Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818201353
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818201353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v spore žalobkyne W. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXXX/X, M., zastúpenej P.. X. S., advokátkou so sídlom N. XXXX/XX, F. W., proti žalovanému:
F., s.r.o., so sídlom F. 25, W., G. XX XXX XXX, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku E. súdu F. č. k. 16Csp/26/2018-61, zo dňa 15. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov

zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je
neplatná (výrok I.) a priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% s tým, že jej výška bude uvedená v samostatnom rozhodnutí (výrok II.). Rozsudok zdôvodnil tým, že
dňa 17.07.2015 žalobkyňa ako dlžník uzatvorila so žalovaným ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni bezúčelový spotrebiteľský úver v
sume 2 000,- eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu a úrok
spolu vo výške 1 732,- eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu 3 732,- eur do 17.07.2016. Súčasne v rovnaký

deň sporové strany uzatvorili dohodu o plnení v splátkach, na základe ktorej došlo k zmene zmluvy
o spotrebiteľskom úvere tak, že žalobkyňa sa zaviazala sumu 3 732,- eur uhradiť v 12 pravidelných
mesačných splátkach po 311,- eur, vždy k 14. dňu v mesiaci, počnúc dňom 14.08.2015. RPMN bola
uvedenávovýške257,50%,výškapriemernejRPMN25,88%.Dňa17.07.2015žalobkyňasožalovaným
zároveň uzavrela aj dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v súvislosti s uzavretou zmluvou
o spotrebiteľskom úvere z toho istého dňa. V časti I. písmeno b) sa zmluvné strany dohodli na
zabezpečení pohľadávok veriteľa z úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou, pričom zabezpečovaná

pohľadávka znamená: a) pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na
základe zmluvy o úvere, najmä pohľadávky na zaplatenie úveru spolu s jeho príslušenstvom, b)
pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo
v súvislosti s ňou (ďalej len zabezpečovaná pohľadávka) c) pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku
alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o úvere, d) pohľadávky na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú resp. vznikli v súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku
plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z

právneho dôvodu, ktorý odpadol, e) pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v
dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok ako
odporovateľného právneho úkonu. V článku II. dlžník, t. j. žalobkyňa súhlasila s tým, aby sa uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných splátok, a abyjeho zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 311,- eur a uhrádzal danú sumu na účet
veriteľa až do celkovej výšky zabezpečovanej pohľadávky. Dlžník, t. j. žalobkyňa zároveň súhlasila, aby
veriteľ oznámil jej zamestnávateľovi aktuálnu výšku zabezpečovanej pohľadávky s tým, že v prípade ak

uvedené zrážky presiahnu zákonom stanovenú hranicu zamestnávateľ postupuje v súlade s platnými
všeobecne záväznými právnymi predpismi týkajúcimi sa výkonu zrážok zo mzdy. Z potvrdenia od
zamestnávateľa žalobkyne zo 14.03.2018 mal súd preukázané, že žalobkyni bola v prospech žalovanej
v súvislosti so zmluvou č. XXXXXXXXXX k 14.03.2018 zrazená zo mzdy suma 3 626,75 eur z celkovej
výšky dlhu 4 051,32 eur.

1.2 Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že úverová zmluva uzatvorená medzi stranami
sporu dňa 17.07.2015 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka. Keďže v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch účinného od 1.1.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou, súd vyhodnotil, že v danom prípade naliehavý právny záujem na podanej určovacej

žalobe podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP) nie je potrebné preukazovať, keďže
možnosť podania danej žaloby vyplýva z vyššie uvedeného osobitného predpisu. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožnil obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, hoci bola uzatvorená

na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky. Žalovaný ako veriteľ do prejavu
vôle žalobkyne k uzavretej zmluve o úvere, o uzavretie ktorej mala záujem, zahrnul bez ďalšieho
automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že
dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo
malo typový formulárový charakter, ktorý žalobkyňa nemohla ovplyvniť. Uvedené zmluvné dojednanie

tak vnucuje žalobkyni ako spotrebiteľovi určité konanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby,
čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a predmetná dohoda o
zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho
zákonníka a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keď žalobkyňa v čase vzniku
úverovej zmluvy bola nútená uzatvoriť i dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. podpísanie tejto dohody

podmieňovalo poskytnutie úveru. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nie je založená
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a
jej príslušenstva. Z tohto dôvodu je potom potrebné poskytnúť žalobkyni ako spotrebiteľovi ochranu s
ohľadom neexistencie nebezpečenstva, že na základe zrážok zo mzdy na základe dohody sa umožňuje
uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. V konaní nebolo preukázané

naplnenie skutočností predpokladaných ustanovením § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa (že spotrebiteľ bol riadne poučený o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach
zo mzdy a mal možnosť ju odmietnuť), keďže samotné zaškrtnutie (označenie) v dohode, že ju dlžník
(žalobkyňa) neodmieta, bolo vopred predtlačené v počítači.
2.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365

ods. 1 písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a navrhol, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Poukázal na ustanovenie § 137 písm. c) CSP, ktoré pripúšťa určovacie žaloby len vo vzťahu
k právam (už nie právnym vzťahom ako § 80 písm. c/ O.s.p. ) a na ustanovenie § 137 písm. d) CSP, ktoré v zásade nepripúšťa určovacie žaloby

o určenie právnej skutočnosti s výnimkou, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobkyňa sa domáha
určenianeplatnostiprávnejskutočnosti(určenieneplatnostidohodyozrážkachzomzdy)anieurčenia,či
tu právo je alebo nie je. Určenie existencie/neexistencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate
zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Takéto určenie právnej skutočnosti je možné len vtedy,
ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy

nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Za takýto právny predpis nemožno považovať zákon č.
250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,ktorývžiadnomzosvojichustanovenínepripúšťažalobuourčenie
právnej skutočnosti.

2.2 Žalovaný tiež v odvolaní namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že dohoda

o zrážkach zo mzdy je neplatná. Ide podľa neho o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na
základe dobrovoľnosti. Dohoda bola uzavretá písomne ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spĺňa všetky všeobecné ustanovenia
o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohoda obsahuje súhlas dlžníkas tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a aby boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto
zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú

listinu, žalobkyňa mala možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne potvrdiť jej prijatie
svojim podpisom. Dohoda je v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v
ktorom zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku
vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda
je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Podobne príslušné ustanovenia smernice 2008/48/ES výslovne

pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských úverov. Ak sám zákonodarca v súlade s príslušnou európskou
legislatívou pripúšťa zabezpečenie, nemožno námietku žalobcu o neprijateľnosti dohody o zrážkach
zo mzdy považovať za relevantnú. V prípade, ak by sa pri každom predložení dohody o zrážkach zo
mzdy zamestnávateľovi vyžadovalo rozhodnutie súdu, inštitút by stratil opodstatnenosť. Ďalej žalovaný
uviedol, že vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mal klient možnosť dohodu individuálne dohodnúť,
teda nešlo iba o formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť a nemožno hovoriť

o absencii individuálneho dojednania tohto zabezpečovacieho prostriedku. Dohoda spĺňa základné
náležitosti, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou, presné označenie platiteľa mzdy a uvedenie
rozsahu vykonávaných zrážok, pričom zrážky v nijakom prípade nesmú byť vyššie, než ako ich
ustanovuje pre výkon rozhodnutia § 866 Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyšších zrážkach by
odporovala zákonu, a preto by bola v časti prevyšujúcej dovolené zrážky neplatná. Z toho podľa

žalovaného vyplýva, že celková výška, ktorá sa má zraziť, nie je obligatórna náležitosť dohody o
zrážkach zo mzdy. Na základe vyššie uvedeného podľa žalovaného nie je možné vyhlásiť dohodu
za neplatnú. Žalobkyňa mala možnosť súhlasiť/nesúhlasiť resp. odmietnuť/neodmietnuť dohodu. Je
to v nej jasne uvedené a žalovaný vylučuje akékoľvek pochybnosti o možnosti odmietnutia dohody.
Zároveň podľa žalovaného nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť

k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, pretože právny predpis (§ 551 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť
väčšie,akobybolivprípadevýkonurozhodnutia,predbežnýmopatrenímsúdumožnouložiťajpovinnosť
platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy (R
47/1974) a ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený zraziť, a

tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by musel
tieto sumy vrátiť.

3. Žalobkyňavpísomnomvyjadreníkodvolaniužalovanéhouviedla,žerozhodnutiesúduprvejinštancie
považuje za správne a dostatočne zdôvodnené. Žalovaný podľa nej neuviedol žiadne nové skutkové

okolnosti odlišné od tých, s ktorými sa mal súd a aj žalobca možnosť oboznámiť z predchádzajúcich
vyjadrení žalovaného a ku ktorým sa žalobkyňa už vyjadrila podaním zo dňa 11.06.2018. Navrhla, aby
odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalovaný v odvolaní namietal v prvom rade neprípustnosť žaloby. V tejto otázke odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie odkazuje na ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom od 01.01.2018,
podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere žalobou. Toto ustanovenie je potrebné považovať za lex specialis vo vzťahu k § 137 písm. c)
a d) CSP, pričom ide o osobitný predpis, ktorý výslovne predpokladá uplatnenie práva spotrebiteľa
žalobou. Pre úplnosť argumentácie odvolací súd dodáva, že ak citované ustanovenie umožňuje podanie

žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pripúšťa tým aj možnosť podať žalobu o
určenie neplatnosti jednotlivých, hoci samostatne uzavretých zmluvných dojednaní, ktoré so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere priamo súvisia. Za také je potrebné považovať aj dohodu o zrážkach zo mzdy,
ktorá slúži na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej
inštancie teda správne právne posúdil vec, keď považoval žalobu za prípustnú a vecne o nej rozhodol.

6. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie aj pokiaľ ide o záver, že v konaní nebolo
preukázané naplnenie skutočností predpokladaných ustanovením § 5a ods. 1 písm. a) zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, teda že spotrebiteľ bol riadne poučený o dôsledkochuzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a mal možnosť ju odmietnuť. Vo formulárovej dohode o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorú súdu predložil žalobca (a žalovaný autenticitu tohto
vyhotovenia dohody nespochybnil) je síce štvorčekmi predtlačené miesto na vyznačenie súhlasu alebo

nesúhlasu spotrebiteľa s dohodou a jej odmietnutia alebo neodmietnutia, avšak súhlas a neodmietnutie
dohody sú v týchto štvorčekoch vyznačené priamo v počítači, je teda zrejmé, že tento súhlas a
neodmietnutie nevyznačila samotná žalobkyňa, ale osoba, ktorá dohodu vypĺňala za žalovaného
(mandatár žalovaného). Okrem toho pod vyhlásením o neodmietnutí a o súhlase s dohodou je
samostatný priestor na podpis dlžníka (text „Svojím podpisom potvrdzujem uvedené vyhlásenie“ a

vybodkovaný priestor na podpis), avšak v tomto vybodkovanom priestore podpis žalobkyne chýba. Za
takýchto okolností nemožno predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov považovať za
individuálne dojednanú.

7. Samotná skutočnosť, že v dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nie je osobitne spotrebiteľom
vyznačený (a podpísaný) súhlas s dohodou (neodmietnutie dohody) ešte samo o sebe neznamená,

že spotrebiteľ nemal možnosť takúto dohodu odmietnuť. Dôkazné bremeno o individuálnom dojednaní
dohody resp. o možnosti spotrebiteľa dohodu odmietnuť však v takom prípade zaťažuje dodávateľa.
V preskúmavanej veci žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že dal žalobkyni možnosť dohodu
odmietnuť. Už z tohto dôvodu bol záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody (pre jej rozpor s
ustanovením § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.) správny.

8. K námietke žalovaného, že zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu
§ 551 Občianskeho zákonníka a že celková výška, ktorá sa má zraziť, nie je obligatórna náležitosť
dohody o zrážkach zo mzdy, odvolací súd uvádza, že je potrebné rozlišovať (maximálnu) výšku
jednotlivých mesačných zrážok a výšku celkovej zrazenej sumy. Pravdou je, že podľa § 551 ods. 1

Občianskeho zákonníka zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Toto ustanovenie však hovorí len o maximálnej výške jednotlivých zrážok, nie o celkovej zrazenej sume.
Takisto je pravda, výkladom ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. a contrario, že
zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy je za splnenia tam
uvedenýchpodmienokprípustné,tedazákonnevylučujevspotrebiteľskýchvzťahochdohoduozrážkach

zo mzdy. Na druhej strane však aj pri zabezpečovacom inštitúte, ktorý je inak prípustný, treba mať na
zreteli ochranu spotrebiteľa. Teda aj keď vo všeobecnosti dohoda o zrážkach zo mzdy je prípustná, za
neprijateľnú je možné označiť takú dohodu, ktorá umožňuje dodávateľovi úplne obísť ex offo kontrolu
neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách tým, že celkovú výšku zrazenej sumy
si určí dodávateľ prakticky ľubovoľne (§ 53 ods. 4 písm. v/ Občianskeho zákonníka). Podobne aj keď

zákon vo všeobecnosti nepovažuje celkovú výšku sumy, ktorú je možné zraziť, za obligatórnu náležitosť
dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ak má byť dohoda použitá ako zabezpečovací prostriedok
k spotrebiteľskej zmluve, je potrebné z dôvodu ochrany spotrebiteľa trvať na tom, aby takýto údaj v nej
uvedený bol.

9. V tomto prípade dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov neobsahovala celkovú výšku sumy,
ktorú je možné zraziť, pričom už z písomného potvrdenia od zamestnávateľa žalobkyne, založeného v
spise, je zrejmé, že žalovaný sa na základe tejto dohody pokúšal zraziť žalobkyni zo mzdy vyššiu sumu,
než bola celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa pri predmetnom spotrebiteľskom úvere zaplatiť (podľa
potvrdenia od zamestnávateľa žalobkyne mala byť celková výška dlhu, ktorú mu oznámil žalovaný, 4

051,32 eur, kým celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 3 732 eur). Aj zo samotného znenia dohody
(časť I. písm. b/ predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov) vyplýva, že ňou chcel
žalovaný zabezpečiť nielen istinu úveru, úroky a poplatky dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
ale aj svoje prípadné pohľadávky na náhradu škody, pohľadávky, ktoré vzniknú v súvislosti s odstúpením
alebo vypovedaním zmluvy, pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, či pohľadávky súvisiace

s odporovateľnosťou právnych úkonov. Takúto dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (aj keď
bola spísaná na samostatnej listine) je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa §
53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka, keďže umožňuje dodávateľovi zahrnúť do zrážok akékoľvek
svoje (aj domnelé) pohľadávky aj nad rámec splácania istiny a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom. Z tohto dôvodu je dohoda neplatná aj podľa § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka.

10. Pokiaľideovýrokotrováchprvoinštančnéhokonania,vovzťahuktomutovýrokužalovanýneuviedol
samostatné odvolacie dôvody. Odvolací súd tento výrok, ako výrok súvisiaci s preskúmavaným výrokomvo veci samej, považoval za vecne správny, keďže žalobkyňa bola vo veci samej úspešná v celom
rozsahu.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto má proti
neúspešnému odvolateľovi (žalovanému) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady

trov odvolacieho konania (rovnako ako o výške náhrady trov prvoinštančného konania) rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).