Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 14, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319010119
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Roháč

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319010119.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.10.2019 v Humennom samosudcom

JUDr. Ivanom Roháčom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

X. O. M. Š. T. M. E. Á. , L.. XX. X. XXXX E. T., P. J. T. XXX, M. D.

j e v i n n á , že

menovaná v presne nezistenom čase od 5. 12. 2017 v dedičskom konaní po poručiteľovi S. O., ktorý
zomrel dňa 27. 7. 1993 vedenom na Okresnom súde Humenné pod Č.. XXD XXX/XX, v ktorom na
základepovereniakonalarozhodolnotárI..W.J.podč.K.XXX/XX,vmiestetrvaléhobydliskavyhotovila
plnomocenstvo na meno C. C.Á., L.. X. X. XXXX, K. L.. S. O. a plnomocenstvo na meno Ľ. O.T., L.. XX.
X. XXXX, D. L.. S. O. tým spôsobom, že tieto plnomocenstvá sama podľa predtlače vypísala, následne
aj sama podpísala, bez ich súhlasu a vedomia, následne takto upravené plnomocenstvá použila v
predmetnom dedičskom konaní na uzatvorenie dedičskej dohody v prospech I. O., teda uvedeným

konaním bola C. C., L.. X. X. XXXX, J. D., Š. XXXX/XX S. Ľ. O., L.. XX. X. XXXX, J. M. X, N. XXXX/
XX uvedení do omylu, nakoľko použitím predmetných splnomocnení im nebolo umožnené zúčastniť sa
predmetného dedičského konania, čím vznikla pre každého z nich škoda na majetku vo výške najmenej
3 153,50 eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku iného obohatila tým, že uviedla iného do omylu a spôsobila tak na cudzom

majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l a

prečin podvod podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, l/, n/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona jej určuje skúšobnú dobu v trvaní
14 (štrnásť) mesiacov.Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodených Ľ. O.T., L.. XX. X. XXXX, J. N. XXXX/XX, M. - C. M.,
Č. S. C. C., L.. X. X. XXXX, J. D., Š. XXXX/XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obvinenú obžalobu pre prečin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, 2 Tr. zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe Okresnej prokuratúry
v Humennom č. 2Pv 216/18/7702-17 zo dňa 15.04.2019 a vo výrokovej časti rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, poškodených, svedkov, oboznámením sa s obsahom

spisového materiálu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako
je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná sa necítila byť vinnou. Obhajovala sa tým, že na notárstvo išla z dôvodu, že chcela spísať
závet, aby po jej smrti jej čiastku zdedil syn I. O.M.. Prišla na notárstvo, kde jej povedali, že môže na

nehoprepísať ajcelýdom.Onaimvtedyoznámila,žemáeštedveďalšiedeti.Nanotárstvesajejspýtali,
že či ich chce vydediť, s čím ona súhlasila. Dcéru už 22 rokov nevidela, nenavštevuje obžalovanú,
druhýsynjutaktiežnenavštevuje,takprečobyimmalaniečodávať.Predmetnésplnomocnenienapísala
a podpísala na notárstve, kde jej dali tlačivo, pretože jej to takto poradili na notárstve s tým, že ak by
dom prepísala len na jedného syna, ďalšie dve deti by to mohli napadnúť. Chcela si to dať do poriadku,

aby po jej smrti to mal I. O. v poriadku. Keby jej tak na notárstve nepovedali, ona by to takto nespravila.
Potvrdila, že podpísala obidve splnomocnenia a to v mene Ľ. O. S. C. C.. Predmetné plnomocenstvá
podpísala preto, aby mohla vydediť dcéru a syna. Robila to pri plnom vedomí, nikto na ňu netlačil, syn
I. o tom nič nevedel, lebo nebol doma, až keď prišiel domov, mu povedala, že je to prepísané. Predtým
syn I. splnomocnenie podpísal, lebo tak jej povedali, že keď bude doma, tak príde aj on na notársky

úrad, ak nebude doma, tak aby splnomocnenie sám podpísal, on vtedy nebol doma, splnomocnenie
podpísal, pretože vedel, že nebude doma. Ďalšie dve deti o dedičskom konaní ani nevedeli.

Poškodená C. C. potvrdila, že o dedičskom konaní nevedela ani od matky, ani od nikoho. Dozvedela
o tom náhodne cez portál kataster, zistila to jej dcéra. Bolo to niekedy minulý rok . Prakticky to zistila

dcéra a chcela vedieť, čo sa stalo, že nebola pozvaná. Bolo to niekedy po veľkej noci, uvažovala, že
čo sa vlastne stalo, že nebola pozvaná, že prebehlo dedičské konanie. Išla za I.. J., lebo ona robila
dedičské konanie a tam im povedali, že áno, že prebehlo dedičské konanie. Pozvaná nebola z dôvodu,
že mama mala jej splnomocnenie a oni nepovažujú za potrebné overovať podpis. Následne bola na
súde nazrieť do spisu, kde zistila, že v spise je splnomocnenie, ktoré ona videla prvýkrát, a ktoré ona

vôbec nepodpísala. Priznala, že vzťah s matkou je zlý, už je to asi 21 rokov, čo sa nestretávajú. Keď
žil otec, toho navštevovala.

Svedok I. O. tvrdil, že on mal záujem na tom, aby sa dom a všetky pozemky vysporiadali, ale na nikoho
netlačil na silu, sestre ešte pred rokmi povedal o tom povedal, ale brat so sestrou s tým nesúhlasili. On

to potom nechal tak. Nedávno dala matka všetko prepísať na neho. V tej dobe nebol doma, to, že
matka podpísala za brata a sestru splnomocnenie, sa dozvedel až keď prišiel domov. Nemal vedomosť
otom,žematkapôjdenanotárstvo,aniotom,žeprebehlodedičskékonania.Tosadozvedelažpotom.V
prípravnom konaní uviedol, že mu matka dala podpísať splnomocnenie, avšak na hlavnom pojednávaní
sa už na to nepamätal. S bratom sa nestretáva, so sestrou sem- tam.

Svedkyňa I.. W. J., uviedla, že dedičské konanie prebehlo štandardným spôsobom. Od počiatku to
konanie prebiehalo ako vec absolútne nesporová, kde do úvahy prichádzali ako dedičia zaradení v I.
skupine, manželka a deti poručiteľa. Pri dedičskom konaní došlo k vyporiadávaniu BSM. Je pravdou, že
na notárskom úrade boli vypísané tlačivá, ale to je úplné bežná vec, keď prídu hlavne starší účastníci

s tým, že budú zastupovať aj svoje deti, tak vlastne tú predtlač im pomôžu vyplniť, resp. vypíšu s tým,
že tie tlačivá berú oni so sebou domov za účelom udelenia plnej moci alebo podpísania tlačiva. Počas
konania nemala pochybnosti, ani nič nenasvedčovalo tomu, že by obžalovaná mala nekalý úmysel.
Bolo to úplne štandardné dedičské konanie, kde nebol ani najmenší predpoklad, že by mohlo dôjsť k
nejakému takému konaniu, ktoré by bolo v rozpore s ústavou. Tlačivá na plnomocenstvá sa vypisujú

na notárskom úrade, ale potom si ich berú domov účastníci konania za účelom podpisu. Overeniepodpisov oni nevyžadujú, iba v tých prípadoch, kedy dochádza k nejakému odmietnutiu dedičstva, kde
vlastne ten podpis musí byť úradne overený aj z dôvodu efektívnosti a hospodárnosti konania a pokiaľ
ide o účastníka, ktorý nie je náš štátny občan, ale zahraničný, tak si už vyžadujú, aby bola plná moc

osvedčená. V tomto prípade dedičia neboli opomenutí, len v ich mene niekto uzavrel dedičskú dohodu,
o ktorej oni nevedeli, resp. neuplatnili si to dispozičné právo, lebo nevedeli, bol sfalšovaný podpis, čo
bolo zistené až neskôr.

Svedok C.. I. Š., zamestnanec notárstva, uviedol, že je časté a dosť bežné, že keď prídu starší ľudia,

tak im pomáhajú s vypísaním tlačív, aby náhodou sa tam niečo nezabudlo, potom ľudia si zoberú tlačivo
domov, no a doma si to medzi sebou vyriešia, podpíšu, kto koho bude splnomocňovať na zastupovanie
v dedičskom konaní. Trval na tom, že po vypísaní tlačív za svojich rodinných príslušníkov tie berú
domov na podpis.

Svedok Ľ. O. v prípravnom konaní uviedol, že od sestry sa dozvedel, čo sa stalo. Tá mu povedala, že asi

matka alebo niekto iný sfalšoval ich podpisy, aby mohol byť rodinný dom, v ktorom býva matka a brat,
prepísaný na brata. Otec zomrel pred 25 rokmi. Po jeho smrti nemal vedomosť o tom, aby prebehlo
dedičské konanie, teda aspoň nebol o tom informovaný. S matkou je len v telefonickom kontakte v
posledných rokoch, nijako ju nenavštevoval, ani ona jeho, nemali spolu veľmi dobrý vzťah. Aj s ostatnými
súrodencami sú veľmi málo v kontakte. Všetci majú na svedka telefonický kontakt, ale adresu jeho

pobytu v ČR asi nepoznajú. O obnovenom dedičskom konaní ho nikto vopred neinformoval. Uviedol,
že typ písmo na plnomocenstve sa nezhoduje s jeho typom písma, podpis nie je jeho podpisom, on
nič také nepodpisoval. Pri jeho mene je uvedený dátum narodenia, ale adresa trvalého pobytu tam nie
je uvedená úplne, len mesto Ostrava. Ak by to on podpisoval, tak by tam určite uviedol celú adresu.
Konaním matky mu vznikla škoda, náhradu ktorej žiadal.

V spise sa nachádzajú predmetné plnomocenstvá, ako aj výpis z listu vlastníctva.

Z takto vykonaného dokazovania, najmä s prihliadnutím na výpovede svedkov a aj samotnej
obžalovanej, súd mal dostatočne za preukázané, že skutok sa stal a že ho spáchala obžalovaná.

Bolo preukázané, že obžalovaná vyhotovila plnomocenstvo na meno C. C. a plnomocenstvo na meno
Ľ. O. tak, že tieto plnomocenstvá podľa predtlače vypísala, následne sama podpísala, bez ich súhlasu a
vedomia,potomtaktoupravenéplnomocenstvápoužilavpredmetnomdedičskomkonanínauzatvorenie
dedičskej dohody v prospech syna I. O.. Ďalšie dve deti nemali vedomosť o plnomocenstvách, ani o
prebiehajúcom dedičskom konaní, čo potvrdila aj obžalovaná. Použitím predmetných splnomocnení im

nebolo umožnené zúčastniť sa predmetného dedičského konania, čím im vznikla škoda. Súd dospel
k záveru, že obžalovaná skutočne spáchala skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd zato, že obžalovaná svojím konaním, teda tým že
na škodu cudzieho majetku iného obohatila tým, že uviedla iného do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku väčšiu škodu, naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods.

1, 2 Tr. zákona po stránke objektívnej aj subjektívnej.
Podľa odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaná nemá žiadny záznam. Pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery súd vychádzal z ust. § 34 a nasl. Tr. zák.., prihliadol najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolností, na osobu páchateľa, jeho pomery,
ako aj možnosti jeho nápravy. U obžalovanej boli zistené poľahčujúce okolnosti § 36 písm. j/, l/, n/ Tr.

zák., teda že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, že k spáchaniu skutku sa dobrovoľne
priznala, oľutovala ho, napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, pričom nebola
zistená priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 Tr. zák.. Bolo tak v súlade so zákonom za použitia §
221 ods.2 Tr. zák. použiť úpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.. Na základe týchto
skutočností súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 1 ( jedného) roka, výkon ktorého

podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 14 ( štrnásť) mesiacov. Takýto trest je podľa názoru súdu
pre obžalovanej primeraný, na jej nápravu postačujúci, majúc za to, že zároveň bude na obžalovanú
pôsobiť aj preventívne a zabráni jej v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Napriek tomu, že zo strany
obžalovanej došlo k závažnému protiprávnemu konaniu, súd má za to, že vzhľadom na doterajšiu
bezúhonnosť obžalovanej výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný pre dosiahnutie jeho účelu

tak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Pokiaľ sa týka adhézneho konania, v rámci tohto súd bral v úvahu uplatnenie nároku poškodených strán,
ktoré si včas a riadne uplatnili nárok na náhradu škody. Súd poškodených Ľ. O., L.. XX. X. XXXX, J.N.M. XXXX/XX, M. - C. M., Č. S. C. C., L.. X. X. XXXX, J. D., Š. XXXX/XX, s nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces, pretože pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za
mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.