Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203975
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8517203975.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Mareka Košča a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: N. K., Y.. XX.X.XXXX, E. G. V.
XX, XXX XX G. V., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom, so sídlom 17. novembra
31, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 233 429, proti žalovanej: N. N., Y.. XX.X.XXXX, E. J. XX, XXX XX
G. V., právne zastúpená JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom, so sídlom 17. novembra 14, 064 01
Stará Ľubovňa, IČO: 42 076 986, o zaplatenie 651,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 8Csp/133/2017-134 zo dňa 5.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III.

Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v I. výroku
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 65,- eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 65,- eur od 27.3.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V II. výroku v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V III. výroku žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanej trovy konania v rozsahu 80,06 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy
651,86 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom bytu č. X,
nachádzajúceho sa v 6-bytovej jednotke, súpisné číslo XX, zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. G. V..
Odber vody v tejto bytovej jednotke je zabezpečený zo spoločného vodomeru, ktorý bol registrovaný
na žalovanú. Žalovaná po vyúčtovaní spotreby vody vodárenskou spoločnosťou vykonala rozúčtovanie
spotreby pre jednotlivých vlastníkov bytov. Dňa 5.1.2017 sa konala schôdza vlastníkov bytov, na ktorej

mala žalovaná predložiť vyúčtovanie za roky 2014 - 2016. Žalovaná na schôdzu neprišla, ale požiadala
vodárne o odobratie vodomeru, čo zistili dňa 17.2.2017 v čase okolo 13:15 - 13:45 hod. Žalobca
telefonicky žiadal vodárne o znovupripojenie, čo nebolo možné, preto vycestoval do C. Ľ. na vodárne,
kde zistil dlh za spotrebovanú vodu vo výške 521,86 eur. Už od roku 2015 žiadali o poskytnutie dokladov
ohľadne platieb za vodu, čo žalovaná odmietala, preto za vodu prestali uhrádzať. Žalovaná zrušila
spoločný fond, vytvorila si nový a urobila nový domový poriadok, ktorý spoluvlastníci (okrem I.. V.)
neodsúhlasili.Žalobcanavodárňachuhradildlhvovýške521,86eurakoajnákladyzapripojenievodyvo

výške 130,- eur. Dňa 20.2.2017 na schôdzi bytového domu vlastníci bytov odsúhlasili prepis odberného
miesta zo žalovanej na Bytové spoločenstvo XxXj., G. V. XX, XX.2.1. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe neuznala nárok žalobcu a žiadala žalobu zamietnuť. Potvrdila, že
vodomer bol napísaný na ňu a po vyúčtovaní spotreby vody robila rozúčtovanie medzi jednotlivých
vlastníkov bytov. K tejto dobrovoľnej a nijako neodmeňovanej aktivite sa zaviazala od cca roku

2008-2010 a bez väčších konfliktov ju vykonávala do roku 2014. Každý z vlastníkov bytov vedel o výške
zálohy, ktorá bola ústne vopred dohodnutá a ktorú uhrádzal a z týchto záloh uhrádzala účtované náklady
za vodu a spoločnú elektrinu. K 31.12. jednotlivým vlastníkom dala vyúčtovanie (ak si o to požiadali)
podľa spotreby a prípadný preplatok alebo nedoplatok zohľadňovala pri prvých platbách za ďalší rok.
Ďalej popísala, v akej výške a kedy uhrádzali zálohové platby jednotlivé rodiny, a to od roku 2014 do

roku 2016 s tým, že rodina žalobcu a rodiny S. a E. uhrádzali zálohy iba do polovice roka 2015, následne
uhradili ešte faktúru splatnú v decembri 2015. Vodomer dala odpojiť z dôvodu, že traja z vlastníkov
bytov prestali uhrádzať zálohy a nevedela si s nimi poradiť. Pred odpojením napísala vlastníkom, ktorí
neplatili, doporučené listy, žalobcovi sa jej ho podarilo doručiť osobne ako prvému, ostatné rodiny si ho
už neprevzali. V decembri 2016 nalepila na vstupné dvere bytového domu výzvu. Ešte aj v roku 2017 cez
pani V. upozorňovala neplatičov na možnú odstávku vody. Ak by boli zálohy riadne platené, k žiadnemu

odpojeniu vody by nedošlo. Žalovaná vzniesla aj kompenzačnú námietku voči žalobcovi vo výške 226,97
eur, ktorá pozostáva z dlhu za vodu za rok 2015 vo výške 53,28 eur a za rok 2016 vo výške 173,69
eur. Ani v ostatnom žalovanom rozsahu žiadna škoda nevznikla, pretože aj keď odpočíta úhrady zo
strany troch problémových rodín za roky 2015 a 2016 (zálohy a jednu zaplatenú faktúru), stále jej dlhujú
120,78 eur za vodu a určitú sumu aj za elektrinu. Poprela tvrdenia žalobcu, že by nebol informovaný

o výške platieb za vodu, pretože nebol problém mu ukázať všetky podklady a o tejto možnosti vedel
aj od jej manžela. Žalobca však do dokladov odmietol prísť nahliadnuť na rozdiel od zástupcov z rodín
E.Č. a S.. Domový poriadok je nepodstatný pre vec. Žiadny spoločný fond nezrušila, ani nevytvorila
nový. Nedohodli sa na platbách do spoločného fondu, preto sa naň neskladali. Na záver uviedla, že
svojím konaním sa nedopustila protiprávneho konania, keďže jednak bolo jej právo odpojiť vodomer a

pred jeho odpojením dostatočne informovala ostatných vlastníkov o hroziacom odpojení. Jej dobrovoľná
aktivita bola podmienená riadnym a včasným plnením povinností zo strany vlastníkov bytov, ktoré časť
vlastníkov prestala rešpektovať. Je preto možné uvažovať aj o odvrátení hroziacej škody podľa § 417
ods. 1 Občianskeho zákonníka, príp. o zbavení sa zodpovednosti v zmysle § 417 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, lebo škodu nezavinila.

2.2. Žalobca v replike nepoprel, že žalovaná vyberala zálohy a vodomer bol zapísaný na jej meno.
Uviedol však, že tvrdenia žalovanej, že žalobca bol informovaný, nie sú veľmi presvedčivé a ničím
podložené. Žalovaná predložila znenie listov iba pre 2 rodiny, nie však pre žalobcu, aj keď podací
lístok je aj pre žalobcu. Ďalej uviedol, že z predložených vyúčtovaní nevyplýva, od koho a v akej

výške prijala zálohy. Jediný doklad, ktorý zodpovedá účtovníctvu, je doklad od I., A.. C.., z ktorého
vyplýva úhrada poplatkov za vodu dňa 24.12.2016 a z dokladov od žalovanej nevyplýva, že by žalobcu
vyzvala na úhradu dlhu. Takisto nepredložila žiadny doklad o tom, že by na prelome rokov 2016 a 2017
upozornila vlastníkov bytov o nedoplatkoch. Na záver vyslovil názor, že boli splnené podmienky na vznik
zodpovednosti za škodu.

2.3. Žalovaná v duplike trvala na vyjadrení k žalobe. Ďalej k tvrdeniam žalobcu uviedla, že žalobca
zrazu požaduje vyúčtovanie vo forme, ktorú nikto v bytovom dome nepožadoval a ani sa nikdy iným
spôsobom nerobilo, keďže aj žalovaná robila evidenciu, preberanie a rozúčtovanie platieb tak, ako bola

poučená od jej predchodkyne pani Č.. Zdôraznila, že každý vedel, akú zálohu má platiť, pričom pri
preberaní zálohy vystavovala príjmové doklady, aby mala prehľad o prijatých zálohách jednak ona ako
aj vlastníci bytov. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že dňa 24.12.2016 mala byť uhradená voda a už dňa
16.2.2017 mala žalovaná písať I., A.. C.., že ide o dlhodobé neuhrádzanie poplatkov za vodu. Ide o
účelový výklad žalobcu. Žalobca, ako aj zvyšné dve rodiny, ktoré prestali uhrádzať zálohy za vodu, sami

donútili žalovanú konať tak ako konala.

2.4. Súd zistil tento skutkový stav: Žalobca a žalovaná boli v rokoch 2014 - 2016 vlastníkmi bytov v
bytovom dome vo G. V. Č.. XX. Žalovaná po prisťahovaní sa dobrovoľne súhlasila s tým, že bude po
pani Č. pokračovať v evidencii záloh platieb za vodu a spoločnú elektrinu a z týchto bude platiť faktúry

od dodávateľov. Následne po skončení roka predkladala vlastníkom bytov rozúčtovanie spotreby vody
a elektriny. V bytovom dome bol jeden hlavný vodomer a každá rodina mala za hlavným vodomerom
podružný merač, kde si mohla overiť svoju spotrebu. Zálohové platby za vodu a spoločnú elektrinu
uhrádzali všetky rodiny do júna 2015. Približne od roku 2014 sa vzťahy medzi vlastníkmi zhoršili, pričomvznikli dva tábory, ktoré mali odlišné názory na fungovanie a správu vecí týkajúcich sa bytového domu,
kde na jednej strane stáli rodiny K., S. a E. a na druhej strane rodiny N., V. a Š.. Po skončení roka 2014
neobdržali minimálne rodiny K., S. a E. vyúčtovanie nákladov za vodu a elektrinu, príp. vyúčtovanie

spoločného fondu, aj keď o to žalovanú žiadali. Uvedené tri rodiny, ktoré boli najväčšími odberateľmi
vody, preto od júla 2015 prestali uhrádzať zálohy. Žalovaná vyzývala tieto rodiny na platenie záloh tak
doporučeným listom v októbri 2015, ako aj vylepením oznamu na vchodové dvere bytového domu, kde
v decembri 2015 bola vyvesená aj faktúra od I., A.. C... Túto uhradil žalobca a rodiny S. a E. sa s
ním následne vyrovnali. Neplatenie záloh od rodín K., S. a E. pokračovalo aj v roku 2016, keď tieto

rodiny žiadali žalovanú o vyúčtovania za rok 2015 a odovzdanie celej dokumentácie. Prvú faktúru za
vodu v roku 2016 uhradila žalovaná s rodinami V. a Š., ktoré uhradili zálohy na celý rok dopredu a
ďalšie tri faktúry za vodu ostali neuhradené. V decembri 2016 vyvesila žalovaná na vchodové dvere
bytového domu výzvu na zaplatenie nákladov za vodu s poučením, že inak dôjde k odpojeniu vody.
Uvedený oznam videla aj manželka žalobcu, ktorá ho odfotený poslala žalobcovi. Žalovaná konzultovala
riešenie situácie s I., A.. C.. aj so starostom obce, ktorí jej odporučili dohodnúť sa s neplatičmi. K

dohode však nedošlo. Na schôdzi vlastníkov bytov konanej dňa 5.1.2017, na ktorej chceli uvedené tri
rodiny neplatičov dosiahnuť predloženie vyúčtovaní za roky 2014 - 2016, sa žalovaná nezúčastnila. Dňa
16.2.2017 vyhotovila žalovaná žiadosť o odpojenie vody, ku čomu došlo dňa 17.2.2017. V rovnaký deň
vycestoval žalobca do C. Ľ., kde uhradil I., A.. C.. dlh za vodu za vchod č. XX v bytovom dome vo G. V. v
celkovej výške 521,36 eur, a to faktúry vo výškach 181,55 eur, 184,15 eur a 143,66 eur splatné postupne

v dňoch 23.6.2016, 01.10.2016 a 24.12.2016, poplatky za šesť upomienok po 2,- eurá, poplatok vo výške
0,50 eur a poplatok za znovupripojenie vo výške 130,- eur. V ten istý deň potom došlo k obnoveniu
prívodu vody. Vyúčtovania za roky 2014 - 2016 dostali rodiny K., S. a E. až v roku 2017.

2.5. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný. Na

odpojení vody, čo bolo bezprostrednou príčinou vzniku poplatku za znovupripojenie, sa podieľali obe
strany sporu rovnakou mierou svojím tvrdohlavým postojom a neústupčivosťou. Aj keď odpojenie vody
evidovanej na žalovanú nebolo priamo v rozpore s právnymi predpismi, najmä ak sa nedoplatok za vodu
zväčšoval so značným prispením aj žalobcu, ktorý vodu užíval, ale zálohy za užívanie vody neplatil, aj
keď si mohol spotrebu vody jednoducho overiť na podružnom vodomere, na druhej strane súd zohľadnil,

že pri troche porozumenia sa mohla celá situácia vyriešiť inak a k vzniku poplatku za znovupripojenie
nemuselo dôjsť. Súd preto zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi polovicu poplatku za znovupripojenie
vody. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu takéto riešenie súd považuje za spravodlivé. Žalovaná si
uplatnila voči žalobcovi aj kompenzačnú námietku z dôvodu nedoplatkov žalobcu za roky 2015 a 2016.
Pokiaľ ide o rok 2016, žalobca svoj dlh uhradil priamo dodávateľovi vody, pričom v tomto roku za

neho žalovaná v konečnom dôsledku neuhrádzala nič (vychádzajúc z koncoročného vyúčtovania, keď
úhrada prvej faktúry troma rodinami pokryla ich spotrebu za rok 2016 a úhrada žalobcu po odpojení
vody pokryla spotrebu vody za zvyšné tri rodiny). Pokiaľ ide o dlh za rok 2015, z tvrdení žalovanej
nie je možné jednoznačne zistiť, z akých peňazí bol nedoplatok žalobcu za rok 2015 uhradený, teda
či išlo o peniaze priamo žalovanej, alebo išlo o peniaze zo spoločného fondu (keďže podľa vyjadrení

žalovanej niekedy prípadný dlh za vodu, keď ešte neboli zložené všetky zálohy, zaplatila sama a niekedy
si pomohla peniazmi zo spoločného fondu). Žalovaná k tejto skutočnosti nenavrhla žiadne dôkazy. Súd
preto kompenzačnú námietku žalovanej nepovažoval za dôvodnú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
a citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 65,- eur a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2.6.Žalobcasiuplatnilvočižalovanejajúrokzomeškaniavovýške5%ročnezožalovanejsumyododňa
podania žaloby. Žalovaná sa do omeškania mohla dostať až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby,
z ktorej mohla zistiť, že si voči nej žalobca uplatňuje nejaký nárok. Žaloba bola žalovanej doručená dňa
26.3.2018. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil v zákonnej výške, preto mu ho súd priznal, ale iba zo

sumy, na zaplatenie ktorej žalovanú zaviazal tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v
prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania nad rámec, ktorý bol žalobcovi priznaný,
súd žalobu zamietol.

2.7. O nároku na náhradu trov súd rozhodol tak, že žalovaná bola úspešná v 80,06 % a v tomto rozsahu

má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku.3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 420 ods. 1, § 441, § 442 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.

4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
namietajúc, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa uspokojil s písomnými stanoviskami rodiny
E. a rodiny S. bez ich vypočutia. Namietal, že nebolo možné komplexne hodnotiť postup žalovanej,
lebo neustále menila výpoveď, ktoré by jej mohli svedkovia bez akýchkoľvek pochybností vyvrátiť,
no súd akoby na tieto skutočnosti nereagoval. Má zásadné námietky proti rozhodnutiu, že zodpovedá
za jednu polovicu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so znovupripojením vody. Žalobca nebol sám
odpojený, ale boli odpojení všetci užívatelia a konanie žalovanej bolo úmyselné, protiprávne, svojvoľné,

nerešpektujúce akékoľvek právne ustanovenia a bolo v príkrom rozpore s morálkou, čo aj v trestnom
konaní zvyšuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti nielen pre žalobcu, ale pre všetkých obyvateľov
bytovky.Čosatýkatrovkonaniažalobcajetohonázoru,žežalovanejtrovykonaniavzmysle§256ods.2
a § 257 CSP nepatria a navrhol, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu trov konania žalobcovi. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

5. Dňa 28.2.2019 doručila žalovaná vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, v ktorom uviedla, že má za to, že súd
prvej inštancie zistil všetky potrebné skutkové okolnosti, tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich správne
skutkové i právne závery, a to s použitím správnych právnych predpisov a celkovo tak vec správne

právne zhodnotil a odvolacie dôvody a odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dané. Zároveň
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom preukazuje vyššie uvedené závery
o správnosti napadnutého rozhodnutia, je zrozumiteľné, presvedčivé a úplné. K namietaniu toho, že súd
nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz - výsluchy zástupcov spriaznených rodín žalovaná uvádza, že
s takýmto postupom súdu súhlasí, keďže z prehlásenia zo dňa 7.11.2017 vyplývajú všetky skutočnosti,

ktoré boli sporné a k iným okolnostiam nebolo potrebné tieto osoby vypočúvať, navyše ich prehlásenie
predložil sám žalobca argumentujúc hospodárnosťou konania a ich ďalší výsluch by bol preto neúčelný
a tento by len zbytočne predĺžil konanie.

6. Dňa 29.3.2019 doručil žalobca vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej, v ktorom uviedol, že tvrdenia

žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu okrem hypotéz neobsahujú žiadne právne relevantné argumenty,
preto zotrval na svojom návrhu uvedenom v odvolaní.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie
podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie
pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie
vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho

viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď
neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí

byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2,
§ 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379,
§ 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.
11. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní, a ktoré mali

väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), odvolací súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcu.
Súd prvej inštancie vykonal v intenciách strán sporu dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne
skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti
napadnutého meritórneho výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie

k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
12. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo
strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná

skutočnosťalebookolnosť.Naopak,prvoinštančnýsúdichnáležitýmspôsobomposúdilsúhrnnevcelom
rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Rozsudok okresného súdu je
presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj
spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

13. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostačujúce a vzhľadom
na použitú argumentáciu a právne závery súdu prvej inštancie, pri ktorej sa v postačujúcom rozsahu
vyporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami, na ktoré v rámci odvolacích námietok opätovne
poukázal žalovaný, odvolací súd konštatuje, že túto argumentáciu nie je potrebné na tomto mieste
zopakovať a ďalej dopĺňať.

14. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/170/2005,
pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho
rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože
odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III.

ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie
obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu.
15. Súd prvej inštancie vysvetlil z akých dôvodov vyhovel žalobe žalobcu do výšky 65,- eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.3.2018 do zaplatenia a s touto argumentáciou sa odvolací súd
stotožňuje. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku

súdu prvej inštancie.
16. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd považuje za vecne správny a zákonný, a vo vzťahu ku ktorému odvolateľ
síce namietal, že žalovanej trovy konania nepatria a navrhol, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu trov
konania žalobcovi, avšak žalobcom uplatnené námietky nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie

výroku o trovách konania.
17. So zreteľom na všetky tieto okolnosti odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods.
1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.

1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o
trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalovaná úspešná v celom rozsahu, preto jej súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca
v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).