Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Senica

Judgement was issued by Mgr. Katarína Škrovanová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617205778
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2617205778.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v spore žalobcu: S. Y. W. Z. N. H., a.s., E.

4 - D., Ž. XXXX/X, IČO: XXX XX XXX, ČR, na území Slovenskej republiky podnikajúca prostredníctvom
organizačnej zložky zahraničnej osoby: S. Y. W. Z. N. H., N..H.., pobočka zahraničnej banky, Y., Š. X/
A, IČO: XX XXX XXX, zastúpená advokátskou kanceláriou: HMG LEGAL, s.r.o., Bratislava, Červeňova
14, IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: T. G., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, zastúpený advokátskou
kanceláriou: ŠERFEL & Partners, s.r.o., Bratislava, Žellova 6, IČO: XX XXX XXX o určenie neúčinnosti
darovacej zmluvy takto

r o z h o d o l :

Súdurčuje,žeprávnyúkon,ktorýmG.G.,trvalebytomO..P.XXXX/XXX,XXXXXH.,rod.čísloXXXXXX/

XXXX, previedol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/3 k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX,
vedenýchOkresnýmúradomSenica,nachádzajúcichsavokreseH.,obecL.,katastrálneúzemieL.,ato:
- pozemok parcela registra „C“, parcelné č. XX/X o výmere 2424 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela registra „C“, parcelné č. XX/X o výmere 241 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- a stavba rodinného domu, postavená na parcele č. XX/X, súpisné č. XX
je voči žalobcovi právne neúčinný.

Vo zvyšnej časti uloženia povinnosti žalovanému strpieť na predmetných nehnuteľnostiach výkon
exekúcie žalobcom súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 25.8.2017 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal
určenia, že právny úkon G. G., rod.č. XXXXXX/XXXX, bytom H., P. XXXX/XXX (v konaní bolo
preukázané, že tento je otcom žalovaného, preto ďalej len „otec žalovaného“), ktorým previedol

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/3 na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX, vedených
Okresným úradom Senica, nachádzajúcich sa v okrese Senica, obec L., k.ú. L., a to: pozemok parcela
registra „C“, parc.č. XX/X o výmere 2424 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra
„C“, parc.č. XX/X o výmere 241 m2, zastavané plochy a nádvoria a stavba rodinného domu, postavená
na parcele č. XX/X, súp. č. X6 je voči žalobcovi právne neúčinný a žalovaný je povinný strpieť na
predmetných nehnuteľnostiach výkon exekúcie žalobcom. Zároveň žiadal náhradu trov konania.

2.Vžalobeuviedol,žežalobcaakveriteľaspoločnosťG.,H..Z..A..,vmenektorejkonalotecžalovaného,
uzavreli dňa 1.2.2007 zmluvu o kontokorentnom úvere v znení ôsmich dodatkov. Výška úverového limitu
bola dohodnutá na 220 000 €. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a splnenia záväzku
spoločnosti G., s.r.o. uzavreli žalobca a spoločnosť G., s.r.o. dohodu o vydaní a vyplnení blankozmenkyzo dňa 27.8.2008, prostredníctvom ktorej poskytla spoločnosť G., s.r.o. žalobcovi zabezpečenie, a
to formou vystavenia vlastnej blankozmenky. Zaplatenie blankozmenky bolo zaručené zmenečným
ručením zmenečného ručiteľa M..H..D.. M. H., s.r.o., v mene ktorého konal taktiež otec žalovaného a

zmenečným ručiteľom G. G. - otcom žalovaného.

3. Právnym nástupcom spoločnosti M..H..D.. M. H., s.r.o. je v dôsledku zlúčenia od 16.1.2015 spoločnosť
N. &. Y., s.r.o. Y., V. XX.

4. Dňa 11.5.2017 doručil žalobca spoločnosti G., H..Z..A.. oznámenie o predčasnej splatnosti úveru s
výzvou na úhradu celého zostatku úveru, v dôsledku čoho sa stal úver spolu s príslušenstvom splatným
dňa 15.5.2017. Po zosplatnení úveru zanikla zlúčením so spoločnosťou N. &. Y., s.r.o. aj spoločnosť
G., s.r.o., a to ku dňu 1.7.2017. Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, jedná sa pravdepodobne
o spoločnosť, ktorá má svoju hlavnú činnosť založenú na „pohlcovaní“ zadlžených spoločností, je totiž
právnym nástupcom 68 zaniknutých obchodných spoločností.

5. Nakoľko si spoločnosť G., s.r.o. nesplnila svoje záväzky, žalobca vyplnil blankozmenku na sumu 176
672,18 € s dátumom splatnosti 7.8.2017 a s uvedeným oboznámil ako právneho nástupcu spoločnosti
G., s.r.o., tak otca žalovaného.

6.NáslednesižalobcauplatnilvočiprávnemunástupcovispoločnostiG.,s.r.o.aotcovižalovanéhonárok
na zaplatenie sumy 100 000 € s príslušenstvom na súde spolu s návrhom na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia voči týmto dvom subjektom.

7. Žalobca vo verejne prístupných registroch, pokiaľ ide o majetok otca žalovaného, zistil len vlastníctvo

podielu na predmetných nehnuteľnostiach vo výške 1/3, pričom 2/3 na nehnuteľnostiach vlastní
žalovaný, ktorý uvedené nehnuteľnosti získal na základe darovacej zmluvy zavkladovanej pod č. J.-
XXXX/XXXX (na základe odporovaného úkonu).

8. Žalobca sa teda ako veriteľ otca žalovaného domáha určenia odporovateľnosti darovacej zmluvy.

K odporovanému právnemu úkonu došlo v posledných troch rokoch, žalobcova pohľadávka je
vymáhateľná (s poukazom na rozsudok NS SR R 44/1998, nakoľko svoju pohľadávku voči otcovi
žalovaného vymáha v základnom súdnom konaní na Okresnom súde Bratislava V), odporovaný úkon
je urobený medzi dlžníkom - otcom žalovaného a osobou mu blízkou - jeho synom, žalovaný mal
z odporovaného právneho úkonu prospech, čo možno vyvodiť už len zo skutočnosti, že sa jedná

bezodplatný právny úkon a odporovaný právny úkon ukracuje uspokojenie žalobcovej pohľadávky,
nakoľko tento viedol k zmenšeniu majetku dlžníka a má za následok, že žalobca nebude môcť v plnom
rozsahu dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky.

9. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, túto žiadal zamietnuť. Uviedol, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo

v apríli 2016. Žalovaný si v tom čase náležite preveril majetkovú situáciu svojho otca a nezistil nič, čo
by nasvedčovalo úmyslu ukrátiť žalobcu. K uzavretiu darovacej zmluvy viedla výlučne situácia v rodine
otca žalovaného. Spoločnosť G. s.r.o. si v tom čase svoje záväzky voči žalobcovi riadne plnila, nič
nenasvedčovalo tomu, že by v budúcnosti tomu malo byť inak. Otec žalovaného v tom čase žalobcovi
niť nedlhoval. V júli 2016 otec žalovaného utrpel pri dopravnej nehode vážne zranenia, v dôsledku

čoho bol dlhodobo hospitalizovaný a následne práceneschopný (cca 1 rok). Spoločnosť G. s.r.o. ako
aj spoločnosť M..H..D.. M.l s.r.o. zostali dlhodobo bez obchodného vedenia, nakoľko otec žalovaného
bol jediným konateľom v týchto spoločnostiach, v dôsledku čoho sa dostali do vážnych problémov.
V čase darovania však žalovaný ani len nemohol tušiť, že k takémuto niečomu v budúcnosti príde.
Navyše, predmetné nehnuteľnosti boli už v čase darovania zaťažené záložným právom v prospech

Slovenskej sporiteľne, a.s., pričom výška pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. zabezpečená záložným
právomnebolanižšianežúhrnnátrhováhodnotaspoluvlastníckychpodielovnadobudnutýchžalovaným.
Prevodom vlastníckeho práva na žalovaného nedochádza teda k ukráteniu veriteľa. Podľa žalovaného
pohľadávka žalobcu voči otcovi žalovaného vznikla až vyplnením blankozmenky v zmysle oznámenia o
vyplnení blankozmenky zo dňa 7.8.2017, teda viac než rok po uzavretí darovacej zmluvy, teda veriteľ

nemôže byť ukrátený úkonom osoby, ktorá voči veriteľovi nemá v čase vykonania takého úkonu žiadny
záväzok.10. Na to žalobca reagoval a zdôraznil, že úmysel ukrátiť veriteľa sa v tomto prípade vzhľadom na
blízky vzťah medzi účastníkmi darovacej zmluvy predpokladá, žalobca jeho existenciu nie je povinný
preukazovať, naopak, ak chce byť žalovaný v spore úspešný, musí preukázať, že úmysel svojho otca

ukrátiť veriteľa nemohol ani pri vynaložení náležitej starostlivosti rozpoznať. Podľa žalobcu je bez
právneho významu tá skutočnosť, že otec žalovaného mal vážnu dopravnú nehodu ako aj tvrdenia o
záložnom práve Slovenskej sporiteľne a.s. Naďalej zotrval na svojej žalobe.

11. Súd vykonal dokazovanie ústnymi a písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, výsluchmi

svedkov G. G. a T. Z., zmluvou o kontokorentnom úvere vrátane jej ôsmich dodatkov, dohodou o vydaní a
vyplnení blankozmenky, oznámením o predčasnej splatnosti úveru a výzvou na úhradu celého zostatku
úveru, obchodnými podmienkami pre úvery podnikateľov, výpisom z obchodného registra, oznámením
o vyplnení blankozmenky spolu s vyplnenou blankozmenkou, žalobou podanou na Okresnom súde
Bratislava V, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, platobným rozkazom sp.zn. XCbZm XX/XXXX - XXX,
dokladom o PN otca žalovaného, lekárskymi správami, vyjadrením advokáta Mgr. Š. Y.Ž., fotografiami

z dopravnej nehody, účtovnou závierkou spoločnosti G. s.r.o. zostavenou k 31.12.2015 a výpismi z účtu
spoločnosti G. s.r.o a zistil tento skutkový stav veci:

12. Žalobca sa aj pri výsluchu na súde pridržiaval podanej žaloby a svojich písomných vyjadrení
uvedených vyššie. Zopakoval, že v danom prípade prišlo k darovaniu medzi otcom a synom, t.j. medzi

blízkymi osobami, pričom v takomto prípade sa úmysel ukrátiť veriteľa v zmysle zákona predpokladá
a žalovaný by mohol byť úspešný jedine v prípade, že by v konaní preukázal, že ani s vynaložením
náležitej starostlivosti nemohol tento úmysel predpokladať alebo rozpoznať. Poukázal na rozhodnutie
NS SR zo dňa 30.3.2017 vo veci sp. zn. XObdoX/XXXX, kde sa riešil obdobný prípad.

13. Žalovaná strana sa takisto pridržiavala svojho písomného vyjadrenia. Uviedli, že skutočnosť, že
otec žalovaného nemá žiadne záväzky, si žalovaný preveril. Mali za to, že najskôr treba stanoviť, či
vôbec existoval úmysel otca žalovaného ukrátiť svojho veriteľa, teda žalobcu a až keď sa preukáže,
že úmysel tu bol, je predmetom ďalšieho dokazovania skutočnosť, či žalovaný mohol tento úmysel
rozpoznať. Pričom v danom prípade úmysel ukrátiť veriteľa v čase darovania predmetných nehnuteľností

neexistoval. V júli 2016 mal otec žalovaného vážnu dopravnú nehodu, auto sa prevrátilo a v dôsledku
tejto nehody bol otec žalovaného rok PN. V dôsledku nehody utrpel ťažké zrania. Jeho zranenia
boli takého charakteru, že boli pochybnosti, či to prežije. V dôsledku zdravotného stavu nebol otec
žalovaného po dlhú dobu prítomný vo svojich obchodných spoločnostiach, kde bol jediným konateľom
a osobou, ktorá zháňala zákazky pre spoločnosti. Zákazky sa postupne strácali, nové nepribúdali a

dokonca aj stáli obchodní partneri postupne prestali mať záujem o prepravné služby spoločností otca
žalovaného. Samotní zamestnanci situáciu nezvládali. Preto vznikli problémy, v dôsledku ktorých sa
spoločnosti otca žalovaného dostali do dlhov.

14. Žalovaný vypovedal, že k prevodu časti predmetných nehnuteľností viedla jeho otca rodinná situácia,

a to hlavne situácia otca žalovaného s jeho manželkou, nevlastnou matkou žalovaného, ktorá tlačila
na otca žalovaného, že jej nič nepatrí, že býva v podstate v cudzom. V tom čase sa dosť hádali,
vznikali medzi nimi rozbroje Otec žalovaného nechcel dať prepísať dom na ňu, tak sa rozhodol riešiť to
prevodom 2/3 nehnuteľností na žalovaného S tým zároveň na mňa prešla na žalovaného aj povinnosť
platiť všetky úhrady súvisiace s domom v 2/3. Dôvodom bolo aj to, že v dobe býval aj s priateľkou.

Následne zašli za pánom advokátom Y. do Senice spísať darovaciu zmluvu, tento žalovaného oboznámil
so situáciou, s tým, že treba súhlas Slovenskej sporiteľne, v ktorej viazlo záložné právo na predmetných
nehnuteľnostiach. Tiež poučil žalovaného, že v prípade budúceho dedičstva môže byť o túto časť
ukrátený, lebo má ešte maloletú sestru. Advokát ďalej žalovanému povedal, že si musí zistiť, či otec
nemá nejaké dlhy. Žalovaný sa oboznámil so situáciou, vedel o existencii bianko zmenky, bol za

účtovníčkou otcových spoločností pani Z., ktorá mu povedala, že otcove spoločnosti nemajú žiadne
dlhy, nemajú žiadne záväzky. Otec vždy dbal na to, aby prioritne boli vyplatení zamestnanci a splátky
bankám. Následne asi po štvrť roku prišlo k havárii, čo nikto nečakal, s otcom to bolo také vážne, že 5-6
dní sme čakali , či vôbec prežije. Otec mal vytrhnutú nohu z kĺbu, mal aj masívne krvácanie do brušnej
dutiny a veľa ďalších zranení. 3-4 mesiace len ležal a firma sa za tú dobu začala dostávať do problémov,

zamestnanci firmy nedokázali zastať otcovu robotu, nedokázali zohnať zákazky. Dokonca sa rozšírilo,
že otec žalovaného zomrel. Takto prišli firmy o množstvo zákaziek, o množstvo zákazníkov, veľa vodičov
skončilo v krátkom čase, neboli ani autá na prepravu, a za rok bolo skoro všetko preč.15. Žalovaná strana namietla, že žalobca nepreukázal, žeby bol ukrátený pri uspokojovaní svojich
pohľadávok, nakoľko darované nehnuteľnosti sú a aj v čase darovania boli zaťažené záložným právom v
prospech Slovenskej sporiteľne, takže aj pri prípadnej exekúcii by žalobca mal v tomto smere nevýhodné

postavenie a je otázne, v čom by bola situácia resp. možnosť uspokojenia pohľadávky vzhľadom na
uvedené lepšia. Predmetná nehnuteľnosť, ktorej sa týka darovanie, nie je v zmysle exekučného poriadku
exekvovateľná. Žalovaná strana uviedla, že žalobca by mal preukázať, ako by bol býval uspokojil svoju
pohľadávku, keby k darovaniu predmetných nehnuteľností nedošlo a či z iného majetku otca žalovaného
sanedokážeuspokojiť.Podľaichvedomostímáotecžalovanéhoajinýmajetok,vpriebehu5minúťsadá

zistiť, že má podiely v niektorých spoločnostiach, čiže zo strany žalobcu nebola preukázaná podmienka,
a to také zmenšenie majetku otca žalovaného, čo je podmienkou možnosti úspechu odporovacej žaloby.

16. Právny zástupca žalobcu uviedol, že svoje tvrdenie, že darovaním 2/3 nehnuteľností žalovanému
prišlo k takému zmenšeniu majetku otca žalovaného, že nie je možné uspokojenie pohľadávky žalobcu,
žalobca vychádza len z jemu dostupných informácií, teda z katastra nehnuteľností, lebo o ďalších nemá

vedomosť.

17. Žalobca založil do spisu účtovnú závierku spoločnosti G., s.r.o z roku 2015, z ktorej je podľa
neho zrejmé, že v tomto roku bola spoločnosť v mínusových hodnotách, z čoho vyplýva skutočnosť,
že už v roku 2015 mala finančne problémy, t.j. ešte pred uzavretím zmluvy. Ďalej založil do spisu

výpisy z kontokorentného účtu, uvedeného v žalobe, z ktorých vyplýva, že spoločnosť G., s.r.o. sa už v
mesiacoch september až december 2015 a v januári 2016 dostala do nepovoleného prečerpania. Tým
chcel poukázať na to, že určité finančné problémy nastali už pred uzavretím darovacej zmluvy medzi
žalovaným a jeho otcom.

18. K týmto tvrdeniam žalovaná strana uviedla, že záporné vlastné imanie je bežný jav aj u veľkých
bonitných spoločností, ktoré nemeškajú so žiadnymi svojimi platbami, tento údaj nevypovedá o tom,
v akej kondícii sa nachádzala spoločnosť. Čo sa týka výpisov z účtu spoločnosti G., s.r.o., jednalo
sa o ojedinelé prípady, kedy sa dostala spoločnosť do nepovoleného prečerpania a v takomto stave
sa nachádzala len niekoľko dní. Po prerátaní je zrejmé, že nepovolené prečerpanie predstavovalo

asi len pol percenta z celkového rámca úverového limitu. Do takejto situácie sa spoločnosť môže
dostať a bežne sa spoločnosti dostávajú, stačí keď viacero odberateľov mešká so svojimi platbami.
Právny zástupca žalovaného uviedol, že ku dňu uzavretia darovacej zmluvy a minimálne pol roka po
uzavretí sa spoločnosť G. s.r.o. do obdobnej situácie nedostala. Navyše, zrejme ani žalobca týmto
skutočnostiam, teda nepovolenému prečerpaniu úveru ani tomu, že spoločnosť vykazovala záporné

hodnoty na vlastnom imaní, neprikladal žiadny zásadný význam. Opakovane spoločnosti G., s.r.o.
prolongoval kontokorentný úver.

19. Výsluchom svedka G. G., otca žalovaného mal súd preukázané, že pokiaľ ide o darovaciu zmluvu,
išlo o spontánne rozhodnutie z jeho strany. S manželkou mu to v tom čase veľmi neklapalo, stále sa

ma vypytovala, či s ňou vôbec počítam v ďalšom živote a vytýkala mu, že dom, v ktorom bývajú, jej v
žiadnej časti nepatrí. Preto sa svedok rozhodol situáciu riešiť tak, že 2/3 domu prevedie na deti, syna T.,
teda žalovaného a dcéru M.. Radi sa o tomto s právnikom, ktorý mu povedal, že prevod v tom čase na
maloletú dcéru by bol problematický, na nehnuteľnosť bolo aj záložné právo a preto sa svedok rozhodol
previesť 2/3 nehnuteľnosti na žalovaného s tým, že keď sa bude dariť, tak potom dcére dá niečo iné,

či už peniaze alebo inú hodnotnú vec. Pre prípad, žeby sa to nepodarilo, sa dohodol so žalovaným, že
po dovŕšení 18 rokov by previedol 1/3 z nehnuteľnosti na sestru. Dôvodom pre darovanie bolo aj to, že
žalovaný so svojou priateľkou bývali v dome, obývali horné poschodie, s čím súviseli zvýšené náklady
s užívaním domu, čo svedkovi tiež manželka vytýkala. A tak som sa so žalovaným dohodol aj na tom,
že bude splácať časť úveru na dom.

Advokát Mgr. Y. vysvetlil niektoré otázky spojené s darovaním, tiež sa ho advokát pýtal, či má nejaké
dlhy. Svedok oznámil advokátovi, že má kontokorent od Slovenskej sporiteľne, práve v súvislosti s
predmetnou nehnuteľnosťou a tiež kontokorent na firmu.
V júli 2016 mal svedok vážnu dopravnú nehodu, ležal dlho v nemocnici, následne pol roka doma. Firma
fungovala bez neho. Po nehode sa rozkríklo po Senici, že zomrel a postupne sa to začalo vo firme sypať.

Svedok bol vo firme osobou, ktorá zabezpečovala v postate 99% prác, zháňal kontrakty. Prišli o nejaké
zákazky, šoféri mali menej práce, nižšie výplaty, začali z firmy odchádzať, nejaké vozy ostali stáť doma,
tie boli na leasing brané, preto museli následne niektoré vrátiť. Začali meškať s leasingovými splátkami.Napriek tomu sa svedok snažil plniť záväzky, v prvom rade vždy voči žalobcovi. Firma napredovala a
svedok má za to, že keby neprišlo k dopravnej nehode tak by si ďalej plnila svoje záväzky voči žalobcovi.
Žalovaný vedel o tom, že otec má kontokorentný úver v Slovenskej sporiteľni, vedel o podnikaní otca,

ako firma funguje, že má nejaké úvery. Svedok osobne ako fyzická osoba podpísal blankozmenku so
žalobcom, v čase uzavretia darovacej zmluvy nebola ale táto vyplnená. Žalovaný vedel, že sa jeho otec
zaručil vlastným majetkom.
Svedok uviedol, že pred podpísaním darovacej zmluvy finančné problémy v spoločnosti nemali. Občas
sa stalo, že niečo zaplatili po splatnosti, ale to vyplýva z podstaty podnikania. Keď mali dohodnutú napr.

splatnosť mesačnú a im subjekt zaplatil po 40 dňoch, tak s platbou meškali.
Svedok ďalej uviedol, že je v súčasnosti zamestnaný vo firme G. s.r.o., kde konateľom je v súčasnosti
žalovaný. Z tejto firmy dostáva výplatu a v nej pracuje. Okrem toho má obchodný podiel asi v dvoch
spoločnostiach, sú tam majetky, ich hodnotu uviesť nevedel.

20. Výsluchom svedkyne T. Z., účtovníčky spoločnosti G. s.r.o. a súčasnej zamestnankyne žalovaného

mal súd preukázané, že na jar 2016 jej otec žalovaného oznámil, že za ňou príde žalovaný pozrieť
nejaké firemné podklady a požiadal ju, aby mu ich pripravila a ukázala. Keď žalovaný prišiel, svedkyňa
mu poukazovala doklady týkajúce sa kontokorentného úveru, dodatky k nemu, tiež blankozmenku a
dohodu o zmenke. Žalovaný sa pýtal, ako firma funguje, či sa splácajú záväzky, svedkyňa mu ukazovala
aj výpisy z účtu. Uviedla, že záväzky splácali načas, nestalo sa, že by bol úver prečerpaný, na konci

mesiaca zaplatili aj úroky, ak tam bol nejaký deň omeškania. Problémy v spoločnosti vznikli po havárii
otca žalovaného, nejakú dobu firma ešte fungovala, nejaké finančné operácie robila aj svedkyňa. V
prvom rade si nechávala peniaze, aby odišla splátka a úrok, potom sa platili dane, mzdy, sociálka.
Svedkyňa pripustila, že niekedy sa platby platili oneskorene, možno týždeň, ale vždy sa platby zaplatili.
Otec žalovaného ale vo firme chýbal, nemal kto zháňať zákazky, tržby sa znížili, odišli šoféri a začali

finančné problémy. Podľa svedkyne pokiaľ by otec žalovaného nevypadol, tak spoločnosť by dokázala
splácať svoje záväzky ďalej. Žalovaný sa zaujímal o to, ako mieni spoločnosť fungovať do budúcna,
hovorila mu, že sú nejaké dopravy dohodnuté.

21. Zmluvou o kontokorentnom úvere vrátane jej ôsmich dodatkov mal súd preukázané, že žalobca a

spoločnosť G. s.r.o. uzavreli dňa 1.2.2007 zmluvu, na základe ktorej boli spoločnosti G. s.r.o. poskytnuté
peňažné prostriedky do výške 3 500 000 Sk za účelom financovania prevádzkových potrieb spoločnosti.
Následne bolo uzavretých 8 dodatkov k uvedenej zmluve, ktorými bol okrem iného menený úverový
limit, posledným dodatkom č. 8 zo dňa 25.5.2016 bo tento stanovený na 220 000 €.

22. Dohodou o vydaní a vyplnení blankozmenky mal súd preukázané, že dňa 27.8.2008 sa vystaviteľ
zmenky spoločnosť G. s.r.o. a zmenkoví ručitelia, ktorými boli otec žalovaného a spoločnosť M..H..D..
M. s.r.o. uzavreli so žalobcom ako veriteľom dohodu za účelom zabezpečenia záväzku vystaviteľa
ako dlžníka a pohľadávky veriteľa vyplývajúcich z vyššie uvedenej úverovej zmluvy a ďalších nárokov
uvedených v dohode.

23. Oznámením o predčasnej splatnosti úveru a výzvou na úhradu celého zostatku úveru zo dňa
11.5.2017 mal súd preukázané, že žalobca vyzval spoločnosť G. s.r.o. na úhradu celého zostatku úveru
s príslušenstvom, nakoľko v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok pre úvery
podnikateľov žalobca využil svoje oprávnenie požadovať okamžité zaplatenie celého zostatku úveru aj

pred časom dohodnutým v zmluve, pričom úver sa v zmysle oznámenia stal splatným dňa 15.5.2017.
Záväzok spoločnosti G. s.r.o. voči žalobcovi predstavoval ku dňu vystavenia oznámenia sumu 176
664,77 €.

24. Výpisom z obchodného registra mal súd preukázané, že od 1.7.2017 je právnym nástupcom

spoločnosti I.H..D.. M. s.r.o., teda jedného z dvoch vyššie uvedených zmenkových ručiteľov spoločnosť
N. &. Y., s.r.o.

25. Oznámením o vyplnení blankozmenky zo dňa 7.8.2017 spolu s vyplnenou blankozmenkou mal súd
preukázané, že žalobca v súlade s ustanoveniami dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky pristúpil

k vyplneniu blankozmenky a doplnil chýbajúce údaje v blankozmenke tak, že zmenková suma je 176
672,18 € a dátum splatnosti je 7.8.2017.26. Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava V a platobným rozkazom sp.zn. XCbZm XX/XXXX
- XXX mal súd preukázané, že žalobca si žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava V dňa
21.8.2017 uplatnil voči spoločnosti N. &. Y., s.r.o. ako žalovanému v 1. rade a otcovi žalovaného ako

žalovanému v 2. rade nárok na zaplatenie sumy 100 000 € s príslušenstvom, a to z titulu neuhradenia
záväzkov z vyššie uvedenej zmluvy o kontokorentnom úvere a následne nezaplatenia blankozmenky zo
stranyzmenkovýchručiteľov.VpriebehukonaniavydalOkresnýsúdBratislavaVdňa27.7.2018platobný
rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Platobný rozkaz nenadobudol v priebehu konania prývoplatnosť.

27. Výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre okres Senica, obec a k.ú. L. mal súd preukázané, že
otec žalovaného a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností opísaných v prvom odseku
odôvodnenia tohto rozsudku, otec žalovaného v podiele 1/3 a žalovaný v podiele 2/3, pričom žalovaný
nadobudol spoluvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený dňa 23.6.2016. Na nehnuteľnostiach viazne záložné právo Slovenskej sporiteľne a.s.

28. Dokladom o PN otca žalovaného mal súd preukázané, že tento bol práceneschopný od 17.7.2016
do 16.7.2017.

29. Lekárskymi správami mal súd preukázané, že otec žalovaného mal dňa 17.7.2016 autonehodu, v
dôsledku ktorej utrpel viaceré vážne poranenia, ako napr. vykĺbenie bedra, zlomeninu jamky bedrového

kĺbu, zlomeninu krížovej kosti, zlomeninu panvovej kosti, otvorenú ranu prstov a iné.

30. Skutočnosť, že prišlo k vážnej dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol otec žalovaného, dokazujú
aj doložené fotografie z miesta nehody.

31. Písomným vyjadrením advokáta Mgr. Š. Y., advokáta so sídlom v H., L. XXX mal súd preukázané,
že začiatkom roku 2016 sa na tohto obrátil otec žalovaného s tým, že uvažuje o darovaní časti svojho
domu s pozemkami svojim deťom, v tom čase plnoletému synovi, teda žalovanému a maloletej dcére.
Predmetné nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom Slovenskej sporiteľne a.s., preto Mgr. Y.
upozornil otca žalovaného na komplikácie spojené s prevodom na maloletú osobu - potreba schválenia

právneho úkonu súdom a predpokladaný nesúhlas Slovenskej sporiteľne a.s. s prevodom zálohu na
maloletú osobu. Po asi 1 - 2 mesiacoch ho otec žalovaného kontaktoval znovu s tým, že v rodine
došlo k dohode a podiel na nehnuteľnostiach bude prevedený len na žalovaného. V apríli 2016 došlo k
stretnutiu, kde Mgr. Y. informoval a podrobne poučil otca žalovaného ako aj samotného žalovaného o
tom, že na prevod podielu na nehnuteľnostiach bude potrebný súhlas Slovenskej sporiteľne a.s., o práve

darcu domáhať sa za splnenia zákonných podmienok vrátenia daru, o pravidlách započítania daru na
dedičský podiel a o ustanoveniach § 42a 42b OZ o odporovateľných právnych úkonoch s dôrazom na
podmienky odporovateľnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi blízkymi osobami s odporučením, ako
treba postupovať pred uzavretím zmluvy, teda akú náležitú starostlivosť treba vynaložiť. Pred uzavretím
darovacej zmluvy mu žalovaný oznámil, že v zmysle jeho poučenia si dôkladne preveril majetkovú

situáciu svojho otca vrátane toho, ako je zo strany spoločnosti G. s.r.o. splácaný úver poskytnutý
žalobcom, ktorý bol zabezpečený bianco zmenkou avalovanou zo strany otca žalovaného. Za týmto
účelom žalovaný komunikoval aj s účtovníčkou spoločnosti G. s.r.o. Po uzavretí darovacej zmluvy
zabezpečil Mgr. Y. jej vklad do katastra nehnuteľností.

32. Účtovnou závierkou spoločnosti G. s.r.o. zostavenou k 31.12.2015 mal súd preukázané, že vlastné
imanie spoločnosti je vykázané v záporných číslach, a to v bežnom účtovnom období, ako aj v
bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období.

33. Výpismi z účtu spoločnosti G. s.r.o. mal súd preukázané, že spoločnosť sa v mesiacoch september

až december 2015 a v januári 2016 dostala do nepovoleného prečerpania.

34. Podľa § 42a ods. 1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už

vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

35. Podľa § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemuúkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti

nemohla poznať.

36. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116
a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c)

alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

37. Podľa § 42b ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.Právoodporovaťprávnemuúkonusauplatňujeprotitomu,ktomalzodporovateľnéhoprávneho
úkonu dlžníka prospech. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a

veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

38.Podľa§116OZblízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;inéosobyvpomere

rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

39. Podľa § 117 OZ stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom
rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

40. Podľa § 628 ods. 1 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

41. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že

žaloba bola podaná dôvodne. V konaní bolo preukázané, že spoločnosť G., s.r.o., ktorej jediným
konateľom bol otec žalovaného G. G., ako dlžník uzavrela so žalobcom ako veriteľom dňa 1.2.2007
zmluvu o kontokorentnom úvere. Na základe tejto zmluvy boli spoločnosti G.. s.r.o poskytnuté finančné
prostriedky vo výške úverového rámca dohodnutého v zmluve a následných dodatkov k nej. V zmluve
boli dohodnuté tiež podmienky splácania úveru. Na zabezpečenie záväzkov spoločnosti G. , s.r.o. a

pohľadávky žalobcu bola spoločnosťou JAAS, s.r.o. dňa 27.8.2008 vystavená blankozmenka, ktorej
zaplatenie bolo zaručené zmenkovým ručením dvoch ručiteľov, z ktorých jedným bol otec žalovaného
ako fyzická osoba. Nakoľko sa spoločnosť G., s.r.o. dostala do finančných problémov a neplnila riadne
záväzky vyplývajúce zo zmluvy o kontokorentnom úvere, pristúpil žalobca k predčasnému zosplatneniu
úveru ku dňu 15.5.22017. Nakoľko k úhrade dlžnej sumy zo strany spoločnosti G., s.r.o. neprišlo, pristúpil

žalobcu k vyplneniu blankozmenky a vyplnenie blankozmenky oznámil otcovi žalovaného dňa 7.8.2017.
Následnepristúpilžalobcakvymáhaniusvojejpohľadávkyvočizmenkovýmručiteľom,tedaajvočiotcovi
žalovaného a svoj nárok voči si uplatnil žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava V dňa 21.8.2017.
Vo veci bolo neprávoplatne rozhodnuté v priebehu konania.

42. V konaní bolo tiež preukázané, že v apríli 2016 prišlo k uzavretiu darovacej zmluvy medzi otcom
žalobcu ako darcom a žalovaným ako obdarovaným, na základe ktorej previedol otec žalovaného na
žalovaného podiel na nehnuteľnostiach opísaných v prvom odseku odôvodnenia rozsudku. K tomuto ho
viedol záujem usporiadať rodinné vzťahy. Žalovaný v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel o existencii
blankozmenky, o ručiteľskom záväzku svojho optca ako fyzickej osoby, pred uzavretím kúpnej zmluvy

sa podrobne informoval u účtovníčky spoločnosti G., s.r.o. na podnikanie firmy otca, na ich záväzky,
podnikateľské výsledky a plány do budúcnosti. O možnosti odporovať právnym úkonom ako aj o potrebe
vynaloženia náležitej starostlivosti pred uzavretím darovacej zmluvy ho informoval advokát Mgr. Y..

43. Úspešnosť uplatnenia odporového práva žalobcom závisí od súčasnej existencie viacerých

predpokladov, a to: platnosť odporovateľného úkonu, existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči
dlžníkovi, preukázanie kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka, preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť
veriteľa, ak je tento úmysel druhej strane (odporcom) známy, pričom právny úkon musí byť vykonaný v
posledných troch rokoch (t.j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby).44. O existencii a platnosti darovacej zmluvy uzavretej v apríli 2016 medzi otcom žalovaného a
žalovaným, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach opísaných

vyššie na žalovaného, nebolo medzi stranami pochýb, súd preto vychádzal zo zhodného tvrdenia strán
a jej existnciu a platnosť mal za preukázanú.

45. Pokiaľ ide o vymáhateľnú pohľadávku, jej existencia bola v konaní takisto preukázaná. Súdu sú
známe rozdielne právne názory na otázku „vymáhateľnosti“ pohľadávky. Súd sa prikláňa k názoru,

že za vymáhateľnú treba považovať takú pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v
základnom konaní (t.j. žalovateľnú); podmienkou uplatnenia odporovateľnosti teda nie je právoplatné
súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (R 44/2001). Z uvedeného dôvodu postačovalo na začatie
konania už samotné podanie žaloby opísanej vyššie na Okresnom súde Bratislava V a nebolo potrebné
vyčkať na právoplatné skončenie konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. XCbZm
XX/XXXX. Súd sa stotožňuje s názorom vyjadreným v komentári k OZ z edície C.H.Beck, kde sa uvádza,

že časový okamih, od ktorého je subjektívne právo vybavené právnym nárokom, a teda moment, od
ktorého nadobudne pohľadávka vlastnosť vymáhateľnosti v zmysle súdnej žalovateľnosti, sa nazýva
actio nata, okamih zrodu žaloby, resp. vzniku žalobného práva veriteľa. Z toho jednoznačne vyplýva,
že vymáhateľnosť časovo predchádza vykonateľnosti pohľadávky. Vyžadovanie existencie exekučného
titulu ako predpokladu vzniku subjektívneho odporového práva by nenáležite znevýhodňovalo veriteľa.

46. Tretím predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby je preukázanie kvalifikovaného zmenšenia
majetku dlžníka, v danom prípade teda majetku otca žalovaného. Musí sa teda jednať o úkon, ktorý
veriteľa v jeho možnosti domáhania sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka ukrátil. V danom prípade
nepochybne bezodplatným prevodom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 2/3 na nehnuteľnostiach

opísaných vyššie z otca žalovaného na žalovaného prišlo objektívne k ukráteniu žalobcu v možnosti
domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky z majetkovej sféry otca žalovaného. Podľa názoru súdu je
irelevantné, že sa jedná o nehnuteľnosť zaťaženú záložným právom v prospech iného subjektu, nakoľko
tento fakt sám osebe ešte nevylučuje možnosť uspokojenia pohľadávky veriteľa z predmetu zálohu.
Súhlas záložného veriteľa s exekúciou na záloh totiž nie je vylúčený. Navyše, nie je preukázané, aká je v

súčasnosti výška pohľadávky zabezpečenej záložným právom zriadeným na predmetné nehnuteľnosti.
Ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku otca žalovaného by neprišlo, ak by jeho zvyšný majetok
objektívne v čase odporu na uspokojenie žalobcu postačoval. V takom prípade by nebolo možné žalobe
vyhovieť. Je však treba zdôrazniť, že v odporovacom konaní zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k
tejto skutočnosti, t.j. k dostatočnej solventnosti dlžníka, žalovanú osobu, ktorá mala z odporovaného

právneho úkonu prospech. Bolo teda na žalovanom, pokiaľ uviedol, že jeho otec má majetok, má podiely
v obchodných spoločnostiach, aby tento špecifikoval a preukázal, že sa jedná o majetok v takej hodnote,
z ktorej by mohol žalobca uspokojiť svoju pohľadávku. Dôkazné bremeno v tomto smere však neuniesol.

47. Ďalším predpokladom pre úspešnosť odporovacej žaloby je existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka.

Avšak v prípade, že odporovaný právny úkon bol urobený medzi blízkymi osobami, ako je tomu
v predmetnej veci, sa ukracujúci úmysel dlžníka predpokladá a úspechu odporovacej žaloby môže
žalovaný zamedziť len vtedy, ak preukáže, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohol poznať. Nakoľko predmetná darovacia zmluva bola uzavretá medzi otcom a synom, teda
blízkymi osobami, úmysel otca žalovaného ukrátiť veriteľa sa predpokladá ex lege. Skutočný úmysel

otca žalovaného nie je na účely procesného úspechu žalobcu relevantný. Z toho dôvodu je tiež
právne irelevantné, kedy a z akého dôvodu prišlo k finančným problémom spoločnosti G., s.r.o. ako
aj to, že v čase uzavretia darovacej zmluvy si spoločnosť svoje záväzky voči žalobcovi plnila. Zákon
súčasne konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že žalovaný úmysel svojho otca ukrátiť veriteľa poznal.
Bolo teda na žalovanom, aby preukázal, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol tento úmysel svojho

otca odhaliť. Žalovaný síce preukázal, že pred uzavretím predmetnej darovacej zmluvy sa náležite
oboznámil s podnikateľskými aktivitami spoločnosti svojho otca, s jej záväzkami, platobnou disciplínou
ako aj so záväzkami otca ako fyzickej osoby, avšak práve v súvislosti s tým sa dozvedel o existencii
vyššie uvedenej blankozmenky ako aj o tom, že otec ako fyzická osoba sa svojím majetkom ako
zmenkový ručiteľ zaručil za záväzky spoločnosti G., s.r.o., ktoré mala voči žalobcovi. V takomto

prípade je podľa názoru súdu z podstaty veci vylúčená možnosť vyvrátiť zákonnú domnienku ohľadom
vedomosti žalovaného o ukracujúcom úmysle svojho otca, naopak, je možné konštatovať, že vzhľadom
k informáciám o existencii blankozmenky a o záväzku otca, ktorý na seba zmenkovým ručením
prevzal, žalovaný ukracujúci úmysel otca poznal, resp. tento poznať mohol. Je pritom nepodstatné,že blankozmenka v čase podpisu darovacej zmluvy ešte nebola vyplnená, ako namietala žalovaná
strana. V zmysle platnej právnej judikatúry pre posúdenie možnosti odporovať právnym úkonom dlžníka,
ukracujúcich veriteľa, postačuje, aby dlžník sledoval svojim konaním skrátenie akejkoľvek pohľadávky

svojho veriteľa, nie je vôbec rozhodné, či išlo o pohľadávku splatnú či nesplatnú, prípadne budúcu, alebo
či pohľadávka bola vykonateľná.

48. Je teda kumulatívne naplnená ako subjektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v úmysle otca
žalovaného ukrátiť žalobcu, tak aj objektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v reálnom úbytku

v majetkovej sfére otca žalovaného.

49. Keďže žaloba bola podaná v lehote stanovenej zákonom, teda do troch rokov od uzavretia darovacej
zmluvy medzi žalovaným a jeho otcom (darovacia zmluva bola uzavretá v apríli 2016 a žaloba bola
na súde podaná v auguste 2018), je možné uzavrieť, že boli splnené všetky zákonom stanovené
predpoklady pre úspešné podanie odporovacej žaloby, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku a žalobe v časti určenia neúčinnosti právneho úkonu vyhovel.

50. Dôsledkom úspešnosti odporovacej žaloby je priamo zo zákona možnosť veriteľa požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku
a ak to nie je možné, má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Nakoľko

v čase rozhodovania súdu nie je možné určiť, ktorá z dvoch vyššie uvedených možností bude v
budúcnosti pripadať do úvahy, aj vzhľadom k námietke žalovaného týkajúcej sa záložného práva tretej
osoby viaznuceho na predmetných nehnuteľnostiach, nebolo možné žalobe vyhovieť v časti uloženia
povinnosti žalovanému strpieť na predmetných nehnuteľnostiach výkon exekúcie žalobcom. Navyše,
takýto výrok je podľa názoru súdu vzhľadom k zneniu tretej vety ustanovenia §42b OZ nadbytočný. Z

toho dôvodu súd v tejto časti žalobe nevyhovel.

51. Keďže žalobca bol vo veci takmer plne úspešný, nakoľko žaloba bola zamietnutá v časti nepatrného
významu, súd žalobcovi v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným

uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.