Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/694/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615204758
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1615204758.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., reg. č.

572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, proti
žalovanému: P. o zaplatenie sumy 610,17 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšieho súdu 28.04.2015 domáhal, aby súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť sumu 610,17 Eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania v sume 3,29 Eur a úrok z

omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 610,17 Eur od 22.04.2015 do zaplatenia ako aj
náhradutrovkonania.Vžalobeuviedol,žeprávnypredchodcažalobcuspoločnosťHomeCreditSlovakia
a.s.sosídlomTeplická 7434/147,Piešťany(ďalejlenprávnypredchodcažalobcu),uzavrelsožalovanou
ako dlžníkom dňa 19.03.2013 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX., ktorej predmetom bolo poskytnutie
revolvingového úveru s úverovým rámcoim 500,- Eur. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli
úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len ÚZP). Žalovaný sa
zaviazal riadne a včas splatiť poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný bol v

omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom výpise čerpania, splátok a úhrad,
z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle hlavy ÚZP
s názvom ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol žalovaný žalobcu vyzvaný listom zo dňa
26.02.2015 k splateniu celého zostatku úveru, v lehote 15 dní od odoslania výzvy.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval.

3. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie
v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa
15.08.2019. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej

úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 02.08.2019.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou zo dňa 19.03.2013, ÚZP, výzvou
k úhrade celého dlhu zo dňa 26.02.2015, poštovým podacím hárkom, výpisom čerpania, splátok aúhrad, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 01.04.2015, poštovým podacím hárkom a zistil tento
skutkový a právny stav.

6. Dňa 19.03.2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá úverová zmluva č.
XXXXXXXXXX.. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru žalovanému
s uvedenou výškou úverového rámca 320,- Eur, s výškou mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky, s
úrokovou sadzbou 26,28 %, 11,88 %. V bode 54. - poistenie zneužitia karty - žalovaný súhlasil s tým,
aby bol poistníkom poistený pre prípad straty alebo odcudzenia karty, pre prípad zneužitia karty a

straty alebo odcudzenia dokladov a kľúčov, pokiaľ k ich strate alebo odcudzeniu došlo súčasne so
stratou alebo odcudzením karty a pre prípad odcudzenia mobilného telefónu ak k jeho odcudzeniu
došlo súčasne s odcudzením karty. Úhrada za poistenie karty bola v zmluve uvedená v sume 0,529 Eur
mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy boli ÚZP. Dolu podpísaný žalovaný svojím
podpisom potvrdil, že je oboznámený s ÚZP, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje
ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Z obsahu podmienok súd

zistil, že je to prefabrikovaný vzor, bez individuálnych dojednaní zmluvných strán. Na strane označenej
ako „Čo by ste mali vedieť?“ je uvedené pod bodom 15 v tabuľke, aké sú dôsledky nesplácania úveru:
prvá upomienka 5 eur, opakovaná upomienka 12 eur, sankcia za dlhšie omeškanie 17 eur, navýšenie
obchodného úroku po zosplatnení o 9 % ročne. Z obsahu súdu nevyplýva, že by vyššie uvedené výšky
poplatkov za upomienky a sankcie boli výsledkom dohody zmluvných strán, že by išlo o individuálne

dojednanie. Už zo samotného názvu „Čo by ste mali vedieť?“ súdu vyplýva, že ide jednostranne určenú
výšku poplatkov za upomienky. Súd sa oboznámil s obsahom ÚZP (na ktoré sa žalobca odvoláva)
a zistil, že tieto sú na predtlačenom formulári a nie sú v nich dojednané žiadne individuálne podmienky.
V základných ustanoveniach úverových podmienok (Hlava 1, §1) je uvedené, že podmienky sa spravujú
§ 273 Obchodného zákonníka.

7. Z výpisu čerpania a úhrad vyplýva, že žalovaný prvýkrát čerpal finančné prostriedky dňa 19.03.2013
a zároveň z neho vyplýva, že žalovaný celkovo vyčerpal sumu 652,99 Eur a uhradil sumu 339,- Eur.
Žalobca si z tejto sumy započítal na istinu sumu 154,48 Eur, na úrok za hotovostné transakcie sumu
47,74 Eur, úrok za nevyužitú GP - poistné v sume 0,14 Eur, sumu 96,89 Eur ako poistenie PZK, na

upomienku sumu 7,50 Eur, na poplatok za výber z bankomatu sumu 9,- Eur, na Casch advance sumu
7,- Eur , na poplatok za výpis z účtu sumu 3,26 Eur a na opravné úroky sumu 12,99 Eur. Dlh potom
predstavoval nezaplatenú istinu v sume 952,46 Eur.

8. Z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 26.02.2015 zo strany právneho predchodcu žalobcu

vyplynulo, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením splátok úveru, preto vyzval žalovaného
na splatenie celého čerpaného úveru v sume 663,17 Eur najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania
výzvy na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX. Doručenie
zosplatnenia žalovanému žalobca súdu nepreukázal. Z podacieho hárku nie je súdu známe, čo bolo
predmetom odoslania žalovanému.

9. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 01.04.2015 vyplýva, že právna zástupkyňa žalobcu v
mene spoločnosti Home Credit Slovakia a. s. na základe plnej moci oznamuje týmto listom žalovanej,
že pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX postúpila táto spoločnosť na žalobcu
zmluvou o postúpení zo dňa 19.03.2013. Zároveň mu oznámila, že prevzala zastúpenie žalobcu a tento

žalovanú vyzýva, aby žalovaná pohľadávku z úverovej zmluvy v celkovej sume 611,97 Eur uhradil v
lehote 7 dní odo dňa odoslania tejto výzvy na bankový účet č. IBAN W. pod VS XXXXXXXXXX.

10. Právny predchodca žalobcu mal žalobcovi postúpiť pohľadávku proti žalovanej
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.03.2013, ktorú v konaní žalobca (napriek výzve súdu)

nepredložil. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 01.04.2015 vykonaného Advokátskou
kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o. súd zistil, že toto oznámenie bolo vykonané uvedenou
advokátskou kanceláriou v mene spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na základe udeleného
plnomocenstva. V oznámení je uvedené, že k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. na spoločnosť AB 2 B.V. malo dôjsť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

19.03.2013. Súčasťou oznámenia je aj oznámenie, že Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA,
s.r.o. na základe plnej moci prevzala zastupovanie aj spoločnosti AB 2 B.V. V zmysle výzvy mala
žalovaná ako dlžník zaplatiť dlžnú sumu na bankový účet č. IBAN W., pod variabilným symbolom
XXXXXXXXXX.Zpodaciehohárkuniejesúduznáme,čobolopredmetomzásielkyodoslanej žalovanej.11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Skôr ako sa súd začal bližšie zaoberať uplatneným nárokom, zistil, že žalobu je potrebné zamietnuť
z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie

také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

17. Žalobca ani v žalobe a ani na výzvu súdu neuviedol, na základe akého právneho úkonu si žalobou
uplatnil pohľadávku z úverovej zmluvy a teda preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Skutočnosť, že
pohľadávku mal nadobudnúť vyplýva len z oznámenia o postúpení pohľadávky. Túto skutočnosť však

dostatočným spôsobom nepreukázal.

18. V tvrdeniach žalobcu súd zistil viaceré rozpory, ktoré tieto tvrdenia spochybňujú. V oznámení
o postúpení pohľadávky vykonanom advokátskou kanceláriou je uvedené, že ide o zmluvu o postúpení
pohľadávky zo dňa 19.03.2013. Postúpenie pohľadávky spochybňuje aj skutočnosť, že žalovaná

bola vyzývaná na zaplatenie dlžnej sumy na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, pod variabilným
symbolom XXXXXXXXXX tak zo strany spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (vo výzve zo dňa
26.02.2015, kde táto spoločnosť prezentovala uvedený bankový účet ako svoj vlastný účet) ako aj
zo strany žalobcu AB 2 B. V. na účet číslo: IBAN XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod variabilným
symbolom XXXXXXXXXX, po údajnom postúpení pohľadávky (v oznámení o postúpení pohľadávky).

Súd uvádza, že ide o totožné číslo účtu a variabilný symbol spoločnosti Home Credit Slovakia a. s.

19. Ďalší rozpor súd zistil aj v tom, že kým v oznámení o postúpení pohľadávky vyzval
žalobca žalovanú na zaplatenie pohľadávky ku dňu oznámenia vo výške 611,77 Eur, v
zosplatnení úveru zaslanom spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. je uvedené, že ide o

dlžnú čiastku vo výške 663,17 Eur. To vzbudzuje pochybnosti o tom, v akom rozsahu mala byť
pohľadávka z predmetnej zmluvy postúpená.

20. Žalobca nedoložil zmluvu o postúpení pohľadávky ani na výzvu súdu. Súd dospel k záveru,
že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal postúpenie pohľadávky a tým aj svoju aktívnu vecnú

legitimáciu v spore.

21. Aj keď sú súdu známe závery v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo210/2001, podľa ktorého relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi
jebezďalšiehozaloženáajaktívnalegitimáciapostupníkanavymáhaniepostúpenejpohľadávkyasúdju
akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení,

je nutné uviesť, že v tomto prípade bolo postúpenie pohľadávky oznámené dlžníkovi (žalovanému)
advokátskou kanceláriou, ktorá podľa predložených plnomocenstiev zastupovala a zastupuje obe
zmluvné strany zmluvy o postúpení pohľadávok, t. j. tak postupníka ako aj postupcu. Obe
plnomocenstvá sú pritom plnomocenstvá všeobecné a sú udelené v ten istý deň 31.05.2014. Navyše
uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa týkalo postúpenia pohľadávky v

obchodnom spore a nie v spotrebiteľskej právnej veci.

22. Súdu je z jeho činnosti známe, že voči spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. bolo zo strany
spotrebiteľov viackrát úspešne uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (napr. rozsudok
Okresného súdu Svidník č.k. 5C/98/2010-125 zo dňa 13.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č.k. 3Co/41/2012-151 zo dňa 06.03.2013 a iné) a taktiež aj v prípade nárokov uplatňovaných

zo strany spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. voči spotrebiteľom boli žaloby zamietnuté (spoločnosť
Home Credit Slovakia, a.s. bola v konaniach neúspešná). S procesným neúspechom v konaní je
spravidlaspojenáajpovinnosťzaplatiťúspešnejprotistranenáhradutrovkonania.Vprípadeprocesného
úspechu spotrebiteľa a priznania práva na náhradu trov konania spotrebiteľovi by si spotrebiteľ musel
uplatňovaťzaplatenietýchtotrovkonaniavočisubjektuvzahraničí(vočiobchodnejspoločnostisosídlom

v Holandskom kráľovstve), čo je nepochybne možné považovať za pozíciu nevýhodnejšiu ako
by to bolo v prípade uplatňovania si svojich práv (resp. ich núteného výkonu) v tuzemsku (napr. vo
vzťahu k prístupu spotrebiteľa k vedomostiam v oblasti rozhodného exekučného práva, jazykovej
bariére a pod.). Spotrebiteľ vstupoval do zmluvného vzťahu s tuzemskou spoločnosťou a z
predložených dokumentov nevyplýva, že by spotrebiteľ mal možnosť sa k postúpeniu pohľadávky na

subjekt do zahraničia vôbec vyjadriť. Z oznámenia o postúpení pohľadávky je zrejmé, že spotrebiteľovi
bolo až po údajnom postúpení pohľadávky oznámené, že k takémuto postúpeniu došlo. Navyše
ako je už vyššie konštatované, aj po údajnom postúpení pohľadávky bol žalovaný vyzvaný, aby svoj dlh
zaplatil na bankový účet, ktorý podľa vyjadrenia spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (v liste, ktorým
malo dôjsť k zosplateneniu úveru) má patriť spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a nie "novému"

veriteľovi (na rovnaký účet ako pred údajným postúpením pohľadávky), čo vzbudzuje pochybnosti o
postúpení pohľadávky, ktoré neodstránil žalobca predložením riadnej zmluvy o postúpení, keďže na ňom
je dôkazná povinnosti svojich tvrdení.

23. V zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka dodávateľ nesmie

previesť práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak
by sa týmto prevodom zhoršila vymožiteľnosť alebo zabezpečenie pohľadávky spotrebiteľa. Vzhľadom
na to, že vnútroštátny súd má povinnosť prieskumu neprijateľných (nečestných) zmluvných podmienok
z úradnej moci (napr. rozsudok ESD Oceáno Grupo Editorial - spojené veci C-240/98 až C-244/98)
a priamo zákon určuje ako jednu z možných neprijateľných zmluvných podmienok aj prevod práva

zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje záver prezentovaný v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky o nemožnosti prieskumu platnosti tejto zmluvy zo strany súdu za
neaplikovateľný na spory zo spotrebiteľskej zmluvy, ak k prevodu práva (postúpeniu pohľadávky)
došlo na strane dodávateľa. V zmysle uvedenej právnej úpravy by súd mohol v spotrebiteľskej veci
označiť zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú a rozpornú s citovaným ustanovením

zákona, už i s ohľadom na to, že v prípade nárokov spotrebiteľa voči dodávateľovi či už zo zmluvy,
alebo i z príslušenstva pohľadávky a trov konania by sa situovaním nového veriteľa v inom štáte
zhoršila vymožiteľnosť jeho práva. Predmetom skúmania postúpenia je i to, či došlo k postúpeniu celej
pohľadávky a celého príslušenstva, keď žalobca uplatňuje často krát napríklad i zmluvnú pokutu, budúce
zmluvné úroky, rôzne poplatky a podobne (rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5C/66/2015 zo

dňa 18.05.2015).

24. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa
(postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka

jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Postupník sa na základe postúpenia
stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré
sú s ňou spojené. Pohľadávku nadobúda aj s námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Dlžník nie jepostúpením vosvojomprávnompostavenídotknutý,jevšakpovinnýplniťužnovémuveriteľovi,
lenčosaopostúpenípohľadávkydozvedel.Keďžepohľadávkumožnoplatnepostúpiťnovémuveriteľovi
(postupníkovi) bezvedomia dlžníka, zákon v tomto ustanovení ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi)

povinnosťbezzbytočnéhoodkladuoznámiťdlžníkovi,žedošlo kpostúpeniupohľadávky.Právne
účinky postúpenia aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení
pohľadávky. Zákon neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia, preto stačí, ak sa postúpenie
pohľadávky oznámia kýmkoľvek spôsobom, nevyhnutné však je, aby sa dlžník vôbec dozvedel, že
má plniť novému veriteľovi. Kým postupca dlžníkovi neoznámil postúpenie pohľadávky alebo mu to

postupník nepreukázal, dlžník môže svoj dlh splniť postupcovi a dosiahnuť tak zánik záväzku. Postupca
je povinný takéto plnenie prijať, ale po prijatí plnenia je pôvodný veriteľ povinný vydať ho novému
veriteľovi (postupníkovi).

25. V prejednávanej veci žalobca ako postupník nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa
19.03.2013 tak, ako uviedol v oznámení o postúpení pohľadávky žalovanému zo dňa 01.04.2015.

Súd nespochybňuje, že dlžníkovi nie je potrebné predložiť zmluvu o postúpení pohľadávok, pretože
ani nie je účastníkom takéhoto právneho úkonu, avšak následky tohto úkonu sa ho týkajú (týkajú sa
jeho postavenia), a preto aj samotný zákon vyžaduje, aby bol o postúpení pohľadávky upovedomený
postupcom v akejkoľvek forme. Podľa názoru súdu sa však upovedomenie o postúpení pohľadávky
musí dostať k dlžníkovi takým spôsobom, aby si bol vedomý toho, že došlo k zmene v osobe

veriteľa a svoju pohľadávku má plniť niekomu inému. V tejto veci žalobca nepreukázal, že by bol
žalovaný upovedomený o postúpení pohľadávok takým spôsobom, aby vedel, komu má plniť. Žalobca
nepreukázal, že upovedomenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému skutočne doručené, pretože
takéto jeho tvrdenia z podacieho hárku priloženého k žalobe nevyplývajú.

26. Vzhľadom na uvedené má samotný súd pochybnosti o tom, kto je veriteľom žalovaného, pretože
žalobca súdu nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 19.03.2013 ako uviedol v oznámení
o postúpení pohľadávky a taktiež k postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy nedoložil súdu prílohu
(zoznam postúpených pohľadávok), z ktorého by vyplývalo, čo bolo jej predmetom a či
skutočne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky proti žalovanému.

Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
osebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (navrhovateľ), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,

ak ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotno - právnej povinnosti (odporca), nie je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3 Cdo 192/2004).

27. Keďže žalobca, na podnet ktorého začalo konanie, nepreukázal, že je veriteľom žalovanej a že je

nositeľom hmotno-právnych oprávnení v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený
nárok, nie je vo veci potrebné skúmať, či úverová zmluva č. 6303060382 má alebo nemá všetky
náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností
súd dospel k záveru, že žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie návrhu, a preto návrh v celom
rozsahu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu

trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
V prejednávanej veci bola plne úspešná žalovaná a vzniklo jej tak právo na náhradu trov konania.
Keďže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a iné trovy jej zo spisu nevyplývajú, rozhodol tak,
že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.