby. X., že spochybňuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, teda jeho samotné oprávnenie na

podanie žaloby. Má informácie o tom, že žalobca sa mal dostať k svojim podielom údajne za zvláštnych
okolností, preto podal návrh na preskúmanie tejto skutočnosti P.. W. XX.XX.XXXX podal na Or PZ v C.
podnet na prešetrenie, či v súvislosti s vydržaním pozemkov na základe notárskej zápisnice D. Q./Q.,
Nz Q./Q. zo dňa XX.XX.XXXX, nemohlo dôjsť k spáchanie niektorých trestných činov. W. XX.XX.XXXX
mu bolo doručené uznesenie vyšetrovateľa o odmietnutí jeho podania, nakoľko nie je dôvod na začatie

trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. X H. poriadku. A. tomuto uzneseniu podal sťažnosť a
v súčasnej dobe prebieha konanie na P. prokuratúre. S. tohto trestného konania môže mať mimoriadne
závažnývplyvnaďalšievedenievyššieuvedenéhosporu,keďžepredmetomskúmaniavrámcitrestného
konania sú okolnosti, za ktorých sa žalobca stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností. A. má za to,
že je tu dôvod na prerušenie konania, keďže súdy v civilných sporoch vychádzajú a rešpektujú závery

a právoplatné rozhodnutia P.. R. P. majú zásadný vplyv na skúmanie jednej zo základných podmienok
konania a to aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.X. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vo svojom prednese uviedol, že na
podanej žalobe trvá a upresňuje petit žaloby a to v tom smere, že sa domáha vyslovenia neplatnosti
kúpnej zmluvy pokiaľ sa jedná o podiel Q./XXXXXXX k parcelám registra ,,I.“, ktoré sú zapísané na LV č.

Q., okres O., k.ú. A., jedná sa o parcelu č. Q. - trvalé trávne porasty o výmere XX Q. mX a parcelu č. Q. -
trvalé trávne porasty o výmere Q. Q. m2, pokiaľ sa jedná o LV č. Q. jedná sa o parcelu č. Q. - trvalé trávne
porasty o výmere X Q. Q. m2, pokiaľ sa jedná o LV č. Q. jedná sa o parcelu č. Q. o výmere Q. Q. m2. R.
bola podaná v súlade s § 9 ods. 7, ktorý bola platný v čase prevodu vlastnícke práva. Je daná aktívna
vecná legitimácia žalobcu, nakoľko je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. R. v 1.

rade previedol svoj podiel k nehnuteľnostiam na 3. subjekt bez toho, aby ho predtým dal na odkúpenie
ostatným podielovým spoluvlastníkom. A. sa jedná o návrh žalovaného v 2. rade na prerušenie konania
uviedol, že v zmysle § X62 ods. 1 písm. a) Y. neexistuje otázka, ktorá by bola riešená v inom konaní a
od ktorej by záviselo rozhodnutie v danej právnej veci. D. podaná vlastnícka žaloba. W. na prerušenie
konania nie je domnienka 3. osoby o podvode pri zápise vlastníctva, keď táto soba nie je ani spôsobilá
podať vlastnícku žalobu. P., resp. podnetom P., nie je možné zmeniť zapísaný vlastnícky vzťah. C., ani

taký výsledok trestného konania, že došlo k podvodu, nezmenil by vlastnícke právo riadne zapísané.
A. § 70 G. zákona , teda skutočnosti zapísané v katastri sú platné a z nich je potrebné vychádzať. P.
návrh na prerušenie konania bol podaný aj v konaniach sp. zn. XXC/XX/XXXX a sp. zn. XC/XX/XXXX,
kde návrhy žalovaného v 2. rade boli tiež zamietnuté.

X. Podľa § 2 ods. X písm. zákona č. XXX/XXXX Z.z. o pozemkových spoločenstvách platného a
účinného v čase zápisu žalobcu do registra pozemkových spoločenstiev ( ďalej len ,,R.“), pozemkovým
spoločenstvom sa rozumie
a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa
vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov),

komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov
a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona,
b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa
osobitných predpisov,
c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona.

A. § X ods. 2 R., členom spoločenstva podľa odseku X sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti.

A. § X1 ods. 1 a X R., spoločenstvo s právnou subjektivitou sa zakladá zmluvou o založení spoločenstva
s právnou subjektivitou (ďalej len „zmluva o založení“) vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. Z.
podľa ods. X vzniká dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev, ktorý vedie

príslušný obvodný úrad. Z. je povinné oznámiť svoj vznik príslušnému lesnému úradu.

A. § 12 ods. X R., súčasťou zmluvy o založení je aj zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti,
ktorí zmluvu uzatvárajú.

A. § 27 ods. X R., na zápis do registra pozemkových spoločenstiev je miestne príslušný obvodný úrad,
v ktorého územnom obvode je spoločná nehnuteľnosť. Ak miestnu príslušnosť nemožno takto určiť, je
miestne príslušný obvodný úrad, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť spoločnej nehnuteľnosti.

XX. Podľa § 2 ods. X písm. d) zákona č. XX/XXXX Z. z. o pozemkových spoločenstvách ( ďalej len ,,R.

o spoločenstvách“), spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo
lesný pozemok, ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s
cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania.

A. § X ods. 2 R. o spoločenstvách, na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov

spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia P. zákonníka ak § 8 ods. X, § 9
ods. 1 až X a X až XX, § X0 ods. X a § 15 ods. X až X neustanovujú inak.

A. § 8 ods. 1 R. o pozemkových spoločenstvách, spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa
rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Z. nehnuteľnosť

je nedeliteľná okrem prípadov podľa odseku 2. A. spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nemožno
zrušiť a vyporiadať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva.
A. § 9 ods. X R. o spoločenstvách, členmi spoločenstva podľa § 2 ods. X písm. a) až c) sú všetci
vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. A. rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva členaspoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa § X0 ods.
1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje § 1X ods. 4 písm. a), b), d), h) a i).

A. § 9 ods. X R. o spoločenstvách, členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom
vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti.

A. § 9 ods. X R. o spoločenstvách v znení platnom a účinnom od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,
na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné

ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2. Ak vlastník podielu spoločnej
nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom
podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru; ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci
podielov, môže ho predať tretej osobe.

A. § 3X ods. 1 R. o spoločenstvách, spoločenstvá s právnou subjektivitou podľa doterajších predpisov

sa považujú za spoločenstvá podľa tohto zákona. Z. bez právnej subjektivity založené podľa doterajších
predpisov sa považujú za spoločenstvá bez právnej subjektivity podľa doterajších predpisov až do
splnenia povinnosti podľa odseku 5.

XX. Podľa § 140 zákona č. XX/XXXX Zb. P. zákonníka ( ďalej len ,,P. zákonník“), ak sa spoluvlastnícky

podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, XXX).
Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa
veľkosti podielov.

A. § 39 P. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

A. § 40a P. zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145
ods.1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. D. sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To

isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§40). Ak je právny
úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v
ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

A. § 588 ods. X P. zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy

kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

A. § 602 ods. X P. zákonníka, kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju
chcel predať, má predkupné právo.

XX. Podľa § 4 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o katastri nehnuteľnosti, práva k nehnuteľnostiam sa
do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k
nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri
(ďalej len „poznámka“).

A. § 5 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o katastri nehnuteľnosti, poznámka je úkon správy katastra,
ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na
osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

A. § 38 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o katastri nehnuteľnosti, poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré

obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o
práve k nehnuteľnosti.

A. § 46 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o katastri nehnuteľnosti, ako vlastníka alebo inú oprávnenú
osobu zapíše okresný úrad do katastra osobu uvedenú vo verejnej alebo v inej listine, ak sa inou

verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom alebo inou oprávnenou osobou je iná
osoba.A. § 70 ods. X a X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o katastri nehnuteľnosti, údaje katastra uvedené v § 7
sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Q. katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné
číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho

územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej
jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach,
údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukáže opak. R. údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

XX. Podľa § 137 zákona č. XXX/XXXX Z.z. Y. sporového poriadku (ďalej len ,,Y.“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

A. § X62 ods. 1 písm. a) Y., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto
konaní oprávnený riešiť.

A. § 162 ods. X Y., o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo
veci samej.

A. § 164 Y., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo

správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet.

XX. Právna úprava rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. P. prerušenie
konania je upravené v ustanovení § 162 Y. a osobitný prípad obligatórneho prerušenia konania v

ustanoveniach § 163 a § 445 Y.. T. prerušenie konania je upravené v ustanovení § X64 Y.. P.
fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania podľa § 164 Y. je potrebné uviesť, že na rozdiel od
obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a) Y. tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť
ako prejudiciálne . Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo
správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj sám podnet a

následne konanie preruší.

A. rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania je potrebné uvažovať v intenciách vhodnosti, nakoľko
prípadným prerušením konania, do skončenia iného správneho alebo súdneho konania, môže prísť k
predĺženiu konania prípadne aj o niekoľko rokov. Na druhej strane ale nie je vhodné, aby dva súdy

rozhodli o totožnej otázke na podklade tých istých skutkových okolností odlišne, nakoľko to významným
spôsobom oslabuje princíp právnej istoty. C. kritériami pre posúdenie vhodnosti prerušenia konania
podľa
§ 164 sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách
článku XX Y., zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí aj súdov o tej istej otázke na podklade

zhodných skutkových okolností a hospodárnosť konania.“ (Š., O.., T., Z.., N., M.., O., Z.., N., M.., H., O..
a kol. Y. sporový poriadok. G.. A. : C. H. N., XXXX. s. XXX - XXX).

Z. je toho názoru, že nie vedené také konanie, pred iným oprávneným orgánom, v ktorom je riešená taká
otázka, ktorú v tomto konaní súd nie je oprávnený riešiť a od vyriešenia ktorej závisí aj konečné súdne

rozhodnutie. H. súd nevzhliadol dôvod k tomu, aby obligatórne podľa § X62 ods. 1 pís. a) Y. poriadku
súdne konanie prerušil.

A.orgánmičinnýmivtrestnomkonaníjevedenékonaniepretrestnýčinpodvodu,ktorýmalbyťspáchaný
pri nadobúdaní, resp. v súvislosti s nadobudnutím spoluvlastníckych podielov žalobcu k predmetným

nehnuteľnostiam. R. v 2. rade uviedol, že keďže súdy v civilných sporoch vychádzajú a rešpektujú
závery a právoplatné rozhodnutia P., je daný dôvod na prerušenie súdneho konania.Z. v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 193 Y. v zmysle ktorého, súd je viazaný rozhodnutím
ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Q. Z. republiky, ústavným zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Z. republika viazaná. Z. je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu

alebo I. súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. O. je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave,
vzniku alebo zániku spoločnosti.

V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia v súdnom konaní je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. S. sa vzťahuje iba na výrok, nie na odôvodnenie
rozhodnutia. Z výroku o vine je potom potrebné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu
a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty činu konkrétnym konaním páchateľa. F.
viazanostijedanýtým,doakejmierysúznakyskutkovejpodstatyčinuzároveňvýznamnýmiokolnosťami

pre rozhodnutie o uplatnenom nároku.

R. bol ako podielový spoluvlastník zapísaný do katastra nehnuteľnosti na základe titulu nadobudnutia
R.-X/XX osvedčenie D. Q./Q., D. Q./Q. zo dňa XX.XX.XXXX. V tomto smere súd poukazuje, že údaj
v katastri nehnuteľnosti o právach k nehnuteľnostiam je hodnoverný a záväzný, ak sa nepreukáže

opak. H. skutočnosť, teda opak oproti zápisu v katastri, v konaní preukázaný nebol. D. ani preukázané,
žeby sa viedlo nejaké súdne konanie vo veci spornosti vlastníckeho práva žalobcu, resp. aby bolo
vedené správne konanie ohľadom preskúmania rozhodnutia katastrálneho úradu týkajúceho sa zápisu
vlastníckeho práva žalobcu. Z. preto za relevantnú skutočnosť bral to, že žalobca je podielovým
spoluvlastník nehnuteľností prevedených kúpnou zmluvou žalovaným v 1. rade na žalovaného 2. rade

a teda je v konaní daná jeho aktívna vecná legitimácia.

Aj keby vo veci vedenej pred orgánmi činnými v trestnom konaní bolo rozhodnuté o tom, že bol spáchaný
trestný čin podvodu, takého rozhodnutie vzhľadom na predmet súdneho konania v danej veci, by bola
bez akéhokoľvek významu, nakoľko vlastnícke právo žalobcu zapísané v katastri nehnuteľností by

zostalo zachované a bolo by potrebné iniciovať osobitné súdne konanie, predmetom ktorého by bola
otázka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Z. vzhľadom k uvedenému preto návrh žalovaného v 2. rade na prerušenie konania zamietol.

XX. V zmysle procesných pravidiel zavedených Y. sporovým poriadkom je možné domáhať sa určenia
určitej skutočnosti, pričom žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy súd považuje za žalobu výlučne
podľa § 137 písm. d) Y.. D. zákonného predkupného práva nezakladá neplatnosť právneho úkonu -
kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti na ktorú sa predkupné právo viaže.
L. o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. F. neplatnosť právneho úkonu spočíva v tom, že právny

úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto
právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá. Je to úkon hmotného
práva a právne účinky nastávajú dovolaním sa relatívnej neplatnosti.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu nerešpektovania

zákonného predkupného práva je možné subsumovať pod ustanovenie § 137 písm. d) Y. a teda že
v zmysle platnej právnej úpravy je takáto žaloba prípustná.

XX. V danej právnej veci je nesporné a preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. Q., LV č. Q. a LV č. Q., katastrálne územie A. a že žalovaný v 1.

rade ako podielových spoluvlastník uvedených nehnuteľnosti svoj podiel k nim previedol na základe
kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX na žalovaného v 2. rade, ktorý je v súčasnej dobe zapísaný ako
podielový spoluvlastník v katastri nehnuteľností. Zo strany žalovaného v 1. rade prevádzaný podiel na
predmetných nehnuteľnostiach nebol ponúknutý na odkúpenie ostatným podielovým spoluvlastníkom.

XX. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. Q., LV č. Q. a LV č. Q. sú spoločnými nehnuteľnosťami ktoré
obhospodaruje žalobca, ako to vyplýva z výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, do ktorého je
žalobca zapísaný ako pozemkové spoločenstvo od XX.XX.Q..R. ako pozemkové spoločenstvo bol založený ako spoločenstvo s právnou subjektivitou vlastníkmi
podielov spoločnej nehnuteľnosti a to na základe zmluvy o jej založení, bol riadne zapísaný do registra
pozemkových spoločenstiev. V zmysle platnej právnej úpravy v čase vzniku žalobcu súčasťou zmluvy

o založení bol aj zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí zmluvu uzatvorili. A. na
zápis do registra pozemkových spoločenstiev bol orgán v obvode ktorého sa nachádzala spoločná
nehnuteľnosť. T. spoločenstva boli všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. Z uvedeného je zrejmé,
že žalobca ako pozemkové spoločenstvo bol založený vlastníkmi podielov spoločnej nehnuteľnosti a
za účelom racionálneho hospodárenia na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávania spoločných vecí

vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k nej bol oprávnený vykonávať poľnohospodársku prvovýrobu a s tým
súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov a hospodáriť v lesoch.

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca ako pozemkové spoločenstvo bol oprávnený
hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti, pričom spoločnú nehnuteľnosť tvorili podiely jednotlivých
vlastníkov tak ako to bolo vymedzené v zmluve o jeho založení, zmluva o založení spoločenstva s

návrhom na jeho registráciu bola predložená príslušnému úradu, ktorý registráciu vykonal a zároveň v
registri vyznačil spoločnú nehnuteľnosť a to uvedeným čísiel listov vlastníctva a uvedením katastrálneho
územia.

XX. Žalobca sa v konaní domáhal určenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX medzi

žalovanými v 1. a 2. rade z dôvodu nerešpektovania predkupného práva v zmysle § 9 ods. X R. o
pozemkových spoločenstvách.

XX. Predkupné právo predstavuje právny vzťah medzi individuálne určeným subjektom ako oprávneným
a vlastníkom veci ako povinným, v ktorom oprávnený má právo za určitých okolností vec nadobudnúť

ako prvý za predpokladu, že povinná osoba chce vec predať, resp. scudziť iným spôsobom, a v ktorom
je zároveň povinný zaviazaný vec ponúknuť pre tento prípad oprávnenému na kúpu, resp. nadobudnutie
do vlastníctva.

D. ustanovenie § 9 ods. X až XX R. o pozemkových spoločenstvách nevylučuje explicitne aplikáciu

ustanovení o predkupnom práve P. zákonníka, možno ustanovenia § 140 a § 602 až XXX aplikovať
subsidiárne k tomuto ustanoveniu ako ustanovenia lex specialis. P. zákonník upravuje zmluvné
predkupné právo v ustanoveniach § 602 až XXX, tieto ustanovenia sa analogicky použijú aj v prípade
predkupného práva spoluvlastníkov.

XX. Právo disponovať so spoluvlastníckym podielom prislúcha každému spoluvlastníkovi. R. voľnosť
spoluvlastníka je však obmedzená, lebo sa spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť iba
na blízke osoby. V tomto prípade ostatní spoluvlastníci nemajú predkupné právo na prevádzaný
spoluvlastníckypodiel.Akvšakspoluvlastníkmienisvojpodielpreviesťnainénežblízkeosoby,prípadne
aj na jedného so spoluvlastníkov musí najskôr svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. L.

teda o povinnosť spoluvlastníka vyplývajúca zo zákonného predkupného práva, ktorej korešponduje
oprávnenie ostatných spoluvlastníkov, ktorý nechcú vec predať na odkúpenie tohto spoluvlastníckeho
podielu. A. právo má povahu vecného práva a v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu pôsobí aj
voči právnemu nástupcovi kupujúceho, ktorý sa stal novým vlastníkom na miesto predávajúceho. S.
so zákona súčasne so vznikom podielového spoluvlastníctva a to bez ohľadu na to, či spoluvlastníctvo

vzniklo na základe zmluvy, na základe rozhodnutia alebo zo zákona. Ak povinný spoluvlastník
nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby
ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, je právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu
spoluvlastníckeho podielu neplatný, ale len v prípade, že sa oprávnení spoluvlastníci dovolajú jeho
neplatnosti(§ 40a P. zákonníka).

XX. Súd poukazuje, že v zmysle § 9 ods. X R. o pozemkových spoločenstvách, žalovaný v 1. rade
ako vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádzajúci svoj spoluvlastnícky podiel bol povinný ho
ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru. H.
zákonnú povinnosť žalovaný v 1. rade nesplnil. P. v konaní nebol preukázaný.

R. v 1. rade sa vo veci vôbec nevyjadril. R. v 2. rade namietal iba aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v
konaní, teda z ich strany nedošlo k popretiu rozhodných skutočností tvrdených žalobcom na základe
ktorých sa ochrany porušeného práva v konaní domáhal.V tomto smere súd uvádza, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany tvrdiť
a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer strán. H. norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy
má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a
teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

A. § X50 ods. X Y. stany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové

tvrdenia týkajúce sa sporu.

A. § 153 ods. 1 Y. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. A. procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Y. dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania bez ohľadu na jej procesné postavenie. D. dôkaznej povinnosti prináša zo sebou
také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou
konania v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju
dôkaznú povinnosť. Z. dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. W.

bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany konania za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy
vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na
procesné postavenie strany. R. uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté

dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej
dopad pričíta tej strane konania, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

XX. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že žalovaný v 1. rade ako podielový spoluvlastník
existenciu zákonného predkupného práva nerešpektoval pri predaji podielov na spoločnej nehnuteľnosti
a tie ostatným podielovým spoluvlastníkom neponúkol na odpredaj prostredníctvom výboru
spoločenstva. H. bez toho, aby oprávneným osobám ponúkol svoje podiely postupom ustanoveným
zákonom na predaj, uzatvoril so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu. N. teda dané právo oprávnených

spoluvlastníkov domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielov. R. ako osoba
oprávnená z predkupného práva sa neplatnosti právneho úkonu úspešne dovolal podaním žaloby na
určenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy tvoriacej predmet tohto konania a preto súd žalobe vyhovel.

XX. A. § 255 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. Y. sporového poriadku ( ďalej len ,,Y.“), súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. X Y., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Vdanejprávnejvecisúdžalobevcelomrozsahuvyhovelapretožalobcovivovzťahukžalovanýmpriznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.