Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 2, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19Csp/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218202338
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2218202338.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasudcomJUDr.PetromDumanomvsporovejvecižalobcu:IntrumSlovakia,

s.r.o., IČO: 35831154, Mýtna 48, Bratislava, pr. zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave,
proti žalovanému: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. P. XXX/XX, G. R., o 226,33 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Zmena žaloby v zmysle podania žalobcu z 26.06.2018 sa nepripúšťa.

II. Zamieta sa žaloba o zaplatenie 226,33 € s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 05.08.2015
do zaplatenia.

III. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, VÚB, a.s., IČO: 31320155, Mlynské Nivy 1, Bratislava (ďalej len „pôvodný
žalobca“) sa žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 22.04.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy uvedenej vo výroku a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca,
Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130 (ďalej len „pôvodný veriteľ“), uzatvoril so žalovaným
dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke na účely kúpy tovaru od predajcu, ktorú žalovaný vlastnoručne
podpísal. Na základe tejto zmluvy mu poskytol pôžičku 209 €, ktorú mal žalovaný splácať 26 mesačnými
splátkami po 10 €. Keďže žalovaný pôžičku nesplácal, pôvodný žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť

pôžičky. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pôvodný žalobca potom počas konania postúpil uplatňovanú
pohľadávku na žalobcu. Podaním z 26.06.2018 žalobca napokon tvrdil, že zmluvu o pôžičke uzatvoril
žalovaný elektronicky - diaľkovou formou prostredníctvom internetu.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená s účinkami k 23.05.2019 postupom
podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku po márnom vykonaní všetkých úkonov potrebných na
zistenie skutočného pobytu žalovaného. Žalovaný na žalobu a výzvu nijako nereagoval..

3. Súd na prejednanie veci nariadil na 02.08.2019 pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového
poriadku; ďalej len „CSP“), na ktorom v ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu
a neospravedlnenej neprítomnosti žalovaného vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: notárska zápisnica (č. l. 6 až
14), oznámenie (č-. l. 17), zmluva (č. l. 20 až 24), prehľad splátok a úhrad (č. l. 18 a 19), predžalobná
upomienka (č. l. 33) s obálkou (č. l. 34 a 35), položky výpisu č. 14 (č. l. 59), oznámenie o postúpenípohľadávky (č. l. 87) s podacím hárkom (č. l. 88), a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi
súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil
tento skutkový stav.

5. Pôvodný žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa, spoločnosti Consumer Finance Holding
a.s., IČO: 35923130, ktorá bola zrušená bez likvidácie a zanikla v dôsledku rozdelenia na základe
projektu rozdelenia k 01.01.2018 (notárska zápisnica, č. l. 6 až 14; skutočnosti známe súdu z vlastnej
činnosti a z obchodného registra).

6. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov
(všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v
rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva, č. l. 20 až 24).

7. Nebolo preukázané, že by žalovaný listinu s názvom „zmluva o spotrebiteľskom úvere“ zo 18.01.2015

(ďalej len „zmluva o pôžičke“) vlastnoručne podpísal. V podpisovej časti zmluvy chýba údaj o mene a
priezviskužalovanéhoachýbaajjehopodpis.To,žežalovanýzmluvuvlastnoručnenepodpísal,napokon
uznalajžalobca,ktorýtotosvojepôvodnétvrdeniezmeniltým,žezačaltvrdiť,žezmluvabolauzatvorená
elektronicky - diaľkovou formou prostredníctvom internetu. Nezostali preto žiadne pochybnosti o tom,
že žalovaný na zmluvu svoj vlastnoručný podpis nepripojil.

8. Nebolo ani preukázané, že by pôvodný žalobca alebo žalobca žalovanému poskytol peňažné
prostriedky. Žalobca tvrdil len, že predajcovi tovaru poskytol „balík finančných prostriedkov“ dňa
22.01.2015. Z pripojeného prehľadu (č. l. 59) plynie, že išlo o 100.000 €. Z tohto tvrdenia a k nemu
priloženému prehľadu však vôbec nie je zrejmé, čo „balík finančných prostriedkov“ pokrýval, aký bol

jeho účel a na čo ho predajca použil. Predovšetkým žalobca nikde netvrdil, že by týmto „balíkom
finančných prostriedkov“ financoval aj pôžičku pre žalovaného. Otázny je tiež súvis týchto prostriedkov
so zmluvou o pôžičke, pretože kým o tej žalobca tvrdil, že bola uzavretá XX.XX.XXXX, finančné
prostriedky boli predajcovi poskytnuté až 22.01.2015. Ani z prehľadu splátok a úhrad (č. l. 18) neplynie,
že by žalovanému bola poskytnutá nejaká suma, pretože hneď v prvom riadku sa vedľa stĺpca s názvom

„úhrada“ v sume „90,00“ ako zostatok uvádza „-90,00“, čo zjavne predstavuje preplatok na strane
žalovaného. V druhom riadku je potom zostatok vyčíslený v sume „0,00“ €. Okrem týchto dôkazov
žalobca neoznačil ani nepredložil žiadny iný dôkaz, ktorý by potvrdzoval poskytnutie akéhokoľvek
peňažného plnenia žalovanému, čo je podstatou zmluvy o pôžičke. Žalobca teda v tomto smere
nepredložil žiadne dôkazy, hoci tak mohol urobiť prinajmenšom na pojednávaní, na ktorom súd podľa

§181ods.2CSPoboznámilspornéskutočnostiapredbežnéprávneposúdenieveci.Pokiaľtútomožnosť
nevyužil, je len na ňom, aby znášal procesné dôsledky s tým spojené, teda prípadnú stratu sporu.

9. Pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, bol zrušený bez likvidácie a zanikol
v dôsledku rozdelenia na základe projektu rozdelenia (notárska zápisnica, uložená tiež v registri tun.

súdu pod zn. 10OpP/4/2018; skutočnosti známe súdu z obchodného registra).

10. Relevantné ustanovenia článku 6 projektu rozdelenia s názvom „Účtovné aspekty rozdelenia a
rozdelenie imania zanikajúcej spoločnosti medzi nástupnícke spoločnosti“ znejú:

„6.2 V dôsledku rozdelenia Splátkový predaj a leasing prejde do VÚB Leasing, a.s. a Ostatné podnikanie
prejde do VÚB, a.s.

6.3 Určenie častí obchodného majetku a záväzkov vrátane zamestnancov Zanikajúcej spoločnosti,
ktoré prechádzajú na jednotlivé Nástupnícke spoločnosti ako aj zoznam aktuálnych dodávateľských a

odberateľských zmlúv Zanikajúcej spoločnosti k 31. decembru 2017 a ich prerozdelenie medzi jednotlivé
Nástupnícke spoločnosti sú uvedené ako Príloha 1 tohto Projektu.“

11.Podľabodu1.1projekturozdeleniasa„Splátkovýpredajaleasing“vymedzujeako„zložkypodnikania
Zanikajúcej spoločnosti: Triangel - splátkový predaj a QCar bližšie určené v Prílohe 1 tohto Projektu“

a „Ostatné podnikanie“ znamená „všetky ostatné zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti okrem
Splátkového predaja a leasingu“.12. Príloha 1 projektu rozdelenia s názvom „Opis rozdelenia majetku a záväzkov“ uvádza v bode 1.
rozdelenie úverov tak, že právnym nástupcom pre produkty „Slovenská požičovňa“ a „Quatro“ je VÚB
a pre produkty „QCar“ a „Triangel“ VÚB Leasing.

13. Z údajov obchodného registra súd zistil, že k zápisu rozdelenia a k výmazu pôvodného veriteľa došlo
01.01.2018 a že jeho právnymi nástupcami sú žalobca a VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, Mlynské
nivy 1, 820 05 Bratislava (ďalej len „VÚB Leasing“).

14. Oznámením z 19.01.2015 pôvodný žalobca oznámil žalovanému, že postúpil uplatňovanú
pohľadávku na žalobcu (č. l. 87). Oznámenie bolo v ten istý deň odoslané na adresu žalovaného (podací
hárok, č. l. 88).

B. Právne posúdenie

15. Pôvodný veriteľ, ktorý zanikol rozdelením, bol obchodnou spoločnosťou, a preto sa na neho vzťahuje
§ 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý rozdelenie definuje ako postup, pri ktorom na základe zrušenia
bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už
jestvujúcespoločnosti,ktorésatýmstávajúprávnyminástupcamizanikajúcejspoločnosti(tzv.rozdelenie
spoločnosti zlúčením). Účinky rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra

(§ 69a ods. 1 Obchodného zákonníka). V obchodnom registri sa výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis
rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti vykoná k tomu istému dňu (§ 69a ods. 2
Obchodného zákonníka). Týmto dňom je v danej veci 01.01.2018. Spôsob rozdelenia imania pôvodného
veriteľa bol potom bližšie určený v projekte rozdelenia zlúčením, ktorý bol uzavretý 11.12.2017 medzi
pôvodným veriteľom, žalobcom a VÚB Leasing vo forme notárskej zápisnice a ktorý je uložený v registri

tunajšieho súdu pod zn. 10OpP/4/2018 (ďalej len „projekt rozdelenia“). Z projektu rozdelenia tak súd
zistil, že imanie, s ktorým bola spojená aj pohľadávka prejednávaná v tejto veci, prešlo na nástupnícku
spoločnosť (pôvodného žalobcu), čím sa táto stala právnym nástupcom pôvodného veriteľa v tejto
súvislosti v zmysle cit. ustanovení Obchodného zákonníka k 01.01.2018.

16. Žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na základe zmluvy o postúpení pohľadávok,
čo žalovanému oznámil pôvodný žalobca (bod 14 vyššie). V dôsledku toho treba v zmysle judikatúry (R
119/2003) vychádzať z toho, že žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať pohľadávky voči
žalovanému(§526ods.1Občianskehozákonníka),čosaprejaviloajvuznesenítun.súduz01.04.2019,
č. k. 19Csp/97/2018-104, ktorým pripustil zmenu na strane žalobcu.

17. Súd v prvom rade zisťoval, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá.

18. Preskúmavanou zmluvou o pôžičke mal pôvodný žalobca poskytnúť žalovanému pôžičku v sume
a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa mal zaviazať pôžičku vrátiť spolu

s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky konal pôvodný žalobca
pri uzatváraní zmluvy o pôžičke v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa
v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa,
je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Zároveň sa tým pôvodný
žalobca považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
žalovanýzaspotrebiteľapodľa§2písm.c)tohtozákona.Vdôsledkupovahystránapredmetuplneniaby
tak v prípade dotknutej zmluvy o pôžičke išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto
zákona. Z toho dôvodu potom mala zmluva o pôžičke vyhovovať požiadavkám kladeným uvedeným

zákonom na tento typ zmlúv.

19. Pre posúdenie otázky vzniku zmluvy je v danej veci podstatné tvrdenie žalobcu v žalobe, že žalovaný
zmluvu vlastnoručne podpísal. V podaní z 26.06.2018 žalobca toto tvrdenie v podstate zmenil, pretože
tvrdil, že zmluva bola uzatvorená elektronicky diaľkovou formou. Súd toto podanie posúdil podľa § 124

ods. 2 CSP ako obsahujúce podstatnú zmenu skutočnosti tvrdenej v žalobe, a vyhodnotil ho v zmysle
§ 140 ods. 2 CSP ako návrh na zmenu žaloby. Zmena žaloby je však v spotrebiteľských sporoch podľa
§ 294 CSP neprípustná, a preto súd takúto zmenu nepripustil (výrok I). Súd preto nemohol na takto
zmenené tvrdenie žalobcu o okolnostiach uzatvorenia zmluvy prihliadať a posudzovať jeho dôsledky.20.Zákonč.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčasetvrdenéhopodpisuzmluvyv§9ods.1vyžadoval,aby
zmluva o spotrebiteľskom úvere mala písomnú formu. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný

konajúcou osobou (§ 40 ods. 3 OZ). Na platné uzavretie zmluvy sa síce nevyžaduje, aby boli obe strany
prítomné (§ 45 ods. 1 OZ), ale ak sa zmluva uzatvára dištančnou formou, je v prvom rade potrebný
písomný návrh na uzavretie zmluvy (43a ods. 1 OZ). Aby došlo následne k uzavretiu zmluvy písomnou
formou - tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere -
je okrem písomného návrhu nevyhnutné aj písomné prijatie tohto návrhu (§ 46 ods. 1 OZ). Zo zisteného

skutkového stavu ale plynie, že žalovaný zmluvu o pôžičke vlastnoručne nepodpísal, čo znamená, že
jeho právny úkon nebol vykonaný v písomnej forme (§ 40 ods. 3 OZ). Táto skutočnosť sama o sebe
umožňuje dospieť hneď k záveru, že nedošlo k zavŕšeniu kontraktačného procesu a vzniku písomnej
zmluvy. Hoci prijatie návrhu môže mať vo všeobecnosti aj podobu konkludentného úkonu (§ 43c ods.
1 OZ), v danej veci je táto možnosť vylúčená požiadavkou písomnej formy zmluvy v zmysle § 9 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. Rovnaký názor bol pritom vyslovený už aj v obdobných veciach (pozri napr.

rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 16.02.2017, sp. zn. 25Co/114/2014, body 11 až 13).

21. Súd tak dospel k záveru, že medzi stranami nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke. Žalobca
preto nemá nárok na zaplatenie istiny, úrokov a príslušenstva, ktoré by vyplývali z takejto zmluvy.

22. Ak je zmluva neplatná, do úvahy prichádza posúdenie poskytnutého plnenia (istiny) ako
bezdôvodného obohatenia plnením z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 OZ, z pohľadu,
či by na jeho vydanie nemohol mať žalobca nárok podľa § 451 ods. 1 OZ. Odhliadnuc od toho, že
žalobca v konaní nikde netvrdil, že by zaplatenie uplatňovaného nároku požadoval z dôvodu, že sa ním
žalovaný bezdôvodne obohatil (pričom je len na ňom, aby žalobu skutkovo riadne vymedzil, pretože jej

neskoršia zmena, za ktorú sa považuje aj uvedenie iných rozhodujúcich skutočností podľa § 140 ods.
2 CSP, nie je v tomto spotrebiteľskom spore podľa § 294 CSP prípustná), žalobcovi by nebolo možné
priznať uplatňovaný nárok už aj len z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal poskytnutie akéhokoľvek
peňažného plnenia žalovanému.

23. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy považoval súd žalobcom uplatňovaný nárok za
nedôvodný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok II).

24. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako
neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a žalovaný by síce nárok

na ich náhradu mal, no pretože mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd mu tento nárok
v súlade s judikatúrou (R 72/2018) nepriznal (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V

odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).