Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 15, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119203110
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3119203110.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín, v právnej veci žalobcu: P.. Z. F., C. XXX/X, M. nad N., proti žalovanému: mjr. P..
A.. A. C., E. 7, R., o neúplnom podaní, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti podaného trestného oznámenia z a s t a v u j e. Po právoplatnosti tohto uznesenia
bude vec v časti podaného trestného oznámenia p o s t ú p e n á Okresnej prokuratúre Trenčín.

Vo zvyšnej časti podanie žalobcu podané na tunajšom súde dňa 15.04.2019, ktoré bolo doplnené
podaním žalobcu podaným na tunajšom súde dňa 02.05.2019 a 06.05.2019, o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa 15.04.2019 bolo na tunajší súd podané podanie, kde žalobca uviedol, že sa domáha majetkovej
a nemajetkovej ujmy spolu v sume 30.000,- eur s úrokom z omeškania. Uviedol, že žalovaný mu
neodborným prístupom a páchaním zločinu marenia spravodlivosti vo funkcii vyšetrovateľa spôsobil túto

ujmu, pretože uvádzal pri vydaní tam konkretizovaného uznesenia skutočnosti, ktoré sú v rozpore s
realitou. Doplnil, že bezhotovostné operácie prevodov finančných prostriedkov v sume 25.000,- eur boli
v rozpore s bližšie neurčeným platobným rozkazom realizované na účet žalobcovej bývalej manželky.

2. Keďže uvedené podanie nebolo zrozumiteľne skutkovo odôvodnené tak, aby bolo jasné, z akého
dôvodu žalobca žalobu podáva a nebolo ani jasné, čoho sa žalobca domáha, súd uznesením č.k.

15C/15/2019-10 zo dňa 23.04.2014 vyzval žalobcu na doplnenie a opravu jeho podania, a to v lehote
10 dní od doručenia predmetného uznesenia pod následkom odmietnutia podania, nasledovne:

o je potrebné jednoznačne opísať a vymedziť, akým konkrétnym konaním/nekonaním žalovaného mala
byť žalobcovi spôsobená majetková a nemajetkovú ujma (teda žalobu riadne skutkovo vymedziť),
o je potrebné špecifikovať, v akej konkrétnej sume vznikla žalobcovi majetková ujma, v čom táto

majetková ujma spočívala a tiež je nutné vysvetliť, akým spôsobom dospel žalobca k výške majetkovej
ujmy, ktorú žaluje (riadne špecifikovať, čoho sa titulom majetkovej ujmy domáha),
o je potrebné špecifikovať, v čom spočívala tvrdená nemajetková ujma a tiež je nutné uviesť, v akej
konkrétnej výške žiada žalobca priznať nemajetkovú ujmu a vysvetliť, čo žalobcu viedlo k tomu, že si
nemajetkovú ujmu uplatnil práve v žalovanej výške (riadne špecifikovať, čoho sa titulom nemajetkovej
ujmy domáha).

3. Dňa 02.05.2019 a 06.05.2019 žalobca doručil súdu doplnenie, kde uviedol, že mu mjr. P. ako
žalovaný (predtým ako žalovaný označený Jaroslav C.) páchaním zločinu marenia spravodlivosti
spôsobil majetkovú aj nemajetkovú ujmu, pričom majetková ujma je v sume 49.640,- eur a pozostáva
z bezdôvodne prevedených peňazí na účet manželky 25.000,- eur, bližšie neopísaná suma 7.000,-
eur za predaj garáže, bližšie neopísané súdne trovy 2.770,- eur, bližšie neurčené palmáre pre právnu

zástupkyňu žalovanej 870,- eur, bližšie neopísané náklady na úroky na splácanie spotrebného úveru
od SLSP, a.s. v sume 4.000,- eur a bližšie neopísaná strata pri predaji auta Alfa Romeo P. v sume10.000,- eur. V nemajetkovej ujme si chce uplatniť odškodnenie za stratu občianskej bezúhonnosti, za
krivéobvinenie,hrubýnátlakastratupokojnéhoživotanadôchodku,sumunemajetkovejujmyneuviedol.
Doplnené skutkové vymedzenie podania je zmätočné, týka sa nezrozumiteľne prevodov súm 10.000,-

eur a 15.000,- eur, a sumy 30.322,64 eur, z obsahu neho nie je jednoznačne zrejmé, na akom základe
sa žalobca domáha svojich nárokov.

4. Vo vzťahu k porušovaniu zákona žalobca uviedol, že vyšetrovateľ OR PZ OKP v Trenčíne sa
mal dopustiť spáchania zločinu marenia spravodlivosti pri vydaní uznesenia ČVS: ORP-1085/1-OVK-

TN-2013.

5. Podľa § 3 a 4 Civilného sporového poriadku (CSP), Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne
spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné
spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

6. Podľa § 10 ods. 1 CSP, Ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd
konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení prokuratúra chráni práva a

zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

8. Podľa ods. 2 prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať
opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na
obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti

je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov
zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,
právnických osôb a štátu.

9. Podľa § 4 ods. 1, písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení pôsobnosť

prokuratúry vykonávajú prokurátori trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov
a dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného
zákona a v prípravnom konaní.

10. Podľa § 196 ods. 1 Trestného poriadku Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi.

Prokurátor a policajt bez meškania upovedomia Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom
oznámení, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. O prijatí trestného oznámenia
podaného poškodeným vydá prokurátor alebo policajt písomné potvrdenie, ktoré musí obsahovať čas
a miesto podania, označenie orgánu, ktorý trestné oznámenie prijal, a základné skutočnosti trestného
oznámenia. Ak bolo trestné oznámenie podané poškodeným ústne, prokurátor alebo policajt poskytne

na žiadosť poškodeného odpis zápisnice o oznámení.

11. Časť podania žalobcu, ktorým žalobca poukazuje podozrenie zo spáchania trestného činu marenia
spravodlivosti, je podanie žalobcu potrebné posúdiť ako trestné oznámenie. Výlučne v trestnom konaní
sa preverujú skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spáchaniu trestného činu a výlučne v trestnom konaní

súd ukladá trest, ale až po tom, čo prokurátor podá vrámci trestného konania na súd obžalobu.
Pri skúmaní podmienok konania súd tak zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania v tejto
časti, a to nedostatok právomoci súdu konať o podanom trestnom oznámení žalobcu. Nakoľko však
preverovanie trestných oznámení, rozhodovanie o začatí trestného stíhania, príp. rozhodovanie o
vznesení obvinenia nespadá do právomoci súdu, súd v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 CSP konanie

v časti podaného trestného oznámenia žalobcu zastavil s tým, že po právoplatnosti bude vec v tejto
časti postúpená Okresnej prokuratúre Trenčín ako orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí rozhodovanie
o týchto otázkach.

12. Vo zvyšku podania žalobcu by mohlo ísť podľa obsahu o žalobu, avšak táto aj napriek jeho

doplneniu, nemá všetky náležitosti riadnej žaloby. Žalobný petit (teda časť žaloby, v ktorej sa uvádza,
čoho sa žalobca domáha) i napriek doplneniu je neurčitý a nevykonateľný, skutkové vymedzenie je
nezrozumiteľné, zmätočné a okrem toho doplnením žaloby sa stal nejasným aj subjekt, ktorý má byť
žalovaným.13. Podľa § 129 Civilného sporového poriadku, (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho

sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto
podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2)
V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba
doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie
nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní

pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1
najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní
proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

14.Podľa § 132 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie označenie strán, pravdivé a úplné

opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2)
Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k
žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

15. Vo vzťahu k žalovanému súd uvádza, že tento bol v prvotnom podaní doručenom súdu dňa

15.04.2019 označený ako mjr. Ing. A.. A. C., kdežto v doplneniach je ako žalovaný označený mjr. P.. A..
A. S. a navyše ako osoba, ktorá sa mala dopustiť bezdôvodného obohatenia bola v doplnení označená
bývalá manželka žalobcu G. F., a teda je pochybné, koho žalobca mienil ako žalovaného v tomto konaní
vôbec žalovať. Už len pre túto nejednoznačnosť nie je možné v konaní pre túto vadu pokračovať.
16. Okrem toho skutkové vymedzenie žaloby je nezrozumiteľné, nejasné a nie je na podklade neho

možné dovodiť, na akom skutkovom základe žalobca sa domáha jednotlivých nárokov. Žalobca
vo všeobecnosti je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a
konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. To
vyplýva predovšetkým z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého žalobca zasadne
disponuje konaním a jeho predmetom. Žalobca tak musí jednak uviesť relevantné skutkové tvrdenia,

z ktorých vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy, ako i
konkretizovať návrh na poskytnutie súdnej ochrany - návrh na rozhodnutie súdu. Opis rozhodujúcich
skutočností je dôležitou súčasťou žaloby, pričom vecnému prejednaniu žaloby bráni skutočnosť, ak
žaloba neobsahuje popísanie skutočností, resp. aj to, ak je ich popísanie natoľko neúplné, neurčité či
nezrozumiteľné, že nemožno bez ďalšieho určiť, aký presný skutok má byť predmetom konania. Žalobca

pre perfektnosť žaloby musí uviesť základné skutočnosti, ktoré súd musí mať k dispozícii, aby mohol
posúdiť, o čom a na akom podklade má rozhodnúť. Tieto skutočnosti slúžia k individualizácii nároku
a musia byť vymedzené v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné určiť dôvody podania
žaloby, identifikovať nárok a aby mal súd jasno v tom, aké skutočnosti žalobcu viedli k podaniu žaloby a
čím žalobca odôvodňuje opodstatnenosť svojho nároku. Žalobca zmätočne opisuje prevody finančných

prostriedkov v sume 10.000,- eur, 15.000,- eur a spomína rovnako tak prevod v sume 30.322,64 eur,
pričom z takto opísaného skutkového stavu nemožno vyvodiť, na podklade akých skutočností sa svojho
nároku v konaní mieni domáhať, akým konkrétne vymedzením konaním či nekonaním konkrétnej osoby
mala byť spôsobená žalobcovi škoda v uvádzanej výške 25.000,- eur. Okrem toho ďalšie žalované
sumy 7.000,- eur (za predaj garáže), 2.770,- eur (trovy konania), 870,- eur (palmáre právnej zástupkyne

žalovanej), 4.000,- eur (úroky na splácanie úveru) a 10.000,- eur (strata pri predaj auta), neboli absolútne
nijako skutkovo vymedzené, žalobca len uviedol, že sa ich domáha v tomto konaní bez ďalších bližších
skutočností,zktorýchbybolomožnézistiť,oakénárokysajedná,keďžeotýchtonárokochvodôvodnení
žaloby nie je ani zmienka. Žalobca tak riadne neopísal rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie jeho
nároku, aby súd mal jasno v tom, čím žalobca svoju žalobu odôvodňuje. Ak žiadal žalobca nahradiť

aj nemajetkovú ujmu, tiež z obsahu podania nemožno zistiť, akým konaním malo dôjsť k údajnému
zásahu do súkromnej sféry žalobcu, žalobca len bez ďalšieho uviedol, že došlo k strate občianskej
bezúhonnosti, krivému obvineniu, nátlaku a strate pokojného života na dôchodku, ale nevymedzil nijako
bližšie skutkovo kto, takýto zásah mal učiniť, akým konaním či nekonaním, ani svoj nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy nijako bližšie nešpecifikoval ani nevymedzil. Ani pre túto vadu nemožno o podaní

ďalej konať.

17. Súd konštatuje, že nedostatky je potrebné vztiahnuť aj na žalobný petit, resp. žalobný návrh (návrh
na výrok rozsudku súdu), ktorý musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, žesúd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné
práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie
práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné,

prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo
nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to,
aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). Ako už
bolo uvedené, ak aj žalobca uviedol, že sa domáha majetkovej škody v konkrétnej výške (spolu 49.640,-
eur) pozostávajúcej z jednotlivých čiastkových nárokov, vo vzťahu k nim, tak ako už bolo uvedené v

predošlom odseku, absentuje riadne skutkové odôvodnenie, nie je možné ani vyvodiť, na akom základe
ich žalobca žiada a akým spôsobom dospel k ich výške. Čo do náhrady nemajetkovej ujmy túto žalobca
nadruhejstranenielenženeodôvodnil,aleaninevyčíslil,jejvýškuneuviedolanivpôvodnompodaní(kde
chcel majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu spolu v sume 30.000,- eur bez rozdelenia, koľko pripadá
na jeden a koľko na druhý nárok) a v doplnení síce uviedol výšku majetkovej škody, ale vôbec nevyčíslil
výšku žiadanej nemajetkovej ujmy, v dôsledku čoho súd nevie, o čom konkrétne v tejto časti má konať.

Aj toto je vada, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať.

18. Bez toho, aby bolo nepochybne zrejmé, čoho presne a konkrétne sa žalobca domáha, voči komu
konkrétne a na akom jednoznačnom skutkovom základe, nemožno považovať podanie žalobcu (ani po
jeho doplnení) za žalobu so všetkými náležitosťami v zmysle cit. ustanovení CSP. Súd žalobcu pritom

výslovne poučil, aké sú nároky na žalobný návrh, na odôvodnenie žaloby, ako podanie treba doplniť.
Podľa názoru súdu vyššie popísané nedostatky podania žalobcu sú takou vadou, pre ktorú nemožno v
konaní pokračovať. Z týchto dôvodov súd, pri konštatovaní splnenia podmienok na odmietnutie podania
v zmysle ustanovenia § 129 CSP, rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia a vo
zvyšnej časti (nad rámec podania v časti trestného oznámenia), podanie odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.