Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by JUDr. Jozef Mikluš

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/107/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216010232
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6216010232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. októbra 2019 v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Štefana Nováka, LL.M.,
v trestnej veci obžalovaného Z. I., stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák.,
konajúc o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš
sp. zn. 9T/87/2016 zo dňa 17.04.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.
9T/87/2016 zo dňa 17.04.2019 vo výroku o vine a treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

u z n á v a

obžalovaného Z. I., nar. XX.XX.XXXX vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák.
v znení zákona č. 214/2019 Z. z.,

p r e t o ž e

si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním,

a to na tom skutkovom základe, že

dňa 19. 02. 2016 v presne nezistenom čase od 17.00 h do 24.00 h prišiel k neoplotenému
rodinnému domu č. XX v Z., ktorý patri W. S., nar. XX. XX. XXXX, dom bol v rekonštrukcii, nebol

prispôsobený na bývanie, obžalovaný po doskách vyšiel na povalu rodinného domu, kde neznámym
spôsobomvytvorilotvorvpodlahepovaly,ktorýmzišieldointeriérudomuodkiaľodcudzilvibračnúbrúsku
zn. R. I. v. č. XXXXXXX, motorovú pílu zn. S. bez zisteného výrobného čísla, elektricky ručný hoblík
značky W. V., v. č. XXXXXX/XXX, ručnú elektrickú brúsku zn. S. A. v. č. XXXXXXXXX, ručnú elektrickú
vŕtačku zn. F. S. XXX v. č. XXXXXX, okruhovú pílu na drevo zn. A. A. V. nezisteného výrobného čísla,
ručnú priamočiaru pílu zn. C. v. č. XXXX/XXXX, brúsku značky S. v. č. XXXXXXXXXXX/X, elektrickú
ručnú uhlovú brúsku zn. I. W. B. bez výrobného čísla, medený štvoržilový medený kábel o dĺžke 50 m,

striebornúplynovúfľašu,odcudzenévecivyniesolcezotvorvpovale,krádežouspôsobilškodumajiteľovi
domu vo výške 413,81 Eur, poškodením povaly mu spôsobil škodu 20,- Eur.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 1 (jeden) rok.Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený W. S., nar. XX.XX.XXXX so svojím nárokom na náhradu škody
odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/87/2016 zo dňa 17.04.2019 bol obžalovaný Z. I.
uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., a to za skutok, ktorého sa dopustil
tak, že

dňa 19. 02. 2016 v presne nezistenom čase od 17.00 h do 24.00 h prišiel k neoplotenému
rodinnému domu č. XX v Z., ktorý patri W. S., nar. XX. XX. XXXX, dom bol v rekonštrukcii, nebol
prispôsobený na bývanie, obžalovaný po doskách vyšiel na povalu rodinného domu, kde neznámym
spôsobomvytvorilotvorvpodlahepovaly,ktorýmzišieldointeriérudomuodkiaľodcudzilvibračnúbrúsku

zn. R. I. v. č. XXXXXXX, motorovú pílu zn. S. bez zisteného výrobného čísla, elektricky ručný hoblík
značky W. V., v. č. XXXXXX/XXX, ručnú elektrickú brúsku zn. S. A. v. č. XXXXXXXXX, ručnú elektrickú
vŕtačku zn. F. S. XXX v. č. XXXXXX, okruhovú pílu na drevo zn. A. A. V. nezisteného výrobného čísla,
ručnú priamočiaru pílu zn. C. v. č. XXXX/XXXX, brúsku značky S. v. č. XXXXXXXXXXX/X, elektrickú
ručnú uhlovú brúsku zn. I. W. B. bez výrobného čísla, medený štvoržilový medený kábel o dĺžke 50 m,

striebornúplynovúfľašu,odcudzenévecivyniesolcezotvorvpovale,krádežouspôsobilškodumajiteľovi
domu vo výške 413,81 Eur, poškodením povaly mu spôsobil škodu 20,- Eur.

Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods.
2, 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.

Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu 4 rokov
s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť

sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného W. S., nar. XX. XX. XXXX, so svojim nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojím odvolaním napadli jednak okresný
prokurátor a tiež aj samotný obžalovaný Z. I..

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, ktoré za neho podal jeho obhajca uviedol, že s

vyhláseným rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš nesúhlasí. Zásadnou otázkou pri uznaní viny alebo
neviny obžalovaného boli rozporuplné výpovede poškodeného a tvrdenia obžalovaného. Poškodený
tvrdil, že krádež sa udiala bez jeho vedomia a súhlasu. Naopak obžalovaný tvrdil, že na tejto krádeži
sa vopred dohodol s poškodeným, ktorý mu dal na to aj súhlas. Celý skutok sa udial pred viac ako 3
rokmi od doby rozhodnutia súdu, kde od tejto doby sa v tomto objekte udialo viacero ďalších krádeží

bez zistenia konkrétneho páchateľa. Samotný objekt je opustený a zdevastovaný.

Súd neopravil a nezmenil výrok obžaloby o tom, akým spôsobom sa mal obžalovaný dostať do objektu,
pretože obžalovaný neprekonal žiadnu prekážku, ale dostal sa do objektu voľne otvorom, ktorý bol
prístupný z povaly. V tomto smere je zrejmé, že takýto otvor obžalovaný nemohol otvoriť, pretože ten

tam už existoval a preto konštatovanie okresného súdu uvedené vo výroku rozsudku je nepresné a
nejasné. Napriek tomu, že od skutku uplynula doba dlhšia ako 3 roky a veci boli obžalovanému zaistené,
tieto neboli poškodenému vrátené a tým došlo k morálnemu znehodnoteniu vecí, na ktorom nemá vinu
obžalovaný. Ďalej obhajoba uviedla, že pri uznaní viny z akéhokoľvek trestného činu by mal súd výstižne
a zrozumiteľne vyjadriť svoj názor založený na objektívne vykonaných dôkazoch ohľadne toho, či jeobžalovaný vinný a ako sa vysporiadal súd so všetkými dôkazmi. Takéto závery však podľa názoru
obhajoby v napadnutom rozsudku absentujú.

V konečnom dôsledku obhajoba poukázala aj na to, že aj keď súd uložil obžalovanému trest na samej
dolnej hranici trestnej sadzby, uložil mu dlhú skúšobnú dobu, hoci doba 3 rokov od spáchania skutku je
dlhá a nebolo preukázané, že by sa v tejto dobe obžalovaný dopustil akéhokoľvek iného protiprávneho
konania. V tomto smere poukazovala obhajoba aj na to, že obžalovaný žije riadnym spôsobom života,
založil si novú rodinu, o ktorú sa stará a zadovažuje si prostriedky na živobytie prácou a nepácha žiadnu

trestnú činnosť.

Z uvedeného dôvodu preto obhajoba navrhla, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a v konečnom
dôsledku aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s napadnutým rozsudkom, čo sa týka

výroku o vine nesúhlasí a taktiež nesúhlasí ani s výrokom o uloženom treste. Podľa názoru okresného
prokurátora okresný súd pochybil a nepostupoval podľa zákona, ak skutok, ktorý v obžalobe prokurátor
kvalifikoval ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák., prekvalifikoval na prečin krádeže,
keď podľa názoru prokurátora takýto postup okresného súdu nebol správny. O tom, že kvalifikácia mala
byť v zmysle podanej obžaloby, svedčí aj judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tp 78/2011, z ktorého

záverov vyplýva, že ak si páchateľ prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu
a súčasne spáchal čin vlámaním, naplnil zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm.
b) Tr. zák.

Vzhľadom na túto skutočnosť preto okresný súd nesprávne právne kvalifikoval skutok a potom aj ukladal

trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby. Z tohto dôvodu preto okresný prokurátor navrhol, aby
krajský súd sám zrušil napadnutý rozsudok a obžalovanému uložil trest aj v zmysle ustanovenia § 38
ods. 5 Tr. zák. a teda vo výške minimálne 6 rokov a 6 mesiacov odňatia slobody nepodmienečne a pre
výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň
navrhol, aby bol obžalovanému uložený aj ochranný dohľad.

Na podklade podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici určil termín verejného zasadnutia, na
ktoré sa dostavil krajský prokurátor, obhajca obžalovaného, ako aj samotný obžalovaný. V konečných
návrhoch potom procesné strany pred krajským súdom uviedli, že na podaných odvolaniach trvajú.

Krajský prokurátor uviedol, že pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, toto modifikuje vzhľadom k tomu,
že došlo k zmene Trestného zákona novelou č. 214/2019 Z. z. v znení § 212 Tr. zák., a to tak,
že navrhuje uznať vinu len v zmysle novelizovaného § 212 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. účinného od
01.08.2019, avšak pokiaľ ide o trest, vzhľadom na osobu obžalovaného naďalej navrhol, aby mu bol
ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, toto navrhol ako

nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu uviedol, že trvá na podanom odvolaní, odvolanie bolo síce
písanéešteprednovelouTrestnéhozákona,avšaknapriektomusaobžalovanýnecítibyťvinnýztrestnej
činnosti, poukázal práve na tvrdenia obžalovaného ohľadne dohody s poškodeným S. a navrhol, aby bol

napadnutý rozsudok zrušený a obžalovaný spod obžaloby oslobodený a aby bolo odvolanie prokurátora
zamietnuté ako nedôvodné. Ďalej uviedol, že obžalovaný momentálne žije riadnym spôsobom života,
vedie sa trestné konanie voči príslušníkom polície, ktorí obžalovaného mali v danej trestnej veci nútiť
sa priznať k trestnej činnosti a pokiaľ ide o jeho pobyty vo väzbe v A., ani v jednom prípade nedošlo
k jeho odsúdeniu.

Samotný obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že bol podvedený poškodeným S., k trestnej
činnosti sa priznal len preto, lebo bol prinútený policajtmi. On sa stará o svoju rodinu, a to o 5 detí, z
ktorých 3 si osvojil a 2 sú jeho, pracuje v A., nechce ísť do výkonu trestu a v prípade, ak by mu bola
daná aj podmienka, túto dodrží, lebo chce žiť normálnym spôsobom života.

Na podklade podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj podstatný obsah trestného spisu a zistil, že odvolania tak
prokurátora, ako aj obžalovaného nie sú dôvodné, ale vzhľadom k novele Trestného zákona v zmyslezákonač.214/2019Z.z.účinnejod01.08.2019,jeajtakpotrebnénapadnutýrozsudokzrušiťareparovať
vlastným rozhodnutím.

Z predloženého trestného spisu ani Krajský súd v Banskej Bystrici nemá pochybnosti o tom, že
obžalovaný sa danej trestnej činnosti dopustil. V prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní
vypovedal poškodený W. S. jednoznačne v tom smere, že od obžalovaného kúpil rodinný dom so
všetkým, čo sa v ňom nachádzalo, postupne, keď sa obžalovaný vrátil z výkonu trestu odňatia slobody
zistil, že veci, ktoré v tomto dome mal mu boli vykradnuté, a to cez otvor, ktorý bol v povale tohto

rodinného domu a v tomto smere poškodený vypovedal aj na hlavnom pojednávaní priamo do očí
obžalovaného, čím fakticky vyvrátil obhajobné tvrdenia Z. I.. Naviac je z trestného spisu zrejmé, že na
mieste, ktoré bolo označené obžalovaným, boli zaistené veci pochádzajúce z tejto krádeže, takže je
nepochybné, že obžalovaný je z trestnej činnosti, tak ako to konštatoval v napadnutom rozsudku už
prvostupňový súd, usvedčovaný aj inými dôkazmi, nielen tvrdením poškodeného W. S.. V tomto smere
je preto napadnutý rozsudok správny a zákonný a ani krajský súd v súvislosti s vinou obžalovaného

nemá o tomto rozsudku žiadne pochybnosti a v podrobnostiach sa na odôvodnenie skutkových okolností
v napadnutom rozsudku odvoláva a poukazuje na ne.

Je potrebné však konštatovať, že právna kvalifikácia, tak ako ju ustálil v napadnutom rozsudku okresný
súd, už nezodpovedá zákonnej úprave, pretože došlo novelou Trestného zákona pod č. 214/2019 Z. z.

od 01.08.2019 k novelizácii ustanovení trestného činu krádeže, kde v zmysle tejto novely sa trestným
činom krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. myslí taká skutočnosť, že tejto trestnej činnosti sa dopustí
ten, kto si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu resp. taký čin spáchal
vlámaním. Za takéto konanie sa potom páchateľ potrestá odňatím slobody až na 2 roky.

V zmysle tejto novely Trestného zákona preto musel krajský súd upraviť aj skutkovú vetu trestnej činnosti
obžalovaného tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, kde potom uznal obžalovaného vinným
len z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. v znení zákona č. 214/2019 Z. z.

Je nepochybné, že potom krajský súd nevyhovel ani odvolaniu prokurátora ohľadne zmeny právnej

kvalifikácie a ani nevyhovel odvolaniu obžalovaného, aby bol spod obžaloby v tomto smere oslobodený,
keďže dôkazy, tak ako je to vyššie uvedené, považoval za jednoznačné v zmysle preukázania jeho viny.

Pokiaľ ide o výrok o uloženom treste, aj tu musel krajský súd tento výrok upravovať vzhľadom k tomu,
že zmenou Trestného zákona došlo aj k zmene trestnej sadzby a za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1

Tr. zák. môže byť páchateľ odsúdený a trest odňatia slobody maximálne na 2 roky.

Z odpisu z registra trestov na obžalovaného Z. I. krajský súd zistil, že tento bol doposiaľ celkom 11-
krát súdne trestaný, naposledy v roku 2014, kedy súd upustil od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom
na jeho predchádzajúce odsúdenie z roku 2013, kde bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 9 rokov, z ktorého však bol podmienečne prepustený dňa 15.01.2014, pričom je
zrejmé, že v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa obžalovaný osvedčil. Pokiaľ ide o údaje
o obžalovanom, že v čase od spáchania trestnej činnosti, teda od februára 2016 do dňa rozhodovania
krajského súdu, teda do októbra 2019 bol opakovane vo výkone trestu, resp. vo väzbe v A. republike,
o týchto skutočnostiach neexistujú v spise žiadne bližšie okolnosti, prečo bol vo väzbe, prípadne vo

výkone trestu, či tam bol skutočne reálne aj odsúdený a z týchto dôvodov preto musel krajský súd
prihliadať na obžalovaného, ako keby sa v danej dobe žiadnej trestnej činnosti nedopustil. Potom má
krajský súd za to, že aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom v strede zákonom stanovenej
trestnej sadzby je dostatočný na nápravu a prevýchovu obžalovaného a v tomto smere preto aj upravil
napadnutý rozsudok, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý mu odložil

na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Pokiaľ ide o výrok ohľadne odkázania poškodeného W. S. s nárokom na náhradu škody na civilný
proces, v tomto smere takto rozhodol už aj prvostupňový súd, voči tomuto výroku nepodal odvolanie ani
obžalovaný, ani prokurátor a ani poškodený, a preto tento výrok krajský súd len prevzal z napadnutého

rozsudku okresného súdu bez toho, aby ho nejakým spôsobom upravoval.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.