Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/257/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114231424
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8114231424.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľov: X. N. A., D.. XX.X.XXXX, N. XXX XX P. XX, V. X. O.
A., D.. X.X.XXXX, N. XXX XX P. XX, oboch zastúpených spoločnosťou Advokátska kancelária Hovan,
Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, o obnovu konania vedeného na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 28P/361/2012, takto

r o z h o d o l :

Žalobu na obnovu konania o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 2.12.2014 a doplnenou 26.8.2016 sa navrhovatelia domáhali, aby súd
povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28P/361/2012.

2. Žalobu odôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 28P/361/2012-11, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2013, súd schválil právny úkon dedičskú dohodu - odmietnutie

dedičstva, uzatvorenú na Notárskom Ú. M.. O. G. v Lipanoch dňa 25.10.2012 pod č. 35D/319/2012,
Dnot 86/2012 za O.. N. A., D.. XX.X.XXXX V. O.. O. A., D.. X.X.XXXX. (pozn. súdu: teraz navrhovateľov
obnovykonania),aževtedymaloletédetipočaskonanianasúde,aleaniunotáraneboliprítomné.Návrh
ďalej právne odôvodnili poukazom na § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. (že sú tu skutočnosti, rozhodnutia
alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli navrhovatelia použiť v pôvodnom konaní, a môžu privodiť
pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci), a ust. § 179 O.s.p. (podľa ktorého ak je pre platnosť právneho

úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, potrebné schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to
v záujme maloletého). Uviedli, že v súdnej praxi je ustálené, že na rozhodnutie o schválení právneho
úkonuodmietnutiadedičstvaurobenéhovzastúpenímaloletéhodedičajehozákonnýmzástupcom,musí
mať súd v starostlivosti súdu o maloletých zistené údaje o povahe, druhu a cene majetku poručiteľa a
o výške jeho dlhov. Tvrdili, že v neskoršom dedičskom konaní u notárky, ktorá vec prevzala A. M.. G.,
bolo preukázané, že dedičstvo nie je predĺžené, a že o tejto skutočnosti sa navrhovatelia dozvedeli dňa

24.10.2014.

3. Navrhovatelia ďalej uviedli, že ku skutočnosti či ich dedičstvo po ich nebohom otcovi je alebo nie je
predĺžené, sa (údajne) až doposiaľ nemohli vyjadriť (pozn. súdu: zo žaloby nie je zrejmé prečo by tomu
tak malo byť, pričom z ich údajov vyplýva, že už v tom čase boli vo veku blízkom plnoletosti), a že ich
stanovisko doposiaľ nikto nežiadal. Sú toho názoru, že ani ustanovený kolízny opatrovník (ÚPSVaR,

pracovisko Sabinov) neskúmal údaje o povahe, druhu a cene majetku, ktorý je predmetom dedičstva.
Rozhodnutím kolízneho opatrovníka, ktorý nemal dostatok informácií o stave dedičstva, pretože ich ani
nezisťoval, matka navrhovateľov, mala tiež nedostatočné a chybné informácie od notárky M.. G. (pozn.
súdu: z uvedeného by mohlo vyplývať, že namietajú postup svojho zástupcu - kolízneho opatrovníka,
resp. matky), sa navrhovatelia dostali do stavu, ktorý nemohli ovplyvniť a teda ani zaviniť, a je podľa
nich nepochybné, že takýto stav navrhovateľov poškodil. Obnovu konania navrhli „za účelom zistenia

skutočného stavu dedičstva za účasti navrhovateľov“.4. Vo svojom doplňujúcom vyjadrení navrhovatelia poukázali na neskorší súpis aktív a pasív po
poručiteľovi L.. Ľ.F. A. realizovaný N.. O. O., zamestnancom notára, ktorým bola neskôr určená čistá
hodnota dedičstva v sume 434,13 Eur s tým, že tento stav však nie je pravdivý, pretože ceny aktív

a nehnuteľností nezodpovedali reálnemu stavu. Uviedli, že navrhovatelia ako maloleté deti nemohli
poukázať v danom čase na tú skutočnosť, že hodnota tak hnuteľných vecí, ako aj nehnuteľností je vyššia
ako pasíva dedičstva. Schválenie právneho úkonu - dedičskej dohody o odmietnutí dedičstva, podľa
navrhovateľov nebolo v záujme maloletých detí, pretože týmto prišli o možnosť nadobudnúť majetok v
nie malej hodnote.

5. Podľa § 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) podľa tohto
zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

6. Podľa § 111 písm. i) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
schválení právneho úkonu maloletého.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 400 CSP žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané.

9. Podľa § 413 ods. 1 CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,

e) je zjavne nedôvodná.

10. Podľa § 467 OZ vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási,
že dedičstvo neodmieta.

11. Súd podrobne preskúmal predloženú žalobu na obnovu konania a jej podstatu a dospel k záveru,
že ju musí odmietnuť. V prvom rade je potrebné uviesť, že žaloba bola v zmysle ust. § 413 ods. 1 písm.
b) CSP podaná neoprávnenou osobou, keďže podľa § 400 CSP žalobu o obnovu konania môže podať
(len) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, pričom navrhovatelia takouto osobou nie
sú. Z hľadiska logiky obnovy konania je totiž potrebné poukázať na to, že navrhovatelia sa domáhajú

obnovy konania o schválení (ich) právneho úkonu (právneho úkonu maloletých), ktorý za nich urobil
ich zástupca, a v ktorom súd ich úkon (v konaní o schválenie právneho úkonu urobeného nimi resp.
ich zástupcom) na základe zistených skutočností (bez ohľadu na ich vecnú správnosť či dostatočnosť)
stanovisku a návrhu ich zástupcu v celom rozsahu vyhovel (úkon schválil), a teda rozhodol plne v
súlade s ich procesným stanoviskom a návrhom (vyjadreným ich zástupcom). Procesne priaznivejšie

rozhodnutie teda navrhovatelia v danom konaní (ktorého obnovy sa domáhajú) už dosiahnuť nemohli,
a dokonca v súčasnosti vzhľadom na ich plnoletosť (pre zánik potreby inštitucionálnej starostlivosti
súdu o nich ako o maloletých a možnosti takéhoto konania) v súčasnosti už napokon do úvahy ani
neprichádza (nemožno očakávať). Na podanie žaloby na obnovu tohto konania (o schválení právneho
úkonu maloletého) teda oprávnení nie sú.

12. Súd pri tom zdôrazňuje, že procesnú otázku nepriaznivosti napadnutého rozhodnutia (keďže ide o
posudzovanie procesných podmienok resp. predpokladov prípustnosti žaloby o obnovu konania), teda
otázku toho v ne-prospech koho bolo rozhodnutie vydané, treba v konaní o povolení obnovy konania
(v súvislosti s možnosťou priaznivejšieho rozhodnutia v eventuálne obnovenom konaní) posudzovať

nepochybne výlučne z procesnej stránky tohto rozhodnutia, a z hľadiska možnosti dosiahnutia
(procesne) priaznivejšieho rozhodnutia v tom istom konaní, a nie z hľadiska posudzovania konečnej
neskoršej(ne)výhodnostirozhodnutiazhľadiskacelkovýchmajetkovýchzáujmovstrany,resp.neskoršej
zmeny skutkového stavu či vedomostí a predstáv strany o ňom (z ktorých táto strana v tom čase
vychádzala), alebo pohľadu na jej absolútny možný majetkový zisk, ktorý už pritom navyše toto konanie

ani ovplyvniť nemôže (viď § 467 OZ). „Stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, sa rozumie
strana, ktorá „spor prehrala“ (viď Horváth, E., Andrášiová, A. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Bratislava: Wolters Kluver s.r.o., 2015, s. 762)“. „Žalobu na obnovu konania je oprávnená podať
výlučne strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck,2016,s.1333)....„Rozhodujúcimmeradlompriposudzovaní,čisarozhodlovneprospechžalobcu,
budeporovnaniepetituposlednéhoprocesnéhoúkonuurobenéhožalobcomvpriebehukonanianasúde

prvej inštancie (pozn. súdu: zahŕňajúceho nepochybne všetky návrhy, stanoviská a vyjadrenia strany
alebo jej zástupcu urobené v priebehu konania), s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navzájom
sa porovnáva ich obsah a rozsah v tom zmysle, či výrok rozhodnutia znevýhodňuje žalobcu. Týka sa
to tak rozhodnutia vo veci samej (rozsudku), ako aj procesného rozhodnutia (uznesenia).V literatúre sa
tento stav označuje ako formálna ujma“ (in: tamtiež, s. 1208). Aj z uvedeného by teda malo byť zrejmé,

že pri posudzovaní toho, či rozhodnutie bolo alebo nebolo vydané v neprospech dotknutej strany nejde
o posúdenie jeho (neskoršej) ne-výhodnosti, resp. o dodatočné posudzovanie z hľadiska celkového
(absolútneho) prospechu či ujmy strany, ale o jeho posúdenie len z hľadiska formálnej, resp. procesnej
ujmy strany (z hľadiska nevyhovenia všetkým jej návrhom či stanoviskám).

13. Napokon aj vo všeobecnosti si je potrebné uvedomiť, že ak by sme pripustili obnovu konania len

preto, že úkony, resp. rozhodnutia, či stanoviská, návrhy a vyjadrenia, ktoré urobila strana, resp. ktoré za
stranu konania urobil jej riadny zástupca (či už splnomocnený alebo zákonom ustanovený), a ktoré súd
dokonca schválil (bez ohľadu na to, či tak urobil správne), sa neskôr (vo svetle ďalšieho vývoja a zmeny
zistení, z ktorých aktéri vychádzali) dodatočne ukázali ako menej výhodné, právna istota ostatných
dotknutých osôb, i zodpovednosť dotknutých subjektov resp. ich zástupcov (za zváženie všetkých

alternatív a ich návrhy, stanoviská či voľbu vhodných úkonov) - v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta
sunt“, by bola veľmi iluzórna. Pri takomto ponímaní možností obnovy konania by navrhovatelia (či už
vystupujúci samostatne, alebo prostredníctvom riadnych zástupcov v pôvodnom) vlastne mohli stále,
hoci súd vyhovel všetkým ich stanoviskám a návrhom, po neskorších nových zisteniach kedykoľvek
namietať, že rozhodnutie súdu bolo nesprávne, v ich neprospech, resp. nezodpovedalo absolútnej

objektívnej materiálnej pravde (tak ako je tomu aj v tomto prípade, keď navrhovatelia namietajú
vlastne len neskoršiu nevýhodnosť pôvodného rozsudku - s ktorým oni, resp. ich zástupcovia pôvodne
súhlasili), teda že „schválenie právneho úkonu - dedičskej dohody o odmietnutí dedičstva, podľa
navrhovateľov nebolo v záujme maloletých detí, pretože týmto prišli o možnosť nadobudnúť majetok v
nie malej hodnote.“, čo je zjavný nezmysel. Ak by sme pripustili takýto výklad, prakticky všetci maloletí,

ktorých návrhom (resp. návrhom ich zástupcov) súd vyhovel a úkony schválil (a boli tak platné), by
sa neskôr, po dovŕšení plnoletosti a dodatočnom zistení toho, že rozhodnutie „nebolo celkom v ich
prospech“ (eventuálne bolo nesprávne), mohli domáhať obnovy konania (a revízie právnych vzťahov
v rozpore so základnými princípmi právnej istoty) len s poukazom na to, že sa vo veci nemohli riadne
vyjadriť.

14. V tejto súvislosti súd pripomína, že nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej istoty. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v
riadnom dvojinštančnom postupe formou odvolania ako riadneho opravného prostriedku (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 23. 1. 2010, sp. zn. 3 Obo 138/2009). Naproti tomu obnova konania

je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti
právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 3. 6. 2009, sp. zn. 3 Obo 113/2008). V rámci mimoriadnych
opravných prostriedkov právoplatné rozhodnutie preto možno napadnúť návrhom na obnovu konania
len z taxatívne stanovených dôvodov a v stanovenej lehote. Návrhom na obnovu konania sa nemožno

domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej
povahy (ktoré nepochybne zahŕňa aj prípadnú absenciu, resp. nedostatok zisťovania majetkových
pomerov poručiteľa); na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru
namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom
na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228

ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 15/2000, rovnako uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. 8. 2011, sp. zn. 3 Cdo 98/2011).

15. Netreba pritom zabúdať ani na všeobecné východisko, že pre posudzovanie úkonov strán (vrátane
ich zástupcov) i rozhodnutia súdu (i v zmysle už spomínanej zásady „vigilantibus iura scripta sunt“) je

rozhodujúci stav keď sa robia, a zrejme aj preto zákon ustanovuje, že vyhlásenie o odmietnutí dedičstva
(hoci ako veľmi by sa neskôr mohlo ukázať ako nevýhodné), a rovnako tak ako opomenutie vyhlásenia
o odmietnutí dedičstva (ktoré možno urobiť iba do jedného mesiaca od upovedomenia súdu o práve
dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia), už v zmysle ust. § 464 a 467 OZ dodatočne meniťnemožno (odvolať, resp. urobiť). Zákonodarca to pritom tak kogentne a prísne ustanovil zjavne preto,
že po týchto úkonoch nastáva ďalšia fáza dedičského konania, a revidovanie predchádzajúcej fázy by
sa dotýkalo resp. mohlo dotýkať aj právneho postavenia iných subjektov (napr. ďalších potenciálnych

dedičov,atočiužvtejistejdedičskejskupine,aleboajdedičovvďalšíchdedičskýchskupinách,prípadne
aj štátu - odúmrť), ktorých nároky resp. nezmeniteľné úkony (odmietnutie či neodmietnutie dedičstva)
boli následne prejednané v ďalšej fáze dedičského konania, a preto to prípustné nie je.

16. Tieto osoby (ostatní dedičia) nie sú a neboli účastníkmi konania o schválení právneho úkonu

maloletých, a v uvedenom konaní sa nekonalo ani o ich právach a povinnostiach, a preto nie sú
ani účastníkmi konania o obnove tohto konania, no napriek tomu by obnova konania o schválení
právneho úkonu maloletých (ktorí sú teraz už dospelí) mala mať (podľa predstáv navrhovateľov) vplyv
na následné už prebehnuté fázy dedičského konania či jeho časti, teda aj na úkony ostatných účastníkov
dedičského konania a ich postavenie (práva a povinnosti ostatných dedičov), čo jej zjavný nezmysel.
Celá žaloba sa teda javí len ako zjavná procesná špekulácia s cieľom revidovať vlastné procesné

úkony a stanoviská (bez ohľadu na to či boli urobené priamo navrhovateľmi alebo prostredníctvom ich
oprávnených zástupcov), ktoré už navyše ani meniť nemožno (§ 467 OZ), a dodatočne (bez využitia
riadnych opravných prostriedkov) zmeniť či prehodnotiť správnosť obnovou konania napadnutého
právoplatného rozhodnutia a svoje (nezmeniteľné) úkony urobené v dedičskom konaní.

17. Celá táto situácie je obdobná tomu, ako by sa objavil po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa
konanie o dedičstve skončilo (v tomto prípade - svojimi dôsledkami obdobne tomu - po neodvolateľnom
odmietnutí dedičstva), ďalší poručiteľov majetok, o ktorom podľa § 211 ods. 1 CSP (ak sa objaví po
právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne
aj dlh) súd na návrh vykoná (o tomto majetku) dodatočné konanie o dedičstve, avšak ustanovenia o

odmietnutí či prijatí dedičstva týmto nie sú nijako dotknuté. Ak teda niekto dedičstvo odmietol (hoci napr.
o majetku nevedel), následne už dedičom (ani po objavení ďalšieho majetku) nie je. Podľa § 467 OZ
vyhlásenie o odmietnutí dedičstva už totiž nemožno odvolať.

18. Napokon aj z pohľadu ďalšieho predpokladu obnovy konania (okrem toho, že navrhovatelia nie sú

oprávnenými osobami na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle ust. § 413 ods. 1 písm. b) v
spojení s ust. § 400 CSP - keďže napadnutým rozhodnutím neutrpeli žiadnu formálnu ujmu na svojich
stanoviskách), a to existencie prípustného dôvodu obnovy konania v zmysle ust. § 397 písm. a) CSP
je potrebné poukázať aj na to, že navrhovatelia neuviedli ani žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo
dôkazy,ktorébezvlastnejvinynemohlipoužiťvpôvodnomkonaní,keďžeúkonyazavinenieichzákonnej

zástupkyne či kolízneho opatrovníka (podobne ako úkony a zavinenie aj akýchkoľvek iných zástupcov
oprávnene konajúcich za stranu, obdobne ako napr. u splnomocnencov konajúcich za stranu na základe
plnomocenstva), treba hodnotiť spoločne ako úkony a zavinenie ich samotných (zastúpeného subjektu),
a navrhovatelia v tejto žalobe na obnovu konania neuviedli nič z čoho by vyplývalo, že skutočnosti a
dôkazy o tom, že dedičstvo nie je predlžené, resp. že schválenie právneho úkonu nebolo v ich záujme

(a súd ho teda schváliť nemal) nemohli oni a ani ich zástupcovia (konajúci v ich mene) bez vlastnej
viny predložiť v pôvodnom konaní o chválení právneho úkonu (pred jeho právoplatným skončením).
Treba si uvedomiť, že úkony strán sporu a ich zástupcov (oprávnene konajúcich v ich mene), vrátane ich
možností a zavinenia, resp. zodpovednosti, treba hodnotiť vždy (ak konajú platne) tak, ako by ich urobili
samy, a nemožno ich oddeľovať, lebo v opačnom prípade by sme museli dospieť k záveru, že platné

(zákonom predpokladané) procesné zastúpenie je neúplné (resp. nedostatočné), čo je zjavný nezmysel.

19. V súvislosti s podstatou obnovy konania (ako mimoriadneho opravného prostriedku) súd vlastne
súhrnne poukazuje na to, že v danom prípade zjavne nejde o situáciu, že by (ad 1) navrhovatelia
(resp. ich zástupcovia) v pôvodnom konaní (o schválenie právneho úkonu) navrhovali alebo vyjadrili

iné stanovisko, než rozhodol súd, resp. že by (ad 2) navrhovali niečo, vo vzťahu k čomu bez vlastného
zavinenia nepredložili potrebné skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, a súd (preto) ich návrhom
nevyhovel (formálne rozhodol v ich neprospech), a že až teraz sa objavili skutočnosti, rozhodnutia či
dôkazy (k tomu čo tvrdili a navrhovali), ktoré bez vlastnej viny nemohli predložiť v pôvodnom konaní. Nič
také navrhovatelia netvrdia. Navrhovatelia neuviedli ani nič také z čoho by vyplývalo, že sa v pôvodnom

konaní (vôbec) nemohli vyjadriť.

20. V tejto súvislosti, ak navrhovatelia snáď v tejto žalobe všeobecne (nakoľko to neuviedli výslovne)
ako dôvod obnovy namietajú to, že súd s nimi osobne vôbec nekonal a nezisťoval ich stanovisko (čoby aj tak mohla byť eventuálne iba procesná nesprávnosť - viď bod 14. tohto odôvodnenia) a to (ako
uviedli), že ku skutočnosti či ich dedičstvo po ich nebohom otcovi je alebo nie je predĺžené, sa (údajne)
až doposiaľ nemohli vyjadriť, súd (okrem poukazu na to, že neuviedli nič z čoho by vyplývalo, že sa v

pôvodnom konaní nemohli vyjadriť) v súvislosti s ich nepriamym poukazom na nedostatok veku (ktorý im
sám o sebe nijako nebránil vyjadriť sa k dedičstvu) pre úplnosť (aj z hľadiska včasnosti podania žaloby
o obnovu konania) poukazuje na to, že navrhovatelia nadobudli plnoletosť viac ako 3 mesiace pred
podaním žaloby, a táto žaloba by tak, okrem zjavnej nedôvodnosti, bola podaná aj zjavne oneskorene
(k vecnej nezmyselnosti tohto konceptu viď už predtým bod 13. tohto odôvodnenia).

21. Vzhľadom na všetky tieto dôvody preto súd túto žalobu na obnovu konania, ako podanú
neoprávnenou osobou (nepodanú osobou, v ktorej procesný neprospech bolo rozhodnutie vydané),
zjavne nedôvodnú (podanú z neprípustného dôvodu „za účelom zistenia skutočného stavu dedičstva
za účasti navrhovateľov“, a neobsahujúcu žiadne skutočnosti, ktoré navrhovatelia alebo ich zástupcovia
bez svojej viny nemohli uviesť v pôvodnom konaní), a eventuálne (ak by snáď dôvodom obnovy konania

mala byť údajná nemožnosť vyjadriť sa k dedičstvu pre nedostatok veku) i podanú oneskorene (po
uplynutí lehoty viac ako troch mesiacov od dovŕšenia ich plnoletosti), odmietol.

22. O povinnosti nahradiť trovy konania súd pre nedostatok návrhu nerozhodoval
(§ 57 CMP), pričom nad rámec toho už len pre úplnosť pripomína, že podľa 52 CMP pri prejednávaní

a rozhodovaní vecí ustanovených v tomto zákone žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania,
ak tento zákon neustanovuje inak, ani nemá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach

podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).