Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817210603
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817210603.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci žalobcu: E. L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J., L. XXX/X, t.č. X., X.. R. XXX/XX, zast. Občianske združenie OPOS so sídlom
A. Hlinku 1084/24/A, Trenčianska Teplá proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa a.s. so sídlom
Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, zast. AK JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská
13, Bratislava, IČO: 36 860 662, v konaní o zaplatenie 8.868,43 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou dňa 30.06.2017 sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške

8.868,43 eur. Svoj návrh zdôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o mimoriadnom medziúvere č.
XXXXXXXXXX a stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX dňa 23.09.2005, na základe ktorej bol žalobcovi
poskytnutý úver na stavebný účel riadne nešpecifikovaný. Uviedol, že zmluva je neplatná z dôvodu
nezrozumiteľnosti, nejasnosti a ako spotrebiteľ v čase jej uzatvorenia nedokázal posúdiť jej vhodnosť.
Finančné prostriedky potreboval na dorobenie rodinného domu. Uviedol, že ako spotrebiteľ nemohol
ovplyvniť vopred pripravenú zmluvu. Zároveň uviedol, že aj bianko zmenka má rovnaké číslo ako
zmluva. Žalobca uviedol, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm.

r/ Občianskeho zákonníka, režim Zmluvy podľa § 497-507 Obchodného zákonníka, podľa § 53 ods. 4
písm. k/ Občianskeho zákonníka. Zmluva nemá zákonné záležitosti vyplývajúce z § 4 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, obsahuje len ročnú úrokovú sadzbu, preto je úver bezúročný
a bezpoplatkový. Žalobca v roku 2015 mal dva úvery, kde spoločná mesačná splátka bola vo výške
316,30 eur. Výška jeho invalidného dôchodku bola vo výške 359,70 eur. Žalovaný dňa 31.03.2015
vyčíslil žalobcovi zostatok na predmetnom úvere 10.077,44 eur. Z novo poskytnutého stavebného úveru
od žalovaného zo dňa 30.03.2015 vo výške 40 000 eur poukázal nasledovne finančné prostriedky:

výplata medziúveru na č. XXXXXXXXXX vo výške 24,95 eur, výplata medziúveru na č. XXXXXXXXXX
vo výške 5.521,75 eur, výplata medziúveru č. XXXXXXXXX vo výške 10.696 eur, dňa 02.04.2015 výplata
medziúveru vo výške 15.757,30 eur, spolu vo výške 31.975,05 eur. Z dôvodu, že sa žalobca nedokáže
dostať na sumu 40.000 eur poskytnutú žalovaným v 4/2015, žiada vydať v žalovanej výške bezdôvodné
obohatenie z dôvodu, že zmluva je neplatná lebo obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.07.2017 uviedol, že dňa 30.09.2005

uzatvorili žalobca so žalovaným Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere /Zmluva 1/,
na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi mimoriadny medziúver č. XXXXXXXXXX vo výške 16.
597,- eur /500000,- Sk/, ktorý sa podľa podmienok uvedených v čl. I. bode 1 Zmluvy 1 zmenil na
stavebný úver č. XXXXXXXXXX. Súčasne žalobca a žalovaný dňa 30.09.2005 uzatvorili Dohodu ovydaní a vyplnení biankozmenky č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXX/ Dohoda/. Dňa 16.03.2015 uzatvoril
žalobca so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX /Zmluva 2/, na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobcovi medziúver č. XXXXXXXXXX vo výške 40.000 eur. V zmysle čl. IV. bodu 4.2.1.6 Zmluvy 2 bol z

prostriedkov úveru prednostne splatený aj stavebný úver č. XXXXXXXXXXX dňa 30.03.2015. Žalovaný
uviedol, že účel Zmluvy 1 je presne špecifikovaný v čl. I . bodu 2 Zmluvy 1 písm. a/- i/, čo preukazuje
aj skutočnosť, že žalobca uvedený úver čerpal na rekonštrukciu , čo preukázal dokladmi a preto je
toho názoru, že zmluva je v tejto časti zrozumiteľná a jasná. Žalovaný tieto tvrdenia uvedené žalobcom
po 12 rokoch považuje za nedôvodné a účelové. Skutočnosť žalobcu, že nemohol ovplyvniť zmluvné

ustanovenia z dôvodu, že zmluva bola vopred pripravená sa nezakladajú podľa vyjadrenia žalovaného
na pravde z dôvodu, že žalobca mal dostatočný čas oboznámiť sa s jej obsahom, čo aj žalovaný v
liste zo dňa 23.09.2005 žalobcovi uviedol, že v prípade nejasnosti sú žalobcovi k dispozícii pracovníci
obchodných zastúpení PSS. Tvrdenia žalobcu, že všeobecné podmienky nie sú podpísané žalobcom
ako spotrebiteľom ani žalovaným sú pravdivé, avšak žalovaný tvrdí, že boli súčasťou zmluvy platné aj
bezpodpisu.Žalobcovetvrdenie,žezmluvamárovnakéčísloakobiankozmenkajepravdiváskutočnosť,

avšak číslo pred lomítkom jednoznačne identifikuje, že ide o zmenku vzťahujúcu sa k Zmluve č. 1. K
tvrdeniam žalobcu o neprijateľných zmluvných podmienkach uviedol, že znenie podľa § 53 ods. 4 písm.
r/ a k/ Občianskeho zákonníka bolo účinné až od 1.1.2008, t.j. až po podpise Zmluvy 1, t.j. nie je možné v
tomtokontextehovoriťoneprijateľnýchzmluvnýchpodmienkach,ktorébysamaliaplikovaťnaZmluvu1,
k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi stranami sporu nedošlo. Sankcie spojené s neplnením záväzku

sú v primeranej výške zodpovedajúcej obdobiu, kedy bola uzatvorená Zmluva 1. V čase uzatvorenia
Zmluvy1sazákonč.251/2001Z.zospotrebiteľskýchúverochnaZmluvu1nevzťahoval,pretonemusela
obsahovať náležitosti, ktoré tento zákon uvádza a ktorých absencia, by spôsobila neplatnosť Zmluvy
1 resp. by spôsobila jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Výplata finančných prostriedkov zo Zmluvy
č. 2 bola vykonaná nasledovne: 24,95 eur na účet stavebného sporenia Zmluva 2, ktorým bolo

vyrovnané pasívne saldo na konte sporenia, 5521,75 eur splatenie stavebného úveru Zmluva 1, 10696
eur splatený úver žalobcu v SLSP, 15757,30 eur na účet SLPS, 75200 na účet Unicredit bank a.s.,
celkovo bola z úveru podľa Zmluvy 2 vyplatená suma 39.520 eur a rozdiel 480 eur predstavuje poplatok
za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie. Žalobca ním uvádzanú sumu 10.077,44
eur, ktorú mu mal žalovaný vyčísliť, žiadnym spôsobom nepreukázal, naopak nedoplatok stavebného

úveru č. XXXXXXXXXX bol k 30.03.2015, t.j. v čase jeho splatenia vo výške 5.521,72 eur. Žiada žalobu
zamietnuť z dôvodu , že nárok žalobcu je neexistujúci a nedôvodný.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a
to: výpisom z účtu čl. 8-29, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX,

Dohodou o vydaní a vyplnení biankozmenky č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXX, všeobecnými podmienkami
pre zmluvy o stavebnom sporení február 2005, podaním zo dňa 23.09.2005, oznámením zo dňa
2.4.2015, 2.4.2012, vyjadrením žalovaného zo dňa 21.7.2017, zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX,
všeobecnými podmienkami stavebného sporenia október 2014, tarifami stavebného sporenia, výpisom
z účtu čl. 63, oznámením o vyplatení finančných prostriedkov čl. 6471, vyjadrením žalobcu zo dňa

04.09.2017, dokladmi preukazujúcimi účel použitia čl. 98106, vyjadrením žalovaného zo dňa 16.1.2018,
návrhom zmluvy o stavebnom sporení čl. 114-115, na základe čoho mal zistený tento skutkový a právny
stav:

4. Dňa 30.09.2005 uzatvorili žalobca so žalovaným Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere /Zmluva 1/, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi mimoriadny medziúver č.
XXXXXXXXXX vo výške 16. 597,- eur /500000,- Sk/, ktorý sa podľa podmienok uvedených v čl. I. bode
1 Zmluvy 1 zmenil na stavebný úver č. XXXXXXXXXX. Súčasne žalobca a žalovaný dňa 30.09.2005
uzatvorili Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXX / Dohoda/.

5. Dňa 16.03.2015 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX /Zmluva 2/,
na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi medziúver č. XXXXXXXXXX vo výške 40.000 eur. V
zmysle čl. IV. Bodu 4.2.1.6 Zmluvy 2 bol z prostriedkov úveru prednostne splatený aj stavebný úver č.
XXXXXXXXXXX dňa 30.03.2015 vo výške 5.521,72 eur.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 6.12.2017 považuje žalobu za nedôvodnú a
navrhuje ju zamietnuť z dôvodov, že žalobca v konaní nepreukázal, z čoho má pozostávať jeho údajný
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa, nakoľko v žalobe uviedol, že žalovaný mu ako banka
vyplatil z úveru z r. 2015 sumu 31975 eur. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení z 18.7.2017uviedol, že táto skutočnosť je nepravdivá a predložil súdu doklady, z ktorých vyplýva, že žalobcovi bola
riadne vyplatená čiastka 40000 eur, ponížená o poplatok za spracovanie úveru. Nesúhlasí s názorom
žalobcu, že zmluva o poskytnutí úveru zo dňa 30.9.2005 má byť subsumovaná pod zák.č. 258/2001 o

spotrebiteľských úveroch a to s odkazom na § 1 ods. 2 písm. a/ uvedeného zákona, kde sa uvádza,
že zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia nehnuteľností, dodatočné
a ďalšie stavebné úpravy nehnuteľností alebo ich údržbu. V tejto súvislosti žalovaný doložil žiadosť
o poskytnutie úveru podpísanú žalobcom, z ktorého vyplýva, že účelom úveru má byť rekonštrukcia
bytu a taktiež predložil zoznam účelového použitia prostriedkov z úveru na aký účel boli v skutočnosti

použité prostriedky. Je teda nepochybné, že účelom úveru bola rekonštrukcia bytu a teda, že v r. 2005
tento úver nebol tzv. spotrebiteľským úverom podľa zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Zmluva o stavebnom úvere bola uzavretá v r. 2005, t.j. v čase keď neprijateľné zmluvné podmienky
neboli zakomponované v Občianskom zákonníku. Dôsledok neprijateľných zmluvných podmienok
nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, v konaní je jednoznačne preukázané, že účelom
sporného úveru bola rekonštrukcia nehnuteľnosti a poukázané to je nielen listinnými dôkazmi, ako

žiadosťou o úver, kde žalobca uviedol, že úver bude využívať na rekonštrukciu nehnuteľnosti ale aj
zoznamom o účelovom použití prostriedkov. Právna zástupkyňa žalobcu tvrdí, že doklady účelového
použitia boli použité z dokladovania iného úveru a to hypotekárneho úveru, čo je absurdné, a pokiaľ by to
bola pravda, tak by vlastne žalobca spáchal trestný čin subvenčného podvodu, nakoľko počas splácania
medziúveru poberal aj štátnu prémiu, ktorú by nemohol nikdy poberať v zmysle zákona o stavebnom

sporení, pokiaľ by nevedel preukázať použitie prostriedkov na stavebné účely v zmysle zákona. Po
pridelení cieľovej sumy v r. 2012 bol zostatok úveru vo výške 9683 eur. Žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu tvrdí, aký neprehľadný a nevýhodný je produkt medziúveru pre neho, napriek tomu
v r. 2015 si tento tým istým druhom úveru refinancoval daný úver. Námietka, že splátky sa mali účtovať
najskôr na istinu, neskôr na úroky, toto ustanovenie v r. 2005 neplatilo. Na základe uvedeného bol toho

názoru, že zmluva o medziúvere z r. 2005 bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi, mala všetky
náležitosti, ktoré zákon predpisoval, nebola spotrebiteľským úverom v zmysle zákona o spotr. úveroch,
a nebola pre žalobcu nevýhodná. V zák. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení, konkrétne § 7 ods. 3,
sú uvedené náležitosti zmluvy o stavebnom úvere. Poskytnutie medziúveru je umožňované stavebným
sporiteľniam v zmysle § 12 ods. 2 zák. o stavebnom sporení, kde je uvedené, že dočasne voľné zdroje

stavebného sporenia môže stavebná sporiteľňa použiť a po a/ je na poskytovanie stavebných úverov
za komerčných podmienok na stavebné účely pre tých klientov, ktorí nespĺňajú pridelenie cieľovej sumy,
t.j. vo finančnom sektore vlastne medziúver.

7. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku, v prípade že súd vysloví názor, že zmluva o

poskytnutí úveru z r. 2005 by mala byť bez poplatkov a bez úrokov, tak tieto sa premlčujú samostatne,
t.j. kedy sú zaplatené zo strany klienta, t.j. v tomto prípade žalobcu. Úver bol splatený zo strany žalobcu
30.3.2015 a žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty.

8. Žalobca vo svojej výpovedi nevedel špecifikovať žalovanú sumu. Uviedol, že finančné prostriedky zo

zmluvy o mimoriadnej medziúvere a stavebnom úvere z roku 2005 využil na rekonštrukciu domu alebo
bytu. Išlo rekonštrukciu kúpeľne, kuchyne, kúrenia. Úver vyplatil v roku 2015 celý. Pri podpisuje zmluvy
v r. 2005 nebol informovaný o podmienkach, ktoré zmluva obsahuje. Zo zmluvy z roku 2015 mu bola
vyplatená suma 31.975,05 eur.

9. Zástupkyňa žalobcu vo výpovedi dňa 6.12.2017 uviedla, že zmluva o mimoriadnom medziúvere
bola uzatvorená ako klasický spotrebiteľský úver, pričom z tohto medziúveru sa hradili iba úroky a
poplatky z celej tejto cieľovej sumy. Poskytnutá suma na medziúver bola vo výške 500 000 Sk /16597,25
eur/ a pri vyúčtovaní v r. 2012 bola táto suma stále vo výške 16.597,25 eur. Žalovaný, tieto úvery
poskytoval na základe zákona o stavebnom sporení, kde je v § 2 č. zák. 310/1992, ods. 3 písm.

e/ sa uvádza, že v rozsahu bankových činností môže stavebná sporiteľňa poskytovať spotrebiteľské
úvery zo svojich vlastných zdrojov. Má za to, že tento medziúver je výlučne spotrebiteľským úverom na
preklenutie obdobia, kým sa z medziúveru podľa zmluvy, zmení úver na úver stavebný. Žalovaný vyzval
žalobcu k výberu zabezpečenia a to buď formou bianko-zmenky alebo notárskou zápisnicou, bolo to
23.9.2005apotrebnúvoľbumalklientzaslaťdoporučenénapobočkuprvejstavebnejsporiteľne.Žalobca

si vybral bianko-zmenku, pretože nevedel, že inú formou zabezpečenia zákon o stavebnom sporení
nepovoľuje, keďže ako priemerný spotrebiteľ nedokázal vyhodnotiť, či je pre neho priaznivé alebo nie.
Zákon o stavebnom sporení v § 7 ods. 5 stavebnej sporiteľni zakazuje požadovať od stav. sporiteľa,
ktorý je fyzickou osobou, nepodnikateľom, úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu zavedenie, evidenciu alebo správu stavebného úveru a v ods. 6 predmetného zákona sa udáva, že ak
stavebná sporiteľňa poskytuje stavebnému sporiteľovi nepodnikateľovi stavebný úver alebo len úver,
na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ , i/ a n/, tak sa v tomto úvere

postupuje podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie. Písmeno c/ je z tohto zákona vyňaté a
presne bod c/ je uvedené aj v účele, ktorý si mohol sporiteľ vybrať sám, lebo v zmluve je uvedené, že
dlžník je dohodnutým účelom viazaný a mimoriadny medziúver prípadne stavebný úver môže použiť na
financovanie bytových potrieb zvolenou formou na území SR. Konkrétna forma však nebola v zmluve
uvedená. Preto aj žiadateľ o úver špecifikoval svoj úver sám, využil finančné prostriedky inak ako boli

predložené žalovaným, pretože v tom čase staval síce rodinný dom, ale z prostriedkov z hypotéky zo
SLSP a keďže inak tento úver a medziúver nedokázal dokladovať do jedného roka, inak ako nákupom
materiálu z iného úveru. Úver bol poskytovaný za poplatok 3000 Sk, čo je 90,38 eur a takisto poplatok
za bianko-zmenku 500 Sk, čo je 15,06 eur. Podľa § 43a a nasl. OZ nedošlo k platnému uzatvoreniu
zmluvy, nakoľko bola zmluva na výšku úveru 500 000 Sk, čo je 16597,25 eur, ale v skutočnosti bola
táto suma ponížená o poplatky, čo aj samotný žalovaný uvádza v zmluve, kde je napísané, že poplatok

za mimoriadny medziúver a za biankozmenku sa zaúčtuje pri prvej výške mimoriadneho medziúveru,
takže celková výška vyplateného mimoriadneho medziúveru bude znížená o výšku týchto poplatkov a
zároveň o poplatok za vedenie účtu vo výške 400 Sk. Má za to, že zmenou podstatnej náležitosti ako je
výška úveru malo prísť k novému návrhu, keďže k takémuto nedošlo, považuje túto zmluvu o medziúveru
za neplatnú. Úver bol vyplatený 31.3.2015, doplatkom zo strany žalovaného vo výške 15.757,30 eur,

žalovanýzaplatilsumu9.708,38eurnasplátkach,dokopytakbolazaplatenánazmluvevr.2005,ktoráje
predmetom konania, suma 25.465,68 eur, rozdiel medzi nimi celkovo zaplatenou sumou a sumou, ktorá
bola poskytnutá na zmluve o úvere, teda 16.597,25eur, je rozdiel na úrokoch a poplatkoch 8.868,43 eur,
ktorých sa domáha vydaním bezdôvodného obohatenia na základe § 457 OZ a 451 OZ. Subjektívna
premlčacia lehota plynie od okamihu, kedy sa oprávnený dozvie, kto sa na jeho úkor obohatil a v akej

výške. Pokiaľ malo k takémuto okamihu dôjsť predčasným vyplatením úveru, žalobca ako neprávnik,
by takúto skutočnosť musel mať oznámenú od žalovaného, že sa na jeho úkor obohatil a môže sa
domáhať súdnou cestou vrátenia úrokov. Konanie žalovaného považuje za úmyselné, nakoľko zmluvy o
medziúvere a stavebnom úvere sú nejasné, nezrozumiteľné a spotrebiteľ sa nevie dopočítať, akú sumu
má na úvere vlastne celkom zaplatiť. Medziúver a stavebný úver nie je nikde špecifikovaný ako má táto

zmluva vyzerať, aké má obsahovať náležitosti, aby ako spotrebiteľ, ktorý takúto zmluvu podpisuje, nebol
v nevýhode. Je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá by mala mať nejaké náležitosti. Keďže
ide o zmluvu o stavebnom úvere, zabezpečenú zo strany veriteľa nejakou formou a žalovaný je zároveň
bankou, tak poukazuje žalobca na zákon o bankách, kde sú v § 75 ods. 1 náležitosti hypotekárnych
úverov, nakoľko žalovaný opakovane tvrdí, že predmetný úver nespadá pod ustanovenia zák. 258/2001

o spotrebiteľských úveroch, konečná splatnosť úveru v zmluve chýba. Čiže spotrebiteľ nevie, kedy
táto úverová zmluva pre neho končí. V zmluve žalovaný už vopred hrubšie zvýraznil dôležité údaje,
ktoré by mali byť pre spotrebiteľa pri podpise zmluvy a samotnom oboznámení sa dôležité. Takéto
informácie sú čísla zmlúv, suma, ktorá sa poskytuje, splátka na stavebné sporenie, výška úrokovej
sadzby stav. sporenia, výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru, poplatok za spracovanie

medziúveru, poplatok za bianko zmenku a poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru. úroky
boli počas doby splácania 7 rokov vypočítané zo sumy poskytnutia medziúveru a neboli ponižované
o splácanie istiny tohto úveru, čím vznikala žalobcovi škoda, ktorá bola vyplácaná nad rámec úrokov,
pretože pri prepočte predmetného úveru postupným splácaním by sa mali splátky započítavať najprv
na istinu, potom na úroky a až potom na poplatky. Čo sa týka sporiacej časti, táto sa nemenila po celú

dobu splácania úveru.

10. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, stavebným sporením
sa rozumie prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov,
poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely

uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len "stavebný úver").

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v stave účinnom v čase uzavretia zmluvy k 30.9.
2005 Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.12. Podľa § 879j OZ, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.
januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008
sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

13. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d, Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

14. Podľa ust. §497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej výšky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa ust. §2 ods. 1, zák. č. 310/1992 Zb o stavebnom sporení /ďalej zákon/, stavebným sporením
sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov,

b)poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely
uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len "stavebný úver").

16. Podľa ust. § 8 ods. 2 zákona, po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má stavebný sporiteľ
nárok na pridelenie stavebného úveru.

17. Podľa ust. § 9 ods. 1,2 zákona, stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží zmluvne dohodnuté
podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru. Výška stavebného
úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou sumou a vkladmi sporiteľa, vrátane úrokov, štátnych prémií, ak
sa poskytnú (§ 10 ods. 1), a iných zdrojov.

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu 23.9.
2005, tentozákonupravujeniektorépodmienkyposkytovania spotrebiteľskéhoúveru,náležitostizmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

19. Podľa § 1 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na
účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné
úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

20. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona dospel súd
po zhodnotení vykonaného dokazovania k záveru, že žalovaný nárok žalobcu nie je dôvodný, a preto
ho súd zamietol.

21. Žalobca odvodil svoj názor zo skutkových tvrdení založených na tom, že v roku 2005 uzavrel so

žalovaným zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX, pričom v roku
2015 splácal okrem toho úveru aj ďalší úver v Slovenskej sporiteľni a.s., a preto sa rozhodol oba úvery
refinancovať za účelom zníženia celkovej mesačnej splátky. V dôsledku toho v roku 2015 uzavrel so
žalovanýmzmluvu ostavebnom úvere,pričomk31.3.2015mužalovanývyčíslilzostatoknaúverezroku
2005vsume10.077,44eur,zostatoknaúverevSlovenskejsporiteľnia.s.bol10.696,-eur.Jednoduchým

matematickým porovnaním zostatku úveru z roku 2005 a čerpaním celkovej sumy úveru v roku 2015
dochádza k záveru, že žalovaný sa obohatil o sumu 8.868,43 eur. Napriek námietkam žalovaného a aj
snahesúdu,abyžalobca zrozumiteľneobjasnilakodospelksumetvrdenéhobezdôvodnéhoobohatenia
8.868,43 eur, žalobcovi sa nepodarilo preukázať vznik takéhoto nároku voči žalovanému. Vzhľadom
k tomu, že v danej veci išlo o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd vychádzal z tvrdení žalobcu,

žalovaného, predložených listinných dôkazov a ex offo posudzoval platnosť spotrebiteľskej zmluvy.

22. Je nesporne preukázané, že dňa 30.9.2005 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi
mimoriadny medziúver 500.000,- Sk, ktorý sa za dohodnutých podmienok uvedených v zmluve zmenil

následne na stavebný úver. Ide o špecifický zmluvný vzťah, ktorý okrem zmluvy rámcovo upravuje aj
zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, ktorú skutočnosť musí súd vziať do úvahy. Z tvrdení
žalovaného, listinných dôkazov, a to zmluvy zo dňa 30.9.2005, z dokladov účelového použitia úverových
prostriedkov a nakoniec aj zo samotného vyjadrenia žalobcu na pojednávaní 6.12.2017 nepochybnevyplýva, že žalobca žiadal a aj čerpal úverové prostriedky na účely rekonštrukcie rodinného domu,
a to rekonštrukcie kúpeľne, kuchyne, kúrenia. Súd považuje tvrdenie žalobcu o tom, že účel zmluvy
mu bol nejasný považuje za výlučne účelové. Rovnako jeho tvrdenie, že nemohol ovplyvniť zmluvné

ustanovenia sú len všeobecné, nepodložené žiadnymi konkrétnymi tvrdeniami. Nepochybným je, že
žalobca zmluvu riadne podpísal a skutočnosť, že mu zmluva a dohodnuté zmluvné podmienky boli jasné
dokazuje samotné správanie žalobcu po uzavretí zmluvy v roku 2005, keď riadne plnil predovšetkým
svoje platobné povinnosti, a to až do roku 2015, kedy bol zostatok dlhu z úveru uhradený z úverových
prostriedkov poskytnutých zmluvou z roku 2015.

23. Celkom nelogický a nevýznamný je poukaz žalobcu na neprijateľnosť zmluvných podmienok
podľa § 53 ods. 4 písm. r/, k/ OZ, a ďalej dohodnutý režim zmluvy podľa § 497 Obchodného
zákonníka. Ako správne argumentuje žalovaný rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi zmluvného
vzťahu uzavretá nebola, žalovaný ako veriteľ si svoje práva pred rozhodcovským súdom nikdy
neuplatňoval. Samotné použitie Obchodného zákonníka na zmluvný vzťah samo o sebe nespôsobuje

neprijateľnosť zmluvného dojednania, pretože zmluva o úvere sa v zásade môže spravovať
ustanoveniami Obchodného zákonníka, avšak v prípade, že ide zároveň aj o spotrebiteľský úver,
dopadá na zmluvný vzťah aj právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských úverov. Zmluva o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere uzavretá dňa 30.9.2005 medzi účastníkmi jednoznačne nie je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, pretože z použitia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ju priamo

vylučuje § 1 ods. 2 písm. a/ tohto zákona. Zákon sa nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru na účely
nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností alebo dodatočné alebo ďalšie stavebné
úpravydokončenýchstaviebaichúdržbu.Predmetnázmluva právetakoutozmluvouje,čobolovkonaní
spoľahlivo preukázané s poukazom aj na samotné tvrdenie žalobcu, že peniaze z úveru spotreboval
na rekonštrukciu domu a vyplýva to aj zo samotného zdokladovania použitia úverových prostriedkov,

ďalej uvedené vyplýva aj zo žiadosti o úver bez záložného práva z 15.8.2005, z 21.9.2005 - viď /
č.l. 99 -101, 103 - 106/. Uvedený právny záver vyplýva aj viacerých rozhodnutí NS SR, napríklad
aktuálne aj z rozhodnutia 3Oboer 1/2017 z 28.9. 2017, v ktorom sa síce riešila otázka významná
pre exekučné konanie, avšak NS SR ako dovolací súd posudzoval právne významnú otázku, a to
povahu právneho vzťahu zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22.6.2005.

Dovolací súd konštatoval, že na danú zmluvu sa nevzťahuje vzhľadom na § 1 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu zmluvy 22.6. 2005, pretože išlo práve o takúto zmluvu.

24. Preto podľa názoru súdu tvrdenia žalobcu týkajúce sa chýbajúcich náležitostí zmluvy s poukazom
na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je neopodstatnená a nie je možné ani uvažovať o

prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pretože tento následok vady zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sa vzťahuje len na zmluvy, ktoré sú zmluvami o spotrebiteľských úveroch.

25. K argumentácii zástupkyne žalobcu k povahe zmluvy o stavebnom úvere súd konštatuje, že táto
argumentácia je plne neopodstatnená. Samotná skutočnosť, že stavebné sporiteľne môžu poskytovať

ajspotrebiteľskéúveryešteneznamená,žeposkytnutýmedziúverjezároveňajspotrebiteľskýmúverom.
Ako správne argumentoval žalovaný, ustanovenie § 2 ods. 3 zákona o stavebnom sporení pripúšťa
možnosť poskytovania spotrebiteľských úverov až od 1.1.2008 /novela č. 658/2007 Z.z./, preto je
na zmluvu uzavretú zo dňa 30.9.2005 takéto tvrdenie neopodstatnené. Dôležitým je tu práve
účel úverových prostriedkov aj z poskytnutého medziúveru, ktorý musí byť zrejmý aj priemernému

spotrebiteľovi, keď uzatvára zmluvu so stavebnou sporiteľňou a tento účel je nepochybne viazaný okrem
iného napríklad aj na rekonštrukciu existujúcich stavieb. Pokiaľ ide o prípadný abezpečovací prostriedok
biankozmenku, súd konštatuje, že žalovaný tento zabezpečovací prostriedok nepoužil, nedošlo k
naplneniu uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho prostriedku. Žalobca sa sám rozhodol, a
práve len z jeho podnetu došlo k refinancovaniu úveru ďalším úverom, preto je bez významu takáto

argumentácia žalobcu.

26. Pokiaľ ide o samotné splnenie dlhu zo zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere z roku
2005, súd dáva do pozornosti, že žalovaným bolo jasne a zrozumiteľne objasnené a zdokladované aká
časť finančných prostriedkov zo zmluvy o stavebnom úvere z roku 2015 bola použitá na stavebný úver

z roku 2005. Výplata prostriedkov z úveru poskytnutého na základe zmluvy z roku 2015 bola použitá
na úhradu pasívneho salda na konte sporenia zo zmluvy z roku 2015 24,95 eur, suma 5.521,75
eur bola použitá na splatenie stavebného úveru z roku 2005, suma 10.696,- eur bola použitá na
splatenie úveru v Slovenskej sporiteľni a.s., suma 15.757,30 eur bola prevedená na účet v Slovenskejsporiteľni a.s., suma 7.520,- eur bola daná na účet žalobcu v Unicredit bank a.s.. Zvyšná suma
480,- eur do celkovej sumy úveru 40.000,- eur bola použitá na poplatok za spracovanie zmluvy z roku
2015. Z uvedeného zrozumiteľne vyplýva, že z druhej zmluvy o stavebnom úvere bolo použitých na

splatenie dlhu žalobcu zo zmluvy o stavebnom úvere z roku 2005 celkovo 5.521,75 eur. Uvedené je
preukázané aj listinnými dôkazmi, a to samotnou zmluvou z roku 2015 /č.l. 51 -62/, výpisom z účtu
za rok 2015 stavebný úver č. XXXXXXXXXX z 1.4. 2015 /č.l.63 spisu/, detailom transakcií medziúveru
č. XXXXXXXXXX /č.l. 67 -71 spisu/, oznámením o vyplatení finančných prostriedkov z 31.3. 2015 /
č.l. 64 spisu/, 8.4.2015 /č.l. 65 spisu/ a 23.2. 2016 /č.l. 66 spisu/. Žalobcovi musela byť teda zrejmá

informácia aká suma z úverových prostriedkov z roku 2015 je použitá na splatenie úveru z roku 2005.
Aj pre súd zostal neobjasnený mechanizmus tvorby žalobcom uvádzanej sumy 10.777,44 eur, ktorú
žalovaný „nemal nikam previesť“. Nie je preto dôvodné tvrdenie žalobcu, že žalovaný zo zmluvy z roku
2015 vyplatil len sumu 31.975,- eur.

27. Pokiaľ žalobca opakovane zotrval na argumentácii neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mohli

mať vplyv na celkový nárok žalovaného ako veriteľa zo zmluvy z roku 2005, súd konštatuje, že žalobca
netvrdil a ani nepreukázal také zmluvné dojednania, ktoré by mohli byť neprijateľné a teda neplatné.
Znenie § 53 OZ v čase uzavretia zmluvy dňa 30.9.2005 bolo nasledovné:

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka").

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

(3) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

(4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Neprijateľné zmluvné podmienky sa pritom nesmeli týkať hlavného plnenia a ceny plnenia, pričom
zmluvné úroky takúto cenu plnenia v zmluve o úvere tvoria. Zmluvné úroky v dohodnutej výške pritomsúd považuje za primerané a zodpovedajúce aj povahe stavebného úveru. Žalobca nepreukázal a
súd ani nevzhliadol žiadnu zo zmluvných dojednaní ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odhliadnuc
od uvedeného však súd udáva, že je bez akéhokoľvek významu posudzovať ako predbežnú otázku

neprijateľnosť zmluvných podmienok zo zmluvy, ktorá ako taká zanikla v dôsledku splnenia dlhu.
Významné by bolo len preukázanie, že žalovaný obdržal také plnenie, ktoré vyplývalo z dojednanej
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žalovaný plnil dlh zo zmluvy o stavebnom úvere z titulu vyčerpanej
úverovej istiny a zmluvných úrokov, ktoré nevychádzali z takýchto neprijateľných zmluvných podmienok.
Dojednanie jednorazového poplatku za spracovanie a uzatvorenie zmluvy 3.000,- Sk, poplatku za

biankozmenku 500,- Sk považuje súd vzhľadom na charakter zmluvy za primerané a aj z pohľadu
ochrany spotrebiteľa za udržateľné. V roku 2005 žiaden právny predpis nelimitoval veriteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy v poplatkoch za uzatvorenie zmluvy a za použitie biankozmenky, ani v
poplatkoch za vedenie úverového účtu, pričom podľa názoru súdu vzhľadom na komplikovanosť
zmluvného vzťahu - stavebné sporenie - medziúver - stavebný úver, kontrola vynaloženia vyčerpaných
úverových prostriedkov bolo celkom odôvodnené pokryť činnosť spojenú so zmluvou a jej kontrolou

dohodnutými poplatkami. Pokiaľ si žalovaný zrazil poplatok za uzatvorenie zmluvy priamo z úverových
prostriedkov, súd konštatuje, že išlo o bežnú a akceptovateľnú prax stavebnej sporiteľne, takéto právo
žalobcu priamo vyplýva zo zmluvy a nemožno ani uvažovať o tom, že zmluva bola neplatná práve
preto, že žalobcovi nebola vyplatená celková suma úveru, pretože si žalovaný zrazil tieto prostriedky.
Úvahy zástupkyne žalobcu, že s poukazom na § 43a OZ je zmluva neplatná sú neopodstatnené,

pretože zmluva má jasne vymedzené sumy medziúveru, mechanizmus prechodu na stavebný úver,
výšku poplatkov a ich spôsobu zaplatenia dlžníkom. Zmluvu nemôže zneplatňovať dohoda zmluvných
strán o tom, že poplatok za úver si veriteľ zrazí priamo z úverových prostriedkov /čl. II. Zmluvy o
medziúvere/, pretože ide o zákonom predpokladané a dovolené započítanie vzájomných pohľadávok /
§ 580 a nasl. OZ/. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zmluva o stavebnom úvere bola uzavretá

predovšetkým podľa § 7 ods. 3 zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení, zákon takýto typ zmluvy
predpokladá a výslovne upravuje a len skutočnosť, že od určitej doby ide zároveň aj o spotrebiteľskú
zmluvu podľa rámcovej úpravy v § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka ešte neznamená,
že stavebná sporiteľňa nemôže zmluvy o stavebnom úvere uzatvárať. Ani zákon č. 310/1992 Z.z.
o stavebnom sporení neobmedzoval stavebné sporiteľne v dojednávaní poplatkov za poskytované

služby.

29. Vzhľadom na uvedené súd považuje dohodu o úrokoch a poplatkoch za platnú, preto nemohlo
vzniknúť na strane žalovaného ako veriteľa žiadne bezdôvodné obohatenie.

30. Pre úplnosť súd udáva, že tvrdenia zástupkyne žalobcu, že zmluva o medziúvere je vlastne
zmluva o spotrebiteľskom úvere, keďže ide o prípady kedy stavebné sporenie nie je uzavreté sú
vyvrátené skutočnosťou, že v danej veci mal žalobca uzatvorené stavebné sporenie na základe zmluvy
z 14.5.2005 č. 2364605501, čo tvorilo aj základ pre poskytnutie mimoriadneho úveru. Nepravdivé bolo
aj tvrdenie, že žalobca v režime medziúveru spláca len úroky a poplatky, pretože z jednotlivých výpisov

z účtov za roky 2005 - 2012 vyplýva, že z každej splátky sa splácali nielen úroky, ale dochádzalo aj
k sporeniu na sporiteľskom účte, na ktorom získaval žalovaný štátne prémie. Taktiež bez významu je
tvrdenie žalobcu, že splátky mali byť použité najskôr na istinu a až po tom na príslušenstvo, pretože
takáto právna úprava v roku 2005 nevyplývala z ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoniec tým,
že žalobca splatil svoje platobné povinnosti celkom, je bez významu uvažovať, či bola kedy a v

akom rozsahu použitá platba na úverovú istinu alebo na úrok, pretože istina ako aj celé príslušenstvo
bolo splnené. Žalobca prostredníctvom svojej zástupkyne ďalej tvrdil, že zmluva o stavebnom úvere
sa má spravovať zákonom o bankách, a to konkrétne § 75 ods. 1 zákona o bankách, pričom
zmluva má obsahovať aj konečnú splatnosť úveru a táto v zmluve nie je. Súd udáva, že zákonné
ustanovenie § 75 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách sa vzťahovalo na hypotekárne banky,

ktoré poskytujú hypotekárne úvery. Hypotekárny úver v zmysle § 68 ods. 1 bankového zákona platného
ku dňu 30.9.2005 definoval hypotekárny úver ako úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a
najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej,
ktorý je financovaný najmenej vo výške 90 % prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych
záložných listov hypotekárnou bankou podľa osobitného predpisu a ktorý poskytuje hypotekárna banka

na vymedzené účely. Je pritom nesporné, že predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi takéto
zabezpečenie úveru neobsahovala, preto nemohlo ísť o zmluvu o hypotekárnom úvere31. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca nepreukázal vznik žiadneho bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného, preto žalobu zamieta primárne z tohto dôvodu. K nepriznaniu
prípadného práva na vydanie bezdôvodného obohatenia by však došlo aj z dôvodu premlčania práva

na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný vzniesol námietku premlčania dôvodne. Je
nesporné, že k plneniu dlhu zo zmluvy z roku 2005 došlo dňom 30.3.2015, čo bolo žalobcovi
oznamované aj listom z 31.3.2015. Podľa § 107 ods. 1 OZ uplynula dvojročná subjektívna premlčacia
doba najneskôr v mesiaci apríl 2015 po doručení oznámenia z 31.3.2015 /č.l. 64 spisu/. Už po
doručení tohto listu mal žalobca dostatok informácii na to, aby sa dozvedel o zaplatení zostatku

dlhu na stavebnom úvere, nešlo len o možnosť dozvedenia sa, ale došlo k skutočnému prijatiu
informácie o tejto skutočnosti. Preto dvojročná premlčacia lehota na prípadné vydanie bezdôvodného
obohatenia uplynula najneskôr v apríli 2017, pričom žaloba bola podaná 30.6.2017. Uplynutím
subjektívnej premlčacej doby neprichádza do úvahy použitie objektívnej premlčacej doby v zmysle §
107 ods. 2 OZ, pretože obe lehoty plynú samostatne a uplynutím jednej z nich končí plynutie druhej
lehoty.Vzhľadomnaskutkovéokolnostiuzatváraniazmluvy,refinancovaniaúverunapožiadaniežalobcu

nemožno uvažovať o prípadnom úmyselnom obohacovaní na strane žalovaného.

32. S poukazom na uvedenú argumentáciu súdu, súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V konaní

bol plne úspešný žalovaný, preto mu prináleží náhrada trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach (§ 357 písm. d)
CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.