Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215010195
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Imrich Hlavička

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215010195.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanej O. R. pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1,

odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 28. februára
2017 pred samosudcom JUDr. Imrichom Hlavičkom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
O. R., narodená dňa XX. XX. XXXX v J., trvale bytom J.,
I. XXXX/X, prechodne bytom J., T. 5,

s a uznáva za vinnú, že

v období od 17. 01. 2011 do bližšie nestotožneného dňa v mesiaci júl 2013 osobne v J. prevzala od
štatutárnehoorgánuspoločnostiZ.XXXXs.r.o.,sosídlomZ.W.J.,X.:XXXXXXXX,finančnéprostriedky
17. 01. 2011 sumu vo výške 300,- eur za obdobie 11,12/2010, 16. 03. 2011 sumu vo výške 200,- eur
za obdobie 02/2011, 07. 04. 2011 sumu vo výške 685,- eur na obdobie 3 mesiacov, 13. 05. 2011 sumu
vo výške 185,- eur za obdobie 04/2011, 07. 06. 2011 sumu vo výške 185,- eur za obdobie 05/2011, 20.

09. 2011 sumu vo výške 261,- eur za obdobie 08/2011, 11. 10. 2011 sumu vo výške 215,72 za obdobie
09/2011, v mesiaci december 2011 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 11/2011, 13. 01. 2012 sumu
vo výške 215,72 eur za obdobie 12/2011, 11. 04. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 03/2012,
16. 05. 2012 sumu vo výške 215,72 eur - obdobie 04/2012, v mesiaci jún 2012 sumu vo výške 431,44
eur za obdobie 05,06/2012, 09. 08. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 07/2012, 21. 09. 2012
sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 08/2012, 13. 10. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie
09/2012, 13. 11. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 10/2012, 06. 12. 2012 sumu vo výške
215,72 eur za obdobie 11/2012, 23. 01. 2013 sumu vo výške 226,- eur za obdobie 12/2012, 19. 06.

2013 sumu vo výške 287,53 eur za obdobie 04/2013, v mesiaci júl 2013 sumu vo výške 287,53 eur za
obdobie 05/2013 za účelom ich odvedenia do Sociálnej poisťovne, pobočky Komárno, a ktoré prevzatie
potvrdila svojím podpisom na príjmových pokladničných dokladoch, avšak prevzaté finančné prostriedky
neodviedla do Sociálnej poisťovne, pobočky Komárno, ale prevzaté finančné prostriedky si ponechala
pre vlastnú potrebu, čím konala v rozpore s účelom zverenia týchto finančných prostriedkov a spôsobila
škodu spoločnosti Z. XXXX, s.r.o. vo výške 5.205,70 eur,
- od 11. 10. 2011 do bližšie nestotožneného dňa v mesiaci august 2013 v J. osobne prevzala od

štatutárneho orgánu spoločnosti Z. XXXX s.r.o., Z. rad 5, J., X.: XX XXX XXX, finančné prostriedky v
celkovej sume 1.578,40 eur, z čoho za účelom úhrady cestnej dane za rok 2010-2012 tvorí suma vo
výške 528,40 eur (prevzatá v čiastkach dňa 11. 10. 2011 v Komárne sumu vo výške 230,03 eur za rok
2011, v mesiaci júl 2013 sumu vo výške 298,37 eur) a úhrady k dani z príjmov právnickej osoby za rok
2010-2011 v celkovej sume 1.050,- eur Daňovému úradu Nitra, pobočka Komárno, a ktoré prevzatie
obvinená potvrdila svojím podpisom na príjmových pokladničných dokladoch, avšak prevzaté finančné
prostriedky neodviedla Daňovému úradu Nitra, pobočka Komárno, ale prevzaté finančné prostriedky si

ponechala pre vlastnú potrebu, čím konala v rozpore s účelom zverenia týchto finančných prostriedkova spôsobila škodu spoločnosti Z. XXXX s.r.o. vo výške X.XXX,XX eur, čím spolu spôsobila škodu
spoločnosti Z. XXXX s.r.o., Z. W. J., X.: XX XXX XXX, vo výške 6.784,10 eur,

teda
prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
čím spáchala
prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje
podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno j), § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní
18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanú zaväzuje k náhrade škody pre poškodenú

spoločnosť: Z. XXXX s.r.o., X.: XX XXX XXX so sídlom J., Z. rad X, vo výške X 784,10 eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť: Z. XXXX s.r.o., X.: XX XXX XXX
so sídlom J., Z. rad X so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno c/ Trestného zákona súd
obžalovanejukladápovinnosťspočívajúcuvpríkazevskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniapodľa
svojich možností a schopností zaplatiť spôsobenú škodu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prejednal trestnú vec obžalovanej O. R. na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry

Komárno pod spisovou značkou 1Pv 317/14/4401 zo dňa 21. apríla 2015.

Samosudca Okresného súdu Komárno vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom
obžalovanej O. R., konateľa poškodenej spoločnosti Z. XXXX, s.r.o. O. K., a čítaním listinných dôkazov
v súlade s ustanovením podľa § 269 Tr. por., a to výpis z obchodného registra Okresného súdu Nitra,

poškodenej obchodnej spoločnosti na č.l. 25, správy zo sociálnej poisťovne na č.l. 28, rozhodnutie
o uložený pokuty poškodenej spoločnosti na č.l. 34, 36, 38, 47, 48, 49, 50,51 až 52, 53,54, výpis z
účtu poškodenej spoločnosti na č.l. 53, príjmový doklad na sumu 10 800,- eur, na č.l. 127, preukaz
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na č.l. 151, čestné prehlásenie na č.l. 152, daňové
priznanie k dani motorových vozidiel na č.l. 153 až 155, správa o prijatí podania za daň motorových

vozidiel na č.l .156, plná moc k zastupovaniu poškodenej spoločnosti O. R. pred správcom dane na
č.l. 157, dohoda o elektronickom doručovaní uzatvorená medzi Daňovým úradom Nitra a poškodenou
spoločnosťou na č.l. 156 až 161, plnomocenstvo udelené konateľom poškodenej spoločnosti pre
obžalovanú pred správcom dane pri využívaní autorizovaných elektronických služieb, výpoveď dohody
spôsobe doručovania písomnosti elektronickými prostriedkami poškodenou spoločnosťou na č.l. 163,

súpis doručených rozhodnutí o udelení pokuty za obdobie 2010 až 2014 na č.l. 180 až 181, rozhodnutie
daňového úradu o vyrubení úrokoch z omeškania a o vyrubení pokút na č.l. 182 až 194, príjmové
pokladničné doklady spolu s prekladmi na č.l. 204 až 239, správy z daňového úradu na č.l. 241
až 255, 258 a 258a správy z Okresného súdu Nitra, obchodný register na č.l. 260 až 271, výpis zo
živnostenského registra podnikateľského subjektu O. R. na č.l. 211 až 215, správa od MUDr. Darie

Strhanovej na č.l. 329 až 330, správa od J. O. J. na str. 332 až 350, správa zo sociálnej poisťovne na
č.l. 351 až 354, správy z Úradu práce, soc. vecí a rodiny na č.l. 355 až 365, správa z Mestského úradu
Komárno na č.l. 367 až 368, trestný rozkaz Okresného súdu Komárno 2T/39/2005 na č.l. 370, poštový
poukaz na sumu 690,09 eur č.l. 478, správa zo sociálnej poisťovne na č.l . 485 až 492, správa na č.l.
500 Daňového úradu Komárno, lustrácia v registri priestupkov, sociálnej poisťovni, v registri trestovGenerálnej prokuratúry SR zo dňa 28.2.2017. Podľa ustanovenia § 270 Tr. por. sa vykonali vecné dôkazy
a to oboznámenie sa s príjmovými pokladničnými dokladmi na čl. 6 až 24.

Súd v zmysle ustanovenia § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať dôkaz výsluchom W. Z., a to s
poukazom na tú skutočnosť, že táto svedkyňa nebola pri prevzatí, odovzdávaní finančných hotovosti,
ktoré sú v obžalobe kladené obžalovanej za vinu, a takisto ani podľa udania obžalovanej a konateľa
poškodenej spoločnosti táto osoba nemá žiadne vedomosti o tom, že na aký účel mali byť tieto finančné
prostriedky odovzdané obžalovanej. Hore menovaná svedkyňa zoznámila obžalovanú s konateľom

poškodenej spoločnosti a odporučila ju s tým, že je to spoľahlivá a zodpovedná osoba a je schopná
viesť účtovníctvo. Túto skutočnosť takisto zhodne uviedli obžalovaná a konateľ poškodenej spoločnosti.
Preto súd nevidel dôvod na to, aby vypočul danú svedkyňu. Súd takisto odmietol vykonanie dôkazu, a
to znaleckého dokazovania z odboru grafológie ohľadne príjmového dokladu zo dňa 28.6.2013 na sumu
10 800,- eur, ktorý mal preukazovať tú skutočnosť, že či podpis prijímateľa, a to O. K. je na uvedenom
doklade skutočne jeho. Tento príjmový doklad nemá žiadny súvis s prejednávanou vecou, pretože sa

malo jednať o investovanie osobných finančných prostriedkov obžalovanej do P. na základe odporúčania
konateľa poškodenej spoločnosti.

Obžalovaná O. R. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle
príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásila, že sa cíti byť nevinná zo spáchania skutku

uvedeného v obžalobe. Vypovedala, že nesúhlasí so všetkými prevzatými sumami, ktoré sú uvedené
v obžalobe, pretože nie všetky príjmové/výdavkové doklady sú ňou podpísané. Tie, ktoré nie sú ňou
podpísané sumy na nich uvedené neprevzala. Tie doklady, ktoré sú ňou podpísané prezvala, avšak
za iným účelom ako je uvedené v obžalobe okresnej prokuratúry. Pán K. je majiteľom a konateľom
spoločnosti Z. XXXX s.r.o. Nikdy nebol jej zamestnancom, preto ani nemal žiadne povinnosti voči

sociálnej poisťovni, resp. zdravotnej poisťovni na platenie odvodov. Nikdy z jeho strany ani neboli
vyhotovené žiadne žiadosti na prihlásenie do týchto poisťovní. Sumy na dokladoch ňou podpísané boli
mnou prevzaté, avšak nie za účelom platieb do poisťovní, resp. daňovému úradu.
Ani spoločnosť Z. XXXX s.r.o. a ani konateľ neboli vedení v sociálnej poisťovni ako zamestnávateľ, resp.
zamestnanec. Neskôr sa ich vzťahy s pánom K. zhoršili a myslí si, že teraz chce od nej dostať späť

2x toľko peňazí ako jej on vyplatil. Jeho spoločnosť má viac aktivít, na jedno z nich ju nahovoril aby
investovala svoje peniaze z časti aj úspory na 9 splátok do jeho spoločnosti zo zámienkou vytvorenia
zisku. Postupne mu 9 splátkach odovzdala celkovú sumu vo výške 10 800,- eur o čom aj spísali
príjmový doklad dňa 28.6.2013. Zároveň uviedla, že podľa jej názoru nesedí ani výpočet súm, ktoré
mala prevziať v obžalobe, a jej výška celkovo podľa jej výpočtov je vo výške 6655,05 eur, ale zároveň

poukazuje na to, že boli odovzdané jej za úplne iným účelom. Zároveň uviedla, že tá suma 10 800,- eur,
nebolo vrátenie tých peňazí, ktoré sa spomínajú v obžalobe, ale bolo to za účelom investovania do jeho
spoločnosti, pričom jej sľuboval za to pekný zisk. Spoločnosť Z. XXXX s.r.o. bola v strate, a preto nemala
žiadne daňové povinnosti, avšak daňové priznanie sa muselo podávať. Začali poškodenému posielať
predvolaniazdaňovéhoúraduohľadnedanezmot.vozidiel,bolotozodňa30.1.2014.Išlooto,ženejaké

autá mal prihlásené, ale nie ňou, pravdepodobne zo strany sídla spoločnosti. Pre vysvetlenie uviedla, že
vJ.existujefirma,voláZ.XXs.r.o.,ktoráposkytujesídloviacerýmobchodnýmspoločnostiam,atonajmä
zahraničným spoločnostiam. N. jej názoru tieto mot. vozidlá mohla prihlásiť W. Z.. Ona nikdy nebola
pánoviK.zmluvnouúčtovníčkou,bolaibajehopomocníčkouaporadkyňou.Potomakojehopredvolalina
daňový úrad, spätne urobil čestné prehlásenie, že nepoužíva na podnikanie autá (on jej to povedal, že to

má spraviť, ona to napísala, a elektronicky poslala napriek tomu, že s tým nesúhlasila) následne prihlásil
3 mot. vozidlá, ku ktorým vypracovala a elektronicky podala daňové priznania. Zároveň spočítala sumy,
ktoré treba uhradiť daňovému úradu za tieto cestné dane. Bola to suma vo výške 690,09 eur. Povedala
poškodenému, že nech vykoná platbu cez svoj účet na daňový úrad. On to odmietol, tak mu vyplnila
poštový poukaz na túto sumu a pri ich stretnutí mu ho podala. On ho chytil a roztrhal. Následne vypísal

príjmový doklad na sumu 500,- eur, že to má byť cestná daň, že to má zaplatiť, ale nakoniec aj toto
roztrhal.
Za roky 2010, 2011 a 2012 spoločnosť Z. XXXX s.r.o. nemala uhradiť žiadnu cestnú daň, iba za rok
2013. Na všetkých pokladničných dokladoch sú uvedené účely platieb, to bola spoločná dohoda medzi
ňou a pánom K.. Na tieto sumy ju poprosil, aby ich vystavila takýmto spôsobom, ale boli dohodnutí, že

do účtovníctva spoločnosti ich nebude dávať, boli vypisované fiktívne, pretože podľa jej názoru niekomu
ukazovaltietodoklady,ženatentoúčelvynakladalfinančnéprostriedky.Pritomtobolaodmenazapomoc
a vedenie účtovníctva, aj za asistenciu. Bola jeho asistentkou, tlmočníčkou, chodila s ním na služobnécesty, prihlasovala autá, atď. Ona mu pripravovala podklady na daňový úrad za účelom podávania
daňových priznaní a poškodený ich podával.

Poškodený uviedol, že v auguste 2009 sa zoznámili s O. R. pred Daňovým úradom v Komárne.
Predstavila ich W. Z.. W. mu O. predstavila ako spoľahlivú účtovníčku, aj mu ju odporúčala. Sídlo jeho
spoločnosti sa nachádza u W. Z.. On obžalovanú v tom čase bral ako úradnú osobu aj v K. je to zvykom,
že celé účtovníctvo sa nosí účtovníkom. Celé účtovníctvo viedla od 1.1.2010. Trvalo až do začiatku roku
2014. Stále jej doniesol v daný čas potrebné doklady, a ona mu povedala, že čo má uhradiť, napríklad

DPH, cestnú daň a podobné. Spoločnosť v danom období nemala zamestnanca. Poškodený tak vedel,
žejeprihlásenýdojanuára2014odjanuára2010vsociálnejpoisťovni.Kartumedzinárodnéhopoistenca
zobral do sociálnej poisťovne začiatkom roka 2010. Prihlášku mala podať O., ale zrejme nepodala, ale tú
kartu mu odovzdala osobne v auguste 2010 - tú medzinárodnú kartu poistenca. Chcel od nej zdravotné
poistenie, nakoľko veľa jazdí s autom a v K. nebol poistený. Bol túto kartu, čo mu doniesla O., zobrať do
poisťovne, ktorá sa nachádza neďaleko železničnej stanice, asi je modrej farby, začiatkom roka 2014,

kde mu povedali, že nebol zahlásený v zdravotnej poisťovni ako zamestnanec a teda poistné ani nemal
zaplatené. Za účelom poistenia, daňových priznaní a k tomu potrebné doklady a peniaze, čo obžalovaná
si od neho vypýtala jej odovzdal. On nikdy nekontroloval účtovníka, nakoľko povinnosťou účtovníka je
vedenie účtovníctva, a jeho bolo riadenie vecí spoločnosti. O problémoch so spoločnosťou, resp. vedení
účtovníctva sa dozvedel v januári 2014 keď dostal list, resp. výzvu z daňového úradu, aby predložil

daňové priznanie za rok 2010. Predtým ho už upozornila menovaná W. Z., aby si dával pozor, resp.
skontroloval obžalovanú, nakoľko v súvislosti s ďalšími spoločnosťami, pre ktoré ona viedla účtovníctvo
došli z daňového úradu upozornenia, ale on obžalovanej veril. Trvalo to až do januára 2014, a odvtedy
má problém s daňovým úradom. Keď sa jej pýtal, že na aký účel vynaložila peniaze, ktoré od neho
prevzala za účelom odvodov a daňových povinností, nevedela uviesť. Spoločnosť mala v rokoch 2011

až 2013 motorové vozidlo Volkswagen nákladné vozidlo čo bolo dovezené z K., cestnú daň vo vzťahu
k tomuto vozidlu musel uhradiť dodatočne s úrokmi, potom mal K. Benz Viano, tiež nákladné vozidlo a
Renault Master, evid. čísla. Vozidiel boli Volkswagen - J., Mercedes - J., Renault - J.L. Všetky finančné
prostriedky, ktoré sa obžalovanej kladú za vinu, že ich spreneverila jej odovzdal za tým účelom ako bolo
uvedené na príjmových, resp. výdavkových dokladoch.

Podľa § 2 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník podnikaním sa rozumie
sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

Podľa § 13 odsek 1 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne
alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa § 35 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník podnikatelia sú povinní viesť účtovníctvo v rozsahu

a spôsobom ustanoveným osobitným zákonom.

Podľa § 36 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník podnikatelia zapísaní v obchodnom registri (ďalej len
"zapísaní podnikatelia") účtujú v sústave podvojného účtovníctva o stave a pohybe obchodného majetku
a záväzkov, čistého obchodného imania, o nákladoch, výnosoch a zisku alebo strate podniku.

Podľa § 133 odsek 1, odsek 2 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník štatutárnym orgánom spoločnosti
je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich
samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba.

Podľa § 135 odsek 1 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník konatelia sú povinní zabezpečiť riadne
vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o
záležitostiach spoločnosti.

Podľa § 135a odsek 1 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník konatelia sú povinní vykonávať svoju

pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.
Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa
predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých
prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmyjej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len
niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Náležitosti účtovných a daňových dokladov Účtovný doklad patrí podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o
účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) k účtovným záznamom,
ktoré tvoria účtovnú dokumentáciu účtovnej jednotky. Účtovný doklad ako účtovný záznam musí
spĺňať podmienky vedenia účtovníctva. Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne,
preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov - teda aj účtovných

dokladov. Účtovníctvo je vedené správne vtedy, ak sú dodržané predpisy, ktoré upravujú účtovníctvo a
súvisiace právne predpisy.
Z toho dôvodu musia všetky účtovné doklady obsahovať tieto povinné náležitosti:
a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,

d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,
f) podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam
osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie,
g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave

podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2

ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Trestného činu sprenevery podľa § 213 Tr. zák. sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu

bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku škodu aspoň malú. Objektom tohto trestného činu je
vlastnícke právo príp. iné majetková práva. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný trestný
čin, ktorý je v ods. 2 prečinom (§ 10 ods. 1 Tr. zák. ). Podľa § 130 ods. 3 Tr. zák. sa zverenou vecou
rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo
z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na

dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. Podľa ods. 4 prisvojením veci
sa rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu,
s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou. Za vec sa v zmysle § 130 ods. 1 Tr. zák. považujú
i peňažné prostriedky v hotovosti. Väčšou škodou je podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škoda dosahujúca
najmenej 10 násobok sumy 266,- eur.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaná O. R. sa
dopustila z väčšej časti trestného činu, ktorý jej kladie za vinu obžaloba. Obžalovaná svojím konaním
naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.,
keďže si prisvojila cudziu vec (peňažné prostriedky), ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzo

majetku väčšiu škodu.

Obžalovaná je zo spáchania činu bez pochybností usvedčovaná priamymi ako i nepriamymi dôkazmi,
najmä zo svedeckou výpoveďou konateľa poškodenej spoločnosti O. K. ako aj listinnými dôkazmi, a to
najmä príjmové pokladničné doklady, správy zo sociálnej poisťovne, z daňového úradu a iné. Súd mal

preukázané, že poškodený finančné prostriedky v tomto rozhodnutí uvedené odovzdal obžalovanej za
tým účelom na čo boli vystavené a obžalovaná ich na tento účel nepoužila.
Súd vyhodnotil tvrdenia obžalovanej o tom, že finančné prostriedky, ktoré jej boli odovzdané, ktoré sú
uvedenévobžalobeokresnejprokuratúry,jejboliodovzdanézainýmúčelomakojejobranuprotipodanej
obžalobe, za účelom zbaviť sa trestnej zodpovednosti za žalovaný skutok. Obžalovaná bola odporúčaná

W. Z. na vedenie účtovníctva poškodenej spoločnosti bola prezentovaná ako dôveryhodná osoba, ktorá
je schopná viesť účtovníctvo, čo skutočnosti potvrdila obžalovaná a aj konateľ poškodenej spoločnosti.
Obžalovaná sa vyznala vo vedení účtovníctva, bola si vedomá, že akými zákonmi a vyhláškami sa má
riadiť pri spracovaní účtovníctva poškodenej spoločnosti. Vedela na čo slúžia príjmové a výdavkovédoklady, ako majú byť vypĺňané, resp. ako majú byť vedené a zaevidované v účtovníctve. Vykonaným
dokazovaním výsluchom obžalovanej a konateľa poškodenej spoločnosti súdom nebol zistený iný dôvod
prečo by konateľ poškodenej spoločnosti mal odovzdávať obžalovanej predmetné sumy za iným účelom

ako je na nich uvedené. Za vedenie účtovníctva jej riadne platil sumu obvyklú v J. a jeho okolí vo výške
približne 100,- eur mesačne. Obžalovaná inú činnosť pre poškodenú spoločnosť resp. pre konateľa
nevykonávala, konateľ jej vysvetlil, že za akým účelom sa chce prihlásiť do Sociálnej poisťovne a
mal s tým skúsenosti z K., že potom je potrebné za to platiť odvody čo aj učinil, avšak obžalovaná
konateľa ako zamestnanca spoločnosti do Sociálnej poisťovne neprihlásila, pretože finančné prostriedky

si mala v pláne ponechať. Každý mesiac obžalovaná vypočítala výšku odvodov, ktoré prináležili za 1
zamestnanca, pričom sa táto suma väčšinou menila čím vzbudila u konateľa zdanie, že je všetko v
poriadku a odvody sú uhrádzané. Aj s prihlásením motorových vozidiel na cestnú daň, obžalovaná
uvedené sumy vypočítala, konateľovi uviedla, že vozidlá zahlásila a finančné prostriedky si ponechala.
Tak isto to bolo aj s daňou, ktorá sa platí zo zisku spoločnosti, v daňových priznaniach vykazovala stratu
a pritom od konateľa si nechávala vyplácať nedoplatky za daň právnických osôb, ktorú neodviedla. Súd

konanie obžalovanej vyhodnotil ako úmyselné za účelom ponechania si finančné hotovosti, ktorá bola
v skutočnosti pôvodne majetkom poškodenej spoločnosti Z. s.r.o. a mala byť vyplatená táto suma ako
odvody do sociálnej poisťovni za obdobie od XX.XXXX do 07.2013, daňovému úradu na vyrobenému
cestnú daň za rok 2010 až 2013, ako úhrada k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2010 až 2011,
ktoré si ponechala pre vlastnú potrebu čím si ich prisvojila a tak spôsobila väčšiu škodu a tým naplnila

všetky znaky trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
Súd neuznal oblažovanú vinnou v zmysle podanej obžaloby a to, za prevzatie finančných prostriedkov,
ktoré boli na nasledovných pokladničných dokladoch, ktoré boli vystavené za účelom odvedenia do
sociálnej poisťovne: pokladničný doklad zo dňa 08.07.2011vystevený na sumu 185,- eur, pretože sa
na ňom nenachádzal podpis kto schválil túto sumu, a to podpis konateľa K. (doklad č. 22, na č.l. 12

vyšetrovacieho spisu), pokladničný doklad zo dňa 15.8.2011 na sumu 261,- eur, pretože na ňom nebol
podpis obžalovanej (doklad č. 20, na č.l. 12), doklad zo dňa 16.2.2012 na sumu 215,72 eur, pretože
na ňom nebol podpis obžalovanej (doklad č. 12, na č.l. 9), doklad zo dňa 20.3.2012 na sumu 215,72
eur, ktorý neobsahoval podpis ani konateľa, a ani obžalovanej (doklad č. 15, na č.l. 9), doklad zo dňa
12.4.2013 na sumu 287,53 eur, neobsahoval podpis konateľa (doklad č. 3, na č.l. 6), doklad zo dňa

06.2013 na sumu 287,53 eur, pretože neobsahoval konkrétny dátum kedy bol doklad vystavený (doklad
č. 2, na č.l. 6). Spolu je to suma vo výške 1.452,50 eur. Takisto čo sa týka pokladničných dokladov
za prevzatie finančných prostriedkov za odvedenie cestnej dane: pokladničný doklad za rok 2012 na
sumu 272,58 eur, nie je na ňom uvedený dátum vystavenia (doklad č. 46, na č.l. 23), pokladničný doklad
za rok 2013 na sumu 298,37 eur, nie je na ňom uvedený dátum vystavenia (doklad č. 49, na č.l. 24),

pokladničný doklad za rok 2013 na sumu 74,59 eur, nie je na ňom uvedený presný dátum vystavenia
a takisto ani podpis obžalovanej (doklad č. 47, na č.l. 24), sú to pokladničné doklady na celkovú sumu
645,54 eur. Čo sa týka pokladničných dokladov za úhradu dani z príjmov za právnické osoby za roky
2010 až 2013: pokladničný doklad zo dňa 20.3.2012 na sumu 1.475,38 eur, nie je na ňom uvedený
podpis obžalovanej (doklad č. 27, na č.l. 14), teda neuznal sumu v celovej výške 1.475,- eur. Každý

účtovný a daňový doklad musí spĺňať určité náležitosti, bez ktorých nie je platný. V hore uvedených
prípadoch v pokladničných dokladoch absentovali určité náležitosti a to najčastejšie dátum vystavenia
a podpis osoby zodpovednej za účtovný prípad a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho
zaúčtovanie. Obžalovaná uviedla, že predmetné sumy na dokladoch, ktoré neboli vyhotovené v súlade s
hore uvedeným neprevzala a súd s poukazom na zásadu in dubio pro reo obžalovanú neuznal vinnou v

tejto časti obžaloby. Konateľ spoločnosti je povinný vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti. Preto sa mal oboznámiť aj s legislatívou Slovenskej republiky, ktorá
sa týka vedenia spoločnosti a mal si pri riadení spoločnosti zabezpečiť všetky dostupné informácie a
podniknúť kroky k tomu aby nepodpisoval, resp. neodovzdával finančné prostriedky daňovým dokladom,
ktorý nespĺňa povinné náležitosti.

Súd v zmysle ustanovenia § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedkyne W.
Z. a to s poukazom na tú skutočnosť, že táto svedkyňa nebola pri prevzatí, odovzdávaní finančných
prostriedkoch, ktoré sú v obžalobe kladené obžalovanej za vinu, a takisto ani podľa udania obžalovanej
a konateľa poškodenej spoločnosti táto osoba nemá žiadne vedomosti o tom, že na aký účel mali byť

tieto finančné prostriedky odovzdané obžalovanej. Hore menovaná svedkyňa zoznámila obžalovanú s
konateľom poškodenej spoločnosti a odporučila ju s tým, že je to spoľahlivá a zodpovedná osoba a
je schopná viesť účtovníctvo. Túto skutočnosť takisto zhodne uviedli obžalovaná a konateľ poškodenej
spoločnosti. Preto súd nevidel dôvod na to, aby vypočul danú svedkyňu. Súd takisto odmietol vykonaniedôkazu,atoznaleckéhodokazovaniazodborugrafológieohľadnepríjmovéhodokladuzodňa28.6.2013
na sumu 10.800 eur, ktorý mal preukazovať tú skutočnosť, že či podpis prijímateľa, a to O. K. je na
uvedenom doklade skutočne jeho. Tento príjmový doklad nemá žiadny súvis s prejednávanou vecou,

pretože sa malo jednať o investovanie osobných finančných prostriedkov obžalovanej do P. P. na
základe odporúčania konateľa poškodenej spoločnosti. Toto plnenie nemalo byť vykonané za účelom
uspokojenia škody, ktorá vznikla poškodenému konaním obžalovanej.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle

ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona
vyplýva, že základnými funkciami trestu sú funkcia represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme
individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy. Čo sa týka osoby páchateľky súd mal preukázané, že obž. O. R. má podľa
aktuálneho odpisu registra trestov doposiaľ 1 záznam, pri ktorom však platí zákonná fikcia neodsúdenia.

Pri rozhodovaní o uložení trestu súd zistil jednu poľahčujúcu v zmysle § 36 písmeno j/ Tr. zák. a žiadnu
priťažujúcu okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák. Súd po vyhodnotení osoby páchateľky ako aj okolností

prípadu, prihliadnuc tiež na skutočnosť, že pred spáchaním skutku viedla dlhšiu dobu riadny život a
snažila sa zamestnať dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu nie je nevyhnutný výkon trestu
odňatia slobody a účel trestu bude naplnený aj uložením trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby (1 rok až 5 rokov, pri znížení hornej hranice trestnej sadzby
s poukazom na ustanovenie § 38 odsek 3 Tr. zák. 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov) vo výmere 1

rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Zároveň obžalovanú
zaviazal k náhrade škody pre poškodenú spoločnosť vo výške 6.784,10 eur a uložil jej povinnosť
túto škodu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podľa svojich možností a schopností uhradiť.
Počas skúšobnej doby je obžalovaná povinná viesť riadny život, nedopúšťať sa žiadneho úmyselného
protiprávneho konania a splniť povinnosť uloženú v rámci povinnosti zaplatiť spôsobenú škodu, v

opačnom prípade môže súd podľa § 52 ods.1 Tr. zák. nariadiť výkon trestu odňatia slobody.
Súd uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku priamu
škodu vo výške 6.784,10 eur, nakoľko škoda v takejto výške vznikla v súvislosti s trestnou činnosťou
obžalovanej. Poškodená spoločnosť si škodu uplatnila riadne a včas, pričom v tejto časti nebolo
pochybnosti o jej výške, dôvode a príčinnej súvislosti medzi touto škodou a konaním obžalovanej.

Uvedené vyplynulo zo záverov a výsledkov vykonaného dokazovania, pričom čo sa týka pochybnosti a
tvrdení obžalovanej v tom smere, že uvedené sumy jej boli vyplatené za iným účelom, v priebehu celého
trestného konania to nebolo preukázané. Obžalovaná vykonávala účtovnícke práce pre poškodenú
spoločnosťapredmetnéfinančnéprostriedkyajprevzalaanepoužilaichzatýmúčelomakoboliuvedené
na pokladničných dokladoch, ktoré spĺňali všetky náležitosti.

Čo sa týka uplatnenej náhrady škody zo strany poškodenej spoločnosti v celkovej výške 20.160,97
eur, tak tú súd zo zvyškom jeho nároku na náhradu škody podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku
odkázal na civilný proces, pretože obžalovanú zaviazal na uhradenie priamej škody vo výške 6.784,10
eur, pretože dané príjmové pokladničné doklady spĺňali všetky zákonné náležitosti. Čo sa týka nepriamej
škody a to vyrubené poplatky z omeškania, pokuty a penále súd nezaviazal obžalovanú k jej

náhrade, pretože poškodený na území Slovenskej republiky vykonával podnikateľskú činnosť a mal byť
obozretný a kontrolovať veci spojené s vedením účtovníctva. Uplatnenú náhradu za nepriamú škodu vo
výške 4.650,- eur titulom bezdôvodného obohatenia za vedenie účtovníctva súd nepriznal, pretože na
základe svedeckých výpovedí bolo preukázané, že obžalovaná vykonávala práce spojené s vedením
účtovníctva, čo v sebe nezahŕňa iba podávanie daňových priznaní, ale aj inú administratívnu činnosť,

za ktorú jej odmena prináležila. Tak isto obžalovanú súd nezaviazal ani na zaplatenie sumy 1000,- eur
za spracovanie nového účtovníctva a vykonanie opravy, pretože bola to slobodná voľba poškodeného
zmeniť účtovníka a zadať mu za úlohu kontrolu a vykonanie opráv vo vedení pôvodného účtovníctva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre.