Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15Csp/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716206937
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8716206937.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: A. I., E.. XX.XX.XXXX,
I. X. XXXX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie 597,50 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 398,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
- zo sumy 119,50 eur od 23.4.2004 do zaplatenia,
- zo sumy 119,50 eur od 23.5.2004 do zaplatenia,
- zo sumy 119,50 eur od 23.6.2004 do zaplatenia,
- zo sumy 39,88 eur od 23.7.2004 do zaplatenia,

a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 33,34%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 597,50 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 597,50 eur od 27.5.2004 do zaplatenia a na náhradu trov
konania.

2. Nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 8.4.2004 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. 7200413,
na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 398,33 eur. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať
úver v pravidelných piatich mesačných splátkach vo výške 119,50 eur. Žalovaný neplnil riadne a včas
svoj záväzok. Žalobca zosplatnil úver ku dňu 27.5.2004. Ku dňu podania žaloby neuhradil žalovaný
žalobcovi žiadnu sumu.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 15Csp/6/2016-33 zo dňa 20.09.2016, ktorý nebolo možné
doručiť žalovanému do vlastných rúk. Súd uznesením č. k. 15Csp/6/2016-48 zo dňa 03.05.2017 zrušil
platobný rozkaz č. k. 15Csp/6/2016-33 zo dňa 20.09.2016

4. Žaloba bola žalovanému doručená podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa žalobca ani žalovaný nezúčastnil. Žalobca

svoju účasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Súd podľa
§ 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti strán sporu.6. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru č. l. 11 - 12, zmluvou o úvere č. l. 19, platobným rozkazom č. l. 33,
uznesením o zrušení platobného rozkazu č. l. 48 a ostatnými, ktoré tvoria súčasť spisu, zistil nasledovný

skutkový stav:

7. Dňa 8.4.2004 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o úvere č. 7200413 (ďalej len „Zmluva“), na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 398,33 eur. Žalobca sa zaviazal splatiť úver
spolu s poplatkom vo výške 199,16 eur v piatich mesačných splátkach v sume 119,50 eur. V zmluve

absentuje RPMN. Žalovaný nesplácal splátky riadne a včas a dostal sa do omeškania. Ku dňu podania
žaloby uhradil žalobcovi 0,- eur. Žalobca si v predmetnom spore uplatnil voči žalovanému sumu 597,50
eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 597,50 eur od 27.5.2004 do zaplatenia.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským

úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretím

Zmluvy založený záväzkový vzťah, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 398,33
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať formou piatich pravidelných mesačných splátok vo výške 119,50
eur. Zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovenia § 2 písmeno b) zákona č.
258/2001 Z. z., a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, kde žalovaný je spotrebiteľom, ktorý zmluvu
uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami, bez možnosti

ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb, a žalobca je podnikateľom
v oblasti poskytovania úverov. Na túto zmluvu je teda potrebné prednostne aplikovať osobitný právny
predpis, a to zákon o spotrebiteľských úveroch, v neupravených otázkach Občiansky zákonník a
Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov (§ 52
ods. Občianskeho zákonníka v platnom znení, opierajúc sa o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3MCdo14/2014z21.04.2015Ustanovenie§52ods.2tretejvetyObčianskehozákonníka,podľaktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.)

12. Keďže súd vyhodnotil, že Zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posúdiť i podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal, či má Zmluva všetky obligatórne náležitosti vyžadované
zákonom č. 258/2001 Z. z., pričom dospel k záveru, že Zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov. Ide o podstatnú náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z..

13. Vzhľadom k tomu, že Zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované v ustanovení § 4 ods. 2 písm. g)
zákona č. 258/2001 Z. z., súd považoval poskytnutý úver v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g)
zákona č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov.

14. S poukazom na absenciu obligatórnych náležitosti Zmluvy a zákonom predpokladanej sankcie

bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, má žalobca nárok len na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov žalovanému, teda len na vrátenie reálne poskytnutej istiny bez poplatkov, úrokov a sankcií.
Žalovanému bola reálne poskytnutá suma 398,33 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi spolu sumu 0 eur.Záväzok žalovaného voči žalobcovi tak predstavuje sumu 398,33 eur, ktorý si aj žalobca uplatnil v žalobe
a na splnenie ktorého súd žalovaného aj zaviazal.

15. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

16.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka,dlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

18. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu

omeškania po 31. januári 2013.

19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Keďže žalovaný je s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči žalovanému
nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z..
V tejto súvislosti však súd uvádza, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal tvrdené zosplatnenie

úveru.Žalobcamánielenpovinnosťtvrdenia,aletaktiežajpovinnosťpreukázaniatvrdenýchskutočnosti.
Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno zosplatnenie úveru, jednotlivé splátky sa úročia úrokom z
omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivej splátky. V zmluve o úvere bola dohodnutá
splatnosť prvej mesačnej splátky dňa 22.04.2004 a splatnosť poslednej piatej mesačnej splátky dňa
22.8.2004. Vzhľadom na uvedené tak žalobca mohol požadovať úrok z omeškania z prvej splátky od

23.4.2004, z druhej splátky od 23.5.2004, z tretej splátky od 23.6.2004, zo štvrtej splátky od 23.7.2004
a z piatej splátky od 23.8.2004 (deň nasledujúci po dni splatnosti jednotlivých splátok, kedy sa dlžník
dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku).

21. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 %, hoci zákonom stanovená výška úroku z

omeškania v rozhodnom období bola vo výške 8 %. Súd je viazaný jeho návrhom, ktorý nemôže
prekročiť, preto priznal žalobcovi úrok z omeškania len vo výške 5 %. Vzhľadom na uvedené súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 119,50 eur od
23.4.2004 do zaplatenia, zo sumy 119,50 eur od 23.5.2004 do zaplatenia, zo sumy 119,50 eur od
23.6.2004 do zaplatenia a zo sumy 39,88 eur od 23.7.2004 do zaplatenia [vzhľadom na bezúročnosť a

bezpoplatkovosť úveru bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zo štvrtej splátky len sumu 39,88 eur a
nie celú splátku, čím by došlo k splneniu celej istiny (3 x 119,50 eur + 39,88 eur = 398,33 eur) - žalovaný
je teda v omeškaní so zaplatením len sumy 39,88 eur, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
úroku z omeškania v rámci štvrtej splátky len zo sumy 39,99 eur].

22. Vo zvyšnej časti prevyšujúcej istinu 398,33 eur s príslušenstvom súd zamietol žalobu ako nedôvodnú
s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pretože žalobca nemá na to zákonný nárok.

23. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

27. V súlade s citovaným ustanovením § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodol o nároku
na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol úspešný čo
do istiny vo výške 398,33 eur (66,67 % z hodnoty sporu) a neúspešný čo do istiny nad 398,33 eur do
sumy 597,50 eur (33,33 % z hodnoty sporu). Je zrejmé, že úspešnejšou stranou v spore bol žalobca,
a to v rozsahu 33,34 % (t.j. 66,67 % mínus 33,33 % = 33,34 %). Súd preto o nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, ako je uvedené v tretej vete

výroku rozsudku, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.