Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/65/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613213012
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6613213012.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci žalobcu: G. Z., I..

XX.XX.XXXX, Z. L. R., XXX XX Y., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému: Rapid
life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom Rastislavova 68, 040 01 Košice, IČO: 47 231 85, v
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, IČO: 44 325 452 sp.
zn. 3C/2285/2012 zo dňa 19.01.2012.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike Okresnému súdu Lučenec súdny poplatok
331,50 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia v tejto právnej veci.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou, ktorá bola doručená Okresnému súdu Lučenec dňa 12.07.2013 domáhal
zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO:
44 325 452, v konaní vedenom pod sp.zn. 3C/2285/2012 zo dňa 19.01.2012.

V súlade s ustanovením § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zároveň žiadal
odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so spoločnosťou Rapid life životná poisťovňa, a.
s., IČO: 31 690 904 so sídlom Garbiarska 2, Košice poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX. Žalovaný
"Návrhom na začatie konania o zaplatenie sumy 167,70 Eur a návrhom na splátkový

kalendár" zo dňa 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice uplatnil osobitnú pohľadávku vo
výške 167,70 Eur. Rozsudkom rozhodcovského súdu zo dňa 19.01.2012 jemu ako spotrebiteľovi bolo
uložené zaplatiť žalovanému sumu 167,70 Eur a trovy rozhodcovského konania vo
výške 276,- Eur.

Príslušnosť rozhodcovského súdu podľa názoru žalovaného bola daná na základe rozhodcovskej
doložky uvedenej v časti XV všeobecných poistných podmienok (ďalej VPP), ktorá vyžaduje od žalobcu,

aby všetky spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Žalobca v žalobe tvrdil, že uvedené poistné podmienky boli dojednané v rozpore s
ustanoveniami§53ods.2a3Občianskehozákonníka(ďalejOZ),podľaktorýchaj vuvedenomprípade a v uvedenom znení rozhodcovskej doložky nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú
doložku tak, ako to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník.

Poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák. č. 244/2002 Z. z. v tom, že rozhodcovskou doložkou v znení
predmetnej poistnej zmluvy došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko ide o
zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom v zmysle ustanovenia § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto zmluva podľa žalobcu predstavuje ukážkový príklad zmluvnej

nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane -
spotrebiteľovi. Zmluvu nemal spotrebiteľ možnosť upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v
takomto znení mu na podpis bola predložená.

Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli povinnému
známe a o ich obsahu nebol informovaný. Žalobca nemal žiadnu možnosť voľby iného súdu a už

vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac znevýhodňuje jej postavenie. Navyše v zmluve, ale aj vo všeobecných
obchodných podmienkach absentujú akékoľvek dohody a pravidlá o výbere rozhodcu. V procese
tohto sporu absentuje ústavná zásada ústnosti, nakoľko konanie prebehlo na základe písomností
predložených iba žalovaným a okrem toho je konanie pred rozhodcovským súdom pre žalobcu ako
spotrebiteľa prísnejšie, a to pre kratšiu lehotu na podanie odporu, len 5 dní a na odpor sa prihliada

len ak bol zaplatený súdny poplatok. Zároveň pre rozhodcovské konanie sa platia vysoké poplatky bez
možnosti oslobodenia spotrebiteľa od platenia poplatkov.

Podstatou rozhodcovského konania by podľa názoru žalobcu malo byť prostredníctvom zmluvnej
voľnosti záväzkový vzťah doplniť a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského

súdu, ktorý si vybrala jej protistrana.

Žalobca po vydaní rozhodcovského rozsudku nemal prakticky žiadnu možnosť v
rámci dvojinštančného konania žiadať o preskúmanie rozhodnutia. Poukázal pritom aj na rozhodnutie
Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 01.11.2011 pod sp. zn. II.ÚS 2164/10, z odôvodnenia

ktorého okrem iného vyplýva, že: "zmluvná autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde
existujeinézákladnéprávojednotlivcaaleboústavnýprincípaleboinýústavnechránenýverejnýzáujem,
ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu proporcionálne obmedziť.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Dňa 18.03.2014 podal návrh na

prerušenie konania.

Uznesením č.k. 9C/65/2013-148 zo dňa 07.05.2014 Okresný súd Lučenec návrh žalovaného na
prerušenie konania zamietol.

Uznesením č.k. 9C/65/2013-151 tunajší súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn.
3C/2285/2012 vydaného Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.01.2012 až do právoplatného rozhodnutia
v tejto veci, vedenej pod sp. zn. 9C/65/2013.

Krajský súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 30.04.2015 č.k. 17Co/710/2014-183 uznesenie

tunajšieho súdu č.k. 9C/65/2013-148 potvrdil.

Krajský súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 30.04.2015 č.k. 17Co/711/2014-185 uznesenie
Okresného súdu Lučenec č.k. 9C/65/2013-151 zo dňa 15.05.2015 potvrdil. V odôvodnení Krajský súd
Banská Bystrica poukazuje na tú skutočnosť, že zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní priamo

v § 40 upravuje možnosť na návrh účastníka konania odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
v prípade, ak účastník rozhodcovského konania podá žalobu na príslušnom súde.

Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 23.09.2015. Na tomto pojednávaní súd rozhodol

rozsudkom č.k. 9C/65/2013-282 tak, že návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, IČO: 44 325 542, spisová značka 3C/2285/2012 zo dňa
19.01.2012 zamietol.Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd Banská Bystrica uznesením č.k.
16Co/1047/2015-312 zo dňa 28.01.2016 rozsudok Okresného súdu v Lučenci zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

V odôvodnení poukazuje na tú skutočnosť, že podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 31. 12. 2014 ( ďalej len "ZoRK") účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť

rozhodcovskej zmluvy, a podľa písm. g) toho istého ustanovenia, len ak bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).

Podľa § 41 ods. 1, veta prvá ZoKR, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku ( zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 01.
2015) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom
2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie

exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské
rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Podľa § 243d ods. 2 na exekučné
konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 372w Občianskeho súdneho poriadku, spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o
ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a
dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

Okresný súd odôvodnil rozhodnutie, ktorým zamietol žalobný návrh tým, že právna úprava uvedená
v § 243d Exekučného poriadku anulovala právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia
sa navrhovateľ domáhal, a z toho dôvodu stratilo súdne konanie o návrhu na zrušenie sporného
rozhodcovského rozsudku význam a predmet konania zanikol.

Uvedený právny záver okresného súdu nie je správny.

Znenie § 372w Občianskeho súdneho poriadku, obsahujúce prechodné ustanovenia k úpravám účinným
od 1. januára 2015 stanovuje povinnosť súdu dokončiť spor o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej

zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného
predpisu (zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), ktoré začali na súde pred
01. 01. 2015 a do tohto dátumu neboli právoplatne ukončené. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je
v zmluvnom vzťahu s odporcom, s ktorým uzavrel poistnú zmluvu obsahujúcu spornú rozhodcovskú
doložku na základe ktorej bol vydaný sporný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa v konaní

domáha v postavení spotrebiteľa. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na návrh spotrebiteľa
nestratilo zmysel nadobudnutím účinnosti § 243d ods. 1 Exekučného poriadku. V dôsledku účinnosti §
243d ods. 1 Exekučného poriadku rozhodcovský rozsudok vydaný pred 1. januárom 2015 nezanikol,
nezrušil sa, nezanikla jeho právoplatnosť, uvedenou právnou úpravou nebol anulovaný, len dňom 1.
apríla 2015 nie je vykonateľným exekučným titulom, ak do 31. 03. 2015 nebol podaný návrh na jeho

vykonanie. Pokiaľ bude žalobca úspešný, rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je
konečné a súd musí pokračovať v konaní o návrhu uplatnenom na rozhodcovskom súde. Okrem toho,
právna úprava uvedená v 243d ods. 1 Exekučného poriadku neodstránila medzi účastníkmi konania
neistotu, či žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku vyplývajúcu zo sporného rozhodcovského rozsudku.

Súd prejednávajúci spor o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie
rozhodcovského rozsudku nemá možnosť objektívne zistiť, či na podklade exekučného titulu - sporného
rozhodcovského rozsudku vydaného pred 1. januárom 2015 nezačalo exekučné konanie na niektorominom súde, ako na súde povinného žalobcu. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné začaté
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku dokončiť.

Právny názor Krajského súdu Banská Bystrica je pre tunajší súd záväzným.

Súdvoveciurčiltermínpojednávanianadeň23.03.2016.Napojednávaniesadostavilzástupcažalobcu.
Žalovaný písomne ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a doručil súdu písomné vyjadrenie. Súhlasil s
tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku pojednával v neprítomnosti zástupcu žalovaného.

Žalobca uviedol, že napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok o zrušení ktorého sa koná novelizáciou
exekučného poriadku stratil záväznosť nedošlo k jeho zrušeniu takým spôsobom a s takými následkami
ako to upravuje a predpokladá zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov a zákon č. 99/63 Zb. v znení neskorších predpisov. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o

strate právneho záujmu na rozhodnutí vo veci a to nielen na strane žalobcu, ale rovnako na strane
žalovaného. V prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky
tak, ako je tomu v prejednávanom prípade, musí zo zákona všeobecný súd pokračovať v konaní v
rozsahu žaloby podanej na rozhodcovský súd. Rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku teda
nie je konečným rozhodnutím súdu a taktiež nezáväznosť rozhodcovského rozsudku nie je jediný cieľ

žalobcu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Základným cieľom celého procesu, ktorý je
iniciovaný podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je rozhodnutie o tom, či žalovaný má
voči žalobcovi pohľadávku, alebo nie. Túto otázku ustanovenie § 243d Exekučného poriadku nevyriešilo
a ani neodstránilo neistotu v právnom vzťahu medzi žalovaným a žalobcom. Na strane žalobcu je daný
právny záujem na prejednaní sporu tým, že všeobecný súd vyrieši spornú otázku o tom, či je žalovanému

zaviazaný na plnenie, alebo nie. Súčasne bude vyriešená otázka , že žalovaný si nebude môcť opätovne
uplatniťsvojeprávanarozhodcovskomsúdenazákladeneplatnejaneprijateľnejrozhodcovskejdoložky,
o ktorej neplatnosti je súd povinný rozhodnúť v tomto konaní. Žalobca poukázal tiež na tú skutočnosť,
že je dôvodné, aby súd rozhodol o tom, či si svoje právo chránil dôvodne a v takom prípade mu súd
prizná náhradu nákladov spojených s uplatňovaním svojich práv a právom chránených záujmov.

Právny záujem na prejednaní prípadu je daný aj na strane žalovaného, ktorý by sa prioritne mal domáhať
pokračovania konania tak, aby bola vyriešená otázka, či má pohľadávku voči žalobcovi. Žalobca teda
nezoberie svoj návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice späť a trvá na
tom, aby rozhodcovský rozsudok bol zrušený. Niet žiadneho procesného dôvodu pre zamietnutie žaloby.

Žalovanývpísomnomvyjadrení,ktorébolodoručenéOkresnémusúduLučenecdňa16.03.2016uviedol,
ževzhľadomnazmenuprávnejúpravy,kuktorejdošlopo01.01.2015aktorásanatentoprípadvzťahuje
od 01.04.2015, pretože žalovaný do 31.03.2015 nepodal návrh na vykonanie exekúcie na základe
rozhodcovského rozsudku, ktorý žalobca žiada zrušiť v tomto konaní, v súlade s ustanovením § 243d

Exekučného poriadku stratil predmetný rozhodcovský rozsudok záväznosť. Strata záväznosti zo zákona
podľa § 243d Exekučného poriadku je de iure aj de facto zrušením rozhodcovského rozsudku, nakoľko
mu odníma jeho základnú vlastnosť, ktorá činí kus popísaného papiera rozhodcovským rozsudkom a
teda rozhodnutím orgánu, ktoré podlieha súdnemu prieskumu v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Bez záväznosti nemožno hovoriť ani o právoplatnosti, ani o vykonateľnosti, nakoľko jedine

záväznosť je takou základnou vlastnosťou rozhodnutia, ktorého činí rozhodnutím a teda niečím, čo môže
byť preskúmavané v súdnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Bez záväznosti neexistuje
rozhodcovský rozsudok spôsobilý súdneho prieskumu, či zrušenia, a neexistuje ani predmet tohto
konania. Súd je v tomto prípade povinný žalobu zamietnuť, ak žalobca nevezme žalobu späť, pričom
žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasí.

Dokazovanie súd vykonal výsluchom účastníkov konania, prečítaním spisu Arbitrážneho súdu Košice,
Alžbetina 41, Košice sp. zn. 3C/2285/2012, návrhu na začatie konania, návrhu na uzavretie poistnej
zmluvy, ktoré listinné dôkazy tvoria súčasť súdneho spisu na č.l. 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, zápisnice, ktorú má
súd k dispozícii na č.l. 136 vo veci 13C/60/2013, kde účastníkmi konania boli pani W. W., ako žalobkyňa

a žalovaný Rapid life, životná poisťovňa, vyjadrení, ktoré v tejto právnej veci zasielali vzájomne účastníci
konania, ktoré tvoria súčasť spisu na základe čoho bol zistený nasledovný skutkový stav.Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice z 19.01.2012 sp. zn.
3C/2285/2012 podal žalobca na Okresnom súde Lučenec 12. 07. 2013 a súčasne požiadal o odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. V návrhu na začatie konania žalobca uviedol: "za účelom

preukázania dátumu doručenia napadnutého rozsudku žiadam, aby súd vyžiadal spis č. 3C/2285/2012
z rozhodcovského súdu". Okresný súd Lučenec požiadal Arbitrážny súd Košice o zaslanie kompletného
spisového materiálu. Z fotokópie listín doručených Okresnému súdu Lučenec Arbitrážnym súdom
Košice je zistiteľné, že z Arbitrážneho súdu Košice bola žalobcovi odoslaná zásielka s označením:
3C/2285/2012 Ž, RR, O, ktorú prevzal žalobca dňa XX.XX.XXXX. Zo skratiek označujúcich predmet

doručovania je možné vyvodiť, že v tejto zásielke bol žalobcovi doručovaný aj rozhodcovský rozsudok
sp. zn. 3C/2285/2012. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.
12. 2014 ustanovoval v § 41 ods. 1 lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa
19.06.2013 a žaloba na Okresnom súde Lučenec o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná

dňa 12.07.2013, žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v lehote ustanovenej v §
41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014.

Okresný súd v Lučenci postupoval v súlade s právnym názorom Krajského súdu Banská Bystrica,
ktorý vyslovil v uznesení č.k. 16Co/1047/2015 - 312 zo dňa 28.01.2016. Znenia § 372w Občianskeho

súdneho poriadku, obsahujúce prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015
stanovuje povinnosť súdu dokončiť spor o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o
zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu (zákon
č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), ktoré začali na súde pred 01. 01. 2015
a do tohto dátumu neboli právoplatne ukončené. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je v zmluvnom

vzťahu s odporcom, s ktorým uzavrel poistnú zmluvu obsahujúcu spornú rozhodcovskú doložku na
základe ktorej bol vydaný sporný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa v konaní domáha v
postavení spotrebiteľa. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na návrh spotrebiteľa nestratilo
zmysel nadobudnutím účinnosti § 243d ods. 1 Exekučného poriadku. V dôsledku účinnosti § 243d ods.
1 Exekučného poriadku rozhodcovský rozsudok vydaný pred 1. januárom 2015 nezanikol, nezrušil sa,

nezanikla jeho právoplatnosť, uvedenou právnou úpravou nebol anulovaný, len dňom 1. apríla 2015
nie je vykonateľným exekučným titulom, ak do 31. 03. 2015 nebol podaný návrh na jeho vykonanie.
Pokiaľ bude žalobca úspešný, rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je konečné a súd
musí pokračovať v konaní o návrhu uplatnenom na rozhodcovskom súde. Okrem toho, právna úprava
uvedená v 243d ods. 1 Exekučného poriadku neodstránila medzi účastníkmi konania neistotu, či

žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku vyplývajúcu zo sporného rozhodcovského rozsudku.

Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a. s., Garbiarska 2, Košice uzatvorila so žalobcom Poistnú
zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX, pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa XX.XX.XXXX.

Po zániku poistenia si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 167,70 Eur a

návrhom na splátkový kalendár zo dňa 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom
na Alžbetinej ulici č. 41 uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 167,70 Eur, ktorá mala zodpovedať
nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie Poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII
písm. 7a zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy Všeobecných poistných
podmienok.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 3C/2285/2012 zo dňa
19.01.2012 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 167,70 Eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur.

Príslušnosť rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV
všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobcu, aby všetky spory so žalovaným riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007
tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, žepodpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti všeobecných poistných podmienok s tým, že
obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C/2285/2012 bol žalobcovi doručený do
vlastných rúk splnomocnenca dňa 19.06.2013, čo je zrejmé z doručenky, ktorá je súčasťou spisu
Arbitrážneho súdu Košice.

Z časti XVII. bod 7a Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej
vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy
medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni
osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie
príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej
hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného

vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa
je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných
podmienkach pred rozhodcovským súdom. O tomto práve žalovaného, ktoré mu vyplývalo zo VPP
rozhodoval voči žalobcovi práve Arbitrážny súd Košice v konaní vedenom pod sp.zn. 3C/2285/2012.

Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej
rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, podľa ktorej všetky vzájomné
spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne
dojednanou (ako tvrdil žalovaný) a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Poistnej zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3, 4 písm. r) a ods. 5 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a).

Podľa § 41 ods. 1 vyššie citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
vlehote30dníododňadoručeniarozhodcovskéhorozsudkuúčastníkovirozhodcovskéhokonania,ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 vyššie citovaného zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa

§ 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku
1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom
rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú
inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená Poistná zmluva

č. XXXXXXXXXX, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka pričom zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu
svojej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže zmluvu uzavrel ako fyzická osoba. Z predloženej
Poistnej zmluvy, rozhodcovského rozsudku, ani z vyjadrení účastníkov konania nevyplýva, že žalobca
pri uzatváraní Poistnej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre

spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane
s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených
tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj prejednávanej
veci, pretože Poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného a
Všeobecné poistné podmienky, ktoré sú v súlade s ustanovením § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka

súčasťou zmluvy predstavovali taktiež formulárové tlačivo, ktoré žalobca nemohol žiadnym spôsobom
meniť a teda ani ovplyvniť jeho obsah.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo VPP k poistnej
zmluve, v časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE týchto VPP, ktoré predstavujú rozsiahly text písaný

malými písmenami na dvanástich stranách.

Z časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE bod 1.), 2.), a 8.) VPP vyplýva, že:
1.) poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské

konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom
rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.2.) Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného
stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany

poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v
plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa
vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.
Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto

právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v
Obchodnom vestníku.
8.) Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne všetkých právnych
nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu na postupníka
nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu nákladov
spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v prípade úspechu

v spore rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné práva, ktoré
sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným spôsobom
podľa ods. 2 tohto článku. Z tejto časti VPP nevyplýva poučenie o práve žalobcu domáhať sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky súd vychádzal z právnych záverov prijatých Najvyšším
súdom SR v rozhodnutiach sp.zn. 6MCdo/9/2012, sp.zn. 6Cdo/1/2012 a sp.zn.
6Cdo/3/2013. Konkrétne v rozsudku sp.zn. 6Mcdo/9/2012 Najvyšší súd SR uviedol: "Návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že
spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov

výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a
zrozumiteľnéinformácietýkajúcesavýlučnéhoriešeniasporovvrozhodcovskomkonaní.Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená".

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší súd SR
dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a
že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne

uvádza, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská
doložka obsiahnutá v XV. časti, a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou
predtlačeného formulára) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku
uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/3/2013 zo dňa 13.3.2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že aj keby žalobca nebol
podpísal Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k Poistnej zmluve č.
XXXXXXXXXX platila by XV. časť VPP "ROZHODCOVSKÉ KONANIE" z ktorej vyplýva, že spory medzi
účastníkmi budú riešené výlučne prostredníctvom rozhodcovského súdu, pričom VPP sú s poukazom

na ustanovenie § 788 ods. 3 OZ súčasťou zmluvy. Súd mal ďalej preukázané, že aj keby žalobca
mal pred podpisom Poistnej zmluvy možnosť oboznámiť sa so VPP, resp. osobitnými zmluvnými
dojednaniami, v rámci ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a tzv. rozhodcovská doložka,
nemohol ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku nemožno
považovať za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 2 OZ), pričom žalovaný ako dodávateľ nepreukázal

opak, preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky (ktoré ani nie sú súčasťou
samotnej zmluvy, ale neprehľadných, drobným písmom písaných zmluvných dojednaní resp. VPP),
nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ). Vzhľadom na uvedené je teda podľa názoru
súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, minimálne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v

Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia § 53 OZ a už z tohto dôvodu je namieste
žalobe na základe § 40 ods. 1, písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. vyhovieť a rozhodcovský rozsudok sp.zn.
3C/2285/2012 zo dňa 19.01.2012 zrušiť. Podstatným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
je ale dôvod vyplývajúci z ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) Zák. č. 244/2002 Z.z., keďžežalobca v tomto konaní namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom súd toto zmluvné dojednanie
vyhodnotil ako neprijateľné a teda neplatné. Na základe vykonaného dokazovania (obsahu VPP, ako
aj rozhodcovského rozsudku), mal súd preukázané, že v prejednávanej veci bola porušená zásada

rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1, písm. h) Zák. č. 244/2002 Z.z.), a to minimálne už pri výbere rozhodcu,
s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od prípadu k prípadu poisťovňa,
t.j. žalovaný, bez akejkoľvek možnosti poistníka t.j. žalobcu ovplyvniť kreovanie tohto orgánu, pričom
už táto skutočnosť zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn.

IV. ÚS 2735/2011 zo dňa 3.4.2012, podľa ktorého právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie, pričom ak sa
výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto
rozhodovania.

V súvislosti s nerovnováhou práv a povinností účastníkov konania, súd poukazuje aj na nález

Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2164/2010, z ktorého okrem iného vyplýva, že rozhodcovské
konanie musí zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo v prípade ak by
spotrebiteľ neuzavrel rozhodcovskú doložku (napr. ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok uplatnených spotrebiteľských práv), pričom podmienky ustanovenia rozhodcu
adohodnutépodmienkyprocesnéhocharakterumusiagarantovaťrovnakézaobchádzanie,čovovzťahu

spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa. V súvislosti s vyššie
uvedeným súd poukazuje na rokovací poriadok arbitrážneho súdu, ktorý je vzhľadom na početnosť
sporov rovnakého typu nepochybne žalovanému známy a z ktorého, podľa názoru súdu, jednoznačne
vyplýva znevýhodnené postavenie spotrebiteľa oproti konaniu pred všeobecným súdom. Jedná sa
napr. o zásadu písomnosti rozhodcovského konania s tým, že spotrebiteľ síce môže žiadať nariadiť

pojednávanie, ale len za poplatok 36 Eur. Taktiež musí platiť aj paušál na správne náklady, ktorý je
odstupňovaný podľa hodnoty sporu od 84 do 6.000 Eur. Podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku
je limitované neprimerane krátkou 5-dňovou lehotou. Fikcia o doručení rozsudku sa uplatňuje aj v
prípade, ak sa adresát nezdržiava na adrese doručovania. V prípade procesných úkonov je podmienkou
prijatia návrhu zaplatenie príslušného poplatku (v prípade podania odporu je to suma 72 Eur). Nie je

upravenámožnosťoslobodeniaodplateniapoplatkovvprípadehmotnejnúdzespotrebiteľa.Tedaajtieto
skutočnosti jednoznačne zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

S poukazom na vyššie uvedené, preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že spotrebiteľská zmluva,

v danom prípade Poistná zmluva, v rámci ktorej bol zakomponovaný inštitút rozhodcovského konania
nebola dojednaná individuálne, preto aj keď mal žalobca možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy
so zmluvnými ustanoveniami nemohol ovplyvniť ich obsah, pričom okolnosť, či by v danom prípade
podpísal, osobitné zmluvné dojednania nie je právne relevantná, keďže aj v prípade pokiaľ by osobitné
zmluvné dojednania nepodpísal, platila by časť XV. VPP, a to, že všetky vzájomné spory a sporné

nároky účastníkov budú riešené pred rozhodcovským súdom. Z týchto dôvodov preto súd považoval
dojednanie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku a s poukazom
na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice, so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach sp. zn. 3C/2285/2012 zo dňa 19.01.2012 zrušil.

Podľa § 43 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský rozsudok
z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo
v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Povinnosťou súdu bude tak pokračovať v konaní o žalobe
rozhodcovského konania.

Súd nevypočul svedkyňu pani R. N., ktorá ako sprostredkovateľka poistenia pôsobila pre žalovaného z
dôvodu, že sa oboznámil s jej svedeckou výpoveďou v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod
sp.zn. 13C/60/2013 v ktorom vypovedala tak, že počas výkonu činnosti sprostredkovateľky poistného
uzavrela rádovo asi 10 zmlúv. Predtým sa zúčastnila asi dvoch školení týkajúcich sa najmä určenia
spôsobuvýškypoistnéhoakoajurčeniaprovízie.Zaúčelomuzatváraniapoistnýchzmlúvmalivyčlenené

priestory v nákupnom centre Hypernova Lučenec, kde oslovovala jednotlivých záujemcov. Čo sa týka
mechanizmu uzatvárania zmluvy, tak špeciálne jednotlivé ustanovenia s poistenými nepreberali, ani
ich nevysvetľovali. Zmluva sa musela podpísať vo všetkých kolónkach, ktoré boli vyznačené, ak to tak
nebolo, zmluvu im vrátili s tým, že ju je potrebné podpísať ešte aj v tých kolónkach, ktoré podpísanéneboli a až tak poistnú zmluvu poisťovateľ uznal. Nevedela vysvetliť čo je rozhodcovská doložka, lebo
v tomto smere ani neboli školení. Poistnú zmluvu a všeobecné poistné podmienky dostali pripravené,
bodkami bolo vyznačené, kde sa má klient podpísať. Súčasne súd dospel k záveru, že výsluch tejto

svedkyne nie je nevyhnutne potrebný pre rozhodnutie v tejto právnej veci, a to práve s poukazom na
už uvedené skutočnosti a záver súdu, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a jej
obsah a praktický dosah spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, pričom tieto skutočnosti vyplývajú už z predložených listinných
dôkazov resp. vykonaného dokazovania.

Žalobca bol v konaní osobne oslobodený od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) Zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov a úspešná. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta citovaného zákona prešla poplatková povinnosť na
neúspešného žalovaného, ktorý je povinný zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok podľa položky
3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov v sume 331,50 Eur (uznesenie Krajského

súdu Banská Bystrica č.k 15Co/185/2013-144 zo dňa 13.06.2013).

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo
dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr.
Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.