Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoZm/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115208054
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3115208054.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Cash wave, s.r.o., so sídlom
Bieloruská 9, 821 06 Bratislava, IČO: 50 418 874, právne zastúpený: Heringeš & Veverka, s.r.o., so
sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 44 786 182, proti žalovanému 1) Marcom-com,
s.r.o., so sídlom G. M. Štefánika 70, 911 01 Trenčín, IČO: 36 316 911, žalovanému 2) N. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. T. XXX, XXX XX P., K. republika, žalovanému 3) L. Z., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX Z., všetci žalovaní právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr.
AndrejJaroš,spol.sr.o.,sosídlomNámestiesv.Anny361/20,91101Trenčín,IČO:36839132,zaúčasti

intervenienta na strane žalovaného 3) Y.D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX Z.,
o námietkach žalovaných proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Trenčín
37CbZm/14/2015-19 zo dňa 30.06.2015, o odvolaní žalovaných 1), 2), 3) proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č. k. 37CbZm/14/2015-314 zo dňa 23. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovaným p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 37CbZm/14/2015-314 výrokom I. zmenkový platobný rozkaz

vydaný Okresným súdom Trenčín č. k. 37CbZm/14/2015-19 zo dňa 30.06.2015 ponechal v platnosti
a výrokom II. žalobcovi súd náhradu trov časti konania po vydaní zmenkového platobného rozkazu
nepriznal, s poukazom na článok I. § 75, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, 2, 3, § 10, § 47 ods. 1, 2, § 48 ods.
1, § 17 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkový
a šekový, § 5, 476 ods. 1, § 477 ods. 1, § 483 ods. 3, Obchodného zákonníka, § 471 ods.
2 CSP, § 424 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 OSP. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol súd prvej inštancie že, Okresnému súdu Trenčín bola dňa 16.04.2015 doručená žaloba žalobcu,

ktorou sa domáhal, aby súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým rozhodne o povinnosti žalovaného
1), 2), 3) zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 75.301,47 eur, 6 % ročný úrok zo
zmenkovej sumy 75.301,47 eur od 25.03.2015 do zaplatenia a odmenu vo výške 1/3 % zo zmenkovej
sumy t. j. 251,- eur. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
31.10.2012bolavTrenčínevystavenázmenkavystaviteľaN.,s.r.o.,ktorýjevreštrukturalizačnomkonaní
vedenom Okresným súdom Bratislava I., pod sp. zn. 6R/3/2014 (ďalej len dlžník)
a avalovaná spoločnosťou Marcom-com, s.r.o. ako zmenkovým ručiteľom I. (ďalej len žalovaný 1), N.

L. ako zmenkovým ručiteľom II. (ďalej len žalovaný 2) a L. Z. ako zmenkovým ručiteľom III. (ďalej len
žalovaný 3), vystavená v prospech UniCredit Bank Slovakia a. s., Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO:
00 681 709, zapísanáv Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 34/B (ďalej len ako
pôvodná banka), ktorá bola zlúčená so spoločnosťou UniCredit Bank Czech Republic, a.s., Želatavská
1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, zapísaná v Obchodnom registri

vedenom Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. B 3608, obchodné meno ktorej bolo zároveň zmenené
na UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. Tá sa pod týmto obchodným menom stala
právnym nástupcom pôvodnej banky, pričom bankové činnosti na území Slovenskej republiky vykonáva
prostredníctvom jej pobočky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. (ďalej len žalobca).
Zmenkuodovzdaldlžníkžalobcovisosúhlasomžalovaného1),2),3),jesplatnáužalobcuakodomiciláta

v priestoroch jeho pobočky Trenčín, Nám. Sv. Anny 3, 911 01 Trenčín, s doložkou bez protestu. Dňa
24.03.2015 predložil žalobca zmenku so zmenkovou sumou vo výške 75.301,47 eur na zaplatenie v
platobnom mieste u domiciláta. Zmenkovú sumu žalovaný 1), 2), 3) v deň splatnosti zmenky neuhradili
a neurobili tak ani do dňa podania žaloby. Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 30.06.215 zmenkový
platobný rozkaz č. k. 37CbZm/14/2015-19. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podali všetci traja
žalovaní dňa 23.07.2015 námietky. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil pre

rozhodnutie
o žalobe podstatný skutkový stav. Žalobca predložil súdu spolu so žalobou listinu
v slovenskom jazyku, na ktorej je uvedené, že ide o zmenku. Predložená listina obsahuje označenie
zmenka, ktoré je umiestnené v ľavej hornej časti zmenky v slovenskom jazyku, bezpodmienečný sľub
zaplatiť peňažnú sumu vo výške 75.301,47 eur, ktorá je uvedená slovom aj číselným vyjadrením, ktorý

je umiestnený v hornej časti zmenky a slovné vyjadrenie je uvedené v strednej časti zmenky, údaj
o zročnosti zmenky, ktorý je umiestnený v hornej pravej časti zmenky, za bezpodmienečným sľubom
zaplatiť za zmenku a to dňa 24. marec 2015, údaj o mieste platenia, ktorý je uvedený v ľavej dolnej
časti zmenky a ktorý obsahuje ako platobné miesto UniCredit Bank Slovakia, pobočka Trenčín, Nám.
Sv. Anny 3, 911 01 Trenčín, komu sa má platiť, kde je uvedené v strednej hornej časti zmenky UniCredit

Bank Slovakia a.s., IČO: 00 681 709, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, dátum a miesto vystavenia
zmenky, ktoré sú uvedené v hornej ľavej časti zmenky, kde je uvedené Trenčín dňa 31. októbra 2012,
podpis vystaviteľa zmenky, ktorý je uvedený v spodnej pravej časti zmenky pod identifikačnými údajmi
vystaviteľa zmenky, spoločnosti N., s.r.o., na ľavej strane zmenky sa nachádzajú pod označením ako
zmenkový ručiteľ I., II., III. podpisy zmenkových ručiteľov a nad podpismi obchodné meno resp. meno

a priezvisko ručiteľa, sídlo resp. bydlisko ručiteľa a IČO resp. rodné číslo ručiteľa. Podpis vystaviteľa
zmenky kryje všetky údaje na zmenke. Zmenka ďalej obsahuje doložku bez protestu. Žalovaní proti
zmenkovému platobnému rozkazu zhodne podali štyri námietky. Prvou námietkou namietli neplatnosť,
ničotnosť, zmenky. Zmenku považujú za absolútne neplatnú z dôvodu, že v čase vzniku zmenky
(momentom doplnenia chýbajúcich údajov do blankozmenky dňa 31.07.2014) právnická osoba, ktorej

sa malo plniť t. j. pôvodný veriteľ UniCredit Bank Slovakia, a.s. už neexistovala, nakoľko bola vymazaná
z Obchodného registra ešte v roku 2013. Žalovaní preto namietli, že osoba uvedená na zmenke,
spoločnosť UniCredit Bank Slovakia, a.s. už neexistuje, žalobca, spoločnosť UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a.s., na zmenke ako oprávnený subjekt uvedený nie je a prechod vlastníckeho
práva k zmenke na žalobcu ani z tvrdení žalobcu nevyplýva, teda žalovaní majú za to, že žalobca

nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Námietka ničotnosti zmenky predstavuje námietku,
ktorou povinný zo zmenky namieta, že listina nie je zmenka, kvôli absencii podstatnej náležitosti zmenky
v zmysle článku I § 1 resp. článku I § 75 zákona zmenkového a šekového. V uvedenom prípade
žalovaní namietali, že osoba remitenta uvedená na zmenke v čase doplnenia všetkých údajov do
zmenky neexistovala, preto je predložená zmenka neplatná. Žalovaní teda namietli, že nakoľko osoba

uvedená na zmenke neexistovala v čase doplnenia všetkých údajov do zmenky, na zmenke je uvedený
neexistujúci subjekt, žalobca na zmenke uvedený nie je, preto je zmenka z dôvodu absencie údaju
o osobe remitenta, ktorý by reálne existoval, neplatná. Zároveň namietli, že zo zmenky nevyplýva
akýkoľvek vzťah žalobcu
k uplatnenému zmenkovému nároku, preto nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný na podanie

predmetnej žaloby. Z predloženej zmenky vyplýva, že na zmenke je ako remitent, uvedená spoločnosť
UniCredit Bank Slovakia, a.s. Z výpisu z Obchodného registra na žalobcu bolo preukázané, že žalobca
je právnym nástupcom právnickej osoby na zmenke uvedenej t. j. spoločnosti UniCredit Bank Slovakia,
a.s., a to v dôsledku zlúčenia s uvedenou spoločnosťou. Na základe tohto právneho úkonu žalobca
vstúpil do všetkých ako práv tak aj povinností svojho právneho predchodcu, teda spoločnosti UniCredit

Bank Slovakia, a.s. Vzhľadom k univerzálnemu vstupu do všetkých práv a povinností sa žalobca stal
oprávneným aj z vystavenej vlastnej zmenky, ktorá bola vystavená v prospech spoločnosti UniCredit
Bank Slovakia, a.s., pričom žiaden iný úkon, na získanie uvedeného oprávnenia, nebol potrebný.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo314/2001 z 30.10.2002 (publikované v rozhodnutiach Najvyššieho súdu ČR pod č. R 62/2003) s ktorého
závermi sa súd prvej inštancie stotožnil, z ktorého vyplýva, že pri predaji podniku, ktorého súčasťou sú
listinné cenné papiere, nie je k prevodu týchto cenných papierov na kupujúceho potrebný indosament

ani splnenie ďalších podmienok, ktoré sú nevyhnutné pri samostatnom prevode cenných papierov.
Predmetnérozhodnutiebolovydanéprirovnakejprávnejúpravezmeniekajzmluvyopredajipodnikuako
má Slovenská republika. Súd prvej inštancie sa stotožnil s predmetným rozhodnutím a v jeho intenciách
uviedol, že zmluvou o predaji podniku v zmysle § 476 a nasl. Obchodného zákonníka sa prevádza na
kupujúceho podnik, pričom podnik je definovaný v § 5 Obchodného zákonníka ako súbor hmotných

a nehmotných zložiek podnikania. V zmysle § 483 ods. 3 Obchodného zákonníka vlastnícke právo k
veciam, ktoré sú zahrnuté do predaja, prechádza
z predávajúceho na kupujúceho účinnosťou zmluvy, s výnimkou v zákone uvedenej (prechod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam). Účelom právnej úpravy zmluvy o prevode podniku bolo umožniť,
aby podnik, ktorý je spravidla tvorený značným množstvom hmotných
a nehmotných zložiek, mohol byť prevedený ako celok (tzn. bez toho, aby sa prevádzala samostatne

každá jeho časť samostatnou zmluvou), bez toho aby sa musel prerušiť jeho chod. Bolo by preto aj
nelogické a neúčelné, aby možnosť previesť podnik ako celok bolo zmarená tým, že jeho súčasťou sú
listinné cenné papiere, k ich prevodu by bolo potrebné splnenie ďalších podmienok (napr. indosament,
súhlas prevodcu, či schválenie príslušného orgánu).
Z pohľadu právnej úpravy ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o predaji podniku

predstavujú špeciálnu úpravu k všeobecnej úprave zákona zmenkového a šekového,
a z tejto špeciálnej úpravy vyplýva, že k prevodu listinného cenného papiera, ktorý je súčasťou podniku,
postačuje iba uzatvorenie zmluvy o predaji podniku, bez toho aby bolo potrebné uskutočniť akýkoľvek
ďalší úkon v zmysle zákona zmenkového a šekového. Rovnako súd prvej inštancie poukázal aj na názor
zmenkového teoretika JUDr. Z. W., prezentovaný v publikácii Zmenka a šek v Českej republike, rok

vydania 2011 na str. 134 v zmysle ktorého ak zaniká právnická osoba bez likvidácie, prechádza jej
majetok
i práva na nástupnícky subjekt. Takýto subjekt sa dňom zániku právnickej osoby stáva veriteľom
zo zmenky, jej majiteľom. Na zmenke sa táto skutočnosť neobjaví. Rovnako súd prvej inštancie
poukázal aj na názor vyjadrený ďalším zmenkovým teoretikom G. S. v Komentári k zmenkovému a

šekovému zákonu, ktorý k zmene v osobe zmenkového veriteľa rovnako uviedol, že k zmene v osobe
zmenkového veriteľa môže dôjsť všetkými spôsobmi, ktoré sú prípustné pre občianskoprávny prípadne
obchodnoprávny prevod alebo prechod obligačného práva. Súd prvej inštancie sa aj s týmto názorom
stotožnil. Zhrnúc vyššie uvedené k zmene v osobe zmenkového veriteľa môže dôjsť ako na základe
zmenkového práva, tak aj na základe právneho úkonu mimo zmenkového práva, akým je uzatvorenie

zmluvy o predaji podniku, pri ktorej vo vzťahu k zmenkám, ktoré sú súčasťou podniku na nadobudnutie
vlastníckeho práva nie je potrebný ďalší úkon. Vzhľadom
k uvedenému sa žalobca stal právnym nástupcom spoločnosti uvedenej na zmenke, preto na podanie
predmetnejžalobyjeaktívnevecnelegitimovaný.Nakoľkoprávnypredchodcažalobcuvčasevystavenia
blankozmenky riadne existoval, tzn. išlo o spôsobilý subjekt práva, zmenka má všetky náležitosti

vlastnej zmenky tzn. riadne obsahuje aj označenie toho, komu má byť zo zmenky zaplatené. Rovnako
právny predchodca žalobcu existoval aj v čase vzniku zmenky vzhľadom k spätným účinkom doplnenia
blankozmenky, ktorými sa súd prvej inštancie bližšie zaoberal v ďalšej časti odôvodnenia. Vzhľadom
k uvedenému súd prvej inštancie považoval prvú vznesenú námietku za nedôvodnú. V rámci druhej
námietky žalovaní namietli neexistenciu zmenečného ručenia žalovaných, nakoľko žalovaní sa podpísali

iba na blankozmenku teda na listinu, ktorá nie je platná ako vlastná zmenka
anevznikajúznejbezdoplnenialistinyzmenkovénároky,atonajmänároknazaplatenieurčitejpeňažnej
sumy. Žalovaní sa bránili tým, že zmenkové ručenie môže vzniknúť výlučne napísaním ručiteľského
vyhlásenia na zmenku alebo jej prívesok. Ručiteľské vyhlásenie na blankozmenke nemôže mať za
následok vznik zmenkového ručenia. Žalovaný 3) namietol okrem toho, že sa podpísal na blankozmenku

pred jej podpisom zo strany vystaviteľa.
K druhej námietke súd prvej inštancie uviedol, že článok I § 10 zákona zmenkového
a šekového nemá žiadne obmedzenia vo vzťahu k údajom, ktoré na blankozmenke majú resp. môžu
byť uvedené a ktoré nie. Samotná blankozmenka sa stáva zmenkou doplnením všetkých údajov a
to s účinkami spätne tzn. ex tunc, kedy vznikajú všetky záväzky zo zmenky zmenečne zaviazaných

osôb teda aj avalistov, zmenkových ručiteľov, ktorými sú v uvedenom prípade všetci traja žalovaní.
Postavením avalistov sa v rámci svojej rozhodovacej praxe zaoberal aj Veľký senát Najvyššieho
súdu ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 31Cdo 4087/2013 zo dňa 09.12.2015, v rámci ktorého sa
stotožnil s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo 483/2002. S uvedenými rozhodnutiamisa súd prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, pričom poukázal na to, že dotknutá právna úprava,
je v časti úpravy blankozmeniek, úplne totožná (článok I § 10 zákona zmenkového a šekového).
Vyplňovacie právo (ktorého podstata je v oprávnení doplniť do blankozmenky chýbajúce náležitosti a

dovŕšiť tak premenu iba zárodku zmenky na zmenku úplnú) vzniká dohodou (zmluvou) uzatvorenou
medzi osobami uvedenými na blankozmenke a osobou, ktorej bola blankozmenka vydaná (t. j. majiteľom
blankozmenky). Súčasná teória nepochybuje o tom, že blankozmenka sa stáva skutočnou zmenkou až
vyplnením a až vtedy vznikajú skutočné zmenkové práva a že sa tak deje so spätnými účinkami (ex
tunc). Od vyplnenia zmenky je nutné na túto listinu prihliadať ako na zmenku úplnú, a to tak, ako by

bola bývala už ako úplná zmenka vydaná, ako by bola od počiatku úplnou zmenkou. Týmto spätným
účinkom realizácie vyplňovacieho práva, je možné taktiež na osoby, ktoré sa podpísali na listinu ešte
nevyplnenú prihliadať ako na zmenkových dlžníkov. (K rovnakému záveru dospel aj JUDr. W. v publikácii
W., Z. Zmenka a šek v Českej republike. 6. vydanie Praha: C. H. Beck, 2011, str. 119). Ak sa podpíše
sa na blankozmenku zmenkový ručiteľ, preberá garanciu za zaplatenie zmenky. Doplnením listiny na
formálneplatnúzmenku,stávajúsasospätnouúčinnosťou(extunc)podpisyvšetkýchručiteľovnalistine

podpismi na zmenke, teda je nutné na listiny i účinnosť podpisov všetkých dlžníkov, avalistov z toho
nevynímajúc, prihliadať tak, ako by daná listina bola bývala už od začiatku, teda od dátumu uvedeného
na nej ako dátum vystavenia, vydaná
v plnej podobe. Nebolo by tohto spätného účinku, nemali by blankozmenky zmysel, pretože by osoby,
ktorépodpísalilistinupredvyplnením,nemohlibyťvôbeczmenkovýmidlžníkmi.VeľkýsenátNajvyššieho

súdu ČR rovnako uviedol, že nemá žiadne pochybnosti o tom, že ak podpíše vystaviteľ vlastnú
blankozmenku, pričom prípadne popri vystaviteľovi ju podpíše aj zmenkový ručiteľ, zásadne majú obaja
zmenkoví dlžníci uzatvorenú s remitentom zmluvu
o podmienkach a spôsobe vyplnenia blankozmenky. Nie je rovnako dôvod na to, aby mal byť okamžik
vzniku práv a povinností zo zmenky, ktorá bola pôvodne vystavená ako neúplná, posudzovaný odlišne

od vzniku práv a povinností zo zmenky, ktorá bola od začiatku úplná. Súd prvej inštancie sa stotožnil s
vyššie uvedenými rozhodnutiami a ich právnymi závermi
a k námietkam žalovaných dodal, že ich záväzok zo zmenky platne vznikol pripojením ich podpisov na
blakozmenku ako ručiteľov, pričom doplnením chýbajúcich údajov, sa zmenka stala perfektná spätne
ku dňu vystavenia aj s ich ručiteľskými vyhláseniami na zmenke. Rovnako pripojenie podpisu ručiteľa

pred podpis vystaviteľa, súd prvej inštancie nepovažoval za okolnosť, ktorá by akýmkoľvek spôsobom
mohla ovplyvniť postavenie a zmenu ručiteľského vyhlásenia žalovaného 3). V čase pripojenia podpisu
žalovaného3),bezohľadunato,kedysatakstalo,bolpodpisžalovaného3)pripájanýnablankozmenku.
Uvedená skutočnosť medzi stranami nie je sporná. Predmetná blankozmenka sa stala zmenkou až
doplnením všetkých údajov do blankozmenky a to so spätými účinkami tzn. ku dňu jej vystavenia, kedy

podpisy všetkých osôb, nevyhnutných na platnosť predmetnej listiny ako zmenky na nej boli. Preto
súd prvej inštancie mal za to, že presný okamih toho, kto sa na blankozmenku podpísal skôr, či to bol
vystaviteľzmenkyalebožalovaný3)akoručiteľ,vzhľadomkspätnýmúčinkomvznikuzmenkydoplnením
blankozmenky, na zmenkovú zaviazanosť žalovaného 3) nemá žiaden vplyv. Vzhľadom k tomu, že
preukázanie skutočnosti, kedy k podpisu žalovaným 3) skutočne došlo súd prvej inštancie nepovažoval

za rozhodujúcu skutočnosť, súd prvej inštancie ani v konaní nevykonal žalovanými navrhované dôkazy
a to výsluchy svedkov a strán sporu. Vykonanie týchto dôkazov, vzhľadom k tomu, že by nimi nebola
preukázaná v konaní rozhodná skutočnosť, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd prvej inštancie mal za to, že aj druhá námietka voči zmenkovému
platobnému rozkazu je nedôvodná. Treťou námietkou sa žalovaní bránili, že zmenou pôvodného

zmluvného vzťahu a to uzatvorením dodatku č. 1 až 3, k pôvodnej zmluve o úvere, z ktorej plnenie bolo
vystavenouzmenkouzabezpečené,ichručiteľskévyhláseniezaniklo.Súdprvejinštanciepoukázalnato,
že ručitelia sa zaviazali na úhradu zmenkového záväzku, ktorý je od záväzku zmenkou zabezpečeného,
oddelenýtzn.ideozáväzoksamostatný.Medzizmluvnýmistranaminebolidohodnutéžiadnepodmienky
žalovanými tvrdeného možného zániku ich zmenkového ručenia, ktoré vzniklo pripojením ich podpisu

na vystavenú zmenku. Žalovaní sa pripojením svojho ručiteľského vyhlásenia zaviazali, že zmenku
vystavenú vystaviteľom ako ručitelia remitentnovi uhradia. K tvrdenému zániku ručiteľského záväzku
súd prvej inštancie uviedol, že žiadna dohoda medzi ručiteľmi, vystaviteľom zmenky a remitentom o tom,
že v prípade uzatvorenia akéhokoľvek dodatku
k zmluve o úvere, ktorá bola zmenkou zabezpečená, o tom, že ich zmenkové ručenie zaniká,

v konaní nebola preukázaná. Práve naopak, žalobca v konaní preukázal, že zmenka zabezpečovala
všetky záväzky dlžníka zo zmluvy o úvere až do sumy 150.000,- eur, ako aj úroky a úroky z omeškania
a ďalšie záväzky dlžníka z uvedenej zmluvy na ktoré žalobcovi vznikne v budúcnosti nárok a to v
zmysle bodu 2.2.1 Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky. Zmenka zabezpečovala záväzok zúverovej zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sa stali všetky dodatky, ktoré boli k nej uzatvorené.
Preto uzatvorením Dodatku č.
1 k zmluve o úvere dňa 24.02.2014 k žiadnej zmene v postavení zmenkových ručiteľov, teda ani k zániku

ručenia zmenkových dlžníkov, tak ako to tvrdia žalovaní, nedošlo. Zánik ručiteľského vyhlásenia zmenou
pôvodného zmenkového vzťahu nemá oporu ani v zákone
a ako súd prvej inštancie už uviedol, žiadna dohoda o zániku ručenia nebola v konaní preukázaná, preto
súd prvej inštancie aj túto námietku žalovaných považoval za nedôvodnú. Štvrtou námietkou sa žalovaní
bránili tým, že nárok žalobcu uplatnený zo zmenky v tomto konaní zanikol z dôvodu uskutočnenia

započítacieho prejavu zo strany žalovaných. Žalovaným vznikli voči žalobcovi pohľadávky z titulu nároku
na náhradu škody. Tvrdili, že škoda bola spôsobená úmyselným konaním žalobcu proti dobrým mravom.
Toto úmyselné konania spočívalo v tom, že žalobca zmaril uspokojeniu svojej pohľadávky od pôvodného
dlžníka, spoločnosti N., s.r.o.. Súd prvej inštancie vo vzťahu k tejto námietke mal za to, že námietka
zániku záväzku zo zmenky patrí každému dlžníkovi zo zmenky, uplatnenie tejto námietky článok I §
17 zákona zmenkového a šekového nebráni. Každý dlžník zo zmenky sa môže brániť tým, že jeho

dlh zo zmenky zanikol a to či už z dôvodu zániku splnením, zaplatením či započítaním. Žalovaní sa
teda štvrtou námietkou bránili tým, že nárok žalobcu zanikol z dôvodu, zániku nároku započítaním ich
pohľadávok voči žalobcovi. Na preukázanie dôvodnosti uvedenej námietky by súd prvej inštancie musel
mať preukázanú existenciu pohľadávok žalovaných teda pohľadávok ktoré si voči žalobcovi započítali
z titulu náhrady škody. Žalovaní zhodne tvrdili vznik nároku na náhradu škody spôsobenej úmyselným

konanímžalobcu,ktorýsvojimúmyselnýmkonanímmalzmariťuspokojeniesvojejpohľadávkypriamood
dlžníka, spoločnosti N., s.r.o. ako vystaviteľa zmenky. Žalovaní kvalifikovali konanie žalobcu ako škodu
spôsobenúúmyselnýmkonanímžalobcuprotidobrýmmravomatopodľa§424Občianskehozákonníka.
Konkrétne konanie žalobcu, ktoré malo spôsobiť vznik škody žalovaným z podaných námietok bližšie
nevyplýva, avšak

z pripojených listinných dôkazov, je možné vyvodiť, že žalovaným mala byť spôsobená škoda tým, že
reštrukturalizačný plán spoločnosti N., s.r.o. (vystaviteľ zmenky) nebol schválený, nakoľko proti jeho
schváleniu hlasoval aj žalobca a na vystaviteľa zmenky bol vyhlásený konkurzu. Žalovaní majú za to, že
hlasovaním proti reštrukturalizačnému plánu bolo znemožnené vystaviteľovi zmenky uhradiť záväzok
vystaviteľa (ktorý chcel svoj záväzok uhradiť počas plnenia reštrukturalizačného plánu) a žalovaným

vznikla povinnosť uhradiť záväzok namiesto pôvodného dlžníka. Žalovaní zhodne spojili hlasovanie proti
prijatiu reštrukturalizačného plánu so vznikom škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným
konaním proti dobrým mravom podľa § 424 Občianskeho zákonníka predstavuje typ subjektívnej
zodpovednosti, nakoľko vznik zodpovednosti sa tu viaže na úmyselné konanie. Podmienkou vzniku
zodpovednosti je teda úmyselné konanie subjektu proti dobrým mravom, ktorým bola tretej osobe

spôsobená škoda. Medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a škodou spôsobenou týmto
konaním musí byť príčinná súvislosť. Pri uvedenom type zodpovednosti za škodu je potrebné v konaní
preukázať vznik škody, úmyselné konanie proti dobrým mravom a príčinnú súvislosť medzi úmyselným
konaním proti dobrým mravom
a vznikom škody. Súd prvej inštancie v konaní nemal zo strany žalovaných akokoľvek preukázanú výšku

škody, ktorú tvrdili že im konaním žalobcu vznikla. Aj v samotnom uplatnení náhrady škody (č. l. 50, 54 a
58) všetci žalovaní zhodne uviedli, že im vznikla povinnosť uhradiť záväzok za vystaviteľa zmenky, tzn.
nie že im vznikla akákoľvek konkrétna škoda ale len povinnosť uskutočniť určitú úhradu ako zmenkovým
dlžníkom.
K vzniku tejto povinnosti súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že predmetná povinnosť

žalovaným ako ručiteľom zo zmenky vznikla nezávisle na schválení či neschválení reštrukturalizačného
plánu, vznikla im pripojením ich podpisov ako ručiteľov na zmenku
a doplnením do zmenky všetkých údajov. Uskutočnenie akejkoľvek úhrady ktorú v uplatnení náhrady
škody uvádzajú, v konaní nebolo zo strany žalovaných ani tvrdené ani preukázané. Ak preto súd
prvej inštancie nemal v konaní preukázanú žiadnu konkrétnu výšku škody, nemožno považovať obranu

žalovaných ani v tejto časti námietok za dôvodnú. V rámci vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
nemal preukázanú dôvodnosť podaných námietok, preto súd prvej inštancie ponechal zmenkový
platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu. O trovách tejto časti konania (t. j. konania po vydaní
zmenkového platobného rozkazu) súd prvej inštancie rozhodol tak že, vzhľadom k tomu, že si žalobca
v lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku náhradu trov tejto časti konania nevyčíslil, zo spisu súd

prvej inštancie žiadne trovy tejto časti konania ktoré by vznikli žalobcovi nezistil, (trovy konania, ktoré
boli žalobcovi priznané zmenkovým platným rozkazom zostávajú nedotknuté), žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal.2. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku I. podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1), 2),
3). Uviedli, že majú za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
dôkazy navrhnuté žalovanými, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti. Ďalej dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedli, že ak zmenečný dlžník, za ktorého sa poskytuje
ručenie, zmenku nepodpísal, nemôže vzniknúť ani záväzok zmenečného ručenia, v tomto prípade
došlo k situácii, kedy zmenečný ručiteľ (žalovaný 3) podpísal zmenku, ktorá ešte nebola podpísaná
zmenečníkom, takže zmenečné ručenie žalovaného 3), nemohlo platne a účinne vzniknúť, nakoľko

zmenečné ručenie nevzniklo v súlade s ustanoveniami zmenkového práva. Žalovaní majú za to, že
nevykonaním navrhovaného dokazovania došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci a neboli
zistené skutočnosti, ktoré mohli mať rozhodujúci vplyv na súdne konanie minimálne voči žalovanému
3). Žalovaní majú za to, že námietka neexistencie zmenečného ručenia, bola opodstatnená a dôvodná
a majú za to, že okamih podpisu zmenečného ručiteľa pred vystaviteľom zmenky je rozhodujúci a
má vplyv na platnosť a účinnosť zmenečného ručenia žalovaného 3). Žalovaní zotrvávajú na tom,

že nemohlo platne vzniknúť zmenečné ručenie z dôvodu, že žalovaní podpísali blankozmenku, t. j.
listinu, ktorú nie je možné považovať sa platnú ako vlastnú zmenku a z ktorej nevznikajú bez doplnenia
listiny zmenečné nároky, a to najmä nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy. Žalovaní trvajú na
tom, že zmenka je absolútne neplatná, nakoľko neboli dodržané formálne náležitosti zmenky. Nakoľko
zmenka je vysoko formálny právny inštitút, ktorý je úplne samostatný a oddelený od záväzkovo-právnych

vzťahov, malo sa pri vyplňovaní zmenky dbať na to, aby v čase doplnenia chýbajúcich údajov do
blankozmenky žalobcom, bol na zmenke uvedený subjekt, ktorý v čase doplnenia chýbajúcich údajov
existoval a bol oprávnený na plnenie zo zmenky, avšak v tomto prípade bol na zmenke uvedený
subjekt, ktorý v čase doplnenia chýbajúcich údajov neexistoval, nakoľko pôvodný veriteľ UniCredit Bank
Slovakia, a. s., so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709 zanikol a bol vymazaný

z obchodného registra ešte v roku 2013. V tomto prípade mal pôvodný veriteľ postupovať v súlade s
ustanoveniami zmenkového práva, z ktorých jednoznačne vyplýva, že zmenku na rad je možné previesť
len indosamentom (rubopisom). S ohľadom na túto skutočnosť preto malo dôjsť ešte pred zánikom
pôvodného veriteľa k prevodu práv zo zmenky z pôvodného veriteľa na žalobcu, a to rubopisom alebo
malo dôjsť k vystaveniu novej blankozmenky, na ktorej by bolo uvedené meno žalobcu, ako toho komu

alebo na koho rad sa má platiť. Žalovaní majú za to, že zmenka, na ktorej je uvedený subjekt, ktorý
v čase doplnenia chýbajúcich údajov už neexistoval nemôže byť považovaná za vyplnenú v súlade so
zákonom a za právne perfektnú a formálne bezvadnú. Žalovaní sa nestotožňujú s rozhodnutím súdu
prvého stupňa vo veci námietky ničotnosti (neplatnosti) zmenky
a s odôvodnením súdu prvého stupňa a majú za to, že uzatvorením Dodatkov č. 1 a 3 došlo k

zmene pôvodného záväzku a v prípade aj keby došlo k vzniku platného zmenečného ručenia (čo však
žalovaní napádajú), toto zmenečné ručenie by zaniklo momentom zmeny zabezpečeného záväzku,
nakoľko dohoda o zabezpečení i zmenených záväzkov upravená v dohode o vydaní a vyplnení
blankozmenky, nezakladá zmenu zmenečného ručenia. Žalovaní nesúhlasia ani s rozhodnutím súdu
prvého stupňa týkajúceho sa námietky zániku záväzku zabezpečovaného zmenkou. Majú za to, že

súd nemal preukázanú žiadnu konkrétnu výšku škody. Navrhli aby odvolací súd, rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa, alebo v prípade, ak odvolací súd
rozhodne, že nie sú splnené zákonné predpoklady na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie, aby tento
rozsudokzmenilatotak,žeodvolacísúdzmenkovýplatobnýrozkazvydanýOkresnýmsúdomTrenčínč.
k. 37CbZm/14/2015-19 zo dňa 30.06.2015 zruší v celom rozsahu a žalobcu zaviaže uhradiť žalovaným

1) až 3) trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných vyjadril podaním zo dňa 06.06.2017. Uviedol, že predmetné
odvolanie považuje za nedôvodné, účelové, argumenty a dôvody v ňom obsiahnuté za duplicitné
(už opakovane uvádzané), ktoré navyše nemajú žiadnu oporu v zákonných ustanoveniach, ustálenej

rozhodovacej praxi súdom, súvisiacej existujúcej judikatúre a názore odbornej verejnosti (literatúry)
v tomto smere. Aj z týchto dôvodov žalobca popiera všetky tvrdenia žalovaných v zaslanom
odvolaní (t.j. tvrdenia o nezákonnosti a nesprávnosti rozhodnutia Okresného súdu Trenčín, sp. zn.
37CbZm/14/2015-315, zo dňa 23.03.2017), tieto považuje za právne nesprávne a vágne a rozsudok
považuje za obsahovo aj formálne správny. Žalobca má za to, že Okresný súd Trenčín vo svojom

rozsudku vykonal všetky nevyhnutné
a podstatné dôkazy, tieto dôkazy správne vyložil a interpretoval, čim dostatočne zistil skutkový stav veci
a tento správne subsumoval pod príslušnú právnu normu, ktorú vyložilv súlade s jej zmyslom, účelom, rešpektujúc ustálenú rozhodovaciu prax súdov a existujúcu judikatúru
v obdobných veciach, čím správne právne posúdil vec. Následkom vyššie uvedeného postupu
Okresného súdu Trenčín, má žalobca za to, že žalobcami napádaný rozsudok je správny a podané

odvolanie žalovaných je nedôvodné. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalobca žiada
Krajský súd Trenčín, aby ako nadriadený (odvolací) súd podané odvolanie zamietol ako nedôvodné
a rozsudok v plnom rozsahu potvrdil ako vecne a právne správny. Žalobca je toho názoru, že
argumentácia žalovaných ohľadom neexistencie zmenečného ručenia žalovaných v tomto smere, a
dôvodnosť podania odvolania, neobstojí, pretože takéto vykonanie dôkazu za účelom objasnenia

poradia podpísania blankozmenky je celkom právne bezpredmetné a irelevantné a to z nasledujúcich
dôvodov: Samotná blankozmenka sa stáva zmenkou doplnením všetkých údajov a to s účinkami spätne,
tzn. ex tunc, kedy vznikajú všetky záväzky zo zmenky zmenečne zaviazaných osôb, teda aj avalistov,
zmenkových ručiteľov, ktorými sú v uvedenom prípade všetci traja žalovaní. Postavením avalistov sa v
rámci svojej rozhodovacej praxe zaoberal aj Veľký senát Najvyššieho súdu ČR vo svojom rozhodnutí
sp. zn. 31 Cdo 4087/2013 zo dňa 09.12.2015,

v rámci ktorého sa stotožnil s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Obo/483/2002.
Uvedené rozhodnutia konštatujú, že vyplňovacie právo (ktorého podstata je v oprávnení doplniť do
blankozmenkychýbajúcenáležitostiadovŕšiťtakpremenuibazárodkuzmenkynazmenkuúplnú)vzniká
dohodou (zmluvou) uzatvorenou medzi osobami uvedenými na blankozmenke a osobou, ktorej bola
blankozmenka vydaná. Súčasná teória nepochybuje

o tom, že blankozmenka sa stáva skutočnou zmenkou až vyplnením a až vtedy vznikajú skutočné
zmenkové práva a že sa tak deje so spätnými účinkami (ex tunc). Týmto spätným účinkom realizácie
vyplňovacieho práva, je možné taktiež na osoby, ktoré sa podpísali na listinu ešte nevyplnenú, prihliadať
ako na zmenkových dlžníkov. K rovnakému záveru dospel aj Y.. W. v publikácii W., Z. Zmenka a šek
v Českej republike (6. vydanie Praha C H. Beck, 2011, str. 119). Ak sa podpíše na blankozmenku

zmenkový ručiteľ, preberá garanciu na zaplatenie zmenky. Doplnením listiny na formálne platnú zmenku,
stávajú sa so spätnou účinnosťou (ex tunc) podpisy všetkých ručiteľov na listine podpismi na zmenke.
Teda je nutné na listiny i účinnosť podpisov všetkých dlžníkov, avalistov z toho nevynímajúc, prihliadať
tak, ako by daná listina bola bývala už od začiatku, teda od dátumu uvedeného na nej ako dátum
vystavenia, vydaná v plnej podobe. Žalobca sa stotožňuje s týmto právnym názorom, ktorý sa ustálil

v rozhodovacej praxi súdov SR, je v súlade s názorom Najvyššieho súdu ČR a odbornej verejnosti
(obsiahnutý v odbornej literatúre) a má za to, že Okresný súd Trenčín vo svojom rozhodnutí nepochybil,
keď si tento právny názor taktiež vzal za svoj. Vzhľadom na skutočnosť, že záväzok žalovaných zo
zmenky platne vznikol pripojením ich podpisov na blankozmenku ako ručiteľov, pričom doplnením
chýbajúcich údajov, sa zmenka stala právne perfektnou spätne ku dňu vystavenia aj s ich ručiteľským

vyhlásením na zmenke, je právne bez významu dokazovať v akom poradí došlo k podpísaniu zmenky.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že prvostupňový súd postupoval správne
a v súlade so zákonom keď pripojenie podpisu ručiteľa pred podpis vystaviteľa nepovažoval za
okolnosť, ktorá by akýmkoľvek spôsobom mohla ovplyvniť postavenie a zmenu ručiteľského vyhlásenia
žalovaného 3). Dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov bolo právne irelevantné a nadbytočné,

keďže v čase pripojenia podpisu žalovaného 3), bez ohľadu na to, kedy sa tak stalo, bol podpis
žalovaného 3) pripájaný na blankozmenku. Táto skutočnosť nikdy nebola a ani nie je rozporovaná
žalovanými a nie je teda sporná. Predmetná blankozmenka sa stala zmenkou až doplnením všetkých
údajov do blankozmenky a to so spätnými účinkami, t.zn. ku dňu jej vystavenia, kedy podpisy všetkých
osôb, nevyhnutných na platnosť predmetnej listiny ako zmenky na nej boli. Žalobca je toho názoru,

že súd prvej inštancie postupoval správne, keď konštatoval, že presný okamih toho, kto sa na
blankozmenku podpísal skôr, či to bol vystaviteľ zmenky alebo žalovaný 3) ako ručiteľ, vzhľadom k
spätným účinkom vzniku zmenky doplnením blankozmenky, na zmenkovú zaviazanosť žalovaného
3) nemá žiaden vplyv. Vzhľadom na to, že preukázanie skutočnosti, kedy k podpisu žalovaného 3)
skutočne došlo nie je vzhľadom na vyššie uvedené právne relevantné, má žalobca za to že súd

postupoval správne, zákonne a v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP (najmä zásadou čl. 15 ods.
1 a čl. 17 OSP), keď nevykonal navrhovaný dôkaz - výsluch svedkov, pretože tento bol nadbytočný a
jeho vykonanie by vzhľadom na charakter zmenkového ručenia bolo celkom bez právnej relevancie.
Žalobca argument ohľadom absolútnej neplatnosti zmenky považuje za nedôvodný a právne nesprávny,
nemajúci oporu v zákonných ustanoveniach a ustálenom právnom názore v časti prevodu

a prechodu práv zo zmenky. Za účelom preukázania správnosti jeho prezentovaných právnych názorov
v tomto smere, ako aj za účelom preukázania správnosti rozhodnutia Okresného súdu Trenčín uviedol
nasledovné: Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že žalobca je právnym nástupcom právnickej
osoby na zmenke uvedenej, t. j. spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a.s., a to v dôsledku zlúčenia suvedenou spoločnosťou. Na základe tohto právneho úkonu žalobca vstúpil do všetkých práv tak ako
aj povinností svojho právneho predchodcu, teda spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a.s. Žalobca v
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.: 29Odo 314/2001 z 30.10.2002

(publikované v rozhodnutiach Najvyššieho súdu ČR pod č. R 62/2003) s ktorého závermi sa súd prvej
inštancie stotožnil,
z ktorého vyplýva, že pri predaji podniku, ktorého súčasťou sú listinné cenné papiere, nie je k prevodu
týchto cenných papierov na kupujúceho potrebný indosament ani splnenie ďalších podmienok, ktoré
je nevyhnutné pri samostatnom prevode cenných papierov. Žalobca, rovnako ako súd prvej inštancie,

poukázal aj na názor zmenkového teoretika JUDr. Z. W., prezentovaný v publikácii Zmenka a šek
v Českej republike, rok vydania 2011 na str. 134, v zmysle ktorého ak zaniká právnická osoba bez
likvidácie, prechádza jej majetok
i práva na nástupnícky subjekt. Takýto subjekt sa dňom zániku právnickej osoby stáva veriteľom zo
zmenky, jej majiteľom. Na zmenke sa táto skutočnosť neobjaví. Žalobca ďalej poukázal aj na názor
vyjadrený ďalším zmenkovým teoretikom G. S.

v Komentári k zmenkovému a šekovému zákonu, ktorý k zmene v osobe zmenkového veriteľa rovnako
uviedol, že k zmene v osobe zmenkového veriteľa môže dôjsť všetkými spôsobmi, ktoré sú prípustné
pre občianskoprávny prípadne obchodnoprávny prevod alebo prechod obligačného práva. Žalobca ešte
doplnil právny názor Z. W. prezentovaný
v publikácii X. malé komentáře k Zákon směnečný a šekový, 5. vydanie, str. 60

K prechodu práv zo zmenky, teda bez nutnosti zmenku indosovať, dochádza najmä
v prípadoch, keď je obchodná spoločnosť zrušená bez likvidácie podľa § 69 Obch.Z, keď je predaný
podnik podľa § 476 a nasl. Obch.Z, keď je podnik vložený do obchodnej spoločnosti podľa § 59 ods. 3
Obch.Z, keď je privatizovaný štátny podnik podľa § 15 ods. 1. Tieto
a prípadne ďalšie obecné právne dôvody zámeny majiteľa zmenky zdieľajú osud iných práv

a zmenečným právo sa neriadia. V zmysle ustálenej judikatúry (rozhodnutie Váž 11167) taktiež platí:
Práva zo zmenky môžu byť prevedené aj fúziou akciovej spoločnosti bez toho že by bola potrebná
idosácia zmenky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je právna argumentácia, ako aj dôvod
odvolania, v časti absolútnej neplatnosti zmenky z dôvodu neuvedenia žalobcu na zmenke (resp.
absencie indosamentu zmenky) právne nesprávna, účelová a nedôvodná. Žalovanými napádané

rozhodnutie je v tejto časti právne vecne aj skutkovo správne. Čo sa týka názoru žalovaných ohľadom
uzatvorenia Dodatkov č. 1 až 3 že nimi došlo k zmene pôvodného záväzku a v prípade aj keby
došlo k vzniku platného zmenečného ručenia, toto zmenečné ručenie by zaniklo momentom zmeny
zabezpečeného záväzku, nakoľko dohoda o zabezpečení i zmenených záväzkov upravená v Dohode
o vydaní a vyplnení blankozmenky, nezakladá zmenu zmenečného ručenia. Žalobca považuje túto

argumentáciu žalovaných opäť za nedôvodnú a právne nesprávnu a rozhodnutie prvostupňového súdu
za správne, a uvádza: Ručitelia (žalovaní) sa zaviazali na úhradu zmenkového záväzku, ktorý je od
záväzku zmenkou zabezpečeného, oddelený, t.j. ide
o samostatný záväzok. Medzi zmluvnými stranami neboli dohodnuté žiadne podmienky žalovanými
tvrdeného možného zániku ich zmenkového ručenia, ktoré vzniklo pripojením ich podpisu na vystavenú

zmenku. Žalovaní sa pripojením svojho ručiteľského vyhlásenia zaviazali, že zmenku vystavenú
vystaviteľom ako ručitelia remitentovi uhradia. Žalovaní
vpriebehukonanianikdynepreukázali,žebydohodamedziručiteľmi,vystaviteľomzmenkyaremitentom
o tom, že v prípade uzatvorenia akéhokoľvek dodatku k zmluve o úvere, ktorá bola zmenkou
zabezpečená, o tom že ich zmenkové ručenie zaniká. Práve naopak, žalobca

v konaní nad všetky pochybnosti preukázal, že zmenka zabezpečovala všetky záväzky dlžníka zo
zmluvy o úvere až do sumy 150000,- Eur, ako aj úroky a úroky z omeškania a ďalšie záväzky dlžníka z
uvedenej zmluvy na ktoré žalobcovi vznikne v budúcnosti nárok a to
v zmysle bodu 2.2.1. Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky. Zmenka zabezpečovala záväzok z
úverovej zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sa stali všetky dodatky, ktoré boli k nej uzatvorené.

Preto uzatvorením Dodatku č. 1 k zmluve o úvere dňa 24.02.2014 k žiadnej zmene v postavení
zmenkových ručiteľov, teda ani k zániku ručenia zmenkových dlžníkov, tak ako to tvrdia žalovaní,
nedošlo. Zánik ručiteľského vyhlásenia zmenou pôvodného zmenkového vzťahu nemá žiadnu oporu
v zákone, a rovnako ani žiadna dohoda o zániku ručenia nikdy nebola (teda nemohla a ani nebola
žalovanými v konaní preukázaná).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že odvolanie žalovaných
v tomto smere je nedôvodné a napádané rozhodnutie, ako aj jeho odôvodnenie, je po skutkovej a
právnej stránke bez vady. Čo sa týka údajného zániku záväzku zabezpečeného zmenkou z dôvodu
započítania si pohľadávok žalovaných proti pohľadávke žalobcu, žalobca uviedol nasledovné: Tentoargument (a teda aj dôvod podaného odvolania zo strany žalovaných) je absolútne absurdný, scestný
a nemá absolútne žiadnu právnu oporu, žalovaní nepreukázali vznik a ani existenciu svojej údajnej
pohľadávky proti žalobcovi a už vôbec nie jej spôsobilosť na započítanie v tejto časti sa žalobca v plnom

rozsahu pridržiava všetkých svojich písomných vyjadrení, v nich obsiahnutých argumentov a v celom
rozsahu sa pripája
a stotožňuje sa s právnou argumentáciou obsiahnutou v rozsudku, ktorý považuje za správny. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaní nepreukázali existenciu (podľa žalobcovho názoru nimi vyfabulovanej)
pohľadávky, nie to ešte spôsobilosť započítania tejto pohľadávky, je táto argumentácia (ako aj dôvod

podaného odvolania) právne nedôvodný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, žalobcom
uvedenú právnu argumentáciu, uvedené rozsudky, ustálenú súdnu rozhodovaciu prax, existujúcu
judikatúru, ako aj názory odbornej verejnosti na danú problematiku, má žalobca za to že preukázal
nad všetky pochybnosti, že žalovanými podané odvolanie je nedôvodné a právne neopodstatnené.
Vzhľadom na tento fakt, ako aj s poukazom na vecnú, právnu, obsahovú aj formálnu správnosť
napádaného rozsudku, preto žalobca navrhol, aby Krajský súd Trenčín podané odvolanie zamietol a

napádaný rozsudok potvrdil ako vecne, právne, obsahovo aj formálne správny. Zároveň žalobca navrhol,
aby boli žalovaní spoločne a nerozdielne zaviazaní na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379

a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadokv platnom znení (ďalej len „CSP“) a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385
CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne a na webovej stránke Krajského súdu v
Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 24.9.2019, na základe čoho boli splnené

podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

6. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka.

7. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu
k odvolacím dôvodom žalovaných je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na
zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku

uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd
prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril
k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaných, uviedol z akých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP k odvolacím dôvodom
žalovaných odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP, odvolací

súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery,
ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje,
keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005. V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR,
súd prvej inštancie

v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v
sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa
poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že
ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný
význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní“.8. Odvolací súd posúdil odvolacie námietky žalovaných ako nedôvodné. K námietke neexistencie
zmenečného ručenia odvolací súd uvádza, že záväzok žalovaných platne vznikol momentom ich

podpisu ako ručiteľov na blankozmenku. Doplnením údajov v zmysle uzavretej dohody o vyplnení
blankozmenky sa blankozmenka stala perfektnou ku dňu jej vystavenia. Súd prvej inštancie sa aj
touto námietkou v odôvodnení rozhodnutia riadne a zrozumiteľne vysporiadal a odvolací súd sa s
týmto odôvodnením stotožňuje. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná blankozmenka sa stáva zmenkou
doplnením všetkých údajov a to

s účinkami ex tunc, kedy vznikajú všetky záväzky zo zmenky zmenečne zaviazaných osôb, teda
aj avalistov (zmenkových ručiteľov), ktorými sú v uvedenom prípade všetci traja žalovaní. Ak sa
podpíše na blankozmenku zmenkový ručiteľ, preberá zodpovednosť na zaplatenie zmenky. Doplnením
blankozmenky na formálne platnú zmenku, stávajú sa so spätnou účinnosťou (ex tunc) podpisy všetkých
avalistov (zmenkových ručiteľov) na listine podpismi na zmenke.

9.Súdprvejinštancienapojednávaníkonanomdňa23.3.2017avodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia
odôvodnil nevykonanie navrhnutých dôkazov, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd taktiež stotožňuje.
Odvolacia námietka žalovaných, týkajúca sa nevykonania navrhnutých dôkazov, vo svojej podstate
smeruje voči vykonanému dokazovaniu a výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu
prvej inštancie.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011,sp.
zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ... „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu,
pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

Súd pri hodnotení dôkazov
v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má
z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov".
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v

súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Rozhodnutie súdu prvej inštancie
v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní
prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné
vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov

konania, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje
prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania
sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný."

10. K odvolacej námietke týkajúcej sa neplatnosti zmenky odvolací súd dodáva, že predmetná zmenka
vystavená dňa 31.10.2012 vystaviteľom spoločnosťou N. s.r.o. a avalovaná žalovaným 1/, žalovaným
2/ a žalovaným 3/ vystavená v prospech spoločnosti UniCredit Bank Slovakia a.s. so sídlom Šancova
1/A, Bratislava, IČO 00 681 709 je platná. Žalovaní namietali, že na zmenke je uvedený subjekt,

ktorý už neexistuje. Subjekt uvedený na zmenke UniCredit Bank Slovakia a.s., IČO 00 681 709 zanikol
zlúčením so spoločnosťou UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s., IČO: 64 948 242, ktorá sa
stala jej univerzálnym právnym nástupcom, to zn. že vstúpila do všetkých práv a povinností právneho
predchodcu. Na právneho nástupcu bez akéhokoľvek ďalšieho úkonu prešlo aj právo z predmetnej
zmenky. Právny nástupca nebol povinný uskutočniť v súvislosti so zmenkou žiaden úkon.

11. Námietka zániku záväzku zabezpečovaného zmenkou bola taktiež vyhodnotená odvolacím súdom
ako nedôvodná. Žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázali vznik škody (a to nielen
výšku, ale ani samotný právny základ tohto nároku), ktorú podľa tvrdenia žalovaných započítali s
predmetnou žalovanou pohľadávkou. Povinnosť uhradiť záväzok zo zmenky zmenkovým ručiteľom

za vystaviteľa zmenky nie je možné pri splnení tejto povinnosti kvalifikovať ako vznik nároku
zmenkového ručiteľa na náhradu škody voči vystaviteľovi zmenky. Neschválením reštrukturalizačného
plánu spoločnosti, ktorá zmenku vystavila a následným vyhlásením konkurzu na túto spoločnosť nemá
na povinnosti zmenkových ručiteľov žiaden vplyv.12.Podľačl.I§11zákonač.191/1950Zb.ozmenkáchašekoch-každúzmenku,ikeďnebolavystavená
na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

13. Podľa čl. I § 14 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch - indosamentom sa prevádzajú všetky
práva zo zmenky.

14. Podľa čl. I § 16 veta prvá zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch - o tom, kto má zmenku v

rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov,
a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament.

15. Žalobca - spoločnosť Cash wave, s.r.o., so sídlom Bieloruská 9, 821 06 Bratislava, IČO: 50 418 874
je subjektom, ktorý si oprávnene uplatňuje svoje práva zo zmenky, nakoľko mu svedčí nepretržitý rad
indosamentov na predloženej zmenke.

16. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami
žalovaných a správne ich vyhodnotil.

17. Ani v odvolacom konaní žalovaní neuviedli žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvej inštancie nebol

zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Správne rozhodol aj o náhrade trov
konania o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, keď rozhodol, že žalobcovi náhradu trov
časti konania po vydaní zmenkového platobného rozkazu nepriznal.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2

CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdub) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).