Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 31P/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203402
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Topolčanská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3114203402.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
M., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX U., v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky, C.. U. U., štátnej občianky SR, E., bytom Z., B. XX,
právne zastúpenej A3 advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Trenčín, Horný Šianec 232, a otca, Z. U.,
štátneho občana SR, K., t.č. bytom Z., L. B. X, o úpravu styku otca s maloletými deťmi takto

r o z h o d o l :

Otec m á p r á v o stretávať sa s maloletými deťmi M. a M. U. po dobru prvých troch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozsudku každý druhý víkend v mesiaci, vždy od soboty od 10.00 hod. do nedele do
18.00 hod. a po uplynutí troch mesiacov má otec právo stretávať sa s maloletými deťmi M. a M. každý
druhý víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod..

Otec si prevezme a odovzdá maloleté deti v stanovenom čase v mieste bydliska matky.

Týmto s a z m e ň u j e v časti úpravy styku Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. XXP/XXX/
XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.

Otec j e p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 661,09 eur na účet Okresného súdu Trenčín
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Matka j e p o v i n n á zaplatiť trovy štátu vo výške 248,60 eur na účet Okresného súdu Trenčín
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec dieťaťa sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletými deťmi M. a M. tak, že bude oprávnený stýkať sa s
maloletými deťmi každý párny týždeň v utorok a v štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a nepárny týždeň

vždy v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v piatok od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod..

2. Okresný súd Trenčín Uznesením č.k. 31P/33/2014-21 zo dňa 13.03.2014 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec detí je oprávnený stretávať sa s
maloletými deťmi M. a M. každý nepárny týždeň v mesiaci v sobotu a v nedeľu, vždy od 15,00 hod. do
18,00 hod. a každý týždeň v stredu od 15,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky. Rodičia sa za

účelom realizácie styku v stanovenom čase stretnú s maloletými deťmi pred D. J.. Otcovi bolo uložené,
aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podal na tunajšom súde návrh vo veci
samej na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi.3. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXCoP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo hore
citované uznesenie zmenené tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou M. a M. každý nepárny

týždeň v mesiaci v sobotu a v nedeľu vždy od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Otec maloleté deti vyzdvihne
a odovzdá v mieste bydliska matky.

4. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/33/2014-89 zo dňa 13.01.2015 bolo začaté konanie
bez návrhu o úpravu styku otca s maloletými deťmi M. a M. U..

5. Písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX otec navrhoval úpravu styku s maloletými deťmi na každý
párny týždeň v utorok a v štvrtok vždy od 15.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že deti si vyzdvihne maloletú
M. zo škôlky a maloletú M. zo školy a vráti ich matke na miesto súčasného trvalého bydliska. Ďalej
bude mať právo stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň vždy od piatku od 15.00 hod.,
kedy si deti vyzdvihne, maloletú M. zo škôlky a maloletú M. zo školy, až do nedele 18.00 hod., kedy

deti vráti matke na jej súčasné trvalé bydlisko. Ďalej bude mať právo stretávať sa s maloletými deťmi:
počas jarných prázdnin od pondelka 08.00 hod. do nedele 18.00 hod. vždy v párny rok, letných prázdnin
od 01.07. od 08.00 hod. do 14.07. do 18.00 hod. každý rok a od 15.08. od 08.00 hod. do 31.08. do
18.00 hod. každý rok, vianočné sviatky a zimné prázdniny vždy v nepárny rok od 23.12. od 10.00 hod.
do 01.01. do 18.00 hod..

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, výsluchom svedkov, oboznámením
správ zo šetrenia kolízneho opatrovníka, správ z referátu poradensko-psychologických služieb,
znaleckého posudku č. XXX/XXXX, výpismi z katastra nehnuteľností, oznámením o výsledku
dobrovoľnej dražby, Rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX,

daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, výpisom z obchodného registra a živnostenského
registra, Rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a nájomnej zmluvy
predloženej otcom, a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:

7. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo manželstvo

rodičov maloletých detí rozvedené. Súdom bola schválená rodičovská dohoda ohľadne úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti M. a M. U. boli na čas po rozvode
zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal na platenie výživného na každé z detí sumou
200,- eur a ohľadne styku sa rodičia dohodli tak, že otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi bez
obmedzenia.

8. Z výpovedí rodičov na pojednávaniach bolo zrejmé, že rodičia sa o styku otca s maloletými
deťmi nevedia dohodnúť, majú medzi sebou veľmi zlé, napäté vzťahy, ktoré pretrvávajú ešte z čias
rozvodového konania. Počas konania rodičia menili názory na rozsah úpravy styku otca s maloletými
deťmi. Matka mala snahu chrániť deti s tvrdením, že ich otca prenasledujú rôzni ľudia, ktorí od neho

pýtajú peniaze, lebo má dlhy spojené s jeho neúspešným podnikaním. Tvrdila, že ona sa sama musela
s deťmi schovávať a chrániť ich, aby im niekto neublížil. V konaní predložila súdu rozhodnutia na
preukázanie tvrdenia, že proti otcovi detí sú vedené viaceré exekučné konania. V tejto súvislosti
navrhovalaivýsluchsvedkov,ktorýchsúdvypočulnapojednávanídňaXX.XX.XXXX.Akosvedkyňabola
vypočutá matka matky maloletých detí C. V., ktorá bola aj zamestnankyňou otca maloletých detí, T. M.,

ktorá býva v byte, kde predtým bývali rodičia maloletých detí. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že otca
maloletých detí v súvislosti s jeho podnikateľskými aktivitami hľadali rôzni ľudia svojrázneho vzhľadu.
A tiež ho hľadali exekútori. Zo svedeckých výpovedí nebolo súdom zistené, že by uvedené osoby
ohrozovali maloleté deti. Matka detí tvrdila na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, že otec neustále mení
svoje bydlisko a v čase úpravy styku neodkladným opatrením chodí s deťmi po vonku. Tvrdenie otca, že

sa má za krátku dobu sťahovať so svojou priateľkou do rodinného domu v V. O., časť P., ktorý je vo fáze
dokončovania výstavby a je vo vlastníctve jeho priateľky považovala taktiež za zavádzajúce. Výpovede
rodičov ohľadne realizácie súčasného stretávania otca s maloletými deťmi podľa hore uvedeného
neodkladného opatrenia sa rôznili. Otec tvrdil, že s deťmi sa riadne podľa neodkladného opatrenia
stretáva, iba málokedy sa stane, že krátko mešká. Matka naopak tvrdila, že neodkladné opatrenie otec

riadne nedodržiava. Kolízny opatrovník vykonával opakované šetrenia u rodičov, pohovory s maloletými
deťmi, rodičia sa zúčastnili poradensko-psychologických konzultácií, no i napriek tomu súd s cieľom
zistiť čo najoptimálnejšiu úpravu styku otca s maloletými deťmi nariadil v predmetnej veci znalecké
dokazovanie.9. Otec maloletých detí na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uvádzal, že v súčasnosti žije v jednoizbovom
nájomnom byte spolu so svojou priateľkou, kde má vytvorené všetky podmienky k tomu, aby sa tam

mohol s deťmi stretávať. Za krátku dobu sa však budú sťahovať do priateľkinho domu. Uviedol, že
pracuje ako M. na K. a žiada, aby mu súd upravil jeho styk s maloletými deťmi tak, že bude mať právo
s nimi sa stretávať každý druhý víkend od piatku po skončení školy do nedele do 18.00 hod.. Navrhoval
aj špeciálnu úpravu, a to tak, že počas letných prázdnin by mal právo stretávať sa s deťmi od 01.07. od
10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod., počas vianočných

sviatkov každý párny rok od 24.12. do 10.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 31.12.
od10.00hod.do01.01.nasledujúcehorokudo18.00hod.,VeľkejnocikaždýdruhýrokodVeľkonočného
piatku od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.. Matka detí s takto navrhovanou úpravou
styku zásadne nesúhlasila. Uviedla, že nesúhlasí s tým, aby "jej deti" prespávali u neho. Tvrdila, že
jeho životná situácia je vážna, ťažká, nevie si s ňou sám dať rady a nedokáže sa postarať sám o seba.
Spochybňovala jeho súčasné bývanie v jednoizbovom nájomnom byte. Tvrdila, že nedopustí, aby jej

deti chodili kade tade po ulici, a ona aby nevedela, čo budú jesť a kde spia. Nevidí preto dôvod na
rozšírenie styku tak ako bol upravený neodkladným opatrením. Naopak, myslí si, že by mal byť oproti
neodkladnému opatreniu zúžený.

10. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného P.. R. V. bolo zistené, že obaja rodičia majú

k maloletým deťom vybudovanú citovú vzťahovú väzbu. Otec je na deti naviazaný, z čoho vyplýva
aj potreba rozšíriť styk s maloletými deťmi. Vzťah s deťmi hodnotí otec ako výborný s tvrdením, že
deti sa s ním chcú stretávať aj u neho spávať. Matka chce zo svojho subjektívneho pohľadu pre deti
to najlepšie, čo je v jej ponímaní je obmedziť, resp. nerealizovať styk detí s otcom. Maloletá M. má
vybudovaný pozitívny citový vzťah k matke, je na ňu naviazaná, ochraňujúca osobu matky ako takej. Na

druhej strane výchovu a konanie matky hodnotí ako direktívne, autoritatívne, len s nízkou možnosťou
kompromisov. K otcovi má M. vybudovaný citový vzťah, avšak je výrazne labilný, instabilný. Nedokáže
sa vyznať a predvídať jeho správanie, čo môže byť objektívne spôsobené časovým rozmedzím styku
otca s maloletými deťmi. Maloletá M. osobu matky polarizuje v zmysle pozitivity. Naopak voči osobe otca
je kritická. Je neprirodzene až neobjektívne negatívne nastavená voči osobe otca. Matka nerešpektuje

výchovnú a dôležitosť otca v živote maloletých detí. Otca neuznáva ako dobrého rodiča. Styk otca
s maloletými deťmi vníma len cez prizmu akejsi pomsty voči nej. Opakovane ponúka pracovné
zlyhanie otca v zmysle dlhov. Matka nerešpektuje vzťah maloletých detí s druhým rodičom. Je názoru,
že keby sa nerealizoval, "tak by sa nič nestalo". Rodičia t.č. nechcú kooperovať a nekomunikovať
v otázkach týkajúcich sa detí. Matka vníma otca ako nedôležitého v živote detí. Je voči nemu

negatívne nastavená, najmä z dôvodu finančných problémov vyplývajúcich z pracovných nezdarov otca.
Psychologickým znaleckým vyšetrením otca znalec nezistil žiadnu závažnejšiu psychopatológiu, ktorá
by bola v kontraindikácii so zabezpečovaním starostlivosti a výchovy o maloletých. Znalec na základe
vyšetrení je toho názoru, že nesúhlas matky s navrhovanou úpravou styku otca s maloletými deťmi nie
je odôvodnený reálnymi faktormi, ktoré by mohli byť rizikové pre maloleté deti v zmysle rozšírenia styku

otca s maloletými deťmi. Maloleté deti sa k otázke styku vyjadrujú t.č. tak, aby nesklamali dôveru matky.
Vyjadrujú sa skôr odmietavo k realizácii styku s otcom. Pri vyšetrení však nebolo zistené, že z otca majú
nejaký strach či obavu. Správanie detí je výsledkom neprimeraného veľmi silného tlaku zo strany matky
voči ich osobám, aj z toho dôvodu nie sú vo svojich postojoch slobodné. Znalec je toho názoru, že v
prípade, že by matka na maloleté deti nevyvíjala tak obrovský tlak, tak by maloleté deti boli naklonené

k aktívnemu a pravidelnému stretávaniu sa s otcom vrátane prespávania u neho. Takýmto správaním
matkysačasomvmaloletýchdeťochmôževytvorilneurotizáciasprejavmipsychosomatizácie.Vzáujme
maloletých detí je, aby prespávali u otca, ale tohto času toho nie sú schopné, pretože výrazne odmietavý
postoj matky im to nedovoľuje. Maloleté deti sa dostali do takej situácie, že im nestojí za to, aby riskovali
stratu dôvery a prirodzených výhod zo strany matky. Aj preto prezentujú odmietavý postoj k osobe otca a

stretávaniu sa s ním. Znalec bol toho názoru, že maloleté dosiahli taký stupeň vývinu, že nie je potrebné,
aby pri realizácii styku otca s nimi bola prítomná matka. Je potrebné u nich vytvoriť pocit istoty, že sa
ničoho zlého nedopúšťajú, že sa nemusia báť reakcie matky, keď sa realizuje styk s otcom. K tomu
je potrebná zmena postoja matky. Znalec navrhol realizovať styk otca s maloletými deťmi každý druhý
víkend od piatka do nedele s prespatím.

11. Záveryznaleckéhoposudkunebolianijednýmzrodičov,akoajkolíznymopatrovníkomspochybnené
a znalecký posudok nenamietali.12. Zo správy zo šetrenia opatrovníka zo dňa 21.01.2019 bolo zistené, že matka uvádzala, že otec
nedodržiava neodkladné opatrenie, opakovane strieda adresy pobytu počas celého konania, s deťmi
trávi čas v meste na námestí, kde sa prechádzajú. Ohľadne styku má matka detí za to, aby sa otec

s nimi stretával len raz do mesiaca od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Poukázala na to, že neplatí riadne
výživné. Bytové podmienky matky detí sa nezmenili, stále bývajú v jednoizbovom byte v Z. na ulici B.
XX. Matka naďalej pracuje v spoločnosti R. F. ako vR.. Maloletá M. je žiačkou X. ročníka. Maloletá M.
je žiačkou X. . ročníka. Obe deti navštevujú K. školu X. v Z.. Maloleté majú potreby primerané veku.
Bol s nimi vykonaný neformálny pohovor. Maloletá M. sa vyjadrila, že u otca nechce prespávať, lebo

nemá kde bývať, ani nevie, kde otec býva. S otcom sa nechce ďalej stretávať, "nemusí ho". S otcom
sa v súčasnosti stretávajú tak, že niekedy príde a niekedy nie. Bývajú spolu v meste. Niekedy si ich
ani nevšíma, rozpráva sa s priateľkou. Otec jej hovoril, že má nejakú garsónku, kde býva so svojou
priateľkou. Asi 4 až 5-krát boli so sestrou u neho v tomto byte. S maloletou M. bol taktiež uskutočnený
neformálny pohovor, ale táto nesúhlasila, aby bol sprístupnený tretím osobám (s výnimkou súdu).
Dňa XX.XX.XXXX bola vykonaná návšteva v domácnosti otca na adrese Z., J. B. X. Ide o jednoizbový

byt, kde žije otec spolu so svojou priateľkou asi trištvrte roka. V byte majú deti v prípade prespatia
rozťahovací gauč. V blízkej budúcnosti sa majú sťahovať s priateľkou do jej rodinného domu v obci P.
pri V. Ide o novostavbu, ktorého vlastníčkou je priateľka. Otec uvádzal, že v súčasnosti pracuje ako M.
a je pravdou, že má dlh na výživnom a výživné na deti neplatí. Uvádzal, že žiada styk s deťmi upraviť
nasledovne: každý druhý víkend od piatku po skončení školy do nedele do 18.00 hod.. Navrhoval aj

špeciálnu úpravu, a to tak, že počas letných prázdnin by mal právo stretávať sa s deťmi od 01.07. od
10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod., počas vianočných
sviatkov každý párny rok od 24.12. do 10.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 31.12.
od10.00hod.do01.01.nasledujúcehorokudo18.00hod.,VeľkejnocikaždýdruhýrokodVeľkonočného
piatku od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod..

Zo záveru správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že komunikácia medzi rodičmi je aj naďalej
problematická, ich tvrdenia sú protichodné. Matka nesúhlasí s rozšírením styku oproti úprave v
neodkladnom opatrení. Naopak, navrhuje zúženie tak, aby styk otca bol upravený len jedenkrát do
mesiaca od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Opatrovník poukázal, že na terajšej adrese, kde žije otec so svojou
priateľkou, boli prešetrené pomery. Otec tvrdí, že ešte lepšie podmienky k realizácii styku budú mať v

rodinnom dome, do ktorého sa majú sťahovať. Kolízny opatrovník poukázal na to, že maloleté deti sú
pod silným vplyvom matky, neboli preukázané žiadne vážne dôvody, pre ktoré by sa deti mali stretávať
s otcom v obmedzenom rozsahu a nemohli u neho prespávať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
navrhoval upraviť styk otca s maloletými deťmi počas prvých troch mesiacov tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletými deťmi M. a M. U. po dobru prvých troch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozsudku každý druhý víkend v mesiaci, vždy od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a po
uplynutí troch mesiacov má otec právo stretávať sa s maloletými deťmi M. a M. každý druhý víkend v
mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Prostredie, v ktorom sa má otec stretávať s
maloletýmideťmi,považovalkolíznyopatrovníkvsúčasnostinazákladeprešetreniapomerovnaadrese,
na ktorej otec v súčasnosti býva, za vyhovujúce.

13. Podľačlánku3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťazáujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.15. Podľa§25ods.1,5Zákonaorodinerodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

16. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa
do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 Zák. o rodine sa použijú primerane.

18. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

19. Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj
dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi;
považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine.
Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to
najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov

s maloletými deťmi.

20. V danej veci súd zistil, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené hore
citovaným rozsudkom. Súdom bola schválená rodičovská dohoda ohľadne úpravy rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti M. a M. U. boli na čas po rozvode zverené do osobnej

starostlivosti matky, otec sa zaviazal na platenie výživného na každé z detí sumou 200,- eur a ohľadne
styku sa rodičia dohodli tak, že otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi bez obmedzenia. Súd
mal za preukázané, že rodičia majú medzi sebou veľmi vážne nezhody, ktoré medzi nimi pretrvávajú
z čias rozvodového konania. Ohľadne maloletých detí nedokážu spolu riadne komunikovať. Matka
nerešpektuje výchovnú rolu a dôležitosť otca v živote maloletých detí. U otca nebola zistená žiadna

závažná psychopatológia, ktorá by bola v kontraindikácii so zabezpečovaním starostlivosti a výchovy o
maloleté deti. Maloleté deti sa k otázke stretávania s otcom vyjadrujú tak, aby nesklamali dôveru matky,
ich správanie je výsledkom neprimeraného, veľmi silného tlaku zo strany matky, a preto k tejto otázke
nie sú vo svojich postojoch slobodné. Takéto správanie matky môže ohroziť samotné zdravie maloletých
detí, nakoľko znalec uviedol, že môže v maloletých vytvoriť neurotizáciu s prejavmi psychosomatizácie.

Na základe vykonaného dokazovania súd preto dospel k záveru, že styk otca s maloletými deťmi, tak
ako bol upravený, rešpektuje právo otca, ktorému maloleté deti neboli zverené do osobnej starostlivosti,
aby sa na ich výchove podieľal. Takto upraveným stykom sa bude medzi otcom a deťmi zachovávať
prirodzené rodinné puto. Povinnosťou obidvoch rodičov by malo byť vyvíjať také iniciatívy a správať
sa takým spôsobom, aby existujúce napätie medzi rodičmi nebolo zvyšované a nebolo ohrozované

zdravie detí. Na základe vykonaného dokazovania neboli zistené žiadne vážne okolnosti, ktoré by boli
dôvodom na to, aby stretávanie otca s maloletými deťmi bolo realizované naďalej v rozsahu doterajšej
úpravy styku neodkladným opatrením, resp. bolo by nevyhnutné tento styk otca s maloletými deťmi
zúžiť, tak ako to navrhovala matka. Maloleté deti M. a M. by mali pokiaľ možno v minimálnej miere
pociťovať výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali obaja rodičia prispievať a snažiť

sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu pretrvávajúcich rozporov medzi nimi.
V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi
deťmi a rodičom, ktorému neboli deti zverené do výchovy, je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade
neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto rodičom. Rodičia by mali svoje deti
nadovšetko milovať a nie ich vlastniť.

21. V predmetnej veci bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie uznesením tunajšieho súdu
č.k. 31P/33/2014-181 bola ustanovená za znalca z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia
detí a dospelých U.. P. U., P... Rodičom bolo uložené zložiť preddavok každému v sume 200,-eur. Uvedený preddavok zložila len matka. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 31P/33/2014-209 bola
znalkyni vyplatená znalecká odmena spolu vo výške 212,48 eur z rozpočtových prostriedkov súdu.
Matke bol vrátený preddavok vo výške 200,- eur uznesením tunajšieho súdu č.k. 31P/33/2014-232.

Keďže otec vykazoval známky nespolupráce, trovy spojené s týmto doposiaľ vykonaným znaleckým
dokazovaním súd považoval za spravodlivé dať zaplatiť otcovi. V predmetnej veci bol ustanovený
uznesením tunajšieho súdu č.k. 31P/33/2014-239 ďalší znalec P.. R. V.. Rodičom bola uložená súdom
povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania každému sumou 200,- eur. Uvedený
preddavok opätovne zložila len matka. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 31P/33/2014-295 priznaná

znalecká odmena za vypracovanie znaleckého posudku spolu vo výške 897,21 eur. Trovy spojené s
vypracovaním znaleckého posudku č. XXX/XXXX dal súd zaplatiť každému z rodičov v polovici (otcovi
sumou 448,61 eur a matke sumou 248,60 eur, nakoľko tá zložila na znalecký posudok už preddavok vo
výške 200,- eur). Vzhľadom na uvedené skutočnosti má matka zaplatiť spolu sumu 248,60 eur a otec
sumu 661,09 eur (pozostávajúcu z 212,48 eur znaleckú odmenu za vykonané znalecké úkony U.. P.
U., P.. a sumu 448,61 eur za znaleckú odmenu za vykonané znalecké úkony P.. R. V., spolu teda sumu

661,09 eur). Keďže všetky vyššie špecifikované trovy znaleckého dokazovania boli vyplatené znalcom
z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu, súd zaviazal na zaplatenie týchto trov účastníkov, teda
rodičov maloletých detí, ktorí obaja pracujú a majú príjem, nakoľko vypracovanie znaleckého posudku
bolo v prípade tejto veci nevyhnutne potrebné a v ich záujme.

22. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.