Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 23, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/175/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116230147
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116230147.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému:
O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F., o zaplatenie sumy 104,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14Csp/76/2016-40 zo dňa 13. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14Csp/76/2016-40 zo dňa 13. februára 2018 vo výrokoch
II. a III. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšnej časti (t.j. vo výroku I.) zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
14Csp/76/2016-40 zo dňa 13. februára 2018 n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 497, § 708 ods. 1, ods. 2, § 710
Obchodného zákonníka (ďalej aj Obch. zák.) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 104,50 Eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). O trovách
konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu
(výrok III.).
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 25.11.2015 sa žalobca

domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 104,50 Eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy
104,50 Eur od 08.08.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
3. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 03.12.2014
zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb k účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX v znení obchodných podmienok pre jednotlivé produkty a VOP (ďalej aj „zmluva“) bez
povoleného prečerpania. Na základe toho žalobca viedol pre žalovaného účet, ku ktorému bola vydaná

kreditná platobná karta Maestro, zriadené služby elektronického bankovníctva s SMS notifikáciou.
Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti v zmysle bodu 3.8 VOP žalovaným (klient je povinný mať
na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok
úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke) sa žalovaný
dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal. V
zmysle 3.8 VOP pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom

zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, atď., ako aj v iných prípadoch, môže dôjsť k nepovolenému
prečerpaniu bežného účtu. Ide o automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi
účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Takéto
nepovolené prečerpanie je majiteľ účtu povinný bez zbytočného odkladu vyrovnať a po dobu
nepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúčtupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazáklade
úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. V čase nepovoleného prečerpania bola

výška úrokovej sadzby 28 % ročne. Žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom ho informoval posledným
výpisom z účtu. Žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 08.08.2016 internú účtovnú transakciu(popísanú ako „bezhotovostný prevod, vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu“, alebo „prevedenie dlhu
klienta“), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, pričom
sa nejedná o úhradu zo strany žalovaného. Tomu zodpovedá aj popis transakcie.

4. V danom prípade prvoinštančný súd nezistil, že by žalovaný vykonal pasívnu operáciu, na základe
ktorej by sa dostal so stavom účtu do debetu. Záporný zostatok predstavovali neuhradené poplatky,
úroky a podobne. Z výpisu účtu č. 3 zistil, že na účte bola dňa 08.08.2016 vykonaná kreditná operácia
vo výške 104,50 Eur, ktorej predchádzali účtované položky za vedenie účtu, úroky, príplatky za vedenie
účtu, postihnutým výkonom exekúcie.

5.Žalovanýbolvkonanínečinný,kvecisanevyjadril,tedanárokaskutkovétvrdenianepoprel.Súdpreto
základ nároku, pohľadávku žalobcu na zaplatenie sumy 104,50 Eur považoval za nespornú a zároveň
v konaní nezistil existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by sa vzťahovali k uplatnenému
nároku, alebo ktoré by mali vplyv na povinnosti spotrebiteľa - žalovaného.
6. Zároveň súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku vo výške 28 % zo žalovanej
sumy. Vychádzal z toho, že pokiaľ žalobca nárok odôvodnil vyrovnaním a zrušením účtu, musel vykonať

úkony k zrušeniu zmluvy o účte, čím zanikli vzájomné záväzkové vzťahy. Ak vykonal úhradu 104,50 Eur
na vyrovnanie záväzkov klienta, jednalo sa o plnenie za iného, teda bezdôvodné obohatenie. Nejednalo
sa o poskytnutie úveru, či neuhradený zostatok z povoleného prečerpania. Následne
súd prvej inštancie konštatoval, že bez zmluvného vzťahu nemôže vzniknúť či zotrvať nárok na zmluvné
úroky bez ohľadu na to, či sú zvýšené ako sankčné úroky alebo uplatnené v dohodnutej výške. Rovnako

zánikom zmluvy o účte zanikol celý vzájomný právny vzťah a na iné vzťahy (medzi bývalými stranami)
nemožno aplikovať ani ustanovenia VOP či obchodných podmienok, pretože tieto len dopĺňajú zmluvné
vzťahy.Súdjepritomviazanýajskutkovýmvymedzenímnároku.Pokiaľžalobcavžalobedefinovalnárok
vo výške 28 % ročne zo žalovanej sumy od 08.08.2016 do zaplatenia ako úrok,
a nie úrok z omeškania, tento v súdenej veci nepreukázal. Na základe uvedeného okresný súd žalobu

žalobcu v tejto časti zamietol.
7. Na rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie aplikoval ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP a v tejto
súvislosti konštatoval, že žalobca bol úspešný v rozsahu základného nároku (istiny) v plnom rozsahu,
čiastočne bol neúspešný v rozsahu príslušenstva istiny, ktorý netvorí základ pre výpočet trov konania.
Z tohto dôvodu priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa
domáhal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie
aj v časti uplatneného príslušenstva t. j. úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 104,50 Eur od 08.08.2016
do zaplatenia a súčasne mu prizná náhradu trov konania.

9. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného
odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP). Žalobca zopakoval svoje
skutkové tvrdenia prezentované v prvoinštančnom konaní ohľadne uplatneného príslušenstva žalovanej
pohľadávky, t.j. 28 %-ného ročného úroku za obdobie nepovoleného prečerpania žalovaného až do

zaplatenia. Podľa jeho názoru mal súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci aplikovať ustanovenie
§ 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého je postačujúce, aby veriteľ informoval spotrebiteľa
oúrokovejsadzbenatrvanlivommédiu.Žalobcazverejňujevýškuúrokovýchsadziebvúrokovejvýveske
na web stránke, a to nielen aktuálne vývesky, ale i historické, čím je splnená jeho povinnosť v zmysle §
18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o

účte. Odvolateľ tiež namietal záver konajúceho súdu o zániku záväzkových vzťahov a tiež východisko
takéhoto záveru o tom, že žalobca musel vykonať kroky k zrušeniu zmluvy. Nie je však zrejmé, akým
spôsobom súd tieto skutočnosti skúmal a čím ich mal preukázané. V danom prípade sa jedná len o
tvrdenie súdu nepodložené dokazovaním vo veci. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti konštantnú
judikatúru vo vzťahu k náležitému a správnemu odôvodňovaniu súdnych rozhodnutí (napr.

uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/201/2010 zo dňa 09.11.2010). Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je možné považovať za nedostatočne odôvodnené, jasné a určité, pokiaľ v ňom súd uviedol, že
žalobca musel zmluvu ukončiť, avšak svoj názor nepodložil náležitou právnou argumentáciou a riadne
vykonaným dokazovaním.

10. Odvolanie spolu s výzvou na vyjadrenie bolo žalovanému doručené fikciou prostredníctvom
Obecného úradu F., kde má žalovaný hlásený trvalý pobyt od XX.XX.XXXX. Ďalšie
vyjadrenia vo veci neboli doručené súdu v priebehu odvolacieho konania.11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
toto rozhodnutie v jeho zamietajúcej časti (výrok II.) ako aj v závislom výroku o trovách konania (výrok

III.) v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a v tejto časti podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšnej časti (t.j. vo výroku I.) zostal rozsudok
súdu prvej inštancie nedotknutý.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
13. Právo na spravodlivý proces je v Ústave Slovenskej republiky garantované v jej siedmom oddiele
druhej hlave (čl. 46 až čl. 50) a je primárnym ústavným východiskom pre zákonom upravené
konanie súdov a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie jeho

ochrany, a tým aj ústavnoprávnym východiskom zákonných úprav jednotlivých aspektov práva na
súdnu a inú právnu ochranu. Priestor pre ňu vytvára čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a
podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Aplikačným ústavnoprávnym limitom je čl.
51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,
ktoré toto ustanovenie vykonávajú (napr. I. ÚS 56/01, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03). Základné právo na súdnu

ochranu garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitú
kvalitu súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom, t. j. právo na spravodlivý proces (napr.
IV. ÚS 233/04, IV. ÚS 95/07). Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôrazňuje, že
základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník
konania (procesná strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s

jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno automaticky
považovať za porušenie základného práva. Podľa judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 345/09) základné
právo na súdnu ochranu je základným právom na spravodlivý proces, ktoré tvorí jeden z významných
princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy). Právo na spravodlivý proces je subjektívne verejné právo
každého účastníka právom upraveného konania voči štátu (jeho orgánom), ktorého podstata spočíva v

tom, že štát je povinný zabezpečiť každému právo na spravodlivý výsledok konania.
14. Obsah základného práva na spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný a ako to potvrdzuje
aj judikatúra ústavného súdu, patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv a princípov,
ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na nezávislý a
nestranný súd), alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť

rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu a ďalšie). Ako už bolo uvedené, základné právo
na spravodlivý proces je najvýznamnejším interpretačným hľadiskom pre všetky procesné poriadky
ustanovené zákonom. Z toho vyplýva ústavná povinnosť každého všeobecného súdu vykladať a
používať procesné normy, ktoré sú obsahom procesných poriadkov ustanovených zákonom v súlade
s princípmi a s obsahom základného práva na spravodlivý proces. Okrem toho je táto interpretácia

a aplikácia povinná rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne chápanie
spravodlivosti tak, ako to je vyjadrené v čl. 1 ods. 1 ústavy.

15. Z ust. § 220 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o
argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento

argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro
Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).17. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

18. Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd

je povinný ho riadne vyhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné právne závery. Ak súd prijme
skutkové a právne závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých
podstatných otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu
rozsudku.

19. Po preskúmaní dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd dospel

k záveru, o jeho nedostatočnom odôvodnení, nepreskúmateľnosti, ktorá vada napĺňa odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Krajský súd sa stotožnil s námietkou odvolateľa o
tom, že z dôvodov napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akého dôkazu konajúci súd
dospel ku skutkovému záveru o ukončení zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Sám žalobca v
posudzovanom prípade takúto skutočnosť netvrdil. Takto prijatému záveru súdu nezodpovedajú ani

žalobcom predložené dôkazné prostriedky. V uvedených súvislostiach je preto záver okresného súdu
predčasný, nepreskúmateľný a v rozpore zo skutkovým stavom zisteným veci. Tento jeho záver bol však
určujúci pre zamietnutie príslušenstva uplatnenej pohľadávky.

20. Na základe uvedeného bol krajský súd nútený konštatovať, že súd prvej inštancie v

odôvodnenínevysvetlilpodstatnédôvody,ktoréhoviedlikzamietnutiunárokužalobcu nauplatnené
príslušenstvo pohľadávky. Účinnú argumentáciu proti rozsudku by mohol odvolateľ prezentovať v
opravnom prostriedku len pri jasnom, zrozumiteľnom odôvodnení, čo v danom prípade nebolo splnené.

21. S predčasným skutkovým záverom je spojená aj nesprávna aplikácia práva. Odvolací súd tiež

konštatuje predčasnosť právnej úvahy konajúceho súdu vo vzťahu k právnemu posúdeniu časti žalobou
uplatneného nároku ako nároku z bezdôvodného obohatenia. Okresný súd uzavrel, že bez zmluvného
vzťahu nemôže vzniknúť či zotrvať nárok žalobcu na zmluvné úroky bez ohľadu na to, či sú zvýšené ako
sankčnéúrokyalebouplatnenévdohodnutejvýške.(pozribod16.odôvodnenianapadnutéhorozsudku).
Pokiaľ ide o nároky zo zmluvného vzťahu, skutkové tvrdenia v tomto smere produkuje žalobca. Sám

žalobca však zdôraznil, že vyrovnanie účtu internou transakciou nepovažoval za plnenie za
iného. Ak súd posúdil takto uplatnený nárok ako bezdôvodné obohatenie bez toho, aby strany o takejto
možnej právnej kvalifikácii upovedomil (rozsudok verejne vyhlásil v zmysle § 297 písm. b/ CSP, t.j bez
vecného prejednania), ide zároveň o prekvapivé rozhodnutie.

22. Závery súdu prvej inštancie ako dôsledok nedostatočného zistenia skutkového stavu veci pri
súčasnej nesprávnej aplikácii právneho predpisu viedli odvolací súd k zrušeniu rozsudku v časti
napadnutej odvolaním aj z dôvodu podľa § 289 písm. c/ CSP.

23.Popísanépochybeniavpostupeokresnéhosúdupovažovalodvolacísúdzatakpodstatné,ženevidel

dôvod ďalej sa v podrobnostiach zaoberať ďalšou argumentáciou žalobcu v jeho opravnom prostriedku,
keďže tu boli jednoznačne splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nesprávny postup súdu prvej
inštancievtakomtorozsahubynemalnaprávaťodvolacísúd,ktorýjespravidlaurčenýnato,abynáležite
vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne

vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov, preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol
účel civilného sporového konania vyjadrený v článkoch 2, 3 a 6 CSP v spojitosti s článkom 46 a násl.
Ústavy SR, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu.

24. V ďalšom konaní okresný súd vykoná dokazovanie na základe dôkazov označených

a predložených obidvomi procesnými stranami a vysporiada sa aj s prípadnými ich ďalšími
návrhmi na doplnenie dokazovania a opätovne posúdi nárok žalobcu - uplatnené príslušenstvo
pohľadávky, uplatnené žalobou. Pokiaľ súd mieni uplatnený nárok posúdiť podľa právnych predpisovspotrebiteľskéhopráva,tútosvojuúvahujetiežpovinnýriadneodôvodniťajscitáciouktomusaviažucich
zákonných ustanovení.

25. Skutkové tvrdenia ako aj dôkazy predložené žalobcom nasvedčujú tomu, že v danom prípade právny
vzťah založený predmetnou zmluvou a z neho uplatnený nárok žalobcom je zároveň potrebné posúdiť
akovzťahspotrebiteľský.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiačiastočnevyplýva,ževzťahzaložený
označenou zmluvou konajúci súd posúdil ako spotrebiteľský (čo vyplýva z ním citovaného ust. § 297
písm. b/ CSP i konštatovania nezistenia neprijateľných zmluvných podmienok), bližšie sa však súd

prvej inštancie v prejednávanej veci aplikáciou relevantných právnych predpisov spotrebiteľského práva
nezaoberal.Vdanejsúvislostidávaodvolacísúddopozornosti,žeprinezmenenejdôkaznejsituáciijepri
uplatnenom nároku zo zmluvy potrebné sa zaoberať aj príslušnými ustanoveniami zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov vzťahujúcich sa na zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo forme prekročenia
podľa § 2 písm. f/ v spojení s ust. § 1 ods. 5 citovaného zákona, účinného v rozhodnom čase.

26. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj
o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (výrok I.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý
týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)