Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118326164
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:6118326164.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava - Ružinov, Metodova 8, IČO: 35 697 270,
zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom 821 02 Bratislava - Ružinov, Dr.
Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: E. U., rod. P., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX
XX J., o zaplatenie 385,80 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 385,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z dlžnej sumy od 3. 4. 2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 385,80 eura s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že Žalobca uzavrel
so žalovaným Zmluvu/zmluvy č. I.. V zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanému
SIM kartu/karty s telefónnym číslom uvedeným v zmluve. Žalobca pri uzavretí Dodatku k Zmluve
odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s
dohodnutou zmluvnou pokutou. Žalobca v dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty

výšku zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia.
Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia, ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia žalovanému poskytnutá. Žalobca taktiež zohľadnil aj časový aspekt
uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu
prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Žalobca má za to, že vyššie uvedenými zmenami
v dodatku k zmluve odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú
pokutu, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za

poskytnuté telekomunikačné služby spolu vo výške 238,20 eura porušil zmluvné povinnosti a v zmysle
dodatku k zmluve, je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu spolu vo výške 45,- eur. Zmluvná pokuta
bola vypočítaná v súlade s článkom 2.5 dodatku k zmluve, v ktorom bola dohodnutá vo výške 60,- eur a
na základe pravidiel jej výpočtu sa jej výška znížila v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo
od uzatvorenia dodatku k zmluve (23. 3. 2016) do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným
(23. 10. 2016). Žalovaný viazanosť nedodržal po dobu 24 mesiacov. Žalobca uzavrel so žalovaným
splátkovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, v ktorej sa zaviazal uhradiť v mesačných splátkach zvyšnú časť

kúpnej ceny za telekomunikačné zariadenie. Žalovaný taktiež neuhrádzal mesačné splátky za zvyšnú
časť kúpnej ceny za zariadenie, čím porušil zmluvné povinnosti a žalobca mu zosplatnil aj zvyšné
neuhradené splátky spolu v sume 102,60 eura. V dohode o splátkach článok 1 bod 1.1 sa žalovaný
zaviazal sumu 136,80 eura uhradiť v 24 mesačných splátkach v sume 5,70 eura. Žalovaný neuhradil18 splátok. Žalobca zaslal žalovanému pokus o pokonávku, v ktorej ho vyzval na úhradu pohľadávky.
Pohľadávka žalobcu voči žalovanému z titulu neuhradených služieb (238,20 eura), zmluvnej pokuty (45,-
eur), nezaplatených splátok za telekomunikačné zariadenie (102,60 eura) predstavuje celkom sumu

385,80 eura. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami
Článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej
v pokuse o pokonávku, t. j. od 3. 4. 2017.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, čím sa stali nespornými.

3. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným

útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné

prihliadať.

4. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou o pripojení, Dodatkom k zmluve,
faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby, Dohodou o
splátkach, Pokusom o pokonávku a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny

stav:

5. Žalobca podal žalobu na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu ako s fyzickou osobou nepodnikateľom, t. j. spotrebiteľom.

6. Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

7. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu a dodatok tak,
ako to popísal vo svojej žalobe. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky

poskytovania služieb v systéme GSM. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51
OZ. V jej rámci žalobca svoje záväzky splnil, žalovaný povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb
neplnil. Žalobcovi tak v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok vznikol nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške podľa zákona, t. j. podľa § 517 ods. 2 OZ. Právny vzťah sa spravuje ustanoveniami

Občianskeho zákonníka a zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinných ku dňu 23.
3. 2016.

8. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
(1) Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

(2) Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 43 ods. 12 písm. a/ a b/ cit. zák., Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto
zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa

zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry.

9. Súčasťou zmluvy o pripojení je aj dodatok, ktorý upravuje rovnako práva a povinnosti účastníkov
zmluvy.

10. V zmysle čl. 2. 5 písm. b/ dodatku k zmluve, Účastník si je vedomý, že mobilný telefón je
mu predávaný za cenu uvedenú v článku 1 bod 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavouzo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu
prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 bod 2. 2, 2. 3 alebo 2. 4)

vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný obsah prílohy
číslo 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej
ceny mobilného telefónu). V nadväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že
účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia
nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: b), ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v

článku 2 bod 2. 3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy
v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty
alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
alebo účelom, ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a / alebo dodatku pred uplynutím doby
viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 60,- eur, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne

podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od
uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak,
že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba
viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré

má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo
rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba
viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich
dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška
zmluvnej pokuty počas doby viazanosti postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu,

v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie prvého mesiaca doby viazanosti) predstavuje rozdiel
medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH
a Kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH. Za ktorú podnik predal MT Účastníkovi. Právo na zmluvnú
pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu
porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo

strany podniku (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v
prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku).

11. V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné
služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu

uzavretú v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve
je preukázané, že žalovaný svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu
poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany.
Žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 238,20 eura (služby fakturované

faktúrami číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX). Táto skutočnosť bola v konaní riadne
preukázaná a nenamietaná. Súd preto priznal žalobcovi uplatnený nárok v rozsahu 238,20 eura ako
nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť žalovaného zaplatiť cenu služieb vyplýva z čl. 2.2 a
čl. 2.3 a 2.5 dodatku, ale najmä z § 43 ods. 12 písm. b/ citovaného zákona. Súd zároveň žalobcovi
priznal aj nárok na zaplatenie dlžných splátok za akciovú kúpnu cenu za zariadenie vo výške 102,60

eura, ktorú žalovaný neuhradil. Neuhradené splátky v sume 136,80 eura si žalobca uplatnil na základe
dohody o splátkach č. XXXXXXXXXX z 23. 3. 2016. V dohode o splátkach článok 1 bod 1.1 sa žalovaný
zaviazal sumu 140,- eur uhradiť vo výške 3,20 eura po uzatvorení zmluvy a zvyšok kúpnej ceny vo výške
136,80 eura v 24 mesačných splátkach v sume 5,70 eura. Žalovaný neuhradil 18 splátok, spolu 18 x
5,70 eura, t. j. 102,60 eura.

12. Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju
povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov a svoju povinnosť porušil už mesiac po uzatvorení
dodatku k zmluve. Pri riadnom plnení si povinností by žalovaný zaplatil počas doby viazanosti, t. j. počas
24 mesiacov, sumu najmenej 24 x 33,58 eura, t. j. spolu najmenej 805,92 eura. S poukazom na § 53ods. 4 písm. k/ a ods. 12 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzatvorenia dodatku k zmluve)
potom súd musí jednoznačne skonštatovať, že výška dohodnutej zmluvnej pokuty, t. j. 60,- eur, nie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta je pri porovnaní s riadne

zaplatenými službami nižšia a teda vzhľadom na sumu, ktorú žalovaný mal zaplatiť pri riadnom plnení
si svojich povinností, je sumou prijateľnou, primeranou k výške plnenia za poskytnuté služby. Navyše
zmluvnápokutaboladojednanátak,žesazakaždýdeňplneniapovinnostížalovanýmznižuje.Žalovaný,
hoci vystupuje ako spotrebiteľ, si musí byť vedomý svojich povinností, nakoľko zmluvu uzatvára sám po
zvážení všetkých okolností cenovej výhodnosti, respektíve nevýhodnosti pri poskytovaných službách zo

strany žalobcu. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu súd nemôže považovať za neprijateľnú s poukazom
na to, že aj žalovaný si musí byť vedomý plnenia svojich povinností a pri vyhlásení zmluvnej pokuty vo
výške 60,- eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku by súd neprimerane chránil spotrebiteľa a podporoval
by spotrebiteľa v tom, aby si od začiatku uzatvorenia dodatku k zmluve riadne neplnil svoje povinnosti.
Konanie spotrebiteľa v rozpore s uzatvorenou zmluvou, ako aj v rozpore so zákonom, nemôže preto
v danom prípade požívať zvýšenú ochranu na úkor žalobcu ako osoby, ktorá žalovanému poskytla

služby, pričom žalovaný za tieto služby nezaplatil dohodnutú cenu. Súdy sú povinné všemožne chrániť
práva spotrebiteľa, avšak nemôžu súdy podporovať ľahkovážne a lajdácke konanie spotrebiteľa na úkor
žalobcu. Vzhľadom na všetky okolnosti uzatvorenia dodatku k zmluve, vzhľadom k tomu, že žalovaný
si svoje povinnosti neplnil po 1 mesiaci od uzatvorenia dodatku k zmluve a vzhľadom tomu, že zmluvná
pokuta nie sú neprimeraná, súd potom dospel k jednoznačnému záveru, že takto dojednaná zmluvná

pokuta je v súlade so zákonom, a preto je možné ju v plnej výške priznať tak, ako to žalobca žiadal
svojou žalobou.

14. V čase uzatvorenia dodatku k zmluve už bolo účinné ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj také

ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takouto neprimerane vysokou sankciou
za omeškanie môže byť dohodnutá výška úroku z omeškania, alebo dohodnutá výška zmluvnej pokuty,
poprípade aj ich kombinácia. Zo žiadnych z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanovení
Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., či Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.

z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách
zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
spotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou
nesplnenia záväzku spotrebiteľom.

15. Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1. 1. 2008 nielen § 301
Obchodného zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave zakotvenej v
§ 54 ods. 1 vetá prvá Občianskeho zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná
pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú

povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej
pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však
plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí
preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej
povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V

dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká
škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší
svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi
služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Pokiaľ má vymáhaná
sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou

zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými
mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve môže byť
neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade nespotrebiteľskej zmluvy
by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej

zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. V spotrebiteľských zmluvách však môže
byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť
takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm.k/ Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa
uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška
zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto

ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú
pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku
zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom
prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže
označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej

zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by
bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy,
nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou
spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí
zmluvy k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/
EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť

zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V podstate
rovnaký obsah má ust. § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka v znení k dátumu uzatvorenia zmluvy a
jej dodatku Podľa neho pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na
samotný text zmluvy a všeobecných obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré

charakterizujú samotné dojednanie spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy.
Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku
spotrebiteľom nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je
vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností,
za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej

povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa.

16. Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná
výške zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške
zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej

povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol
zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.
4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka.

17. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o prijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute

a preto žalobe aj v tejto časti vyhovel (popri neuhradených službách poskytnutých žalobcom a doplatení
kúpnej ceny za telek. zariadenie).

18. Na základe uvedeného súdu žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

19.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, účinného od 1. 2. 2013, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

21. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o

najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho

plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

22. Žalovaný podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do
omeškania uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k časuplnenia, keď deň splatnosti neuhradených služieb bol dodatočne určený na deň 2. 4. 2017 (pokus o
pokonávku).

23. Žalobca si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vo výške 0,00 % p.a., potom úrok z
omeškania je 5 % p.a.), preto mu ich súd priznal v celej uplatnenej výške. K omeškaniu žalovaného
došlo už skôr (deň po splatnosti jednotlivých faktúr), avšak žalobca si úroky z omeškania uplatnil až odo

dňa 3. 4. 2017, preto postupom podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP súd priznal žalobcovi len takto uplatnené
úroky z omeškania (navyše je to pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšie).

24. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana má

plný úspech vo veci, vždy má nárok na náhradu trov konania v plnej výške, t. j. vo výške 100 %. Keďže
žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnej strane -
žalovanému, o ktorej rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.