Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 31P/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118201376
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Topolčanská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3118201376.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky W. M., štátnej
občianky Slovenskej republiky, P., bytom N. F., Q. X/X, právne zastúpenej JUDr. Soňou Suchánovou,
advokátkou so sídlom Trenčín, Partizánska 7571/58, a manžela navrhovateľky J.. H. M., štátneho
občana Slovenskej republiky, M., bytom N. F., Q. K. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu W. M., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej

kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov W. M., rodenej K. a J.. H. M., rodeného M., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané
v knihe manželstiev matričného úradu mesta N. F. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por.
č. X s a r o z v á d z a.

Maloletá W. M. s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j edo osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Otec dieťaťa j e p o v i n n ýprispievať na výživné pre maloletú W. sumou 300,- eur mesačne, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, pričom
výživné 250,- eur mesačne j e otec p o v i n n ý zasielať k rukám matky maloletej a sumu

50,- eur mesačne zasielať na tvorbu úspor na osobitný účet maloletej, ktorý za týmto účelom zriadi na
meno maloletej W. matka a oznámi názov peňažného účtu a číslo účtu otcovi v lehote do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorý účet Okresný súd Trenčín zároveň vinkuluje na
výber peňazí v spojení len so súhlasom súdu.

Styk otca s maloletou W. s a n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej W.. V návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorili dňa
XX.XX.XXXX po trojročnej známosti. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické, a to asi 5 rokov.
Postupne začalo dochádzať medzi nimi k nezhodám z dôvodu, že mali rozdielne názory, a následne aj
citové odcudzenie spôsobené rozdielnosťou pováh a veľkým vekovým rozdielom medzi partnermi. Na

dôraznú žiadosť manžela navrhovateľka opustila ich spoločnú domácnosť v B. XXXX a odsťahovala sa
spolu s maloletou dcérou do nájomného bytu. Od tejto doby účastníci konania spoločne nehospodária,
nevedú spoločnú domácnosť a žijú oddelene. V záujme dcéry sa snažili obnoviť partnerský vzťah tak, žeabsolvovali spoločnú dovolenku v lete XXXX, avšak bezúspešne. V súčasnosti majú účastníci úplne iné
priority, záujmy, ako aj názorové hodnoty a citovo sa úplne odcudzili. Ich manželstvo je len formálnym
zväzkom, ktorý neplní svoj spoločenský význam a účel a niet žiadnej nádeje na obnovenie manželského

spolužitia. Komunikácia účastníkov sa obmedzila na záujmy a potreby spoločného dieťaťa. Maloletá W.
má t.č. X rokov, je žiačkou X.. ročníka ZŠ, nosí okuliare a navštevuje Y. ambulanciu. Navrhovateľka je
zamestnaná ako P. obchodnej spoločnosti V. so sídlom F. s priemerným mesačným príjmom 660,- eur
netto. Poberá rodičovské príspevky na dve deti. Manžel navrhovateľky je zamestnaný ako M. so sídlom
F., R.. Spolužijúcou osobou v domácnosti navrhovateľky je jej matka. Navrhovateľka žiadala, aby súd ich

manželstvo rozviedol a maloletú W. zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že ju budú zastupovať
a spravovať jej majetok obaja rodičia, otec bude povinný prispievať na výživné pre maloletú W. sumou
300,-eurmesačnevždydo15.dňavmesiacivopred,súčinnosťouodprávoplatnostirozsudkuorozvode
manželstva, pričom výživné 250,- eur bude otec povinný zasielať k rukám matky a sumu 50,- eur na
tvorbu úspor na účet maloletej, ktorý za týmto účelom zriadi matka a oznámi názov peňažného ústavu
a číslo účtu otcovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorý účet súd

zároveň vinkuluje na výber peňazí v spojení len so súhlasom súdu. Styk otca s maloletou W. nežiadala
upraviť. O trovách konania žiadala rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu vyjadril písomne. Nesúhlasil s rozvodom ani s dôvodmi, ktoré

uvádzala navrhovateľka v návrhu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela navrhovateľky, oboznámením listinných
dôkazov a zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z tohto manželstva pochádza jedno
dieťa, maloletá W., nar. XX.XX.XXXX.

4. Z výsluchu navrhovateľky mal súd za preukázané, že manželstvo bolo usporiadané asi 5 rokov. Potom
začalo medzi nimi dochádzať k rozdielnym názorom na výchovu všetkých detí, nakoľko navrhovateľka
má z mimomanželského vzťahu dcéru K., nar. XX.XX.XXXX a manžel navrhovateľky má syna V. M.,
nar. XX.XX.XXXX. U navrhovateľky ide o manželstvo prvé a u manžela navrhovateľky o manželstvo

druhé. Ich vzájomné nezhody viedli k tomu, že manžel navrhovateľku požiadal v B. XXXX, aby odišla zo
spoločnej domácnosti. V snahe riešiť problémy, navštevovali následne 3 mesiace odborné poradenstvo
na referáte. Urobili tak za účelom zlepšenia komunikácie ohľadne dcéry W.. Intímny život nevedú
spolu od konca roku XXXX a nehospodária spolu odkedy opustila spoločnú domácnosť. Navrhovateľka
poukazovala na to, že už takmer X,X roka nežijú v spoločnej domácnosti ako manželia. Viac ako dva

roky sa intímne nestýkajú, nehospodária spolu, nespĺňajú žiadny z atribútov fungujúceho manželského
zväzku. Navrhovateľka považuje manželstvo za trvalo rozvrátené bez možnosti obnoviť manželský
zväzok. Poukázala na to, že aj keď je manžel opačného názoru, nemožno ju nútiť, aby zotrvala v
disfunkčnom manželstve. Uznala, že terapia na referáte úradu práce priniesla pozitívne výsledky, čo sa
týka komunikácie ohľadne maloletej W., no však navrhovateľka sa podrobila tejto terapii len v záujme

svojho dieťaťa, nie v záujmu obnovy manželského zväzku. Dr. S. po trojmesačnej terapii skonštatovala,
že obnovenie manželského zväzku zo strany navrhovateľky nie je možné.

5. Z výsluchu manžela navrhovateľky bolo súdom zistené, že je pravdou, že manželku požiadal, aby
opustila spoločnú domácnosť. Použil na to vulgárny výraz, ktorý dodnes ľutuje. Asi po dvoch mesiacoch

sa pokúsili o urovnanie vzťahov, a tiež sa podrobili odbornému poradenstvu. Výsledkom terapie bolo, že
každý víkend sa stretáva ich celá rodina a trávia spolu víkendy, absolvujú návštevy a výlety. Dôvodom
odchodu manželky zo spoločnej domácnosti bol ich intímny život. V ich manželstve nikdy nedošlo k
nevere, násiliu, alkoholizmu, alebo že by sa o rodinu nestaral. Poukázal na to, že pokiaľ by pokračovali
v terapii, ich manželstvo sa dá zachrániť, a to najmä kvôli dcére, a vzhľadom k tomu, že manželku má

stále rád.

6. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že podľa tvrdenia navrhovateľky bolo manželstvo usporiadané
asi 5 rokov. Príčinu rozvratu manželstva videla navrhovateľka v rozdielnych názoroch na výchovu detí
a spoločný život. Manžel navrhovateľky príčinu rozvratu manželstva videl v rozdielnosti názorov na

výchovu detí a spoločný intímny život. Manželstvo však nevidel tak vážne rozvrátené, že by nemohlo
dôjsť k obnove manželského spolužitia.7. V danej veci mal súd na základe výsluchu účastníkov konania za to, že trvalé a pevné spoločenstvo
založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti,
vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené. Manželia už nežijú v spoločnej

domácnosti od B., kedy navrhovateľka na žiadosť manžela navrhovateľky spoločnú domácnosť opustila.

8. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX boli upravené
rodičovské práva a povinnosti k maloletej W..

9. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery

rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona
o rodine.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

12. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu
detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si
vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav,
ktorýmábyťibavýnimočnýmriešenímbezvýchodiskovejsituácie,vprípadoch,keďvážnystavnarušenia

vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva.
K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§
22 Zákona o rodine).

13. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu účastníkov, mal súd za

preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými
zákonnýmiustanoveniami.Nakvalitumanželstvapôsobiapredovšetkýmsamijedinci,ktoríhouzatvárali.
V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy
medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré
bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh

manželstva, spoločné záujmy. Od B. títo už ani nežijú v spoločnej domácnosti. Intímne spolu nežijú od
konca roka XXXX. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža
a ženy zo strany navrhovateľky bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia. Vzhľadom na postoj
navrhovateľky nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia, keďže nikoho nie je možné nútiť,
aby zotrval v disfunkčnom manželstve. Preto i napriek veľkej snahe manžela navrhovateľky o záchranu

manželstva súd manželstvo účastníkov rozviedol.

14. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú
súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie,
rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre

celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie
vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.

15. Zákon o rodine číslo 36/2005 Z. z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na
úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon

zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu
záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 113 O.s.p.).16. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň

jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

17. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o

rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Navrhovateľka je zamestnaná ako P. v obchodnej spoločnosti V. so sídlom F., kde dosahuje
priemerný mesačný príjem vo výške 780,28 eur netto. Poberá rodinné prídavky na dve deti. Má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k dcére K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je študentkou vysokej školy E. L. v C.. Otec

dieťaťa T. R. na jej výživu platí 125,- eur mesačne. V škole sa uhrádza školné 2.000,- eur ročne.
Navrhovateľka s deťmi žije v 2-izbovom nájomnom byte, kde za náklady na bývanie hradí 260,- eur
mesačne. V byte s ňou a dcérami žije aj jej matka.

21. Manžel navrhovateľky je zamestnaný ako M. v obchodnej spoločnosti D. s priemerným mesačným

príjmom vo výške 2.673,40 eur netto. Býva v 3-izbovom byte, ktorý má vo výlučnom vlastníctve, a kde
uhrádza náklady na bývanie vo výške cca 220,- eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Tvrdil,
že je ochotný prispievať na výživu maloletej W. sumou 200,- eur mesačne s tým, že sa nebude realizovať
tvorba úspor a naďalej bude prispievať maloletej W. na ním založený účet na jeho meno sumou 50,-
eur mesačne, nakoľko chce mať peniaze, ktoré chce dať dcére, pod kontrolou. S týmto nesúhlasila

navrhovateľka, ktorá poukazovala na to, že svoj návrh v časti určenia výživného považuje za absolútne
dôvodný. Skutočnosť, že otec uviedol, že chce robiť tvorbu úspor na svojom účte, svedčí len o tom,
že sa nejedná o skutočnú tvorbu úspor dieťaťa. V možnostiach a schopnostiach otca je prispievať na
výživu maloletej W. sumou, ktorú navrhuje, a ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej so
zachovaním jej doterajšej životnej úrovne.

22. Maloletá W. má t.č. X rokov, je žiačkou X.. ročníka ZŠ. Nosí okuliare. S otcom majú vzájomne dobré
vzťahy.

23. Kolízna opatrovníčka v prípade rozvodu doporučila na čas po rozvode zveriť maloleté dieťa matke

a výživné určiť na maloletú W. tak, ako navrhuje matka.24. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej W., súd rozhodol tak, že túto za
súhlasu otca ako aj kolízneho opatrovníka zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať
a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.

25. Pokiaľ ide o určovanie vyživovacej povinnosti súd prihliadal na vek dieťaťa, jeho odôvodnené
potreby, so zohľadnením zdravotných problémov, možností, schopností a majetkových pomerov otca,
a určil výživné na maloletú W. sumou 300,- eur mesačne, z toho sumu 250,- eur mesačne na bežné
výživné a sumu 50,- eur mesačne na tvorbu úspor za použitia § 63 ods. 3 Zákona o rodine.

26. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

27. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

28. V prípade tejto veci navrhovateľka nežiadala styk otca s maloletým dieťaťom upraviť, s čím otec
súhlasil.

29. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa
manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným

zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie
označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis

alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).

Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).