Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 6, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119010513
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8119010513.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.11.2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného I. Z. z r u š u j e
v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/30/2019 zo dňa 28.05.2019 výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému I. Z., rodený T. - nar. XX.XX.XXXX v L., bytom Z. XX, prechodne bez prihlásenia G.,

u k l a d á

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Tr. zákona ú h r n
n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre účely výkonu trestu odňatia slobody ho
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 4 (štyroch)
rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/30/2019 zo dňa 28.05.2019 bol obžalovaný I. Z. uznaný
vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukázaním na ustanovenie

§ 138 písm. h) Tr. zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s
poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 03.11.2018 v čase približne o 19:25 hod. na úseku cesty 11/546 medzi mestom Prešov a obcou
Bzenov (km 6,51), ako vodič motorového vozidla porušil ustanovenia § 16 ods. 1, ods. 2 zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej
premávke"), kde počas toho ako viedol motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, ev. č. L. XXX H., v smere

jazdy Prešov - Bzenov, uvedené vozidlo viedol v čase zrážky minimálne rýchlosťou 115 km/hod., čo
predstavuje vyššiu ako povolenú 90 km/hod. rýchlosť a počas prejazdu pravotočivej zákruty, rýchlosť
jazdyneprispôsobilsvojimschopnostiam,vlastnostiamvozidlaanákladu,poveternostnýmpodmienkam,
ani stavu a povahe vozovky (najmä tým skutočnostiam, že bola tma, vozovka bola mokrá, pršalo, jednalosa o zákrutu a technický stav vozidla, najmä pneumatík nespĺňal zákonné normy), následkom čoho došlo
k uvedeniu predmetného vozidla do šmyku a prejazdu do protismerného jazdného pruhu, kde došlo k
zrážke s protiidúcim motorovým vozidlom zn. Renault Megane Scenic, ev. č. L. XXX R., ktoré vtom

čase viedol N. Y., pričom následkom zrážky týchto motorových vozidiel utrpel L. W., nar. XX.XX.XXXX -
spolujazdec v motorovom vozidle zn. Škoda Felícia, ev. č. L. XXX H., pomliaždenie mozgového kmeňa
pri roztrhnutí väzivového spojenia medzi spodinou lebky a krčnou chrbticou pri polytraume, ktorým na
mieste dopravnej nehody podľahol, T. T., nar. XX.XX.XXXX - spolujazdec v motorovom vozidle zn.
Škoda Felícia, ev. č. L. XXX H., utrpel pomliaždenie a rozdrvenie mozgu pri polytraume, ktorým na

mieste dopravnej nehody podľahol a pri dopravnej nehode súčasne došlo k zraneniu spolujazdca v
motorovom vozidle zn. Škoda Felícia, ev. č. L. XXX H., T. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý utrpel pomliaždenie
brušnejstenysviacnásobnýmroztrhnutímtenkéhočreva,trieštivúzlomeninulopatyľavejbedrovejkosti,
pomliaždenie hrudníka a pomliaždenie a odreninu pravej strany krku, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s
predmetnou dopravnou nehodou a ktoré si vyžiadali liečenie spojené s dočasnou práceneschopnosťou
v trvaní od 4 do 8 týždňov a súčasne došlo k zraneniu vodiča motorového vozidla zn. Renault Megane

Scenic, ev. č. L. XXX R., N. Y., ktorý utrpel pomliaždenie hrudnej steny vpravo, ktoré vzniklo v príčinnej
súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a ktoré si vyžiadalo liečenie do 7 dní,

za čo mu bol podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Tr. zákona
uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm.

a/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne mu bol podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona uložený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov na dobu 3 rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. priadku obžalovaný bol zaviazaný k náhrade škody poškodeným VšZP, a.
s., Bratislava, vo výške 638,25 eur, Sociálnej poisťovni, Bratislava, vo výške 1.366,70 eur a UNION,
zdravotná poisťovňa, a. s., Bratislava, vo výške 5.245,51 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení proti všetkým jeho výrokom,

pričom dôvody odvolania ním predložené neboli.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom
i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil,
že odvolanie obžalovaného je iba čiastočne dôvodné.

V rámci prieskumného konania odvolací súd v prvom rade posudzoval procesný postup konajúceho

súdu, ktorý umožnil obžalovanému, aby sa vyjadril ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu, umožnil
mu vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, pričom obžalovaný mal možnosť navrhovať vykonať ďalšie
dôkazy a tiež mal možnosť predložiť svoju argumentáciu o svojej nevine, resp. k zmierneniu viny a
k trestu. Tieto zistenia viedli odvolací súd ku konštatovaniu, že právo na obhajobu obžalovaného bolo
dodržané.

Následne odvolací súd preskúmaval výrok o vine, ktorý pozostáva zo skutkovej vety a jej právneho
posúdenia.

Konajúci súd skutkové zistenia ustálil na základe vykonaného dokazovania podľa pravidiel stanovených

procesným predpisom, ktoré vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Výrok o
vine je odôvodnený v napadnutom rozsudku v dostatočnom rozsahu, s ktorými dôvodmi sa stotožnil
aj odvolací súd, preto na ne v celom rozsahu aj odkazuje. Obžalovaný v rámci odvolacieho konania
nenamietal skutkové závery konajúceho súdu a ani ich právne posúdenie, preto odvolací súd k nim
len v stručnosti uvádza, že jazda obžalovaného minimálnou rýchlosťou 115 km/hod. počas prejazdu

pravotočivou zákrutou a neprispôsobenie jazdy vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a
ani stavu a povahe vozovky a technickému stavu vozidla, predovšetkým opotrebovaniu pneumatík, boli
preukázané nielen znaleckým dokazovaním, ale aj obhliadkou motorového vozidla použitého na jazdu
obžalovaným a tiež výpoveďou obžalovaného, ako aj výpoveďami svedkov N. Y., či O. W.. Uvedenýmkonaním obžalovaný porušil ustanovenia § 16 ods. 1, 2 zák. č. 8/2009 Z. z., ktoré sú v zmysle § 137 ods.
2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, a ktoré boli
príčinou dopravnej nehody. V rámci nej bol spôsobený nenapraviteľný následok, keď došlo k usmrteniu

dvoch osôb, a k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví ďalšej osobe. Príčinná súvislosť medzi konaním
obžalovaného a spôsobeným následkom je daná.

Právne posúdenie skutku ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) a prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona v ich kvalifikovaných skutkových podstatách z dôvodu,

že bol naplnený aj kvalifikačný moment uvedený v § 138 písm. h) Tr. zákona, pretože sa konania dopustil
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, zodpovedá zákonu.

Pri preskúmavaní výroku o treste, ktorý bol obžalovanému uložený, odvolací súd vychádzal zo
zákonných ustanovení § 34, § 38 a § 41 Tr. zákona. Konajúci súd priznal obžalovanému jednu
poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život podľa § 36 písm. j) Tr.

zákona a jednu priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona.
Došlo tak k rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona a preto
sa trest ukladal v základnej trestnej sadzbe podľa prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona,
ktorý je trestne prísnejším ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona. Za prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 2 písm. a) Trestný zákon umožňuje uložiť sankciu odňatia slobody na dva

roky až päť rokov, za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 písm. a) Tr. zákona je možné uložiť
sankciu odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný jedným konaním
naplnil znaky dvoch prečinov, správne postupoval konajúci súd, ak mu uložil úhrnný trest podľa pravidla
stanoveného v § 41 ods. 1 Tr. zákona.

Obžalovanému I. Z. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, t. j. v hornej polovici trestnej
sadzby s obmedzením jeho osobnej slobody s odôvodnením, že absentovala u obžalovaného úprimná
ľútosť a úprimné prevzatie zodpovednosti za následok, ktorý spôsobil.

S takto uloženým trestom odňatia slobody sa odvolací súd nestotožnil. Druh trestu odňatia slobody

považuje odvolací súd za správne určený, pretože následky, ktoré obžalovaný I. Z. spôsobil svojím
konaním sú v dvoch prípadoch nenapraviteľné, keďže došlo k usmrteniu dvoch osôb L. W. a T. T., nar.
XXXX, a v jednom prípade išlo o ťažší následok so zreteľom na spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví
spolujazdcovi T. T., nar. XXXX. Výmeru trestu odňatia slobody vyhodnotil odvolací súd ako neprimerane
prísnu, keďže u obžalovaného I. Z. ide o osobu, ktorá sa prvýkrát zodpovedá pred súdom za protiprávne

konanie spáchané z nedbanlivosti. Posudzované prečiny nie sú úmyselnými trestnými činmi, a preto
odvolací súd vychádzal z premisy, že obžalovaný nechcel spôsobiť smrť iným osobám a ani ťažkú ujmu
na zdraví.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zákona vymedzuje účel trestu a ním je ochrana spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pre zabezpečenie účelu trestu u obžalovaného podľa názoru odvolacieho súdu postačuje aj uloženie

trestu odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby a to vo výmere 3 rokov, ktorý trest zohľadňuje
nielennásledok,aleajokolnosti,zaakýchboliprečinyspáchané,atiežhodnotenieosobyobžalovaného,
u ktorého je vysoký predpoklad jeho nápravy. U obžalovaného nejde o narušeného páchateľa, ktorý si
vyžaduje pre nápravu uloženie dlhšie trvajúceho trestu, aby sa požadovaný účel o náprave dosiahol.

Ak konajúci súd vyhodnotil prístup obžalovaného k spáchaným trestným činom bez úprimnej ľútosti, s
týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil. Obžalovaný totiž prejavil svoju ľútosť nad tým, čo spôsobil, a
tonielenvzáverečnejreči,aleajpočassvojhovýsluchuvprípravnomkonaní,kedysipriznalsvojuchybu,
že pri dopravnej nehode, ktorú zavinil, zomreli deti jeho sesterníc. V odvolacom konaní obžalovaný
opätovne vyslovil ľútosť nad svojím konaním, čomu zodpovedal aj jeho verbálny prejav, pričom prehlásil,

že si chce odpykať trest za svoje konanie, avšak v nižšej výmere so zreteľom na to, že majú s manželkou
dve malé deti a čakajú tretie. Skutočnosť, že obžalovaný nevypovedal na hlavnom pojednávaní nemôže
byť na ťarchu obžalovaného, pretože pri svojom výsluchu pred súdom iba využil svoje zákonné právo
a pokiaľ ide o prehlásenie obžalovaného o jeho nevine pred konajúcim súdom, toto je v rozpore svyslovenou úprimnou ľútosťou jeho konania a zrejme k tomu došlo pod vplyvom verejného prerokovania
veci, pretože usmrtenými poškodenými boli rodinní príbuzní.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd posúdil uložený trest ako neprimeraný, na základe odvolania
obžalovaného z dôvodu uvedeného v § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. poriadku zrušil v napadnutom
rozsudku výrok o treste a keďže mal dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie, vo veci rozhodol
sám tak, že obžalovanému podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h) a § 41
ods. 1 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods.

2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Pri rozhodovaní o výkone trestu odňatia slobody bol určujúci spôsobený následok. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu smrť dvoch osôb neumožňoval výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odložiť, a je presvedčený, že práve okolnosti prípadu sú tými, pre ktoré výkon trestu odňatia slobody
obmedzením osobnej slobody je nevyhnutný. V tomto smere sa stotožnil s rozhodnutím konajúceho

súdu. Keďže obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol a teda nemohol byť ani vo výkone trestu
odňatia slobody, boli splnené podmienky na jeho zaradenie podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona do
najmiernejšej diferenciačnej skupiny a to do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne odvolací súd uložil obžalovanému i trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých

druhov na dobu 4 rokov. Trestná činnosť bola obžalovaným spáchaná v súvislosti s vedením motorového
vozidla, pričom spôsobený následok odôvodňoval prísnejšiu výmeru tohto trestu, ktorý obžalovanému
zabráni, aby mohol páchať ďalšiu trestnú činnosť na úseku cestnej premávky a súčasne bude
prostriedkom na jeho nápravu, aby v budúcnosti dodržiaval predpisy v cestnej premávke.

Tieto uvedené zistenia a prezentované právne úvahy viedli odvolací súd k záveru, že odvolanie
obžalovaného je čiastočne dôvodné a na jeho podklade mu zmiernil trest.

V závere ešte odvolací súd dodáva, že odvolanie bolo podané iba v prospech obžalovaného, preto
v zmysle zásady ustanovenej v § 322 ods. 3 Tr. poriadku nemohol zhoršiť jeho postavenie a

vyhovieť návrhu poškodených prezentovanému ich splnomocnencom na verejnom zasadnutí, aby uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným T. T., A. T. a X. W.kodu spôsobenú na zdraví, resp.
usmrtením blízkych osôb.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.