Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819201495
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3819201495.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ing. Miroslav Manďák v spore žalobkyne Z. proti žalovanému: K., o určenie neplatnosti
spotrebiteľskej zmluvy a neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.apríla 2019, č.
k. 18Csp/30/2019-18, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e takto:

N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému ukladá povinnosť zdržať sa použitia
Dohodyozrážkachzomzdyzodňa04.12.2017zozmluvyč.XXXXXXXXXuzavretejmedzižalobkyňoua
žalovaným a povinnosť oznámil zamestnávateľovi žalobkyne spoločnosti X., aby upustil od vykonávania
zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody.

Nariadené neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej sp. zn.
18Csp/30/2019.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.04.2019 sa žalobkyňa

domáha určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 04.12.2017
a zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.12.2017, uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným, sú
neplatné. Spolu so žalobou podala žalobkyňa aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo
dňa 04.12.2017 zo zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným a zároveň, aby
žalovaný oznámil zamestnávateľovi žalobkyne spoločnosti O., aby upustil od vykonávania zrážok zo

mzdy v zmysle predmetnej dohody, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj v návrhu vo veci samej žalobkyňa uviedla, že dňa
04.12.2017 uzavrela so žalovaným úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie
finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXX. Žalobkyňa uvádza, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia
v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona. Súčasťou typovej formulárovej

zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy.
Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy.
Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni uložilo povinnosť plniť,
vykonávajú sa z jej mzdy zrážky bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný výšku dlhu sám jednostranne
diktujeatobezakéhokoľvekodsúhlaseniasúdom.Dohoda ozrážkachzomzdyjepodľažalobkyne
neplatným právnym úkonom okrem iného aj pre rozpor s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda

o zrážkach zo mzdy je formulovaná takým spôsobom, že jej obsah je neoddeliteľnou a nezameniteľnou
súčasťou textu, nie je v nej označený platiteľ mzdy, pričom určenie presnej výšky zabezpečenejpohľadávky je síce dané výškou celkovej čiastky na zaplatenie vyjadrenej v eurách, avšak následne
je dojednané aj na ostatné príslušenstvo vyplývajúce zo zmluvy o úvere alebo súvisiace so zmluvou.
Teoreticky preto podľa názoru žalobkyne môže žalovaný vykonávať zrážky zo mzdy donekonečna.

Svedčíotomfakt,ževovýzvenavykonávaniezrážokzomzdyadresovanejzamestnávateľovižalobkyne
nie je uvedená ani výška pohľadávky žalovaného. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje
žalobkyňa za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v
predmetnej veci neplatný. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok
dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek

neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom dlžníka
je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely
mimosúdneho postihnutia majetku dlžníka nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje
veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných
zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami. Ani v prípade upustenia
od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nemá žalobkyňa bez presného vyhlásenia veriteľa istotu,

že tento v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy, a že
autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Žalobkyňa v čase uzavretia
zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala
ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Vzhľadom k uvedenému
a v záujme predchádzania vzniku ujmy žalobkyňa navrhuje, aby súd dočasne zakázal vykonávať

zamestnávateľovižalobkynezrážkyzomzdy.Knávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniažalobkyňa
pripojila Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, splátkový kalendár, Dohodu o zrážkach zo mzdy ku zmluve č.
XXXXXXXXX, žiadosť žalovaného adresovanú zamestnávateľovi na realizáciu Dohody o zrážkach zo
mzdy a žiadosť navrhovateľa adresovanú svojmu zamestnávateľovi o okamžité zdržanie sa vykonávania
zrážok zo mzdy. Súd má za preukázané, že dňa 04.12.2017 bola medzi stranami sporu uzavretá

Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorej obsahom bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobkyni úver
vo výške 4.000 eur a záväzok žalobkyne poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené s úverom. Dňa 04.12.2017 strany sporu uzavreli Dohodu o zrážkach
zo mzdy k zmluve č. XXXXXXXXX, ktorá je zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutej zo
zmluvy o úvere. Žalovaný ako veriteľ je oprávnený sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči

žalobkyni pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo z iného príjmu vo výške splátky, najviac
však vo výške prístupnej podľa príslušných právnych predpisov. Listom zo dňa 08.04.2018 žalovaný
požiadal zamestnávateľa žalobkyne spoločnosť O. o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy k
zmluve č. XXXXXXXXX, nakoľko zo strany žalobkyne nedošlo ku dňu 25.03.2018 k úhrade predpísanej
mesačnej splátky, čím sa žalobkyňa dostala do omeškania. Z obsahu Žiadosti vyplýva, že jej prílohou

je Dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom. Žalovaný v žiadosti uviedol,
že v zmysle priloženej Dohody o zrážkach zo mzdy sa ako veriteľ oprávnene domáha uspokojenia
neuhradenej a splatnej pohľadávky a žiada realizovať mesačné zrážky vo výške 104,50 eur, a to
až do úplného splatenia pohľadávky. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý
prvok únijného práva a ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení dodávateľa, napr. z

pohľadu neprijateľnosti zmluvných podmienok, dodržania náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym inštitútom zabezpečenia pohľadávok, ktorý vyplýva
z ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka a samotná existencia takejto dohody, bez preukázania
ďalších pre vec významných skutočností, nemôže spôsobiť neplatnosť, resp. nemôže byť neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a nemôže spôsobovať nerovnováhu pre dlžníka ako spotrebiteľa v jeho právach

a povinnostiach. Pokiaľ zákon výslovne predpokladá, že uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy môže
byť uzatvorená i v spotrebiteľských vzťahoch, nemôže byť ako taká sama osebe bez
ďalšieho v rozpore so zákonom. Tvrdenia žalobkyne súd posúdil podľa § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého
neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená; podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých uspokojenie

pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia a podľa § 131 ods.
3 Zákonníka práce, podľa ktorého ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v
odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo
mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu. Žalobkyňa sa nesprávne domnieva,

že nariadenie neodkladného opatrenia je výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy. Zrážky
zo mzdy možno vykonávať len v rozsahu ako pri výkone rozhodnutia, len v rozsahu zabezpečenej
pohľadávky a len v prospech veriteľa. V takejto situácii nie je preto jedinou obranou žalobkyne
to, že podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Jej obranou bude to, že zamestnávateľovioznámi, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú alebo jej dlh voči žalovanému zanikol.
Iba v tom prípade, ak zamestnávateľ odmietne akceptovať jej výzvu a bude jej hroziť vykonávaním
alebo ďalej vykonávať zrážky zo mzdy, bude možné dospieť k záveru, že žalobkyni bezprostredne

hrozí ujma z neoprávneného vykonávania zrážok zo mzdy. Ak zamestnávateľ žalobkyne neakceptuje
jej tvrdenia o neplatnosti dohody alebo o výške zabezpečenej pohľadávky a bude hroziť tým, že bude
vykonávať zrážky zo mzdy až do výšky pohľadávky tvrdenej žalovaným, bude právom žalobkyne
domáhať sa proti zamestnávateľovi ako žalovanému vo veci samej, pričom nemožno vylúčiť i ochranu
jeho nároku neodkladným opatrením, toho, aby sa zamestnávateľ zdržal vykonávania zrážok. V stave,

keď sa žalobkyňa ani len na svojho zamestnávateľa neobrátila s výzvou, aby upustil
od vykonávania zrážok, nemožno dospieť k záveru, že by žalobkyni hrozila akákoľvek bezprostredne
hroziaca protiprávna ujma. Povinnosť zamestnávateľa žalobkyne zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy nad
rámec zabezpečenej pohľadávky alebo na základe neplatnej dohody vyplýva z § 131 ods. 3 Zákonníka
práce, podľa ktorého takéto zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ vykonávať, ak to vyplýva z osobitného
predpisu, čím treba rozumieť dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú podľa Občianskeho zákonníka,

ktorástálezabezpečujeexistujúcidlh.Nemožnodospieťkzáveru,žebyzamestnávateľneboloprávnený
bez súdneho rozhodnutia postupovať tak, že by na základe vlastného posúdenia nevykonal zrážku
zo mzdy požadovanú veriteľom zamestnanca, keďže jeho povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy voči
veriteľovi je kvalitatívne rovnakou povinnosťou ako riadne svojmu zamestnávateľovi vyplácať mzdu len
v rozsahu oprávnených zrážok. Je povinnosťou zamestnávateľa zvážiť si oprávnenosť vykonávaných

zrážok, keďže táto jeho povinnosť je v konflikte s kvalitatívne rovnakou povinnosťou spočívajúcou v
riadnej výplate mzdy zamestnancovi. Povinnosť vykonávať zrážky si veriteľ môže vynútiť samostatnou
žalobou na splnenie povinnosti, ktorou sa proti zamestnávateľovi môže domáhať povinnosti vykonávať
zrážky. Obdobne sa zamestnanec - dlžník môže proti zamestnávateľovi domáhať toho, aby sa zdržal
výkonu zrážok zo mzdy. Pritom treba od zamestnanca vyžadovať, aby pred podaním, či už žaloby

alebo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konal voči svojmu zamestnávateľovi tak, že ho
mimosúdne vyzve na to, aby sa zdržal vykonávania ďalších zrážok zo mzdy. To platí o to viac, že
žalobkyňa proti vykonávaniu zrážok doteraz nenamietala. Žalobkyňa súčasne s návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia podala aj návrh vo veci samej. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa v
základnej miere neosvedčila možný vznik ujmy a nestotožnil sa s argumentmi žalobkyne na nariadenie

neodkladného opatrenia. Žalobkyňa súdu nepreukázala, či sa zrážky zo mzdy skutočne v súčasnosti
vykonávajú a ak áno, v akom rozsahu sa zrážky vykonávajú, kedy sa s nimi začalo, či žalobkyňa má aj
iný príjem ako je jej mzda, aké sú jej majetkové a príjmové pomery, a pod. Súd má za to, že zrážky zo
mzdy sú vykonávané z uzavretého právneho úkonu, ktorý sa stal podkladom na poskytnutie finančných
prostriedkov žalobkyni. Podľa názoru súdu nemožno tvrdiť, že existuje naliehavý právny záujem na

vyhlásení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pokiaľ dohoda, na základe ktorej boli žalobkyni
poskytnutéfinančnéprostriedkyjeplatnáaúčinná.Nakoľkovdanomprípadezplatnéhoprávnehoúkonu
niejeosvedčenýmožnývznikujmysúdnávrhunevyhovelanávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
zamietol. Povinnosťou súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je skúmať, či je nárok osvedčený
a či je potrebný. Súd sa obmedzuje na osvedčenie najzákladnejších skutočností preto, aby mohol

posúdiť, či tu môže byť nárok, ktorého predbežnú úpravu si okolnosti vyžadujú. Neodkladné opatrenie
možno nariadiť, vzhľadom na jeho provizórnu povahu, len v nevyhnutnej miere, nakoľko predstavuje
značne silný zásah do hmotnoprávneho postavenia strany sporu bez vydania meritórneho rozhodnutia
založeného na dokazovaní tvrdených skutočností. Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
povinnosťou žalobkyne preukázať, že bez nariadenia neodkladného opatrenia vznikne škoda a čoho sa

bude žalobkyňa domáhať vo veci samej. Právne vec odôvodnil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods.
2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1 veta prvá, § 332 ods.
1 CSP, § 551 ods. 1, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila tým, že súd prvej

inštancie dospel k nesprávnemu zisteniu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje
zákonom požadované náležitosti, ktoré by preukazovali potrebu neodkladnej úpravy. Naopak mala za
to, že predložená žiadosť žalovaného o vykonávanie zrážok túto potrebu jednoznačne preukazuje. Po
predložení žiadosti žalovaného na výkon zrážok, musí zamestnávateľ tieto zrážky začať vykonávať, inak
by niesol následky s tým spojené. Poukázala na ust. § 551 Občianskeho zákonníka a rozsudok NS SR

sp. zn. 25 Cdo 140/2006 z 19.12.2007. Bola toho názoru, že v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia i v žalobe vo veci samej spochybňuje dohodu o zrážkach zo mzdy, a preto je dôvodné
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť a to do doby, pokiaľ v konaní o veci samej
nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy. V opačnomprípade by jej, ktorá je v postavení spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu právneho vzťahu, mohla vniknúť
majetková ujma, ktorá by z hľadiska ochrany jej subjektívnych práv mala na ňu omnoho väčší dopad,
v porovnaní s dopadom na žalovaného, v prípade dočasného pozastavenia dohody o zrážkach zo

mzdy. Dostatočne osvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pretože realizácia zrážok zo
mzdy stráca právo disponovať s jej príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá
je sporná. Osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným, a ňou tvrdené skutočnosti
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov sporných strán, že len nariadením neodkladného
opatreniamožnodosiahnuťochranu.Neodkladnosťúpravypomerovspočívaužvsamotnomvykonávaní

zrážok, bez ohľadu na výšku týchto zrážok alebo majetkových pomerov žalobcu, pričom však výška dlhu
bola žalobcom spochybnená a namietaná. Jej zamestnávateľ tak vykonával a stále vykonáva zrážky zo
mzdy na základe nejudikovaného titulu a žalobca nemá iné prostriedky ako tento nežiaduci a nezákonný
proces zastaviť, než požiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle uvedeného mala za
to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v plnom rozsahu vyhovie a nariadi neodkladné opatrenie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobkyňa v
základnej miere neosvedčila možný vznik ujmy a nestotožnil sa s argumentmi žalobkyne na nariadenie

neodkladného opatrenia. Žalobkyňa súdu nepreukázala, či sa zrážky zo mzdy skutočne v súčasnosti
vykonávajú a ak áno, v akom rozsahu sa zrážky vykonávajú, kedy sa s nimi začalo, či žalobkyňa má aj
iný príjem ako je jej mzda, aké sú jej majetkové a príjmové pomery, a pod.. Súd mal za to, že zrážky zo
mzdy sú vykonávané z uzavretého právneho úkonu, ktorý sa stal podkladom na poskytnutie finančných
prostriedkov žalobkyni. Podľa názoru súdu nemožno tvrdiť, že existuje naliehavý právny záujem na

vyhlásení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pokiaľ dohoda, na základe ktorej boli žalobkyni
poskytnuté finančné prostriedky je platná a účinná. Nakoľko v danom prípade z platného právneho
úkonu nie je osvedčený možný vznik ujmy súd návrhu nevyhovel a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

6.Odvolacísúdtentoprávnyzáversúduprvejinštancienepovažujezasprávnyznasledovnýchdôvodov:

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 1 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas.

10. Posúdením v konaní zistených skutočností, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd
k záveru, že v danej veci sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu
žalobkyne. Žalobkyňa predloženými listinami, a to zmluvou o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.12.2017, dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.12.2017 a
žiadosťou žalovaného zo dňa 08.04.2018 o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, osvedčila potrebu

bezodkladne upraviť pomery strán. Zmluvu o úvere žalobkyňa uzatvorila ako spotrebiteľ s veriteľom /
dodávateľom/,žalovanýmK./,ktorýkonalpriuzatváraníaplnenízmluvyakopodnikateľvrámcipredmetu
svojej obchodnej činnosti. Žalovaný svojou žiadosťou zo dňa 08.04.2018 požiadal zamestnávateľa
žalobkyne O. o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne od doručenia tejto žiadosti, na základe dohody
o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.12.2017, ktorú žalobkyňa uzatvorila s veriteľom pri uzatváraní zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, a ktorú pripojil k tejto žiadosti. Žalobkyňa potvrdila, že zamestnávateľ z jej mzdy
zrážky aj vykonáva.11. Odvolací súd uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového
práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo
mzdy zaniká, ako náhle pohľadávka veriteľa je splnená alebo, keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon

zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý
platiteľovi mzdy predbežným opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi
uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy /viď R 47/1974/.

12. Pre posúdenie splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci, nie

je podstatné, ako uvádza súd prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala, že či sa zrážky zo mzdy
vôbec vykonávajú a v akom rozsahu. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy pri spotrebiteľských úveroch
umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných
plnení pre dodávateľa, napríklad z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, z pohľadu dodržania
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podobne podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom a účinnom v

deň uzatvorenia zmluvy o úvere žalobkyňou. Výšku pohľadávky, ktorá má byť zrážkami zo
mzdy spotrebiteľa uspokojená si pritom jednostranne určuje dodávateľ, a je preto dôležité spotrebiteľovi
poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo
mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje "vymôcť" plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

13. Vzhľadom na uvedené, na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd je toho názoru, že v danom
prípade žalobkyňa preukázala existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu a preukázala aj to, že
tietoprávnevzťahyvyžadujúdočasnúúpravuichpomerov.Žalobkyňapreukázalasplneniepredpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie

zrážok zo mzdy, ktoré podľa dohody o zrážkach zo mzdy a žiadosti žalovaného by sa mali vykonávať až
do oznámenie žalovaného o pozastavení, ukončení vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne. Odvolací
súd zdôrazňuje, že zamestnávateľ je iba platiteľ mzdy, ktorý môže zrážať iba takú sumu, akú mu oznámi
veriteľ, pričom sám nemá možnosť overiť si správnosť sumy požadovanej veriteľom.

14. Odvolací súd zároveň určil čas, po ktorý bude trvať nariadené neodkladné opatrenie v zmysle §
330 ods. 1 CSP, nakoľko neodkladné opatrenie je nariadené po začatí konania vo veci smej, v ktorej sa
žalobkyňa domáha určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy pre neprijateľné podmienky a neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy.

15. Odvolací súd z uvedených dôvodov zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).