Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 16, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619010315
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1619010315.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Erika Tomusa a prísediacich F. Q. a U. B.,

v trestnej veci obžalovaného P. X. a spol., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. septembra 2019 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

obžalovaní:

P. X., nar. XX. P. XXXX v F., trvale bydliskom č. d. XXX, XXX XX I., t. č. vo väzbe od 17. decembra 2018

v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava,

F. X., nar. XX. Z. XXXX v B., trvale bydliskom I., t. č. vo väzbe od 17. decembra 2018 v Ústave na výkon
väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava,

D. G., nar. XX. Z. XXXX v F., trvale bydliskom č. d. XXX, XXX XX V. E., t. č. vo väzbe od 17. decembra
2018 v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava,

sa uznávajú vinnými, že

1) obžalovaný P. X.

si zadovažoval pervitín od obvineného L. X. a F. Q. minimálne od mája 2018 do 20.08.2018 a následne
po zadržaní L. X. a F. Q., ďalej od doposiaľ neznámych osôb (dílerov), pričom drogu prechovával u seba,
prípadne na doposiaľ presne nezistenom mieste v okrese Malacky a aj iných miestach, pričom pervitín

obvinený predával ďalším osobám (V. Q., F. Q., T. A., Q. O., F. V., E. F., Z. L., K. B., Z. B., F. X., I. M., E. B.,
X. A., F. O.), ako i ďalším doposiaľ neustáleným osobám (narkomanom), ktorí sú uvedení v záznamoch
telekomunikačnej prevádzky z akcie „PRELEC1“ v Bratislavskom kraji a ktorí ho kontaktovali telefonicky
a po dohode si upresnili miesto stretnutia a odovzdania drogy a finančnej hotovosti,

2) obžalovaný F. X.

si zadovažoval pervitín od obvineného L. X. a F. Q. minimálne od mája 2018 do 20.08.2018 a následne
po zadržaní L. X. a F. Q., ďalej od doposiaľ neznámych osôb (dílerov), pričom drogu prechovával u
seba, prípadne na doposiaľ presne nezistenom mieste v okrese Malacky (Bratislavský kraj), pričom
pervitín obvinený predával ďalším osobám (K. B., Z. B., T. A., X. X., F. L., X. X.), ako i ďalším doposiaľ
neustálenýmosobám(narkomanom),ktorísúuvedenívzáznamochtelekomunikačnejprevádzkyzakcie
„POGY“ a „POGY2“ v Bratislavskom kraji a ktorí ho kontaktovali telefonicky a po dohode si upresnili
miesto stretnutia a odovzdania drogy a finančnej hotovosti,

3) obžalovaný D. G.si zadovažovala pervitín od obvineného L. X. a F. Q. minimálne od mája 2018 do 20.08.2018 a následne
po zadržaní L. X. a F. Q., ďalej od doposiaľ neznámych osôb (dílerov), pričom drogu prechovávala u seba

vo V. E., v mieste svojho bydliska, prípadne na doposiaľ presne nezistenom mieste v okrese Malacky
(Bratislavský kraj), pričom pervitín obvinená predávala ďalším osobám (Z. B., F. V., Z. L., F. L., T. E., X.
A., X. K.), ako i ďalším doposiaľ neustáleným osobám (narkomanom), ktorí sú uvedení v záznamoch
telekomunikačnej prevádzky z akcie „IVETA1“ v Bratislavskom kraji a ktorí ju kontaktovali telefonicky a
po dohode si upresnili miesto stretnutia a odovzdania drogy a finančnej hotovosti,

pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.

teda

v bode 1) obžalovaný P. X.

neoprávnene predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

v bode 2) obžalovaný F. X.

neoprávnene predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

v bode 3) obžalovaná D. G.

neoprávnene predala, zadovážila a prechovávala po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a čin spáchala
závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách

čím spáchali

v bode 1) obžalovaný P. X.

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona,

v bode 2) obžalovaný F. X.

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona,

v bode 3) obžalovaná D. G.

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona

Za to sa im
ukladá

obžalovanému P. X.

podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods.
3 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo
výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci
a to 1 ks prehnutý mobilný telefón zn. NOKIA, čiernej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI2:
XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou Tesco Mobile č. XXXXXXXXXX XXX XXXXX.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné protitoxikomanické liečenie vykoná ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona sa ochranný dohľad ukladá na dobu 3 (tri) roky.

obžalovanému F. X.

podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona,
§ 38 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere
5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to 1 ks
mobilný telefón zn. Samsung, model SM-G388F, čiernej farby, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X so SIM

kartou Tesco Mobile č. XXXXXXXXXX XXXX XXXX a micro SDHC kartou 8 GB zn. Kingston.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické

liečenie.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné protitoxikomanické liečenie vykoná ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona sa ochranný dohľad ukladá na dobu 3 (tri) roky.

Obžalovanej D. G.

podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38
ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 5
(päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu zaraďuje do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci a to 1 ks
mobilný telefón zn. Samsung, model GT-I9060I/DS, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X, IMEI: XXXXXX/XX/
XXXXXX/X so SIM kartou T-Mobile č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX-X L.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné protitoxikomanické liečenie vykoná ambulantnou
formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá ochranný dohľad.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona sa ochranný dohľad ukladá na dobu 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava podal dňa 14. júna 2019 Okresnému súdu Malacky obžalobu
z 14. júna 2019, č. 2Kv 16/19/1100-21, na obžalovaných P. X., F. X. a D. G., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. j) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. septembra 2019 všetci obžalovaní po poučení o svojich
právach a povinnostiach urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že sú vinní

zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných súd
postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k
tomuto skutku zisťoval, či každý z obžalovaných:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo každý z obžalovaných odpovedal:

áno,
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo každý
z obžalovaných odpovedal: áno,
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo každý z obžalovaných odpovedal: áno,

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, na
čo každý z obžalovaných odpovedal: áno,
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý
trestný čin, na čo každý z obžalovaných odpovedal: áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaných o uznaní viny a ich kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaných o uznaní
viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaní priznali spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaných P. X., F. X. a D.
G. vinnými zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm.
d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, na skutkovom
základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaných podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku

vykonal dokazovanie len ohľadne trestov a ochranných opatrení, a to oboznámením listinných dôkazov,
predovšetkým zápisnice o vydaní veci č. l. 67 - 68, zápisnice o vydaní veci č. l. 89, zápisnice o vydaní
veci č. l. 112, aktualizovaných odpisov registra trestov na všetkých troch obžalovaných a centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov zo 16. septembra 2019 na všetkých troch obžalovaných, ako
aj ďalšími listinami a zároveň súd vykonal dokazovanie aj prečítaním znaleckého posudku č. 13/2019,

odvetvie psychiatria, vypracovaný MUDr. L. F. na č. l. 407 - 411, znaleckého posudku č. 12/2019,
odvetvie psychiatria, vypracovaný MUDr. L. F. na č. l. 421 - 424, znaleckého posudku č. 14/2019,
odvetvie psychiatria, vypracovaný MUDr. L. F. na č. l. 425 - 429 a znaleckého posudku č. 14/2019,
odvetvie psychiatria, vypracovaný MUDr. F. G. dňa 09. Septembra 2019.Čo sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach
deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe
trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
života súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň
napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na
zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, v ako

je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné činy sú ustanovené
v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa, tak aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaných súd zistil, že obžalovaný P. X., tak
ako to vyplýva z odpisu registra trestov, nebol súdne trestaný; evidovaný má jeden záznam týkajúci
sa podmienečného zastavenia trestného stíhania rozhodnutím Okresnej prokuratúry Senica zo 04.
októbra 2012, sp. zn. Pv/331/12, s tým, že napokon došlo k osvedčeniu sa obžalovaného v skúšobnej
dobe. Obžalovaný F. X. nemá evidovaný žiadny záznam v registri trestov. Obžalovaná D. G. má tiež

evidovaný má jeden záznam týkajúci sa podmienečného zastavenia trestného stíhania a to rozhodnutím
Okresnej prokuratúry Bratislava 4 z 26. apríla 2005, sp. zn. 3Pv/313/05, s tým, že napokon došlo k
osvedčeniu sa obžalovaného v skúšobnej dobe; okrem toho bola trestným rozkazom Okresného súdu
Malacky zo 04. júla 2013, sp. zn. 2T/31/2013 odsúdená za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody,

s tým, že v súčasnosti sa na ňu hľadí akoby nebola odsúdená. Čo sa týka priestupkov, obžalovaný
P. X. má evidované menej vážne dopravné a majetkové priestupky i priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu, za ktoré bol sankcionovaný peňažnými pokutami, F. X. má evidované 2 dopravné
priestupky, za ktoré bol sankcionovaný peňažnými pokutami, a obžalovaná D. G. má evidované 1
majetkový priestupok, za ktorý bola sankcionovaná peňažnou pokutou.

Zo znaleckého posudku psychiatričky MUDr. L. F. č. 13/2019 vyplýva, že znalkyňa u obžalovaného
P. X. diagnostikovala syndróm závislosti na MFA a THC, závislosť na alkohole a liekoch preukázaná
nebola. Vyšetrením nebolo zistené žiadne závažné ochorenie z okruhu psychotických ochorení,
afektívnej poruchy (depresie, mánie), či organické poškodenie mozgu. Obžalovaný P. X. nebagatelizoval

a nedisimuloval závislosť, množstvo a frekvenciu, verbalizoval motiváciu k abstinencii, znalkyňa
nekonštatovala jeho nebezpečnosť pre spoločnosť. Zo znaleckého posudku psychiatra MUDr. F. G. č.
9/2019 vyplýva, že závislosť od pervitínu u obžalovaného P. X. spolu so zmenou osobnosti má jeden zo
základných príznakov a tým je „craving“ (baženie po droge), čo má, resp. malo vplyv na ovládaciu zložku
konania obžalovaného. Miera zmenšenia ovládacej schopnosti obvineného môže byť považovaná za

forenzne menej významnú, avšak správanie obžalovaného v jeho minulosti bolo podriadené centrálnym
príznakom závislosti. Čo sa týka rozhodovacích schopností, ktoré sú súčasťou, či premostením medzi
schopnosťami ovládať a rozpoznať, opäť vstupuje faktor psychickej zložky závislosti ako zásadný,
znalec však musí konštatovať, že rozpoznávaciu zložku konania nemôže vyhodnotiť ako forenzne
významne zmenšenú. Zo znaleckého posudku psychiatričky MUDr. L. F. č. 12/2019 vyplýva, že znalkyňa

uobžalovanéhoF.X.diagnostikovalasyndrómzávislostinaMFAaTHC,závislosťnaliekochpreukázaná
nebola. Vyšetrením nebolo zistené žiadne závažné ochorenie z okruhu psychotických ochorení,
afektívnej poruchy (depresie, mánie), či organické poškodenie mozgu. Obžalovaný F. X. nebagatelizoval
a nedisimuloval závislosť, množstvo a frekvenciu, verbalizoval motiváciu k abstinencii, znalkyňa
nekonštatovala jeho nebezpečnosť pre spoločnosť Zo znaleckého posudku psychiatričky MUDr. L. F.

č. 14/2019 vyplýva, že znalkyňa u obžalovanej D. G. diagnostikovala syndróm závislosti na viacerých
návykových látkach s preferenciou MFA, alkoholu a nikotínu, závislosť na liekoch preukázaná nebola.
Vyšetrením nebolo zistené žiadne závažné ochorenie z okruhu psychotických ochorení, afektívnej
poruchy (depresie, mánie), či organické poškodenie mozgu. Obžalovaná D. G. nebagatelizovala a
nedisimulovala závislosť, množstvo a frekvenciu, verbalizovala motiváciu k abstinencii, k závislosti je

kritická, znalkyňa nekonštatovala jej nebezpečnosť pre spoločnosť

Pri ukladaní trestu súd u všetkých obžalovaných prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že sa všetci obžalovaní k spáchaniu trestného činupriznali a trestný čin úprimne oľutovali [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. U obžalovaného P. X. a F. X.
súd zistil tiež poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda že pred spáchaním
skutku viedli riadny život. U obž. F. X. a D. G. súd súčasne zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.

n) Trestného zákona, spočívajúcu v tom, že napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom. Žiadne priťažujúce okolnosti u žiadneho z obžalovaných zistené neboli. U obžalovaného P. X.
prevažovali teda poľahčujúce okolnosti v pomere 2:0, u obžalovaného F. X. v pomere 3:0 a u obžalovanej
D. G. v pomere 2:0. V zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona súd preto u všetkých obžalovaných znížil
hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby

je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Takýmto spôsobom
dospel súd k trestnej sadzbe v rozpätí od 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace (15 rokov - 10 rokov = 5
rokov; 5 rokov : 3 = 1 rok a 8 mesiacov).

Obhajoba sa v prípade všetkých obžalovaných v súvislosti s prevahou poľahčujúcich okolností a ďalších
okolností domáhala využitia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu. Pokiaľ ide o aplikáciu § 39 ods. 1

Trestného zákona súdom, už z názvu tohto ustanovenia je zrejmé, že pôjde o ojedinelý a nie o pravidelný
postup súdu. Použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona prichádza do úvahy len vtedy, ak súd vzhľadom
na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery obvineného má za to, že by použitie trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom bolo pre danú osobu neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, kedy možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu

trestnej sadzby trestu, ustanoveného týmto zákonom. Súd teda pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a
v akej výmere obžalovaným uloží, vychádzal jednak z toho, že trest má plniť nie len represívnu funkciu,
teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre
výchovu páchateľov, aby viedli riadny život, ale kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva
zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu k okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa a jednak z § 39

ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má súd za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Súd preto s prihliadnutím na zásadu primeranosti prísnosti trestu k trestnému činu obžalovaným uložil
trest odňatia slobody podľa kritérií obsiahnutých v ustanovení § 39 ods. 1 Trestného zákona (mimoriadne
zníženie trestu), nakoľko uloženie trestu odňatia slobody aj na samej dolnej hranici trestnej sadzby
(10 rokov) by bolo pre obžalovaných vzhľadom na pomery obžalovaných a možnosti ich nápravy
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Trestný

zákon v ustanovení § 39 ods. 3 stanovuje obmedzenia pre mimoriadne zníženie trestu, ktorými je súd
svojom rozhodovaní viazaný. Podľa § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona nesmie súd v danom
prípade uložiť trest odňatia slobody kratší ako 5 rokov. Súd použil pri ukladaní testu mimoriadne
zmierňovacie ustanovenie s ohľadom na možnosti nápravy obžalovaných, ktoré sú v jeho prípade
pozitívne, poukazujúc aj na závery znaleckých posudkov. Súd preto vyjadruje presvedčenie, že uloženie

trestov odňatia slobody aj na samej dolnej hranici trestnej sadzby 10 rokov je v prípade obžalovaných
skutočne neprimerane prísnym trestom, pričom na ich nápravu a ochranu spoločnosti postačuje aj trest
kratšieho trvania.

Čiastočne pri rozhodovaní súdu v prospech mimoriadneho zníženia trestu zavážil aj pomer priznaných

poľahčujúcich a priťažujúcich u obžalovaných v tom smere, že všetky tieto poľahčujúce okolnosti, ktoré
inak samy osebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, v konkrétnom prípade v súhrne
a v spojení s ostatnými okolnosťami prípadu nadobudli taký význam, že ich bolo možné posúdiť
ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona (R 21/1970), pretože
preukazujú jednoznačne kritický postoj obžalovaných k spáchaniu skutku, oľutovanie jeho spáchania,

ďalej to, že v prípade obžalovaných nejde o nebezpečných recidivistov, a napokon uvedomenie
si protiprávnosti a nebezpečnosti so snahou po náprave tým, že významne napomohli objasniť
prejednávanú trestnú činnosť. V tejto súvislosti súd poukazuje zároveň na to, že zo skutkovej vety
rozsudku, z ostatného spisového materiálu ako aj z oboznámených listinných dôkazov vyplýva, že v
hierarchii osôb, podieľajúcich sa na celkovom konaní, týkajúceho sa prejednávanej trestnej činnosti, bol

títo traja obžalovaní dílermi na nižšej úrovni, v porovnaní s napr. L. X. a F. Q., od ktorých drogy kupovali,
ako od dílerov drog na strednom stupni, ktorí obžalovaným P. X., F. X. a D. G. ako nižšie postaveným
dílerom predávali pervitín na jeho konečný predaj, predovšetkým v oblasti Záhoria; na vrchnom článku
stál tunajším súdom už právoplatne odsúdený X. F., ktorý drogy distribuoval odsúdeným L. X. a F.Q.. Tresty uložené obžalovaným P. X., F. X. a D. G. sú teda v súlade so zásadou, aby najprísnejšie
boli potrestané najvyššie články drogovej trestnej činnosti, ktoré sa zaoberajú dílerstvom drog, a nie
samotní narkomani, ktorí prípadne ešte drogy predajú iným narkomanom. Napokon, u obž. P. X. súd

ako mimoriadne zmierňovacie ustanovenie aplikoval aj § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, nakoľko
tento - ako to vyplynulo zo znaleckého dokazovania - spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti,
a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia
ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, a zároveň súd uloží
ochranné liečenie.

Súd preto obžalovaným mimoriadne znížil trest podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a uložil im tresty
pod dolnú hranicu trestu odňatia slobody - zhodne vo výmere 5 a 1 roka nepodmienečne, ktoré sú
trestamizákonnými,spravodlivými,zohľadňujúcimivšetkyvyššiepopísanéokolnostiosôbobžalovaných
a okolnosti prípadu a dostatočne a spravodlivo zohľadňujúce účel trestu.

Pri rozhodovaní o zaradení obžalovaných P. X., F. X. a D. G. na výkon trestu súd aplikoval § 48 ods.
2 písm. b) a ods. 4 Trestného zákona a všetkých obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, a nie maximálnym [§ 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona], nakoľko
súd je toho názoru, že s prihliadnutím na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaných,
bude náprava všetkých obžalovaných v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia lepšie

zaručená.

Všetkým obžalovaným P. X., F. X. a D. G. boli uložené aj jednotlivé tresty prepadnutia vecí - mobilných
telefónov s príslušenstvom, špecifikovaných vo výroku rozsudku, nakoľko tieto boli použité na spáchanie
trestného činu, čo vyplýva z povahy vecí, ich vlastností a účelu požitia. Uvedené okolnosti boli zhodne

potvrdené obžalobou i obhajobou a samotní obžalovaní nenamietali voči uloženiu trestov prepadnutia
uvedených vecí.

Súd všetkým trom obžalovaným uložil ochranné protitoxikomanické liečenie, a to predovšetkým s
poukazom na závery znaleckého dokazovania, pričom u obžalovaného P. X. a F. X. znalkyňa navrhla

ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, nakoľko v ich prípadoch je daná potreba
liečby v chránenom prostredí, eliminácia rizika rýchleho návratu do prostredia závislých, dlhodobá
detoxikácia, edukácia o psychosociálnych a medicínskych následkoch ďalšieho užívania drog, a aj
to, že komplexnú protitoxikomanickú liečbu ešte neabsolvovali. U obžalovanej D. G. znalkyňa navrhla
ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, nakoľko už absolvovala ústavnú liečbu, je

dostatočne edukovaná o závislosti a jej negatívnych vplyvoch na psychický a somatický stav užívateľa;
u obžalovanej je potrebná skôr sekundárna a terciárna prevencia užívania návykových látok na slobode
a monitorovanie dodržiavania abstinencie práve mimo chráneného prostredia.

Všetkým trom obžalovaným súd obligatórne ukladal ochranný dohľad podľa § 76 ods. 1 Trestného

zákona,nakoľkoichsúdodsudzovalzaobzvlášťzávažnýzločinnanepodmienečnýtrestodňatiaslobody
a tento ochranný dohľad súd vo všetkých troch prípadoch uložil vo výmere 3 rokov, v rámci ktorej bolo
zohľadnené aj mimoriadne zníženie trestu a tým pádom skoršie vykonanie trestov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309

ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.