Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115215752
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3115215752.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o spôsobilosti na právne úkony pozbaveného V. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 2, C., o zmenu opatrovníka, na odvolanie Mesta Trenčín proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. septembra 2015, č.k. 31Ps/17/2015-22, v senáte jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa ustanovil pozbavenému spôsobilosti na právne úkony V. P.,
nar. XX.XX.XXXX opatrovníka V. C., V. námestie 2, C.. Opatrovník ako zástupca spôsobilosti na právne
úkony pozbavenej osoby je povinný: 1. zastupovať spôsobilosti na právne úkony pozbavenú osobu v
konaní pred štátnymi orgánmi v rozsahu opatrovníckych práv a povinností. 2. spravovať majetok, a
ak nejde o bežné veci, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. 3.riadne vykonávať
funkciu a dbať na pokyny súdu. 4. počas zastupovania podávať dvakrát ročne správy o svojej činnosti

a sociálnych pomeroch spôsobilosti na právne úkony pozbavenej osoby - vždy k 30. júnu a k 30.
decembru príslušného kalendárneho roka. Týmto sa zrušilo uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k.
P/22/1992-32 zo dňa 14.04.2004. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Právne vec odôvodnil v zmysle § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a §
192 ods. 2 O.s.p. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva zásada, že opatrovníkom fyzickej osoby,
ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola

obmedzená, má byť predovšetkým príbuzný alebo iná vhodná osoba, ktorá by bola ochotná túto funkciu
vykonávať a má na to všetky predpoklady. Predpokladom na ustanovenie fyzickej osoby do funkcie
opatrovníka je súhlas tejto osoby s prevzatím funkcie opatrovníka. Pokiaľ sa súdu nepodarí nájsť vhodnú
osobu na ustanovenie do funkcie opatrovníka osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony a ťaživú
situáciu postihnutej osoby nemožno z akýchkoľvek dôvodov riešiť umiestnením tejto osoby v zariadení
sociálnychslužieb,súddofunkcieopatrovníkaustanovíorgánmiestnejsprávy,prípadnejehozariadenie,

pokiaľ je oprávnené vystupovať vo svojom mene. Ide o tzv. verejného opatrovníka, ktorý vykonáva svoju
funkciu prostredníctvom svojich pracovníkov na základe rozhodnutia súdu a v súlade s vymedzením
úloh miestnej štátnej správy a jej zariadení. Podľa zásad doterajšej súdnej praxe, pre ustanovenie
za opatrovníka nie je rozhodujúca okolnosť, či v tomto zariadení sú vytvorené všetky organizačné
predpoklady na výkon funkcie opatrovníka a či orgán štátnej alebo miestnej správy má preto vytvorené
podmienky. Ustanovenie orgánu miestnej správy za opatrovníka občana nie je viazané na súhlas tohto

orgánu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na judikát R 5/1986, v zmysle ktorého je povinnosťou
súdu,abyneodkladneustanovilopatrovníkaobčanovipozbavenémuspôsobilostinaprávneúkony,aksa
nepodarilo nájsť vhodného občana pre túto funkciu, orgán miestnej štátnej správy alebo jeho zariadenie,
pokiaľ má právnu subjektivitu. V zmysle judikátu SR 4/1999 ustanovenie verejného opatrovníka nie je
viazané na jeho súhlas. Súd zisťoval, či existuje príbuzný alebo iná blízka osoba spôsobilosti na právne
úkony pozbaveného V. P., ktorá by mohla vykonávať funkciu opatrovníka, no aj napriek vynaloženému

úsiliu sa mu nepodarilo, spomedzi príbuzných menovaného, či iných vhodných subjektov, nájsť vhodnú
osobu na ustanovenie do funkcie jeho opatrovníka. Mesto Trenčín súdu oznámilo, že V. P. má rodinnéhopríslušníka - brata Q. P.. Súd z úradnej činnosti zistil, že menovaný má aj dvoch synov. Ani jeden z týchto
rodinných príslušníkov však nie je t. č. spôsobilý túto funkciu vykonávať z dôvodu, že súdu sa nepodarilo
zabezpečiť ich súhlas z dôvodu, že pobyt jedného z nich je neznámy a druhí dvaja majú hlásený

pobyt bezdomovca v meste Trenčín. Vzhľadom na to, že ťaživú situáciu čiastočne nesvojprávneho
nemožno riešiť z akýchkoľvek dôvodov umiestnením v zariadení sociálnych služieb, súd v zmysle §
27 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovil do funkcie jeho opatrovníka Mesto Trenčín. Povinnosti
opatrovníka spočívajú najmä v zastupovaní nesvojprávneho a spravovaní jeho majetku tak, ako je
vymedzené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zároveň súd zrušil pôvodné rozhodnutie tunajšieho

súdu č. k. P/22/1992-32 zo dňa 14.04.2004, ktorým bola spôsobilosti na právne úkony pozbavenému
V. P. ustanovená za opatrovníčku jeho matka. Po právoplatnosti uznesenia bude dôchodok spôsobilosti
na právne úkony pozbavenej osoby poukazovaný k rukám opatrovníka. O náhrade trov konania bolo
rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podalo odvolanie Mesto Trenčín a žiadalo, aby súd uznesenie
zrušil a za opatrovníka ustanovil V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, C., ktorá s ustanovením za

opatrovníka súhlasila. Mesto Trenčín uviedlo, že listom zo dňa 21.07.2015 súdu oznámili že nesúhlasia
s ustanovením za opatrovníka. Zistili, že o spôsobilosti na právne úkony pozbaveného V. P. sa stará
p. V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom , bytom Q. XXXX/X, C. - A., ktorá je jeho tetou. P. A. mu pravidelne
nakupuje stravu, lieky, chodí mu prať veci. Taktiež uviedla, že ho chodia každý deň kontrolovať susedia,
ktorý mu pomáhajú s hygienou. Poukázali na ust. § 192 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého opatrovníkom by

mal byť predovšetkým príbuzný alebo iná hodná osoba, ktorá by bola ochotná túto funkciu vykonávať a
má na to všetky predpoklady. Táto povinnosť nie je formálna. Za opatrovníka by mala byť ustanovená
taká osoba, ktorá je schopná skutočne hájiť oprávnené záujmy účastníka, ktorého zastupuje.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné

podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec mu podľa § 221 ods.2 O.s.p. vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania je zmena opatrovníka nesvojprávnemu V. P., nar. XX.XX.XXXX. Ide o konanie,
ktoré podľa ust. § 81 ods. 1 O.s.p. , môže začať súd aj bez návrhu, pre ktoré z hľadiska procesného
postupu platia ust. § 192 ods.1,2 , § 193 O.s.p.

Z obsahu spisu vyplýva, že nesvojprávnemu V. P. bol ustanovený opatrovník- Mesto Trenčín. Súdu
prvého stupňa sa nepodarilo zistiť, či existuje príbuzný alebo iná blízka osoba, ktorá by mohla vykonávať
funkciu opatrovníka.

Podľa § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadnej jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím

menom ( § 18 ods. 1).

Rozhodnutie, ktorým je jednotlivec zbavený spôsobilosti na právne úkony predstavuje obmedzenie jeho
základných práv garantovaných v čl. 5 Listiny a čl. 10 ods. 1, 2 Listiny, a to právo byť subjektom práv
a právo na ľudskú dôstojnosť a zachovanie osobnej integrity jednotlivca. Obmedzenie spôsobilosti na

právne úkony je teda vždy rozhodnutím štátu, ktorým štát - za ústavne aprobovaných podmienok -
vstupuje do autonómneho priestoru jednotlivca, pričom je to štát, ktorý nesie plnú zodpovednosť za to, že
zatrvaniatohtoobmedzeniasanijakonezhoršípostavenieprávnehokonaniajednotlivca. Z
toho možno vyvodiť, že je to štát, ktorý nesie primárne povinnosť vykonávať opatrovníctvo osoby
zbavenej spôsobilosti na právne úkony tam, kde nie je možné nájsť vhodnú osobu z okruhu príbuzných

opatrovanca, či ďalších súkromných osôb, ktoré by boli ochotné dobrovoľne túto funkciu prevziať
a s náležitou starostlivosťou ju vykonávať. „Orgánom miestnej správy“ je obec, ktorá opatrovnícku
funkciu vykonáva ako „organizačnú súčasť štátu“. Štát by mal poskytnúť obci, ktorá je rozhodnutím
súdu ustanovená opatrovníkom finančné zabezpečenie, aby mala dostatočné materiálne a personálne
kapacity na výkon opatrovníckej funkcie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podaním zo dňa 16.09.2015 V. A. podala návrh na ustanovenie za
opatrovníka V. P.. Uviedla, že matka V. P., P. P. , bola jej sestrou . Od jej smrti sa o synovca reálne stará, s
poukazom na svoj vek však s ustanovením za opatrovníka nepomýšľala. Vzhľadom na rodinné väzby ,reálne vykonávanú starostlivosť o V. P. navrhla, s poukazom na ust. § 192 O.s.p., aby bola ustanovená
za opatrovníka V. P..

Z uvedeného hmotnoprávneho predpisu vyplýva, že súd je povinný dôsledne skúmať okruh osôb, ktoré
by mohli vykonávať funkciu opatrovníka a to v prvom rade z okruhu príbuzných osôb, prípadne iných
vhodných osôb, či už fyzických alebo právnických. V prípade, ak nie je možné ustanoviť opatrovníka z
okruhu príbuzných, resp. iných osôb a teda osôb, u ktorých sa vyžaduje súhlas sa prevzatím funkcie
opatrovníka, môže súd ustanoviť tzv. verejného opatrovníka a to orgán verejnej správy.

Vzhľadom na to, že sa súd prvého stupňa nedostatočne zaoberal hľadaním vhodných osôb pre výkon
funkcie opatrovníka v súlade s ust. § 120 ods. 2 O.s.p., nemohol vec správne právne posúdiť a preto je
daný dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vrátenie na ďalšie konanie,
v ktorom prvostupňový súd po oboznámení s návrhom V. A. na ustanovenie opatrovníka , opätovne
rozhodne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .