Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/161/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117213330
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117213330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.

Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova
11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: T. R., B.. XX.XX.XXXX, X. G. XXX, v konaní o zaplatenie
5 650,18 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 09. 04. 2018
č.k. 17Csp 127/2017 -49 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 5 650,18 Eur s 5 % úrokom z omeškania z istiny 5 650,18
Eur od 27.4.2017 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku nad priznané plnenie súd žalobu z a m i e t a.

III.Žalobcamánároknanáhradutrovkonaniaodžalovanejvovýške93,06%stým,žeotrováchkonania

súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle § 262 CSP“.

2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 06.05.2016
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške
6.000 eur, ktorý mala uhrádzať v 96 splátkach po 94 eur s termínom splatnosti prvej splátky 20.05.2016
a s konečnou splatnosťou úveru 22.04.2024. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba 10,90 %, RPMN
13,34 %, priemerná hodnota RPMN 15,37 %, celková čiastka, ktorú klient zaplatí predstavovala 9.324

eur.Žalovanážalobcoviuhradilalenčasťsplátokvovýške349,82eurasplátkyprestalauhrádzaťpočnúc
januárom 2017. Listom z 21.02.2017 ju žalobca upozornil na omeškanosť splátok a vyzval ju k úhrade
dlžnejsumy222,98eurdo26.02.2017.Následnelistomz26.04.2017,keďžežalovanáneuhradilažiadnu
platbu, žalobca vyhlásil zosplatnenie úveru s tým, aby dlh vo výške 5.934,63 eur, ktorý zahŕňa aj poplatok
za vyhlásenie zosplatnenia úveru, uhradila do 06.05.2017. Žalovaná neuhradila žiadnu platbu a na
pojednávaní uviedla, že dôvodom neuhrádzania je jej slabá a ťaživá sociálna situácia. Od novembra
2016 je insolventná, nie je schopná splátky uhrádzať, v marci 2018 sa jej podarilo zamestnať sa na 5

-hodinovú úväzok s príjmom 200 eur. Manžel žalovanej ako invalidný dôchodca poberá dôchodok 165
eur a rodina z týchto finančných prostriedkov žije spolu s troma deťmi vo veku XX, XX a XX rokov.3. S poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1, 2,3,4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2, § 11
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 06.05.2016, § 7 ods. 1, § 8
ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. súd uzavrel,

že zmluvu, ktorú strany sporu uzatvorili, je zmluvou spotrebiteľskou a súd je preto povinný vykonať jej
súdny prieskum. Súd zistil, že v zmluve uvedená úroková sadzba 10,90 % nie je uvedená v správnej
výške podľa výpočtu zo vstupných údajov, a to výšky úveru, počtu a výšky splátok, ktorá podľa vzorca
výpočtom cez internetovú kalkulačku predstavuje úrok 5,66 %. Pokiaľ v zmluve žalobca stanovil výšku
celkových nákladov, ktoré musí klient zaplatiť sumou 9.324 eur, výška RPMN pri takýchto nákladoch

predstavuje 12,55 % oproti v zmluve uvedenej výške RPMN 13,34 %.

4. Súd skonštatoval, že žalobca sa dopustil klamlivého konania, ktoré vymedzuje ustanovenie § 8 ods. 1
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a predstavuje takú obchodnú praktiku, ktorá zapríčiňuje
alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie, o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil,
pretože obsahuje nesprávne informácie, ktoré sú nepravdivé alebo akýmkoľvek spôsobom je takto

uvedený do omylu. Nekalé obchodné praktiky v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona sú zakázané a
to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Následkom týchto porušení v zmysle § 11 ods. 1
písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. je takýto úver bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu súd
zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi len rozdiel medzi skutočne poskytnutou výškou úveru (6.000 eur) a
zaplatenými splátkami (349,82 eur), ktorý rozdiel predstavuje sumu 5.650,18 eur.

5. V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, žalobcovi vznikol aj nárok na úrok za omeškanie,
ktorý je vo výške zákonného úroku platného ku dňu omeškania, t.j. vo výške 5 % ročne, tak ako žiadal
žalobca. Súd preto okrem istiny 5 650,18 eura priznal žalobcovi aj úrok z omeškania od 27.04.2017 (od
zosplatnenia) do zaplatenia (I. výrok).

6. V prevyšujúcej časti nad priznané plnenie súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (II. výrok). Súd
nepriznal žalobcovi ani zmluvný úrok vo výške 10,90 % ročne z nezaplatenej istiny z dôvodu, že
vyhlásením zosplatnenia stratiť žalobca nárok na úrok z úveru a vznikol mu len nárok na úroky z
omeškania.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný vo
výške 96,43 %, neúspešný vo výške 3,57 %, pomer úspechu a neúspechu predstavuje 93,06 % a do
tejto výšky má nárok na náhradu trov konania od žalovanej s tým, že o výške trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku, proti zamietavej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Uviedol, že rozsudok v napadnutej časti je nesprávny a odvolanie odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalobca trvá na tom,
že výpočet RPMN uvedený v úverovej zmluve je správny v súlade so zákonom. Súd svoje tvrdenie

o nesprávne uvedenej výške RPMN podložil výpočtom na internetovej kalkulačke. Podľa § 19 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, RPMN sa vypočíta
podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 tohto zákona. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či súd
použil výpočet RPMN stanovený zákonom a teda či RPMN uvedená v zmluve je skutočne nesprávna.
Odôvodnenie rozsudku len odkazom na kalkulačku zverejnenú na internete je nepresvedčivé. Žalobca

má za to, že nie je možné považovať súdne rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, jasné a určité
ak súd zamietne nárok, avšak svoj názor nepodloží riadnou argumentáciou. Rovnica, podľa ktorej sa
počíta RPMN v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ako jedna z premenených vyžaduje dátum čerpania
úveru.Keďžetentoúdajsúdnemalkdispozícii,jezrejmé,ženemoholRPMNsprávnevypočítať.Žalobca
má za to, že ak mal súd pochybnosti o výpočte RPMN, mal vykonať dokazovanie vyjadrením odborne

spôsobilej osoby, resp. znaleckým dokazovaním, nakoľko žalobca má za to, že výpočet RPMN podľa
zákonom stanovenej rovnice vyžaduje odborné matematické znalosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Co 19/2017-103 zo dňa 29.11.2017, Krajského
súdu v Košiciach č.k. 9Co 114/2017 zo dňa 16.01.2018, Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co 408/2016 -
54 zo dňa 28.02.2018, Krajského súdu v Prešove č.k. 11Co 7/2018-99 zo dňa 22.03.2018 a Krajského

súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co 150/2017-90 zo dňa 24.04.2018. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutej časti zmenil, žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

9. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.10. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu,

ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej

inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní
posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym
posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II.ÚS 78/05)

12. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,

že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval
v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú
pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny, pričom aj zmluva o spotrebiteľskom úvere túto charakteristiku spĺňa.

13. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že pre bezúročnosť a bezpoplatkovoť úveru postačuje
neuvedenie čo len jednej z náležitostí vyžadovaných ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ZoSÚ).

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (06.05.2016), zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l),
s), z) a aa).
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl. 5 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa
5.4.1993, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v
písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť

o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v
súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

15. Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na
výpočet RPMN, je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický
výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť
správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvereumožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť
do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja
o RPMN uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy.

16. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je práve údaj o RPMN, pretože uvedený údaj
zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom
posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej
zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa
vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom
nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo
však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere chýba povinný údaj v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. spočívajúci v
uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Matematický výpočet RPMN podľa vzorca

uvedeného v prílohe k tomuto zákonu v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nemožno označiť za
jednoduchý. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o RPMN uvedenej v
zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti. Bez príslušného matematického výpočtu, na základe
ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN nie je spotrebiteľ schopný preveriť správnosť takéhoto
výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej

posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do
úverového vzťahu s dodávateľom.

17. S neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN zákon č. 129/2010 Z. z. v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v ust.§ 11 ods. 1 spája následok v

podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, teda už len z tohto dôvodu, t. j. s neuvedením všetkých
predpokladov použitých na výpočet RPMN zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy v ust. § 11 ods. 1 spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

18. Vzhľadom na to, že pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje absencia čo i len

jednej náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, ďalšími odvolacími námietkami žalobcu sa odvolací súd
nezaoberal, nakoľko nie sú spôsobilé zmeniť právny názor odvolacieho súdu o tom, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku

o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 2 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odvolacom konaní
bola úspešná žalovaná, ktorej však žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, ani

si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov
odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 544/2015.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).