Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116213662
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116213662.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky A.. E. H., J.. K.
H., Š. S. R. K., V. L. Y. P. XX a manžela navrhovateľky H. H., Š. S. R. K., V. L. Y. P. XX, V.. Č.. L. Y.
P. XX, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas
po rozvode k deťom H. : O., X.. XX.XX.XXXX a maloletej E., X.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej
kolíznym opatrovníkom a procesným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto

r o z h o d o l :

ManželstvoúčastníkovA..E.H.,K..H.a H.H.,uzavretédňaXX.XX.XXXX,zapísanévknihemanželstiev
Matričného úradu R., vo zväzku A.., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, s a r
o z v á d z a .

Súd s c h v a ľ u j erodičovskú dohodu nasledovného znenia :

„ Maloletá E. H., X.. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j edo osobnej

starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloletú E. a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia.

Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej E. sumou vo výške 40,- Eur mesačne,
ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti

výroku o rozvode manželstva. “

Styk rodičov s maloletou E. s a n e u p r a v u j e .

Konanie v časti o úpravu rodičovských práv a povinností k plnoletému O. H. na čas po rozvode s
a z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva so svojím manželom a
úpravy pomerov k ich dvom deťom na čas po rozvode. Ohľadom plnoletého syna O. potom zobrala návrh
späť. Navrhovateľka navrhovala maloletú E. zveriť do jej osobnej starostlivosti a upraviť vyživovaciu
povinnosť otca k maloletej. Najprv žiadala otcovi určiť výživné na maloletú v sume 80,- Eur mesačne.
Na pojednávaní uzavrela s otcom maloletej rodičovskú dohodu o výživnom v sume 40,-Eur mesačne.

Zároveň žiadala, aby sa styk otca s maloletou súdne neupravoval a bolo to ponechané na ich
mimosúdnej dohode. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo uzatvorili po trojročnej známosti, ale poznali
sa už od detstva. Manželstvo trvá už 20 rokov a asi pred 10 alebo 11 rokmi sa začalo narúšať. Spočiatkutobolilensporadickéagresívnevýpady,manželnadával,kopaldonábytku,bolhlučný.Rodinanevedela,
prečo sa takto zmenil, pričom postupne sa agresivita jeho správania stupňovala. Potom zistila, že
dôvodom zmeneného správania manžela bola skutočnosť, že začal požívať alkohol. Poukázala na to, že

manžel je závislý na alkohole a už aj keď je triezvy, trasie sa. Kvôli tomu bol aj viackrát hospitalizovaný
na psychiatrickej klinike, bola mu odporučená protialkoholická liečba, čo však on odmieta. Pre takéto
manželovo správanie musela navrhovateľka aj volať políciu, pričom asi pred rokom bol aj vykázaný z
ich domu. Bolo vydané neodkladné opatrenie, vo veci samej ešte rozhodnuté nebolo. Navrhovateľka
ďalej uviedla, že manžela potom asi na pol roka pustila do domu, ale situácia sa nezlepšila. Spolužitie

bolo zlé. Stále sa správal agresívne, požíval alkohol, a preto musel zasa opustiť dom. S manželom teda
už nežijú spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, všetky náklady hradí navrhovateľka,
manžel je nezamestnaný a ešte od nej pýta peniaze, napríklad od poštárky si zobral prídavky na deti.
Spolu s manželom netrávia voľný čas, nechodia spolu na dovolenky a výlety, manžel aj chcel ísť, čo však
navrhovateľka vzhľadom na jeho správanie odmietla a nemá záujem z uvedeného dôvodu s ním tráviť
voľný čas. Dlhšiu dobu už spolu nežijú ani intímne, navrhovateľka nemá mimomanželskú známosť. Za

príčinu rozvratu manželstva považuje alkohol a agresívne správanie manžela. Na rozvode trvala.

2. Manžel navrhovateľky nesúhlasil s rozvodom manželstva. Deklaroval záujem na zachovaní
manželstva s tým, že by sa rád vrátil do domu k rodine. Domnieva sa, že manželstvo je harmonické, hoci
nebývajú spolu, pretože má zakázaný vstup do domu. V prípade, že by došlo k rozvodu manželstva,

súhlasil so zverením maloletej do starostlivosti matky, ale nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného.
On navrhoval zaviazať ho výživným vo výške 30,- Eur mesačne, pričom ani to nevie, z čoho by platil.
Potom sa na pojednávaní s matkou maloletej dohodol na výživnom pre maloletú E. vo výške 40,-Eur
mesačne. Tiež žiadal, aby sa jeho styk s maloletou súdne neupravoval. Manžel navrhovateľky ďalej
uviedol, že navrhovateľka ho už dávno nepočúva, počúva svoju mamu, deti tlačí proti nemu. Opätovne

uvádzal, že si myslí, že ich manželstvo je harmonické, ale je pravda, že nebývajú spolu, bol vykázaný.
Uviedol, že manželka na neho zavolala policajtov, pretože mal vypité. Potom naspäť asi polroka býval
s rodinou, ale situácia sa zopakovala, mal zasa vypité a manželka zasa zavolala policajtov. Nevie,
čo má k tomu povedať, ale on nie je alkoholik. Priznal, že bol trikrát hospitalizovaný na psychiatrickej
klinike, keď mal epileptický záchvat. Protialkoholické liečenie nepovažuje za potrebné, pretože sú aj

horší. Tiež uviedol, že sa nechce rozvádzať, pretože nechce stratiť deti. Potvrdil, že je pravda, že s
manželkou už dávno netrávia spolu voľný čas, nechodia spolu na výlety, na dovolenky. Pravda je aj to,
že sa on nepodieľa na nákladoch na domácnosť, pretože nemá z čoho. A tiež je pravda, že už niekoľko
rokov nežijú spolu intímne. Uviedol, že on býva v domácnosti so svojou matkou v jej dome, pričom
na domácnosť jej neprispieva, pretože nemá z čoho, to skôr matka pomáha jemu. Nikdy neuvažoval o

protialkoholickom liečení, pretože to podľa neho nebolo potrebné.

3. Kolízny opatrovník uviedol, že vykonali pohovor s maloletou dcérou účastníkov a tá vie, že sa rodičia
rozvádzajú a chce byť zverená do starostlivosti matky, s otcom sa chce stretávať podľa vlastnej úvahy,
nechce to mať striktne upravené. Preto kolízny opatrovník súhlasil s uzavretou rodičovskou dohodou

a odporúčal ju schváliť.

4. Uznesením č. k. 34P/124/2016-21 zo dňa 13.01.2017 bolo konanie prerušené, pretože to zhodne
navrhli obaja účastníci. Na základe písomnej žiadosti navrhovateľky zo dňa 23.04.2017 bolo v konaní
pokračované, pretože napriek prerušeniu konania nedošlo k žiadnej náprave, situácia je stále zlá,

manžel keď má peniaze, naďalej požíva alkoholické nápoje.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil návrh z čl. 1, sobášny list, rodné listy
detí, potvrdenie o poslednom spoločnom bydlisku, čiastočné späťvzatie, lustrácie v Sociálnej poisťovni,
potvrdenie o príjme navrhovateľky, potvrdenia o návšteve školy, obsah pripojeného spisu tunajšieho

súdu spisovej značky 11C/149/2016 a 20C/146/2016 a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci:

6. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu R., vo zväzku A.., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X. U oboch sa
jedná o ich prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko

je v obvode tunajšieho súdu. Z manželstva manželov pochádzajú dve deti, plnoletý O. narodený v roku
XXXX a maloletá E. narodená XX.XX.XXXX.7. Účastníci uzavreli manželstvo po trojročnej známosti, pričom sa poznali od detstva. Z ich manželstva
pochádzajú dve deti, z ktorých je maloletá už iba E.. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické. Asi
pred desiatimi až jedenástimi rokmi došlo k narušeniu ich manželstva, čo bolo spôsobené alkoholizmom

manžela. Manželka za príčinu rozvratu manželstva považuje alkoholizmus a agresívne správanie
zo strany manžela. Naopak manžel ich manželstvo považuje za harmonické, a to aj napriek tomu,
že spolu už nežijú a on bol vykázaný z obydlia. Napriek tomu, že bol v súvislosti s alkoholom
viackrát hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, nepripúšťal si problémy so závislosťou od alkoholu,
nepovažuje sa za alkoholika, preto nepovažuje za potrebné, aby absolvoval protialkoholické liečenie.

Obaja manželia potvrdili, že už asi pol roka nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, netrávia
spolu voľný čas, nechodia spolu na výlety ani dovolenky, ani intímne spolu nežijú. Manželka na rozvode
trvala, naopak manžel sa rozvádzať nechcel s odôvodnením, že nechce stratiť deti.

8. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :

9. Podľa § 23 ods. 1 - 3 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní

miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

12. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu
detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si
vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav,
ktorýmábyťibavýnimočnýmriešenímbezvýchodiskovejsituácie,vprípadoch,keďvážnystavnarušenia
vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva.

K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§
22 Zákona o rodine).

13. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, a hoci manžel
navrhovateľky nesúhlasil s rozvodom, mal súd za preukázané, že vzťahy v manželstve sú naozaj

hlboko trvalo rozvrátené, manželstvo už niekoľko rokov nie je schopné plniť svoj spoločenský účel,
preto návrh na rozvod bol podaný dôvodne a súd manželstvo rozviedol. Za príčinu rozvratu manželstva
považoval súd správanie manžela navrhovateľky, ktorý vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje a
nezodpovedne sa správa voči rodine.

14. Podľa § 100 z. č. 161/12015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), s konaním o rozvod
manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

15. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a

ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práva povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa

na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

17. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 28 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a

povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských
práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

20. Podľa § 29 ods. 1, 2 a 3 Civilného mimosporového poriadku, navrhovateľ môže počas konania zobrať

návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa
mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z
účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

21. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k
ich maloletým deťom na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave rodičovských práv a
povinností k maloletej E. na čas po rozvode.

22. Navrhovateľka pôvodne žiadala úpravu výkonu rodičovských práv a povinností aj k už plnoletému O..

S poukazom na plnoletosť syna účastníkov, O. a zákonnú úpravu, v zmysle ktorej sa rodičovské práva
a povinnosti na čas po rozvode upravujú len k maloletým deťom, zobrala navrhovateľka späť svoj návrh
v časti o úpravu rodičovských práv a povinností k plnoletému O.. Preto súd konanie v tejto časti zastavil.

23. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej E. na čas po rozvode, Zákon

o rodine predpokladá, že rodičia sa vedia dohodnúť, pričom takáto dohoda podlieha schváleniu súdu.
Pokiaľ je rodičovská dohoda v súlade so zákonom a v záujme dieťaťa, súd takúto rodičovskú dohodu
schváli. Na pojednávaní rodičia uzatvorili takúto dohodu ohľadom maloletej E., ktorá je v súlade sozákonom a je v záujme dieťaťa, a preto ju súd schválil. Uzavretá dohoda rešpektuje vôľu maloletej, ktorá
chce byť zverená do osobnej starostlivosti matky.

24. Pokiaľ ide o právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, to budú vykonávať obaja rodičia,
nakoľko rodičovské práva a povinnosti majú v zmysle § 28 Zákona o rodine obaja rodičia.

25. Rodičia sa súčasne dohodli aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletej vo výške 40,-Eur mesačne.

26. Ohľadom pomerov účastníkov a maloletého dieťaťa súd zistil tento skutkový stav :

27. Maloletá E. má 17 rokov a je študentkou 3. ročníka S. C. v Trenčíne. Jej cestovné výdavky
predstavujú cca 35,- Eur mesačne, stravné v školskej jedálni 20,-Eur mesačne. Platené záujmové
krúžky nenavštevuje. Nosí okuliare. Je vedená vo viacerých odborných ambulanciách, s čím však nie
sú spojené zvýšené výdavky. Otec na jej výživu v súčasnosti neprispieva.

28. Matka spolu s dvoma deťmi býva v rodinnom dome. Spláca úver po 90,50 Eur mesačne. Matka
je zamestnaná ako vysokoškolský pedagóg s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia
jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 08/2016 do 07/2017 vo výške 921,53 Eur vrátane odmien.
Na základe dohody o vykonaní práce s obcou pracuje ako kronikárka obce, z čoho má príjem cca 350,-

Eur raz ročne. Okrem maloletej E. má matka ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi účastníkov
O., ktorý je študentom vysokej školy. Počas trvania manželstva navrhovateľka s manželom nadobudli
do BSM rodinný dom a vlastnia 15-ročné auto zn. Citroen. Matka je ešte vlastníčkou 27-ročného auta
v zostatkovej hodnote.

29. Otec maloletej býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v jej dome. Na náklady bývania
jej neprispieva. Otec nemá žiaden príjem. Od 1.1.1994 do 8.12.2015 bol zamestnancom obce, avšak
zamestnávateľ s ním okamžite skončil pracovný pomer, pretože bol pod vplyvom alkoholu. U tohto
zamestnávateľa zarábal 420,- Eur mesačne netto. Od decembra 2015 je otec evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie na úrade práce, pričom prvých 6 mesiacov poberal dávky v nezamestnanosti. Prácu si

hľadá, o dávky v hmotnej núdzi nepožiadal. Finančne mu vypomáha jeho matka a priznal, že niekedy
si peniaze pýta aj od navrhovateľky. Okrem maloletej E. má otec tiež ešte vyživovaciu povinnosť k
plnoletému synovi O., pochádzajúcemu z manželstva účastníkov, ale ani na jeho výživu v súčasnosti
neprispieva. Otec okrem majetku v BSM nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.

30. Pokiaľ ide o styk s maloletým dieťaťom, na žiadosť oboch rodičov, súd styk otca s maloletou
neupravoval v zmysle § 25 Zákona o rodine.

31. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku rozhodol, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
(trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

Po schválení dohody rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená,
odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa
manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je (§ 61 ods. 1 CMP)

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých

je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento

zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno
vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z
rozhodnutia (§ 38 z. č. 233/1995 Z. z.).

Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).