Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/88/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115203971
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4115203971.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcov: 1/ I. T., narodený XX.X.XXXX,

bytom D. č.XXX, 2/ C. T., narodená XX.X.XXXX, bytom D. č.XXX, obaja právne zastúpení advokátskou
kanceláriou: Roman Kvasnica a partneri, s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866
598, proti žalovanému: P. C., narodený XX.X.XXXX, trvalo bytom K. D. XXX, tohto času vo výkone
trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, zastúpený
advokátom: Mgr. Štefan Slováčik, so sídlom Mostná 46, Nitra, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 30000 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 30000 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

IV. Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu Nitra súdny

poplatok zo žaloby 1866 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca1/a2/žalobou,ktoráboladoručenánaM.súdL.XX.X.XXXXpožadovali,abysúdrozhodol,že
žalovaný je povinný žalobcovi 1/ z titulu náhrady nemajetkovej ujmy zaplatiť peňažnú sumu XX.XXX eur
a žalobcovi 2/ z titulu náhrady nemajetkovej ujmy peňažnú sumu XX.XXX eur do X dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. X. v žalobe uviedli, že žalovaný neoprávnene zasiahol do ich osobnostných práv
usmrtením ich syna C. T. vo veku XX rokov a usmrtil aj jeho priateľku T. P. tým, že XX.X.XXXX vo
večerných hodinách po požití alkoholických nápojov viedol osobné motorové vozidlo tak, že nesledoval
situáciu v cestnej premávke, prešiel do protismeru, v dôsledku čoho prednou časťou vozidla narazil

do nich ako chodcov idúcich po ľavom okraji vozovky v smere jeho jazdy, čím utrpeli zranenia, ktorým
podľahli. X. po zrážke pokračoval v jazde, neposkytol im pomoc, neprivolal záchrannú zdravotnú službu,
neurobil potrebné opatrenia na ich záchranu a mal v dychu o XX.XX hod. X,XX mg/l alkoholu v krvi.
X. ďalej nesledoval situáciu, v dôsledku čoho zišiel z vozovky a narazil do dopravného zariadenia a do
betónového kríža, čím spôsobil škodu spoločnosti E. V. služby D., s.r.o. a obci E.. E. bolo v trestnom
konaní zistené a preukázané, že sa popísaných skutkov dopustil a bola proti nemu podaná obžaloba. X.
tým neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti ich nebohého syna, najmä právo na ochranu

zdravia a života a ich práva na ochranu osobnosti a to najmä práva na ochranu ich súkromného a
rodinného života, zdravia, duševnej hygieny a pod.. X. svojim konaním privodil ich nebohému synovi
zranenia a v ich dôsledku smrť, pričom intenzitu útrap a smrti umocňuje jeho pomerne mladý vek,
neposkytnutie žiadnej pomoci a opakovaná jazda pod vplyvom alkoholu. X. im privodil závažnú ujmu,pretože pociťujú silný pocit smútku, šok, traumu, bezmocnosť, zúfalstvo a beznádej zo smrti svojho
syna, čo sa odrazilo na ich duševnom zdraví. X. im privodil závažnú ujmu, pretože v dôsledku smrti
ich syna stratili možnosť s ním viesť súkromný život a rozvíjať vzájomné vzťahy. So smrťou syna sa

nevedela vyrovnať a táto strata sa nedá v živote reálne nahradiť. L. tohto neoprávneného zásahu
nemožno odstrániť iba morálnou satisfakciou a sú splnené podmienky na poskytnutie nemajetkovej ujmy
v peniazoch v požadovanej výške. K žalobe pripojili obžalobu, rodný a úmrtný list C. T. a navrhli, aby
súd vypočul ich a ich rodinných príslušníkov.

X. Žalovaný sa k žalobe pred prvým rozhodnutím súdu nevyjadril a preto súd posúdil iba podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcov, vykonal dokazovanie ich výsluchom a výsluchom
svedkov X. E. a I. E. a vychádzal z listinných dôkazov, ktoré žalobcovia predložili a z pripojeného
trestného spisu M. súdu L. sp. zn. XXT/XXX/XXXX najmä z obžaloby, rozsudku súdu prvej inštancie a
odvolacieho súdu a vykonal lustráciu v D. poisťovne na žalovaného a za preukázané považoval, že:

X. Z rodného listu a výsluchu žalobcov a svedkov a ani to nebolo v konaní sporné, že C. T. sa narodil
XX.X.XXXX v X. C., bol synom žalobcom a mal o tri roky staršieho brata P.. J. v spoločnej domácnosti s
rodičmi, bratom a starými rodičmi z matkinej strany X. E. a I. E.. C. bol podľa žalobcov extrovert, veselej
povahy, podľa žalobcov ho bol plný dom, starých rodičov zo srandy volal po mene, mal dobré srdce,
všetkým sa snažil pomáhať. G. starej matky X. E. bol šikovný, pomáhal starému otcovi, vždy keď prišiel

domov pýtal sa, čo navarila, išla do dôchodku, keď mal C. tri roky a chodievala ho zaniesť do škôlky
a P. do školy. G. starého otca I. E. C. pri ňom vyrastal. S T. bol kamarát z obce, v jej susedstve mal
kamaráta, s ktorým sa stretával a podľa žalobkyne bol do nej zaľúbený. P. je introvert, medzi bratmi
bol dobrý vzťah, podržali sa, chodili spolu von. X. pracovali, žalobca 1/ na týždňovky, pracoval aj C. a
prispieval na domácnosť sumou XXX eur, na ktorú neboli žalobcovia odkázaní a tak mu ju odkladali.

X. Z trestného spisu a to najmä obžaloby a rozsudkov, že žalovaný XX.X.XXXX viedol ako vodič v
obci D., okres X. C., v smere na obec E. vo večerných hodinách na ceste W.. triedy č. XXXXX osobné
motorové vozidlo zn. E. M. Q., EČ: ZM-XXXBL, kde v úseku pred školou nesledoval situáciu v cestnej
premávke, prešiel do protismeru, v dôsledku čoho prednou časťou vozidla narazil do chodcov C. T.

a T. P., ktorí po náraze vyleteli vľavo mimo vozovku. L. dopravnej nehody C. T. utrpel mnohopočetné
zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol a T. P. utrpela mnohopočetné zranenia, ktorým
podľahlanasledujúcideňvoV.nemocniciL..X.bolavčasedopravnejnehodyvdychuzistenáprítomnosť
alkoholu v koncentrácii X,XX mg/l, pričom bezprostredne po nehode neposkytol zrazeným chodcom
prvú pomoc a v jazde pokračoval, kde následne narazil do dopravného značenia betónového kríža a

oplotenia, pričom svojím konaním spôsobil škodu viacerým poškodeným. T. žalovaný naplnil spáchaním
predmetného skutku viacero skutkových podstát trestných činov viedlo sa proti nemu trestné konanie na
M. súde L. pod sp. zn. XXT/XXX/XXXX, kde žalovaný vystupoval v procesnom postavení obžalovaného.
X. bol pre spáchanie prečinu usmrtenia, prečinu neposkytnutia pomoci a prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky uznaný za vinného rozsudkom M. súdu L. z XX.X.XXXX sp. zn. XXT/XXX/XXXX v

spojení s rozsudkom T. súdu v L. z XX.X.XXXX sp. zn. XTo/XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť
XX.X.XXXX. X. bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere XX rokov, bol zaradený do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia a bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové akéhokoľvek
druhu v cestnej premávke na doživotie. D. rozhodol aj o náhrade škody poškodeným a žalobcom bol
priznaný nárok na náhradu škody XXXX,XX eur, ktorá pozostávala z nákladov spojených s pohrebom

ich syna.

X. Z lustrácie v D. poisťovne, že žalovaný v období od X.X.XXXX do XX.X.XXXX vykonával samostatne
zárobkovú činnosť ako živnostník a od XX.X.XXXX je vo výkone trestu odňatia slobody pracovne
zaradený. X. 1/ uviedol, že stará matka žalovaného je majetná, pretože rozprávala, že žalovaného z

toho dostane prostredníctvom peňazí.

X. Z výsluchom žalobcu X/, že jeho život je od dopravnej nehody prázdny, aj keď nemal žiadne
zdravotné problémy, ani duševného charakteru a nenavštevoval lekára. X. im krátko po tragédií zaslal
ospravedlňujúci list, kde napísal, že ho to všetko mrzí, ale neskôr zmenil postoj a neodčinil ani časť

nemajetkovej a ani majetkovej ujmu, neprispel na pohreb a pomník. Z výsluchom žalobkyne X/, že to,
čo sa stalo jej zobralo XX rokov zo života, keď si predstaví, že C. už mohol byť ženatý, mať deti a oni
vnúčence, vyčíta si, že ho neustrážila. D. jej to zdravotné problémy so žalúdkom, pretože problémy dusí
v sebe. G. nenavštevovala, so žalobcom X/, sa vedeli podržať a vyriešiť to a pomohli jej kolegovia vpráci, pričom má aj ďalšieho syna a rodičov, ktorých opatrovala. P. sa ešte viac uzavrel do seba, nechce
sa s nimi baviť, ani chodiť na cintorín, pričom sa presťahoval do C. izby, kde má jeho fotku. E. svedkyne
X. E., že to čo sa stalo jej podlomilo zdravie, nevedela sa z toho spamätať. E. svedka I. E., že C. im

všetkým veľmi chýba, v ich živote sa všetko zmenilo, s tým čo sa stalo sa zmieriť nedá a každé ráno
si uvedomuje, že tu už nie je.

X. Súd mal z takto vykonaného dokazovania za preukázané, že syn žalobcov C., zomrel XX.X.XXXX
vo večerných hodinách potom, čo žalovaný do neho narazil osobným motorovým vozidlom, ktoré viedol

tak, že v rozpore s ustanovením § 4 ods. X písm. c) zákona č. X/XXXX Z.z. o cestnej premávke
nesledoval situáciu v cestnej premávke a v rozpore s ustanovením § 9 ods. X tohto zákona prešiel do
protismeru, v dôsledku čoho v rozpore s ustanovením § 4 ods. X písm. e) tohto zákona prednou časťou
vozidla narazil do chodcov C. T. a T. P. idúcich po ľavom okraji vozovky v smere jazdy vozidla, ktorí po
náraze vyleteli mimo vozovku, následkom čoho obaja utrpeli mnohopočetné zranenia, ktorým podľahli,
žalovaný pokračoval v jazde, čím porušil ustanovenie § 65 tohto zákona a v rozpore s ustanovením

§ 66 ods. X písm. b) tohto zákona im neposkytol podľa svojich schopností a možností prvú pomoc a
ani neprivolal záchrannú zdravotnú službu a rovnako v rozpore s ustanovením § 66 ods. X písm. c)
tohto zákona neurobil potrebné opatrenia na záchranu osôb ohrozených dopravnou nehodou, pričom v
čase o XX.XX hod. mal v dychu zistenú prítomnosť alkoholu v koncentrácii X,XX mg/l. E. žalovaného
bola preukázaná v trestnom konaní, ktorým rozsudkom je súd podľa § 193 Q. viazaný a preto v tomto

konaní neskúmal zavinenie žalovaného, ale vychádzal zo zistení obsiahnutých v trestnom spise. D.
mal výsluchom žalobcov a svedkov preukázané, že medzi C. a jeho rodičmi bol blízky vzťah. C. bol
extrovert, dobrosrdečný a preto bol mimoriadne dôležitým prvkom vo svojej rodine a to o to viac chýba
svojim rodičom, starým rodičom a bratovi P.. C. zomrel vo veku XX rokov, nečakane, tragicky a úplne
zbytočne, pričom sa tak stalo v dôsledku hrubého nedbanlivostného a nezodpovedného správania sa

žalovaného, ktorý ho zrazil nečakane, od chrbta, po prejdení do protismeru, pod vplyvom alkoholických
nápojov,aneposkytolmupotrebnúpomoc.VdôsledkujehosprávaniazomrelaajC.XXročnákamarátka
T.. X. tak neoprávnene zasiahol do práva jeho rodičov na ochranu ich súkromia a práva na rodinný
život tak, že bola narušená celistvosť a integrita ich rodiny, tieto následky sú trvalé a neodstrániteľné,
keď ochudobnenie žalobcov v citovej oblasti je nenapraviteľné a permanentné a preto aj podľa názoru

súdu nebolo dostatočné zadosťučinenie podľa § X3 ods. 1 M. poriadku. D. pri určení výšky náhrady
prihliadal na už uvedené okolnosti intenzity vzájomného vzťahu C. a jeho rodičov, jeho mladý vek, dopad
do duševnej sféry jeho rodičov, ktorým táto nehoda a strata ich milovaného dieťaťa navždy zmenila a
poznačila život, tak ako aj život celej rodiny, a hoci žalobcovia nemuseli vyhľadať odbornú pomoc, došlo
u nich k nenapraviteľnej strate, ktorá mala nepriaznivý dôsledok na ich fyzický aj psychický zdravotný

stav, ktorý pretrváva aj v súčasnosti. D. prihliadal aj na okolnosti, za ktorých k vzniku nemajetkovej
ujmy prišlo a na mieru zavinenia konania žalovaného, ktorú súd hodnotil veľmi prísne, pričom prihliadol
aj na to, že zo strany žalovaného nebola žalobcom, ako jeho rodičom, poskytnutá žiadna adekvátna
satisfakcia, pretože žalovaný neprejavil úprimnú ľútosť nad svojim skutkom, aj napriek tomu, že rodine
žalobcov zaslal ospravedlňujúci list, z jeho postoja demonštrovaného v trestnom konaní, považoval súd

túto ľútosť za čisto formálnu. V konečnom dôsledku aj z pasívneho postoja žalovaného v konaní súd
vyvodil, že nepopieral závažnosť svojho konania, teda bol pravdepodobne uzrozumený s následkami
svojho nerozvážneho konania, ktoré malo fatálne následky na rodinu žalobcov. E. k tomu, že strata
blízkej osoby a najmä dieťaťa je pre väčšinu ľudí tou najväčšou stratou, s ktorou sa môžu v živote
stretnúť, pričom nemajetkovú ujmu pozostalí pociťujú veľmi úkorne, je potrebné, aby bola z ich pohľadu

spravodlivo nahradená. D. s poukazom na ustanovenia § X1, § 13 ods.1 až 3, § X6, § 415, § 420 ods.1
až X zákona č. XX/XXXX Zb. M. zákonník, čl. XX odsek 2, čl. X odsek 2, I čl. X ods. X zákona č. XXX/
XXXX Zb. Z. D. republiky, § 4 ods.X písm. c), § 9 ods.X, § 4 ods.1 písm. e), § 66 ods.X písm. b), c), §
X6 ods.1 zákona č. X/XXXX Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nález
Z. súdu V. republiky I.ÚS XXXX/XX z XX.XX.XXXX dospel k záveru, že žalovaná výška nemajetkovej

ujmy je primeraná, pretože žalobcovia preukázali minimálne päť z deviatich kritérií.

X. Súd prvej inštancie preto v poradí prvým rozsudkom z XX.X.XXXX č.k. XXC/XX/XXXX-XX rozhodol,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu nemajetkovej ujmy XX XXX eur a žalobkyni 2/
náhradu nemajetkovej ujmy XX XXX eur vzhľadom k priznanej náhradu nemajetkovej ujmy do XX dní

od právoplatnosti tohto rozsudku. G. žalobcovia bolo v konaní úplne úspešní priznal im súd nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. G. boli oslobodení od platenia súdneho poplatku, ale poplatok
zaplatilirozhodolotom,žežalobcovi1/savraciasúdnypoplatokXXXXeuražalobkyni2/súdnypoplatokXXXX eur a pretože žalobe žalobcov vyhovel rozhodol, že súdny poplatok XXXX eur je povinný zaplatiť
D. republike žalovaný.

X. Žalovaný podal proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, v ktorom namietal, že súd
prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil a nestotožnil sa ani s výškou priznanej sumy, ktorú
považuje za neprimeranú, v porovnaní s rozhodnutiami v obdobných veciach. L., že súd dospel k
nesprávnemu záveru, že jeho ospravedlnenie nebolo postačujúce, pretože morálna satisfakcia by bola
dostačujúca s poukazom na to, že svoj čin oľutoval, spravodlivo čelil skutku, za ktorý bol uznaný vinným

a bol potrestaný a peniaze by nepriniesli žalobcom žiadnu satisfakciu. A., že vyjadril súcit s rodinou
žalobcu prostredníctvom listu, ktorým im adresoval. L. aj to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
na preukázanie, že skutočne došlo k zníženiu ich dôstojnosti a vážnosti, pretože absentuje odborné
posúdenie ich psychického stavu, ako aj preukázanie iných ich tvrdení.

XX. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie uznesením z XX.X.XXXX č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX v

napadnutýchvyhovujúcichvýrokoch,výrokuonáhradetrovkonaniaapoplatkovejpovinnostižalovaného
zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

XX. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje s doposiaľ prijatými
skutkovými a právnymi (dostatočnými) závermi súdu prvej inštancie potiaľ, pokiaľ dospel k záveru, že

zodpovednosť žalovaného za nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcom je daná, keď boli preukázané
relevantné, rozhodujúce skutočnosti pre poskytnutie náhrady za nemajetkovú ujmu v peniazoch.
V konaní bolo nesporne preukázané, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na vznik
občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti
žalobcov a to: 1. existencia zásahu zo strany žalovaného, ktorý vyvolal ujmu spočívajúcu v porušení

osobnostných práv žalobcov chránených ustanovením § 11 M. zákonníka (neoprávnený zásah do
súkromia žalobcov, ktorého súčasťou je i rodinný život, ktorý sa premietol ich psychickej sféry, keď
z objektívneho hľadiska je strata jedného z členov tohto spoločenstva celkom neodčiniteľnou ujmou,
ktorá stíha jeho zostávajúcich členov), 2. neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu zo strany
žalovaného v rozpore s efektívnym právom (s poukazom na ustanovenie § 193 Q. na rozsudok M.

súdu L. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. Z./XXX/XXXX v spojení s rozsudkom T. súdu v L. zo dňa
XX.XX.XXXX sp. zn. XTo/XX/XXXX), X.existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom žalovaného a
vzniknutou ujmou na strane žalobcov (žalovaný nepreukázal, že k zásahu došlo podľa práva). C. bolo
v konaní nesporne preukázané, že v danej právnej veci na strane žalobcov boli preukázané podmienky
vzniku nemajetkovej ujmy a to 1. neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, 2. nemajetková

ujma na osobnosti, 3. príčinná súvislosť medzi nimi (neoprávnený zásah do súkromia žalobcov, ktorého
súčasťou je i rodinný život, ktorý sa premietol psychickej sféry a do ich postavenia v spoločnosti, keď z
objektívneho hľadiska je strata jedného z členov tohto spoločenstva celkom neodčiniteľnou ujmou, ktorá
stíha jeho zostávajúcich členov a potom primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu
žalovaného do osobnostných práv žalobcov je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch), keď primerané

morálne zadosťučinenie podľa § X3 ods.1 M. zákonníka (nepeňažná satisfakcia) nie je postačujúce.
V danej právnej veci ako nepochybná forma zadosťučinenia sa nemôže javiť ospravedlňujúci list
žalovaného daný žalobcom, vzhľadom na zmenený postoj žalovaného až pred súdom prvej inštancie
v trestnom kedy žalovaný zmenil výpoveď o tom, že nie je páchateľom žalovaných skutkov, že
páchateľom je tretia osoba. P. v danej právnej veci vzniklo žalobcom právo na relutárnu náhradu, keďže

vyššie uvedená morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých
následkov protiprávneho zásahu žalovaného nebola adekvátna a nepostačuje. Za situácie, že došlo
k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobcov chráneného § 11 M. zákonníka, ktorého súčasťou
je i rodinný život, keď z objektívneho hľadiska je strata ich syna ako jedného z členov ich rodiny
určite neodčiniteľnou ujmou, ktorá stíha žalobcov ako zostávajúcich členov rodiny, je potom náhrada

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. X M. zákonníka primeraným prostriedkom obrany
proti neoprávnenému zásahu. M. súd však s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa dospel k
záveru, že rozhodnutie súd prvej inštancie v časti týkajúcej sa odôvodnenia určenia priznanej výšky
peňažného zadosťučinenia žalobcom (ktorá bola predmetom voľnej úvahy súdu prvej inštancie) nedáva
odpoveď v danej právnej veci (s prihliadnutím na jasne určené kritériá: 1. závažnosť vzniknutej

majetkovej ujmy, 2. okolnosti, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcov)
okrem vyššie uvedených hľadísk aj pokiaľ sa jedná o uplatnenie zásady proporcionality. G. diametrálne
odlišných výšok odškodnenia v skutkovo a právne podobných prípadoch je prejavom sudcovskej
svojvôle, a zároveň porušením práva na spravodlivý súdny proces. L. nemajetkovej ujmy má sledovaťvyrovnanie morálnej ujmy, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnostných práv a má podliehať testu
proporcionality. I. zmyslom je zabrániť tomu, aby na strane žalobcov vzniklo bezdôvodné obohatenie a
aby na strane žalovaných nepôsobilo likvidačne. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v

danej právnej dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývala odpoveď na vyššie
uvedené otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia, pokiaľ sa jedná o posúdenie otázky určenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Je to z dôvodu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje náležité zohľadnenie
všetkých kritérií pre stanovenie výšky relutárnej náhrady, teda tiež porovnaním s inými obdobnými

vecami, ako aj s poukazom na majetkové pomery žalovaného (ktoré majetkové pomery súdu nezisťoval
a ani neposúdil), t.j. aby priznaná výška relutárnej náhrady nepôsobila na žalovaného likvidačné, resp.
či vzhľadom na majetkové pomery žalovaného, bude daná možnosť reálneho uspokojenia priznaných
nárokov. D. prvej inštancie neuviedol, prečo priznal žalobcom práve nimi požadovanú sumu a zjavne
rezignoval na prevenčno sankčnú funkciu náhrady nemajetkovej ujmy. M. súd dodal, že prisúdená výška
nemajetkovej ujmy nesmie byť pre zodpovedný subjekt likvidačná, na druhú stranu musí pôsobiť aj na

zodpovedný subjekt, aby sa snažil obdobným zásahom do práva na súkromný život predchádzať. D.
prvej inštancie pri stanovení výšky relutárnej náhrady nepoužil princíp proporcionality spôsobom, že
všeobecné súdy porovnávajú čiastky tejto náhrady prisúdené v iných veciach a to nielen v obdobných,
ale i v ďalších, v ktorých sa jedná o zásah do iných osobnostných práv, a to najmä do práva na
ľudskú dôstojnosť. P. len pri zohľadnení súm priznaných v iných porovnateľných prípadoch možno potom

dosiahnuť relatívne spravodlivé vyčíslenie výšky relutárnej náhrady. G. na nález Z. súdu V. republiky sp.
zn. I. ÚS XXXX/XX, ktorý okrem iného uviedol, " E. k právní úpravě, jež při rozhodování o výši relutární
náhradyneposkytuje(aanivsoučasnédoběnedává)obecnýmsoudůmpřesnávodítkaprojejívyčíslení,
je nutno přihlížet k judikaturou ustáleným kritériím pro její určení. I. se o kritéria, která lze shledat jak na
straně poškozeného (pozůstalého), tak na straně škůdce (osoby odpovědné).M., jež je třeba zkoumat

na straně poškozeného, mohou být podle rozvíjející se doktríny zejména a) intenzita vztahu žalobce
se zemřelým, b) věk zemřelého a pozůstalých, c) otázka hmotné závislosti pozůstalého na usmrcené
osobě, d) případné poskytnutí jiné satisfakce. G. výši náhrady je kvalita vzájemného vztahu klíčová. G.
bolest ze ztráty velmi blízkého člověka (nově dle § 2959 M. zákoníku duševní útrapy) je často vnímána
jako nesnesitelná, fyzická, omezující ostatní aktivity pozůstalého, mnohdy přerůstající až do duševního

onemocnění. G. zohlednění věku zemřelého se odlišuje, nakolik je prožívána ztráta novorozence jeho
rodiči, ztráta rodiče jeho dětmi nebo ztráta osoby důchodového věku jeho vnoučaty. K. roli hraje i pocit
zodpovědnosti rodiče za své děti. X. osoby, na níž je pozůstalý existenčně závislý, se negativně projeví i
ve sféře osobnostního prožívání. I. forma satisfakce než peněžitá (např. omluva odpovědné osoby) sice
nemůže být sama o sobě dostačující, její poskytnutí a následné posouzení jejího významu však může

promluvit do snížení peněžitého zadostiučinění. M. na straně osoby odpovědné (původce zásahu), jsou
a) postoj žalovaného (lítost, náhrada škody, omluva aj.), b) dopad události do duševní sféry původce
fyzické osoby, c) jeho majetkové poměry a d) míra zavinění, ev. míra spoluzavinění usmrcené osoby.
Je zcela zřetelné, že postoj této osoby může podstatným způsobem ovlivnit vnímání újmy pozůstalými;
vstřícné chování, omluva či projevená lítost škůdce může zmírnit dopady nemajetkové újmy, naopak

jeho lhostejnost, arogance či vyjádřená bezcitnost ji může ještě prohloubit. Je nutné přihlížet též k jeho
majetkovým poměrům tak, aby byla dána možnost reálného uspokojení přiznaných nároků. G. určování
výše náhrady nemajetkové újmy v penězích je důležitým aspektem to, aby její výše odrážela obecně
sdílené představy o spravedlnosti. Z. soud konstatuje, že při stanovení výše částky relutární náhrady je
nutno použít princip proporcionality též tím způsobem, že obecné soudy porovnají částky této náhrady

přisouzené v jiných případech, a to nejen v obdobných, ale i v dalších, v nichž se jednalo o zásah
do jiných osobnostních práv, a to zejména do práva na lidskou důstojnost. I. slovy způsobem, jak lze
dosáhnout relativně spravedlivého vyčíslení výše relutární náhrady, je zohlednění částek přiznaných
v jiných srovnatelných řízeních. Je zřejmé, že pokud zákon nestanoví alespoň rámcově částky pro
odškodnění nemajetkové újmy, musí se každý soudce při rozhodování o určení její výše v každém

konkrétním případě opírat alespoň o katuru vyšších soudů, a to zejména co se týká skutkově podobných
věcí. G. má být rozhodování v těchto otázkách považováno účastníky za spravedlivé, nelze tyto částky
přiznávat nahodile bez jejich porovnání s jinými případy. Je sice pravdou, že porovnáva případy, kdy se
jednalonapř.ozásahyvpodobězjevněnepravdivýchčlánkůvbulvárnímtisku,ježsvýmdosahem(počet
prodaných výtisků, internetové zveřejnění apod.) byly s to zasáhnout velmi citelným způsobem lidskou

důstojnost poškozených, s případy úmrtí blízké osoby, je velmi obtížné. Na druhou stranu je však třeba
zvažovat, do jaké míry lze reparovat tyto zásahy pouze vysokými peněžními částkami, neboť v těchto
případech může dojít (a často i dochází) k částečné nápravě nemajetkové újmy již např. zveřejněnou
omluvou, poskytnutím prostoru pro reakci na nepravdivý článek apod. P. způsoby však většinou přináhradě nemajetkové újmy, jež byla způsobena smrtí blízkého, dokonce dítěte, nepřicházejí v úvahu
a jedinou možností tak bývá satisfakce v penězích. I z tohoto pohledu bylo žádoucí ke stanovení výše
relutární náhrady přistupovat." M. súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich

výrokoch zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a zrušil aj výrok o náhrade trov konania a poplatkovej
povinnosti žalovaného.

XX. Žalobcovia sa po doručení rozsudku odvolacieho súdu písomne vyjadrili a označili rozsudok T. súdu
v P. z XX.X.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, z XX.X.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX a z XX.X.XXXX

sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, T. súdu v G. z XX.X.XXXX sp. zn. XCo/XX/XXXX a z XX.X.XXXX sp. zn.
XXCo/XXX/XXXX.A.,žepriznanánáhradaniejeneprimeranáokolnostiamprípaduazohľadňuježivotnú
úroveň, kde priemerná mzda od roku XXXX doposiaľ stúpla z XXX eur na XXXX eur. X. má XX rokov,
nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali v zárobkovej činnosti, je preto schopný
si peňažné prostriedky na zaplatenie žalovaných súm schopný zabezpečiť aj keď to bude pre neho
predstavovať istú záťaž, ktorá však zodpovedá preventívnemu účelu náhrady nemajetkovej ujmy. G.

označené rozsudky, prehľad priemernej mzdy a navrhli vypočuť žalovaného.

XX. Žalovaný sa k rozsudku odvolacieho súdu a ani vyjadreniu žalobcov nevyjadril písomne a ani na
pojednávaní XX.XX.XXXX, na ktorom bol prítomný jeho právny zástupca a ani nežiadal od súdu, aby
zabezpečil jeho prítomnosť na pojednávaní.

XX.Súdsanapojednávanípodľa§181ods.XQ.určil,ževsúladesprávnymnázoromodvolaciehosúdu
je preukázané, že k neoprávnenému zásahu prišlo, tento spôsobil ujmu na psychickom stave žalobcov,
list žalovaného nie je primeranou satisfakciou a žalobcom patrí finančná náhrada, ktorej výška je sporná,
alevkonanínebolipreukázanéinépomeryžalovaného,okremtých,žejevovýkonetrestu,kdedosahuje

minimálny príjem.

XX. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá a návrhy na doplnenie
dokazovania nemal.

XX. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na námietkach v odvolaní, nepopiera,
že došlo k vážnemu zásahu do osobnostných práv žalobcov, žalovanému je to ľúto, ale tento
neoprávnený zásah nespôsobil a bude podávať žalobu na obnovu konania výšku nemajetkovej považuje
za neprimeranú. L. aby súd žalobu zamietol alebo zaviazal žalovaného na zaplatenie nemajetkovej ujmy
v nižšej výške. L. na doplnenie dokazovania nemal.

XX. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcov a žalovaného a vychádzal
z listinných dôkazov, ktoré žalobcovia predložili a z pripojeného trestného spisu M. súdu L. sp. zn. XXT/
XXX/XXXX z rozsudku, dovolania, uznesenia L. súdu SR, z rozsudku M. súdu L. sp. zn. XXC/XXX/XXXX
a sp. zn. XXC/XX/XXXX a vykonal aktuálnu lustráciu v D. poisťovne a lustráciu v X. na žalovaného a

za preukázané považoval nasledovné skutočnosti:

XX. Zo spisu M. súdu L. sp. zn. XXT/XXX/XXXX, že žalovaný napadol dovolaním právoplatný
odsudzujúcirozsudok,pričomtvrdil,žeosobnémotorovévozidloneviedol.L.súdD.republikyuznesením
toto dovolanie odmietol, pretože dovolací dôvod nebol zjavne naplnený. Z rozsudku M. súdu L. sp. zn.

XXC/XXX/XXXX, že rozsudok súdu, ktorým rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť poškodenému
majetkovú škodu v súvislosti s konaním, ktoré mu je kladené za vinu nadobudol právoplatnosť, pretože
ho žalovaný nenapadol odvolaním. Z rozsudku M. súdu L. sp. zn. XXC/XX/XXXX, že súd prvej inštancie
rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť matke, otcovi a aj sestre po T. P. nemajetkovú ujmu každému
XX XXX eur. O. nie je právoplatný, pretože žalovaný podal proti nemu odvolanie, o ktorom odvolací

súd doposiaľ nerozhodol. Z lustrácie v X., že žalovaný je od X.X.XXXX do X.X.XXXX vo výkone trestu
odňatia slobody. Z lustrácie v SP, že žalovaný je vo výkone trestu odňatia slobody pracovne zaradený
a dosahuje vymeriavací základ vo výške približne XXX eur mesačne. X. uviedli, že neboli vo vzťahu
hmotnejzávislostiodichsyna.ZrozsudkuT.súduvP.zXX.X.XXXXsp.zn.XXCo/XXX/XXXXvyplýva,že
zasmrťdcéryasestrypridopravnejnehodezvýšilodvolacísúdnáhradupriznanúmatkezXXXXXeurna

XX XXX eur a sestre z XX XXX eur na XX XXX eur proti žalovanému, ktorý bol starobným dôchodcom s
dôchodkom XXX eur mesačne a bránil sa tým, že bude pre neho likvidačná s odôvodnením, že žalovaná
je aj poisťovňa. Z rozsudku T. súdu v P. z XX.X.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX vyplýva, že za smrť
dcéry, ktorá bola chodcom pri dopravnej nehode pod vplyvom alkoholu, pričom vodič z miesta dopravnejnehody ušiel, priznal súd prvej inštancie matke právoplatne náhradu XX XXX,XX eur a odvolací súd
zvýšil náhradu otcovi na XXXXX,XX eur a sestre na XX XXX eur, pričom poisťovňa bola v pozícii
intervenienta. Z rozsudku T. súdu v P. z XX.X.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX vyplýva, že pri dopravnej

nehode prišlo k trvalej invalidite. Z rozsudku T. súdu v G. z XX.X.XXXX sp. zn. XCo/XX/XXXX vyplýva,
že pri dopravnej nehode prišlo k potratu žalobkyne. Z rozsudku T. súdu v G. a z XX.X.XXXX sp. zn.
XXCo/XXX/XXXX vyplýva, že pri dopravnej nehode prišlo k usmrteniu otca a manžela.

XX. Podľa § X3 ods. 1 M. zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

XX. Podľa § 13 ods. X M. zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku X
najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

XX. Podľa § 1X ods. 3 M. zákonníka, výšku náhrady podľa odseku X určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

XX. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, súd v

ďalšom konaní vychádzal z toho, že k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov
prišlo protiprávnym konaním žalovaného a relutárna náhrada je primeraným prostriedkom náhrady
nemajetkovej ujmy, ktorá im týmto zásahom vznikla. D. pri určení výšky tejto náhrady skúmal na strane
poškodených1/intenzituvzťahusozomrelým,2/ichavekzomretého,3/otázkuichhmotnejzávislostina
zomrelom, 4/ prípadné poskytnutie inej satisfakcie, na strane zodpovednej osoby 5/ jeho postoj, 6/ dopad

udalostí do jeho duševnej sféry, 7/ jeho majetkové pomery, 8/ mieru zavinenia, resp. spolu zavinenia
usmrtenej osoby a to aj s poukazom na nález Z. súdu V. republiky sp. zn. I ÚS/XXXX/XX, na ktorý
poukázal aj odvolací súd. V konaní bolo preukázané, že vzájomný vzťah usmrteného C. a žalobcov,
ktorí boli jeho rodičmi bol intenzívny, C. hoci mal XX rokov, žil s nimi v spoločnej domácnosti a aj s
prihliadnutím na jeho povahové vlastnosti boli dôležitým prvkom v rodine a preto žalobcovia nesporne

pociťujú jeho smrť úkorne, C. zomrel v mladom veku, krátko po dosiahnutí plnoletosti. X. žalobcom
žiadnu inú satisfakciu neposkytol, naopak nestále spochybňuje svoju vinu, hoci zaplateniu majetkovej
škody, žalovanej v nižšej výške sa nebránil. D. preto jeho tvrdenia v tomto smere považoval za účelové a
tendenčné a za takúto satisfakciu preto nepovažoval ani jeho list. X. netvrdil a ani nepreukazoval, že by
táto udalosť negatívne zasiahla do jeho duševnej sféry. X. netvrdil ani to, že by jeho majetkové pomery

boli negatívne a na preukázanie svojich majetkových pomerov až do skončenia dokazovania nepredložil
aanineoznačilžiadnedôkazyatoanipovyjadrenípredbežnéhoprávnehonázorusúdupodľa§181ods.
X Q.. D. preto považoval tieto skutočnosti za nesporné a žalobcom navrhnutý výsluch žalovaného preto
na preukázanie nesporných tvrdení nevykonal. G. je však súd viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, v intenciách § 185 Q. nahliadnutím do verejných zoznamov zistil, že žalovaný je vo výkone trestu

odňatia slobody, kde dosahuje minimálny príjem. P. zisteniami však nebolo preukázané, že by jeho
majetkové pomery žalovaného boli také negatívne, aby toto kritérium nemal súd pri rozhodovaní o
výške náhrady zohľadniť a preto ho zohľadnil. Čo sa týka posledného kritéria v konaní bolo preukázané,
že žalovaný dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel syn žalobcov zavinil, pričom viedol osobné motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu, po dopravnej nehode neposkytol zraneným žiadnu pomoc a syn žalobcov

nehodu nezavinil. S výnimkou hmotnej závislosti žalobcov na ich synovi, boli teda v konaní preukázané
všetky kritéria, na ktoré poukázal aj odvolací súd.

XX. Žalovaný, v konaní s výnimkou tvrdení, ku ktorým už vyjadril záväzný právny názor odvolací súdu,
namietal, iba že súd neporovnával výšku náhrady s inými rozhodnutiami súdov, ktoré však neoznačil a

že mal pri určovaní výšky akceptovať určité kritériá, ktoré však rovnako bližšie neoznačil. X. prvý krát
tieto námietky vzniesol až v odvolaní, hoci bol zo strany súdu X.X.XXXX poučený o tom, že procesnej
obrany je povinný označiť včas, inak na ne súd nemusí prihliadať. X. do skončenia dokazovania žiadne
iné rozhodnutia súdov neoznačil. G. je však súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, zohľadnil pri rozhodovaní rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach. Z rozsudkov, ktoré

označil žalobca sa týka obdobnej veci rozsudok T. súdu v P. z XX.X.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX a
takmer totožnej veci rozsudok XX.X.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX. V oboch prípadoch súdy priznali
pozostalým vyššie náhrady, ako súd v prvom rozsudku Y. v prvom prípade odvolací súd námietku
žalovaného ohľadne jeho nemajetnosti nepovažoval za dôvodnú, pretože žalovanou bola aj poisťovňa, vdruhom prípade poisťovňa vystupovala iba v pozícii intervenienta, pričom súd poukazuje aj rozsudok T.
súdu v L. z XX.X.XXXX č.k.XXCo/XXX/XXXX-XXX podľa ktorého ani v tomto prípade nemusí tak byť. G.
však má súd vedomosť aj o tom, že v konaní o nárokoch pozostalých po T. P., priznal súd, hoci doposiaľ

neprávoplatným rozsudkom každému z rodičov náhradu XX XXX eur a pretože priznaná výška náhrady
má byť v súlade s princípom proporcionality, rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť aj každému z
rodičov po C. T. náhradu XX XXX eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. E. na výšku tejto náhrady súd
podľa § 2X2 ods. 3 veta druhá Q. určil žalovanému dlhšiu lehotu na plnenie a to XX dní.

XX. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. X Q.. X. boli celkom úspešní čo do základu
nárokuahocinebolicelkomúspešníčodovýšky,majúnároknanáhradutrovkonaniapodľa§255ods.X
Q. proti žalovanému v rozsahu XXX %. D. v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Z. súdu SR IV. ÚS
XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX, ktorý odmietol sťažnosť pre porušenie zákona rozhodnutím súdu, ktorý
takto postupoval. X. neuviedol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 Q., pre ktoré by súd
žalobcom náhradu nemal priznať a ani ich súd nevzhliadol. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník

podľa § XXX ods. X Q. po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom bude vychádzať z priznanej sumy.

XX. Pretože súd žalobe vyhovel a pretože žalobcovia sú oslobodení od súdnych poplatkov, rozhodol súd
podľa § X ods. 2 veta prvá zákona č. XX/XXXX Zb. o súdnych poplatkoch, že žalovaný je povinný zaplatiť
D. republike prostredníctvom M. súdu L. súdny poplatok zo žaloby určený podľa položky 7b písm. a)

sadzobníka tohto zákona XX eur a podľa položky 7b písm. b) sadzobníka tohto zákona XXXX eur t.j. X
% zo sumy XXXXX eur (X x XXXXX eur) spolu XXXX eur do X dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e

X. Žalobca 1/ a 2/ žalobou, ktorá bola doručená na M. súd L. XX.X.XXXX požadovali, aby súd

rozhodol, že žalovaný je povinný žalobcovi 1/ z titulu náhrady nemajetkovej ujmy zaplatiť peňažnú
sumu XX.XXX eur a žalobcovi 2/ z titulu náhrady nemajetkovej ujmy peňažnú sumu XX.XXX eur do
X dní od právoplatnosti tohto rozsudku. X. v žalobe uviedli, že žalovaný neoprávnene zasiahol do
ich osobnostných práv usmrtením ich syna C. T. vo veku XX rokov a usmrtil aj jeho priateľku T. P.
tým, že XX.X.XXXX vo večerných hodinách po požití alkoholických nápojov viedol osobné motorové

vozidlo tak, že nesledoval situáciu v cestnej premávke, prešiel do protismeru, v dôsledku čoho prednou
časťou vozidla narazil do nich ako chodcov idúcich po ľavom okraji vozovky v smere jeho jazdy, čím
utrpeli zranenia, ktorým podľahli. X. po zrážke pokračoval v jazde, neposkytol im pomoc, neprivolal
záchrannú zdravotnú službu, neurobil potrebné opatrenia na ich záchranu a mal v dychu o XX.XX
hod. X,XX mg/l alkoholu v krvi. X. ďalej nesledoval situáciu, v dôsledku čoho zišiel z vozovky a narazil

do dopravného zariadenia a do betónového kríža, čím spôsobil škodu spoločnosti E. V. služby D.,
s.r.o. a obci E.. E. bolo v trestnom konaní zistené a preukázané, že sa popísaných skutkov dopustil
a bola proti nemu podaná obžaloba. X. tým neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti ich
nebohého syna, najmä právo na ochranu zdravia a života a ich práva na ochranu osobnosti a to najmä
práva na ochranu ich súkromného a rodinného života, zdravia, duševnej hygieny a pod.. X. svojim

konaním privodil ich nebohému synovi zranenia a v ich dôsledku smrť, pričom intenzitu útrap a smrti
umocňuje jeho pomerne mladý vek, neposkytnutie žiadnej pomoci a opakovaná jazda pod vplyvom
alkoholu. X. im privodil závažnú ujmu, pretože pociťujú silný pocit smútku, šok, traumu, bezmocnosť,
zúfalstvo a beznádej zo smrti svojho syna, čo sa odrazilo na ich duševnom zdraví. X. im privodil
závažnú ujmu, pretože v dôsledku smrti ich syna stratili možnosť s ním viesť súkromný život a rozvíjať

vzájomné vzťahy. So smrťou syna sa nevedela vyrovnať a táto strata sa nedá v živote reálne nahradiť.
L. tohto neoprávneného zásahu nemožno odstrániť iba morálnou satisfakciou a sú splnené podmienky
na poskytnutie nemajetkovej ujmy v peniazoch v požadovanej výške. K žalobe pripojili obžalobu, rodný
a úmrtný list C. T. a navrhli, aby súd vypočul ich a ich rodinných príslušníkov.

X. Žalovaný sa k žalobe pred prvým rozhodnutím súdu nevyjadril a preto súd posúdil iba podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcov, vykonal dokazovanie ich výsluchom a výsluchom
svedkov X. E. a I. E. a vychádzal z listinných dôkazov, ktoré žalobcovia predložili a z pripojeného
trestného spisu M. súdu L. sp. zn. XXT/XXX/XXXX najmä z obžaloby, rozsudku súdu prvej inštancie a
odvolacieho súdu a vykonal lustráciu v D. poisťovne na žalovaného a za preukázané považoval, že:

X. Z rodného listu a výsluchu žalobcov a svedkov a ani to nebolo v konaní sporné, že C. T. sa narodil
XX.X.XXXX v X. C., bol synom žalobcom a mal o tri roky staršieho brata P.. J. v spoločnej domácnosti s
rodičmi, bratom a starými rodičmi z matkinej strany X. E. a I. E.. C. bol podľa žalobcov extrovert, veselejpovahy, podľa žalobcov ho bol plný dom, starých rodičov zo srandy volal po mene, mal dobré srdce,
všetkým sa snažil pomáhať. G. starej matky X. E. bol šikovný, pomáhal starému otcovi, vždy keď prišiel
domov pýtal sa, čo navarila, išla do dôchodku, keď mal C. tri roky a chodievala ho zaniesť do škôlky

a P. do školy. G. starého otca I. E. C. pri ňom vyrastal. S T. bol kamarát z obce, v jej susedstve mal
kamaráta, s ktorým sa stretával a podľa žalobkyne bol do nej zaľúbený. P. je introvert, medzi bratmi
bol dobrý vzťah, podržali sa, chodili spolu von. X. pracovali, žalobca 1/ na týždňovky, pracoval aj C. a
prispieval na domácnosť sumou XXX eur, na ktorú neboli žalobcovia odkázaní a tak mu ju odkladali.

X. Z trestného spisu a to najmä obžaloby a rozsudkov, že žalovaný XX.X.XXXX viedol ako vodič v
obci D., okres X. C., v smere na obec E. vo večerných hodinách na ceste W.. triedy č. XXXXX osobné
motorové vozidlo zn. E. M. Q., EČ: ZM-XXXBL, kde v úseku pred školou nesledoval situáciu v cestnej
premávke, prešiel do protismeru, v dôsledku čoho prednou časťou vozidla narazil do chodcov C. T.
a T. P., ktorí po náraze vyleteli vľavo mimo vozovku. L. dopravnej nehody C. T. utrpel mnohopočetné
zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol a T. P. utrpela mnohopočetné zranenia, ktorým

podľahlanasledujúcideňvoV.nemocniciL..X.bolavčasedopravnejnehodyvdychuzistenáprítomnosť
alkoholu v koncentrácii X,XX mg/l, pričom bezprostredne po nehode neposkytol zrazeným chodcom
prvú pomoc a v jazde pokračoval, kde následne narazil do dopravného značenia betónového kríža a
oplotenia, pričom svojím konaním spôsobil škodu viacerým poškodeným. T. žalovaný naplnil spáchaním
predmetného skutku viacero skutkových podstát trestných činov viedlo sa proti nemu trestné konanie na

M. súde L. pod sp. zn. XXT/XXX/XXXX, kde žalovaný vystupoval v procesnom postavení obžalovaného.
X. bol pre spáchanie prečinu usmrtenia, prečinu neposkytnutia pomoci a prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky uznaný za vinného rozsudkom M. súdu L. z XX.X.XXXX sp. zn. XXT/XXX/XXXX v
spojení s rozsudkom T. súdu v L. z XX.X.XXXX sp. zn. XTo/XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť
XX.X.XXXX. X. bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere XX rokov, bol zaradený do ústavu

s minimálnym stupňom stráženia a bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové akéhokoľvek
druhu v cestnej premávke na doživotie. D. rozhodol aj o náhrade škody poškodeným a žalobcom bol
priznaný nárok na náhradu škody XXXX,XX eur, ktorá pozostávala z nákladov spojených s pohrebom
ich syna.

X. Z lustrácie v D. poisťovne, že žalovaný v období od X.X.XXXX do XX.X.XXXX vykonával samostatne
zárobkovú činnosť ako živnostník a od XX.X.XXXX je vo výkone trestu odňatia slobody pracovne
zaradený. X. 1/ uviedol, že stará matka žalovaného je majetná, pretože rozprávala, že žalovaného z
toho dostane prostredníctvom peňazí.

X. Z výsluchom žalobcu X/, že jeho život je od dopravnej nehody prázdny, aj keď nemal žiadne
zdravotné problémy, ani duševného charakteru a nenavštevoval lekára. X. im krátko po tragédií zaslal
ospravedlňujúci list, kde napísal, že ho to všetko mrzí, ale neskôr zmenil postoj a neodčinil ani časť
nemajetkovej a ani majetkovej ujmu, neprispel na pohreb a pomník. Z výsluchom žalobkyne X/, že to,
čo sa stalo jej zobralo XX rokov zo života, keď si predstaví, že C. už mohol byť ženatý, mať deti a oni

vnúčence, vyčíta si, že ho neustrážila. D. jej to zdravotné problémy so žalúdkom, pretože problémy dusí
v sebe. G. nenavštevovala, so žalobcom X/, sa vedeli podržať a vyriešiť to a pomohli jej kolegovia v
práci, pričom má aj ďalšieho syna a rodičov, ktorých opatrovala. P. sa ešte viac uzavrel do seba, nechce
sa s nimi baviť, ani chodiť na cintorín, pričom sa presťahoval do C. izby, kde má jeho fotku. E. svedkyne
X. E., že to čo sa stalo jej podlomilo zdravie, nevedela sa z toho spamätať. E. svedka I. E., že C. im

všetkým veľmi chýba, v ich živote sa všetko zmenilo, s tým čo sa stalo sa zmieriť nedá a každé ráno
si uvedomuje, že tu už nie je.

X. Súd mal z takto vykonaného dokazovania za preukázané, že syn žalobcov C., zomrel XX.X.XXXX
vo večerných hodinách potom, čo žalovaný do neho narazil osobným motorovým vozidlom, ktoré viedol

tak, že v rozpore s ustanovením § 4 ods. X písm. c) zákona č. X/XXXX Z.z. o cestnej premávke
nesledoval situáciu v cestnej premávke a v rozpore s ustanovením § 9 ods. X tohto zákona prešiel do
protismeru, v dôsledku čoho v rozpore s ustanovením § 4 ods. X písm. e) tohto zákona prednou časťou
vozidla narazil do chodcov C. T. a T. P. idúcich po ľavom okraji vozovky v smere jazdy vozidla, ktorí po
náraze vyleteli mimo vozovku, následkom čoho obaja utrpeli mnohopočetné zranenia, ktorým podľahli,

žalovaný pokračoval v jazde, čím porušil ustanovenie § 65 tohto zákona a v rozpore s ustanovením
§ 66 ods. X písm. b) tohto zákona im neposkytol podľa svojich schopností a možností prvú pomoc a
ani neprivolal záchrannú zdravotnú službu a rovnako v rozpore s ustanovením § 66 ods. X písm. c)
tohto zákona neurobil potrebné opatrenia na záchranu osôb ohrozených dopravnou nehodou, pričom včase o XX.XX hod. mal v dychu zistenú prítomnosť alkoholu v koncentrácii X,XX mg/l. E. žalovaného
bola preukázaná v trestnom konaní, ktorým rozsudkom je súd podľa § 193 Q. viazaný a preto v tomto
konaní neskúmal zavinenie žalovaného, ale vychádzal zo zistení obsiahnutých v trestnom spise. D.

mal výsluchom žalobcov a svedkov preukázané, že medzi C. a jeho rodičmi bol blízky vzťah. C. bol
extrovert, dobrosrdečný a preto bol mimoriadne dôležitým prvkom vo svojej rodine a to o to viac chýba
svojim rodičom, starým rodičom a bratovi P.. C. zomrel vo veku XX rokov, nečakane, tragicky a úplne
zbytočne, pričom sa tak stalo v dôsledku hrubého nedbanlivostného a nezodpovedného správania sa
žalovaného, ktorý ho zrazil nečakane, od chrbta, po prejdení do protismeru, pod vplyvom alkoholických

nápojov,aneposkytolmupotrebnúpomoc.VdôsledkujehosprávaniazomrelaajC.XXročnákamarátka
T.. X. tak neoprávnene zasiahol do práva jeho rodičov na ochranu ich súkromia a práva na rodinný
život tak, že bola narušená celistvosť a integrita ich rodiny, tieto následky sú trvalé a neodstrániteľné,
keď ochudobnenie žalobcov v citovej oblasti je nenapraviteľné a permanentné a preto aj podľa názoru
súdu nebolo dostatočné zadosťučinenie podľa § X3 ods. 1 M. poriadku. D. pri určení výšky náhrady
prihliadal na už uvedené okolnosti intenzity vzájomného vzťahu C. a jeho rodičov, jeho mladý vek, dopad

do duševnej sféry jeho rodičov, ktorým táto nehoda a strata ich milovaného dieťaťa navždy zmenila a
poznačila život, tak ako aj život celej rodiny, a hoci žalobcovia nemuseli vyhľadať odbornú pomoc, došlo
u nich k nenapraviteľnej strate, ktorá mala nepriaznivý dôsledok na ich fyzický aj psychický zdravotný
stav, ktorý pretrváva aj v súčasnosti. D. prihliadal aj na okolnosti, za ktorých k vzniku nemajetkovej
ujmy prišlo a na mieru zavinenia konania žalovaného, ktorú súd hodnotil veľmi prísne, pričom prihliadol

aj na to, že zo strany žalovaného nebola žalobcom, ako jeho rodičom, poskytnutá žiadna adekvátna
satisfakcia, pretože žalovaný neprejavil úprimnú ľútosť nad svojim skutkom, aj napriek tomu, že rodine
žalobcov zaslal ospravedlňujúci list, z jeho postoja demonštrovaného v trestnom konaní, považoval súd
túto ľútosť za čisto formálnu. V konečnom dôsledku aj z pasívneho postoja žalovaného v konaní súd
vyvodil, že nepopieral závažnosť svojho konania, teda bol pravdepodobne uzrozumený s následkami

svojho nerozvážneho konania, ktoré malo fatálne následky na rodinu žalobcov. E. k tomu, že strata
blízkej osoby a najmä dieťaťa je pre väčšinu ľudí tou najväčšou stratou, s ktorou sa môžu v živote
stretnúť, pričom nemajetkovú ujmu pozostalí pociťujú veľmi úkorne, je potrebné, aby bola z ich pohľadu
spravodlivo nahradená. D. s poukazom na ustanovenia § XX, § XX ods.X až 3, § XX, § 415, § 420 ods.1
až 3 zákona č. XX/XXXX Zb. M. zákonník, čl. X6 odsek 2, čl. X odsek X, I čl. X ods. X zákona č. XXX/

XXXX Zb. Z. D. republiky, § 4 ods.1 písm. c), § 9 ods.1, § 4 ods.1 písm. e), § 66 ods.2 písm. b), c), §
16 ods.1 zákona č. X/XXXX Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nález
Z. súdu V. republiky I.ÚS XXXX/XX z XX.XX.XXXX dospel k záveru, že žalovaná výška nemajetkovej
ujmy je primeraná, pretože žalobcovia preukázali minimálne päť z deviatich kritérií.

X. Súd prvej inštancie preto v poradí prvým rozsudkom z XX.X.XXXX č.k. XXC/XX/XXXX-XX rozhodol,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu nemajetkovej ujmy XX XXX eur a žalobkyni 2/
náhradu nemajetkovej ujmy XX XXX eur vzhľadom k priznanej náhradu nemajetkovej ujmy do XX dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. G. žalobcovia bolo v konaní úplne úspešní priznal im súd nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. G. boli oslobodení od platenia súdneho poplatku, ale poplatok

zaplatilirozhodolotom,žežalobcovi1/savraciasúdnypoplatokXXXXeuražalobkyni2/súdnypoplatok
XXXX eur a pretože žalobe žalobcov vyhovel rozhodol, že súdny poplatok XXXX eur je povinný zaplatiť
D. republike žalovaný.

X. Žalovaný podal proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, v ktorom namietal, že súd

prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil a nestotožnil sa ani s výškou priznanej sumy, ktorú
považuje za neprimeranú, v porovnaní s rozhodnutiami v obdobných veciach. L., že súd dospel k
nesprávnemu záveru, že jeho ospravedlnenie nebolo postačujúce, pretože morálna satisfakcia by bola
dostačujúca s poukazom na to, že svoj čin oľutoval, spravodlivo čelil skutku, za ktorý bol uznaný vinným
a bol potrestaný a peniaze by nepriniesli žalobcom žiadnu satisfakciu. A., že vyjadril súcit s rodinou

žalobcu prostredníctvom listu, ktorým im adresoval. L. aj to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
na preukázanie, že skutočne došlo k zníženiu ich dôstojnosti a vážnosti, pretože absentuje odborné
posúdenie ich psychického stavu, ako aj preukázanie iných ich tvrdení.

XX. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie uznesením z XX.X.XXXX č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX v

napadnutýchvyhovujúcichvýrokoch,výrokuonáhradetrovkonaniaapoplatkovejpovinnostižalovaného
zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.XX. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje s doposiaľ prijatými
skutkovými a právnymi (dostatočnými) závermi súdu prvej inštancie potiaľ, pokiaľ dospel k záveru, že
zodpovednosť žalovaného za nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcom je daná, keď boli preukázané

relevantné, rozhodujúce skutočnosti pre poskytnutie náhrady za nemajetkovú ujmu v peniazoch.
V konaní bolo nesporne preukázané, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na vznik
občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti
žalobcov a to: 1. existencia zásahu zo strany žalovaného, ktorý vyvolal ujmu spočívajúcu v porušení
osobnostných práv žalobcov chránených ustanovením § 11 M. zákonníka (neoprávnený zásah do

súkromia žalobcov, ktorého súčasťou je i rodinný život, ktorý sa premietol ich psychickej sféry, keď
z objektívneho hľadiska je strata jedného z členov tohto spoločenstva celkom neodčiniteľnou ujmou,
ktorá stíha jeho zostávajúcich členov), 2. neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu zo strany
žalovaného v rozpore s efektívnym právom (s poukazom na ustanovenie § 193 Q. na rozsudok M.
súdu L. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. Z./XXX/XXXX v spojení s rozsudkom T. súdu v L. zo dňa
XX.XX.XXXX sp. zn. XTo/XX/XXXX), X.existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom žalovaného a

vzniknutou ujmou na strane žalobcov (žalovaný nepreukázal, že k zásahu došlo podľa práva). C. bolo
v konaní nesporne preukázané, že v danej právnej veci na strane žalobcov boli preukázané podmienky
vzniku nemajetkovej ujmy a to 1. neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, 2. nemajetková
ujma na osobnosti, 3. príčinná súvislosť medzi nimi (neoprávnený zásah do súkromia žalobcov, ktorého
súčasťou je i rodinný život, ktorý sa premietol psychickej sféry a do ich postavenia v spoločnosti, keď z

objektívneho hľadiska je strata jedného z členov tohto spoločenstva celkom neodčiniteľnou ujmou, ktorá
stíha jeho zostávajúcich členov a potom primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu
žalovaného do osobnostných práv žalobcov je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch), keď primerané
morálne zadosťučinenie podľa § X3 ods.1 M. zákonníka (nepeňažná satisfakcia) nie je postačujúce.
V danej právnej veci ako nepochybná forma zadosťučinenia sa nemôže javiť ospravedlňujúci list

žalovaného daný žalobcom, vzhľadom na zmenený postoj žalovaného až pred súdom prvej inštancie
v trestnom kedy žalovaný zmenil výpoveď o tom, že nie je páchateľom žalovaných skutkov, že
páchateľom je tretia osoba. P. v danej právnej veci vzniklo žalobcom právo na relutárnu náhradu, keďže
vyššie uvedená morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých
následkov protiprávneho zásahu žalovaného nebola adekvátna a nepostačuje. Za situácie, že došlo

k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobcov chráneného § 11 M. zákonníka, ktorého súčasťou
je i rodinný život, keď z objektívneho hľadiska je strata ich syna ako jedného z členov ich rodiny
určite neodčiniteľnou ujmou, ktorá stíha žalobcov ako zostávajúcich členov rodiny, je potom náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. X M. zákonníka primeraným prostriedkom obrany
proti neoprávnenému zásahu. M. súd však s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa dospel k

záveru, že rozhodnutie súd prvej inštancie v časti týkajúcej sa odôvodnenia určenia priznanej výšky
peňažného zadosťučinenia žalobcom (ktorá bola predmetom voľnej úvahy súdu prvej inštancie) nedáva
odpoveď v danej právnej veci (s prihliadnutím na jasne určené kritériá: 1. závažnosť vzniknutej
majetkovej ujmy, 2. okolnosti, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcov)
okrem vyššie uvedených hľadísk aj pokiaľ sa jedná o uplatnenie zásady proporcionality. G. diametrálne

odlišných výšok odškodnenia v skutkovo a právne podobných prípadoch je prejavom sudcovskej
svojvôle, a zároveň porušením práva na spravodlivý súdny proces. L. nemajetkovej ujmy má sledovať
vyrovnanie morálnej ujmy, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnostných práv a má podliehať testu
proporcionality. I. zmyslom je zabrániť tomu, aby na strane žalobcov vzniklo bezdôvodné obohatenie a
aby na strane žalovaných nepôsobilo likvidačne. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v

danej právnej dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývala odpoveď na vyššie
uvedené otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia, pokiaľ sa jedná o posúdenie otázky určenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Je to z dôvodu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje náležité zohľadnenie
všetkých kritérií pre stanovenie výšky relutárnej náhrady, teda tiež porovnaním s inými obdobnými

vecami, ako aj s poukazom na majetkové pomery žalovaného (ktoré majetkové pomery súdu nezisťoval
a ani neposúdil), t.j. aby priznaná výška relutárnej náhrady nepôsobila na žalovaného likvidačné, resp.
či vzhľadom na majetkové pomery žalovaného, bude daná možnosť reálneho uspokojenia priznaných
nárokov. D. prvej inštancie neuviedol, prečo priznal žalobcom práve nimi požadovanú sumu a zjavne
rezignoval na prevenčno sankčnú funkciu náhrady nemajetkovej ujmy. M. súd dodal, že prisúdená výška

nemajetkovej ujmy nesmie byť pre zodpovedný subjekt likvidačná, na druhú stranu musí pôsobiť aj na
zodpovedný subjekt, aby sa snažil obdobným zásahom do práva na súkromný život predchádzať. D.
prvej inštancie pri stanovení výšky relutárnej náhrady nepoužil princíp proporcionality spôsobom, že
všeobecné súdy porovnávajú čiastky tejto náhrady prisúdené v iných veciach a to nielen v obdobných,ale i v ďalších, v ktorých sa jedná o zásah do iných osobnostných práv, a to najmä do práva na
ľudskú dôstojnosť. P. len pri zohľadnení súm priznaných v iných porovnateľných prípadoch možno potom
dosiahnuť relatívne spravodlivé vyčíslenie výšky relutárnej náhrady. G. na nález Z. súdu V. republiky sp.

zn. I. ÚS XXXX/XX, ktorý okrem iného uviedol, " E. k právní úpravě, jež při rozhodování o výši relutární
náhradyneposkytuje(aanivsoučasnédoběnedává)obecnýmsoudůmpřesnávodítkaprojejívyčíslení,
je nutno přihlížet k judikaturou ustáleným kritériím pro její určení. I. se o kritéria, která lze shledat jak na
straně poškozeného (pozůstalého), tak na straně škůdce (osoby odpovědné).M., jež je třeba zkoumat
na straně poškozeného, mohou být podle rozvíjející se doktríny zejména a) intenzita vztahu žalobce

se zemřelým, b) věk zemřelého a pozůstalých, c) otázka hmotné závislosti pozůstalého na usmrcené
osobě, d) případné poskytnutí jiné satisfakce. G. výši náhrady je kvalita vzájemného vztahu klíčová. G.
bolest ze ztráty velmi blízkého člověka (nově dle § 2959 M. zákoníku duševní útrapy) je často vnímána
jako nesnesitelná, fyzická, omezující ostatní aktivity pozůstalého, mnohdy přerůstající až do duševního
onemocnění. G. zohlednění věku zemřelého se odlišuje, nakolik je prožívána ztráta novorozence jeho
rodiči, ztráta rodiče jeho dětmi nebo ztráta osoby důchodového věku jeho vnoučaty. K. roli hraje i pocit

zodpovědnosti rodiče za své děti. X. osoby, na níž je pozůstalý existenčně závislý, se negativně projeví i
ve sféře osobnostního prožívání. I. forma satisfakce než peněžitá (např. omluva odpovědné osoby) sice
nemůže být sama o sobě dostačující, její poskytnutí a následné posouzení jejího významu však může
promluvit do snížení peněžitého zadostiučinění. M. na straně osoby odpovědné (původce zásahu), jsou
a) postoj žalovaného (lítost, náhrada škody, omluva aj.), b) dopad události do duševní sféry původce

fyzické osoby, c) jeho majetkové poměry a d) míra zavinění, ev. míra spoluzavinění usmrcené osoby.
Je zcela zřetelné, že postoj této osoby může podstatným způsobem ovlivnit vnímání újmy pozůstalými;
vstřícné chování, omluva či projevená lítost škůdce může zmírnit dopady nemajetkové újmy, naopak
jeho lhostejnost, arogance či vyjádřená bezcitnost ji může ještě prohloubit. Je nutné přihlížet též k jeho
majetkovým poměrům tak, aby byla dána možnost reálného uspokojení přiznaných nároků. G. určování

výše náhrady nemajetkové újmy v penězích je důležitým aspektem to, aby její výše odrážela obecně
sdílené představy o spravedlnosti. Z. soud konstatuje, že při stanovení výše částky relutární náhrady je
nutno použít princip proporcionality též tím způsobem, že obecné soudy porovnají částky této náhrady
přisouzené v jiných případech, a to nejen v obdobných, ale i v dalších, v nichž se jednalo o zásah
do jiných osobnostních práv, a to zejména do práva na lidskou důstojnost. I. slovy způsobem, jak lze

dosáhnout relativně spravedlivého vyčíslení výše relutární náhrady, je zohlednění částek přiznaných
v jiných srovnatelných řízeních. Je zřejmé, že pokud zákon nestanoví alespoň rámcově částky pro
odškodnění nemajetkové újmy, musí se každý soudce při rozhodování o určení její výše v každém
konkrétním případě opírat alespoň o katuru vyšších soudů, a to zejména co se týká skutkově podobných
věcí. G. má být rozhodování v těchto otázkách považováno účastníky za spravedlivé, nelze tyto částky

přiznávat nahodile bez jejich porovnání s jinými případy. Je sice pravdou, že porovnáva případy, kdy se
jednalonapř.ozásahyvpodobězjevněnepravdivýchčlánkůvbulvárnímtisku,ježsvýmdosahem(počet
prodaných výtisků, internetové zveřejnění apod.) byly s to zasáhnout velmi citelným způsobem lidskou
důstojnost poškozených, s případy úmrtí blízké osoby, je velmi obtížné. Na druhou stranu je však třeba
zvažovat, do jaké míry lze reparovat tyto zásahy pouze vysokými peněžními částkami, neboť v těchto

případech může dojít (a často i dochází) k částečné nápravě nemajetkové újmy již např. zveřejněnou
omluvou, poskytnutím prostoru pro reakci na nepravdivý článek apod. P. způsoby však většinou při
náhradě nemajetkové újmy, jež byla způsobena smrtí blízkého, dokonce dítěte, nepřicházejí v úvahu
a jedinou možností tak bývá satisfakce v penězích. I z tohoto pohledu bylo žádoucí ke stanovení výše
relutární náhrady přistupovat." M. súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich

výrokoch zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a zrušil aj výrok o náhrade trov konania a poplatkovej
povinnosti žalovaného.

XX. Žalobcovia sa po doručení rozsudku odvolacieho súdu písomne vyjadrili a označili rozsudok T. súdu
v P. z XX.X.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, z XX.X.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX a z XX.X.XXXX

sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, T. súdu v G. z XX.X.XXXX sp. zn. XCo/XX/XXXX a z XX.X.XXXX sp. zn.
XXCo/XXX/XXXX.A.,žepriznanánáhradaniejeneprimeranáokolnostiamprípaduazohľadňuježivotnú
úroveň, kde priemerná mzda od roku XXXX doposiaľ stúpla z XXX eur na XXXX eur. X. má XX rokov,
nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali v zárobkovej činnosti, je preto schopný
si peňažné prostriedky na zaplatenie žalovaných súm schopný zabezpečiť aj keď to bude pre neho

predstavovať istú záťaž, ktorá však zodpovedá preventívnemu účelu náhrady nemajetkovej ujmy. G.
označené rozsudky, prehľad priemernej mzdy a navrhli vypočuť žalovaného.XX. Žalovaný sa k rozsudku odvolacieho súdu a ani vyjadreniu žalobcov nevyjadril písomne a ani na
pojednávaní XX.XX.XXXX, na ktorom bol prítomný jeho právny zástupca a ani nežiadal od súdu, aby
zabezpečil jeho prítomnosť na pojednávaní.

XX.Súdsanapojednávanípodľa§181ods.XQ.určil,ževsúladesprávnymnázoromodvolaciehosúdu
je preukázané, že k neoprávnenému zásahu prišlo, tento spôsobil ujmu na psychickom stave žalobcov,
list žalovaného nie je primeranou satisfakciou a žalobcom patrí finančná náhrada, ktorej výška je sporná,
alevkonanínebolipreukázanéinépomeryžalovaného,okremtých,žejevovýkonetrestu,kdedosahuje

minimálny príjem.

XX. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá a návrhy na doplnenie
dokazovania nemal.

XX. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na námietkach v odvolaní, nepopiera,

že došlo k vážnemu zásahu do osobnostných práv žalobcov, žalovanému je to ľúto, ale tento
neoprávnený zásah nespôsobil a bude podávať žalobu na obnovu konania výšku nemajetkovej považuje
za neprimeranú. L. aby súd žalobu zamietol alebo zaviazal žalovaného na zaplatenie nemajetkovej ujmy
v nižšej výške. L. na doplnenie dokazovania nemal.

XX. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcov a žalovaného a vychádzal
z listinných dôkazov, ktoré žalobcovia predložili a z pripojeného trestného spisu M. súdu L. sp. zn. XXT/
XXX/XXXX z rozsudku, dovolania, uznesenia L. súdu SR, z rozsudku M. súdu L. sp. zn. XXC/XXX/XXXX
a sp. zn. XXC/XX/XXXX a vykonal aktuálnu lustráciu v D. poisťovne a lustráciu v X. na žalovaného a
za preukázané považoval nasledovné skutočnosti:

XX. Zo spisu M. súdu L. sp. zn. XXT/XXX/XXXX, že žalovaný napadol dovolaním právoplatný
odsudzujúcirozsudok,pričomtvrdil,žeosobnémotorovévozidloneviedol.L.súdD.republikyuznesením
toto dovolanie odmietol, pretože dovolací dôvod nebol zjavne naplnený. Z rozsudku M. súdu L. sp. zn.
XXC/XXX/XXXX, že rozsudok súdu, ktorým rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť poškodenému

majetkovú škodu v súvislosti s konaním, ktoré mu je kladené za vinu nadobudol právoplatnosť, pretože
ho žalovaný nenapadol odvolaním. Z rozsudku M. súdu L. sp. zn. XXC/XX/XXXX, že súd prvej inštancie
rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť matke, otcovi a aj sestre po T. P. nemajetkovú ujmu každému
XX XXX eur. O. nie je právoplatný, pretože žalovaný podal proti nemu odvolanie, o ktorom odvolací
súd doposiaľ nerozhodol. Z lustrácie v X., že žalovaný je od X.X.XXXX do X.X.XXXX vo výkone trestu

odňatia slobody. Z lustrácie v SP, že žalovaný je vo výkone trestu odňatia slobody pracovne zaradený
a dosahuje vymeriavací základ vo výške približne XXX eur mesačne. X. uviedli, že neboli vo vzťahu
hmotnejzávislostiodichsyna.ZrozsudkuT.súduvP.zXX.X.XXXXsp.zn.XXCo/XXX/XXXXvyplýva,že
zasmrťdcéryasestrypridopravnejnehodezvýšilodvolacísúdnáhradupriznanúmatkezXXXXXeurna
XX XXX eur a sestre z XX XXX eur na XX XXX eur proti žalovanému, ktorý bol starobným dôchodcom s

dôchodkom XXX eur mesačne a bránil sa tým, že bude pre neho likvidačná s odôvodnením, že žalovaná
je aj poisťovňa. Z rozsudku T. súdu v P. z XX.X.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX vyplýva, že za smrť
dcéry, ktorá bola chodcom pri dopravnej nehode pod vplyvom alkoholu, pričom vodič z miesta dopravnej
nehody ušiel, priznal súd prvej inštancie matke právoplatne náhradu XX XXX,XX eur a odvolací súd
zvýšil náhradu otcovi na XXXXX,XX eur a sestre na XX XXX eur, pričom poisťovňa bola v pozícii

intervenienta. Z rozsudku T. súdu v P. z XX.X.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX vyplýva, že pri dopravnej
nehode prišlo k trvalej invalidite. Z rozsudku T. súdu v G. z XX.X.XXXX sp. zn. XCo/XX/XXXX vyplýva,
že pri dopravnej nehode prišlo k potratu žalobkyne. Z rozsudku T. súdu v G. a z XX.X.XXXX sp. zn.
XXCo/XXX/XXXX vyplýva, že pri dopravnej nehode prišlo k usmrteniu otca a manžela.

XX. Podľa § X3 ods. 1 M. zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

XX. Podľa § X3 ods. X M. zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1

najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.XX. Podľa § 1X ods. 3 M. zákonníka, výšku náhrady podľa odseku X určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

XX. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, súd v
ďalšom konaní vychádzal z toho, že k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov
prišlo protiprávnym konaním žalovaného a relutárna náhrada je primeraným prostriedkom náhrady
nemajetkovej ujmy, ktorá im týmto zásahom vznikla. D. pri určení výšky tejto náhrady skúmal na strane
poškodených1/intenzituvzťahusozomrelým,2/ichavekzomretého,3/otázkuichhmotnejzávislostina

zomrelom, 4/ prípadné poskytnutie inej satisfakcie, na strane zodpovednej osoby 5/ jeho postoj, 6/ dopad
udalostí do jeho duševnej sféry, 7/ jeho majetkové pomery, 8/ mieru zavinenia, resp. spolu zavinenia
usmrtenej osoby a to aj s poukazom na nález Z. súdu V. republiky sp. zn. I ÚS/XXXX/XX, na ktorý
poukázal aj odvolací súd. V konaní bolo preukázané, že vzájomný vzťah usmrteného C. a žalobcov,
ktorí boli jeho rodičmi bol intenzívny, C. hoci mal XX rokov, žil s nimi v spoločnej domácnosti a aj s
prihliadnutím na jeho povahové vlastnosti boli dôležitým prvkom v rodine a preto žalobcovia nesporne

pociťujú jeho smrť úkorne, C. zomrel v mladom veku, krátko po dosiahnutí plnoletosti. X. žalobcom
žiadnu inú satisfakciu neposkytol, naopak nestále spochybňuje svoju vinu, hoci zaplateniu majetkovej
škody, žalovanej v nižšej výške sa nebránil. D. preto jeho tvrdenia v tomto smere považoval za účelové a
tendenčné a za takúto satisfakciu preto nepovažoval ani jeho list. X. netvrdil a ani nepreukazoval, že by
táto udalosť negatívne zasiahla do jeho duševnej sféry. X. netvrdil ani to, že by jeho majetkové pomery

boli negatívne a na preukázanie svojich majetkových pomerov až do skončenia dokazovania nepredložil
aanineoznačilžiadnedôkazyatoanipovyjadrenípredbežnéhoprávnehonázorusúdupodľa§181ods.
X Q.. D. preto považoval tieto skutočnosti za nesporné a žalobcom navrhnutý výsluch žalovaného preto
na preukázanie nesporných tvrdení nevykonal. G. je však súd viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, v intenciách § 185 Q. nahliadnutím do verejných zoznamov zistil, že žalovaný je vo výkone trestu

odňatia slobody, kde dosahuje minimálny príjem. P. zisteniami však nebolo preukázané, že by jeho
majetkové pomery žalovaného boli také negatívne, aby toto kritérium nemal súd pri rozhodovaní o
výške náhrady zohľadniť a preto ho zohľadnil. Čo sa týka posledného kritéria v konaní bolo preukázané,
že žalovaný dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel syn žalobcov zavinil, pričom viedol osobné motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu, po dopravnej nehode neposkytol zraneným žiadnu pomoc a syn žalobcov

nehodu nezavinil. S výnimkou hmotnej závislosti žalobcov na ich synovi, boli teda v konaní preukázané
všetky kritéria, na ktoré poukázal aj odvolací súd.

XX. Žalovaný, v konaní s výnimkou tvrdení, ku ktorým už vyjadril záväzný právny názor odvolací súdu,
namietal, iba že súd neporovnával výšku náhrady s inými rozhodnutiami súdov, ktoré však neoznačil a

že mal pri určovaní výšky akceptovať určité kritériá, ktoré však rovnako bližšie neoznačil. X. prvý krát
tieto námietky vzniesol až v odvolaní, hoci bol zo strany súdu X.X.XXXX poučený o tom, že procesnej
obrany je povinný označiť včas, inak na ne súd nemusí prihliadať. X. do skončenia dokazovania žiadne
iné rozhodnutia súdov neoznačil. G. je však súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, zohľadnil pri rozhodovaní rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach. Z rozsudkov, ktoré

označil žalobca sa týka obdobnej veci rozsudok T. súdu v P. z XX.X.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX a
takmer totožnej veci rozsudok XX.X.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX. V oboch prípadoch súdy priznali
pozostalým vyššie náhrady, ako súd v prvom rozsudku Y. v prvom prípade odvolací súd námietku
žalovaného ohľadne jeho nemajetnosti nepovažoval za dôvodnú, pretože žalovanou bola aj poisťovňa, v
druhom prípade poisťovňa vystupovala iba v pozícii intervenienta, pričom súd poukazuje aj rozsudok T.

súdu v L. z XX.X.XXXX č.k.XXCo/XXX/XXXX-XXX podľa ktorého ani v tomto prípade nemusí tak byť. G.
však má súd vedomosť aj o tom, že v konaní o nárokoch pozostalých po T. P., priznal súd, hoci doposiaľ
neprávoplatným rozsudkom každému z rodičov náhradu XX XXX eur a pretože priznaná výška náhrady
má byť v súlade s princípom proporcionality, rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť aj každému z
rodičov po C. T. náhradu XX XXX eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. E. na výšku tejto náhrady súd

podľa § 2X2 ods. 3 veta druhá Q. určil žalovanému dlhšiu lehotu na plnenie a to XX dní.

XX. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. X Q.. X. boli celkom úspešní čo do základu
nárokuahocinebolicelkomúspešníčodovýšky,majúnároknanáhradutrovkonaniapodľa§255ods.X
Q. proti žalovanému v rozsahu XXX %. D. v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Z. súdu SR IV. ÚS

XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX, ktorý odmietol sťažnosť pre porušenie zákona rozhodnutím súdu, ktorý
takto postupoval. X. neuviedol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § X57 Q., pre ktoré by súd
žalobcom náhradu nemal priznať a ani ich súd nevzhliadol. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník
podľa § XXX ods. X Q. po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom bude vychádzať z priznanej sumy.XX. Pretože súd žalobe vyhovel a pretože žalobcovia sú oslobodení od súdnych poplatkov, rozhodol súd
podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. XX/XXXX Zb. o súdnych poplatkoch, že žalovaný je povinný zaplatiť

D. republike prostredníctvom M. súdu L. súdny poplatok zo žaloby určený podľa položky 7b písm. a)
sadzobníka tohto zákona XX eur a podľa položky 7b písm. b) sadzobníka tohto zákona XXXX eur t.j. X
% zo sumy XXXXX eur (X x XXXXX eur) spolu XXXX eur do X dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

X. Žalobca 1/ a 2/ žalobou, ktorá bola doručená na M. súd L. XX.X.XXXX požadovali, aby súd

rozhodol, že žalovaný je povinný žalobcovi 1/ z titulu náhrady nemajetkovej ujmy zaplatiť peňažnú
sumu XX.XXX eur a žalobcovi 2/ z titulu náhrady nemajetkovej ujmy peňažnú sumu XX.XXX eur do
X dní od právoplatnosti tohto rozsudku. X. v žalobe uviedli, že žalovaný neoprávnene zasiahol do
ich osobnostných práv usmrtením ich syna C. T. vo veku XX rokov a usmrtil aj jeho priateľku T. P.
tým, že XX.X.XXXX vo večerných hodinách po požití alkoholických nápojov viedol osobné motorové
vozidlo tak, že nesledoval situáciu v cestnej premávke, prešiel do protismeru, v dôsledku čoho prednou

časťou vozidla narazil do nich ako chodcov idúcich po ľavom okraji vozovky v smere jeho jazdy, čím
utrpeli zranenia, ktorým podľahli. X. po zrážke pokračoval v jazde, neposkytol im pomoc, neprivolal
záchrannú zdravotnú službu, neurobil potrebné opatrenia na ich záchranu a mal v dychu o XX.XX
hod. X,XX mg/l alkoholu v krvi. X. ďalej nesledoval situáciu, v dôsledku čoho zišiel z vozovky a narazil
do dopravného zariadenia a do betónového kríža, čím spôsobil škodu spoločnosti E. V. služby D.,

s.r.o. a obci E.. E. bolo v trestnom konaní zistené a preukázané, že sa popísaných skutkov dopustil
a bola proti nemu podaná obžaloba. X. tým neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti ich
nebohého syna, najmä právo na ochranu zdravia a života a ich práva na ochranu osobnosti a to najmä
práva na ochranu ich súkromného a rodinného života, zdravia, duševnej hygieny a pod.. X. svojim
konaním privodil ich nebohému synovi zranenia a v ich dôsledku smrť, pričom intenzitu útrap a smrti

umocňuje jeho pomerne mladý vek, neposkytnutie žiadnej pomoci a opakovaná jazda pod vplyvom
alkoholu. X. im privodil závažnú ujmu, pretože pociťujú silný pocit smútku, šok, traumu, bezmocnosť,
zúfalstvo a beznádej zo smrti svojho syna, čo sa odrazilo na ich duševnom zdraví. X. im privodil
závažnú ujmu, pretože v dôsledku smrti ich syna stratili možnosť s ním viesť súkromný život a rozvíjať
vzájomné vzťahy. So smrťou syna sa nevedela vyrovnať a táto strata sa nedá v živote reálne nahradiť.

L. tohto neoprávneného zásahu nemožno odstrániť iba morálnou satisfakciou a sú splnené podmienky
na poskytnutie nemajetkovej ujmy v peniazoch v požadovanej výške. K žalobe pripojili obžalobu, rodný
a úmrtný list C. T. a navrhli, aby súd vypočul ich a ich rodinných príslušníkov.

X. Žalovaný sa k žalobe pred prvým rozhodnutím súdu nevyjadril a preto súd posúdil iba podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcov, vykonal dokazovanie ich výsluchom a výsluchom
svedkov X. E. a I. E. a vychádzal z listinných dôkazov, ktoré žalobcovia predložili a z pripojeného
trestného spisu M. súdu L. sp. zn. XXT/XXX/XXXX najmä z obžaloby, rozsudku súdu prvej inštancie a
odvolacieho súdu a vykonal lustráciu v D. poisťovne na žalovaného a za preukázané považoval, že:

X. Z rodného listu a výsluchu žalobcov a svedkov a ani to nebolo v konaní sporné, že C. T. sa narodil
XX.X.XXXX v X. C., bol synom žalobcom a mal o tri roky staršieho brata P.. J. v spoločnej domácnosti s
rodičmi, bratom a starými rodičmi z matkinej strany X. E. a I. E.. C. bol podľa žalobcov extrovert, veselej
povahy, podľa žalobcov ho bol plný dom, starých rodičov zo srandy volal po mene, mal dobré srdce,
všetkým sa snažil pomáhať. G. starej matky X. E. bol šikovný, pomáhal starému otcovi, vždy keď prišiel

domov pýtal sa, čo navarila, išla do dôchodku, keď mal C. tri roky a chodievala ho zaniesť do škôlky
a P. do školy. G. starého otca I. E. C. pri ňom vyrastal. S T. bol kamarát z obce, v jej susedstve mal
kamaráta, s ktorým sa stretával a podľa žalobkyne bol do nej zaľúbený. P. je introvert, medzi bratmi
bol dobrý vzťah, podržali sa, chodili spolu von. X. pracovali, žalobca 1/ na týždňovky, pracoval aj C. a
prispieval na domácnosť sumou XXX eur, na ktorú neboli žalobcovia odkázaní a tak mu ju odkladali.

X. Z trestného spisu a to najmä obžaloby a rozsudkov, že žalovaný XX.X.XXXX viedol ako vodič v
obci D., okres X. C., v smere na obec E. vo večerných hodinách na ceste W.. triedy č. XXXXX osobné
motorové vozidlo zn. E. M. Q., EČ: ZM-XXXBL, kde v úseku pred školou nesledoval situáciu v cestnej
premávke, prešiel do protismeru, v dôsledku čoho prednou časťou vozidla narazil do chodcov C. T.

a T. P., ktorí po náraze vyleteli vľavo mimo vozovku. L. dopravnej nehody C. T. utrpel mnohopočetné
zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol a T. P. utrpela mnohopočetné zranenia, ktorým
podľahlanasledujúcideňvoV.nemocniciL..X.bolavčasedopravnejnehodyvdychuzistenáprítomnosť
alkoholu v koncentrácii X,XX mg/l, pričom bezprostredne po nehode neposkytol zrazeným chodcomprvú pomoc a v jazde pokračoval, kde následne narazil do dopravného značenia betónového kríža a
oplotenia, pričom svojím konaním spôsobil škodu viacerým poškodeným. T. žalovaný naplnil spáchaním
predmetného skutku viacero skutkových podstát trestných činov viedlo sa proti nemu trestné konanie na

M. súde L. pod sp. zn. XXT/XXX/XXXX, kde žalovaný vystupoval v procesnom postavení obžalovaného.
X. bol pre spáchanie prečinu usmrtenia, prečinu neposkytnutia pomoci a prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky uznaný za vinného rozsudkom M. súdu L. z XX.X.XXXX sp. zn. XXT/XXX/XXXX v
spojení s rozsudkom T. súdu v L. z XX.X.XXXX sp. zn. XTo/XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť
XX.X.XXXX. X. bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere XX rokov, bol zaradený do ústavu

s minimálnym stupňom stráženia a bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové akéhokoľvek
druhu v cestnej premávke na doživotie. D. rozhodol aj o náhrade škody poškodeným a žalobcom bol
priznaný nárok na náhradu škody XXXX,XX eur, ktorá pozostávala z nákladov spojených s pohrebom
ich syna.

X. Z lustrácie v D. poisťovne, že žalovaný v období od X.X.XXXX do XX.X.XXXX vykonával samostatne

zárobkovú činnosť ako živnostník a od XX.X.XXXX je vo výkone trestu odňatia slobody pracovne
zaradený. X. 1/ uviedol, že stará matka žalovaného je majetná, pretože rozprávala, že žalovaného z
toho dostane prostredníctvom peňazí.

X. Z výsluchom žalobcu X/, že jeho život je od dopravnej nehody prázdny, aj keď nemal žiadne

zdravotné problémy, ani duševného charakteru a nenavštevoval lekára. X. im krátko po tragédií zaslal
ospravedlňujúci list, kde napísal, že ho to všetko mrzí, ale neskôr zmenil postoj a neodčinil ani časť
nemajetkovej a ani majetkovej ujmu, neprispel na pohreb a pomník. Z výsluchom žalobkyne X/, že to,
čo sa stalo jej zobralo XX rokov zo života, keď si predstaví, že C. už mohol byť ženatý, mať deti a oni
vnúčence, vyčíta si, že ho neustrážila. D. jej to zdravotné problémy so žalúdkom, pretože problémy dusí

v sebe. G. nenavštevovala, so žalobcom X/, sa vedeli podržať a vyriešiť to a pomohli jej kolegovia v
práci, pričom má aj ďalšieho syna a rodičov, ktorých opatrovala. P. sa ešte viac uzavrel do seba, nechce
sa s nimi baviť, ani chodiť na cintorín, pričom sa presťahoval do C. izby, kde má jeho fotku. E. svedkyne
X. E., že to čo sa stalo jej podlomilo zdravie, nevedela sa z toho spamätať. E. svedka I. E., že C. im
všetkým veľmi chýba, v ich živote sa všetko zmenilo, s tým čo sa stalo sa zmieriť nedá a každé ráno

si uvedomuje, že tu už nie je.

X. Súd mal z takto vykonaného dokazovania za preukázané, že syn žalobcov C., zomrel XX.X.XXXX
vo večerných hodinách potom, čo žalovaný do neho narazil osobným motorovým vozidlom, ktoré viedol
tak, že v rozpore s ustanovením § 4 ods. X písm. c) zákona č. X/XXXX Z.z. o cestnej premávke

nesledoval situáciu v cestnej premávke a v rozpore s ustanovením § 9 ods. X tohto zákona prešiel do
protismeru, v dôsledku čoho v rozpore s ustanovením § 4 ods. X písm. e) tohto zákona prednou časťou
vozidla narazil do chodcov C. T. a T. P. idúcich po ľavom okraji vozovky v smere jazdy vozidla, ktorí po
náraze vyleteli mimo vozovku, následkom čoho obaja utrpeli mnohopočetné zranenia, ktorým podľahli,
žalovaný pokračoval v jazde, čím porušil ustanovenie § 65 tohto zákona a v rozpore s ustanovením

§ 66 ods. X písm. b) tohto zákona im neposkytol podľa svojich schopností a možností prvú pomoc a
ani neprivolal záchrannú zdravotnú službu a rovnako v rozpore s ustanovením § 66 ods. X písm. c)
tohto zákona neurobil potrebné opatrenia na záchranu osôb ohrozených dopravnou nehodou, pričom v
čase o XX.XX hod. mal v dychu zistenú prítomnosť alkoholu v koncentrácii X,XX mg/l. E. žalovaného
bola preukázaná v trestnom konaní, ktorým rozsudkom je súd podľa § 193 Q. viazaný a preto v tomto

konaní neskúmal zavinenie žalovaného, ale vychádzal zo zistení obsiahnutých v trestnom spise. D.
mal výsluchom žalobcov a svedkov preukázané, že medzi C. a jeho rodičmi bol blízky vzťah. C. bol
extrovert, dobrosrdečný a preto bol mimoriadne dôležitým prvkom vo svojej rodine a to o to viac chýba
svojim rodičom, starým rodičom a bratovi P.. C. zomrel vo veku XX rokov, nečakane, tragicky a úplne
zbytočne, pričom sa tak stalo v dôsledku hrubého nedbanlivostného a nezodpovedného správania sa

žalovaného, ktorý ho zrazil nečakane, od chrbta, po prejdení do protismeru, pod vplyvom alkoholických
nápojov,aneposkytolmupotrebnúpomoc.VdôsledkujehosprávaniazomrelaajC.XXročnákamarátka
T.. X. tak neoprávnene zasiahol do práva jeho rodičov na ochranu ich súkromia a práva na rodinný
život tak, že bola narušená celistvosť a integrita ich rodiny, tieto následky sú trvalé a neodstrániteľné,
keď ochudobnenie žalobcov v citovej oblasti je nenapraviteľné a permanentné a preto aj podľa názoru

súdu nebolo dostatočné zadosťučinenie podľa § X3 ods. 1 M. poriadku. D. pri určení výšky náhrady
prihliadal na už uvedené okolnosti intenzity vzájomného vzťahu C. a jeho rodičov, jeho mladý vek, dopad
do duševnej sféry jeho rodičov, ktorým táto nehoda a strata ich milovaného dieťaťa navždy zmenila a
poznačila život, tak ako aj život celej rodiny, a hoci žalobcovia nemuseli vyhľadať odbornú pomoc, došlou nich k nenapraviteľnej strate, ktorá mala nepriaznivý dôsledok na ich fyzický aj psychický zdravotný
stav, ktorý pretrváva aj v súčasnosti. D. prihliadal aj na okolnosti, za ktorých k vzniku nemajetkovej
ujmy prišlo a na mieru zavinenia konania žalovaného, ktorú súd hodnotil veľmi prísne, pričom prihliadol

aj na to, že zo strany žalovaného nebola žalobcom, ako jeho rodičom, poskytnutá žiadna adekvátna
satisfakcia, pretože žalovaný neprejavil úprimnú ľútosť nad svojim skutkom, aj napriek tomu, že rodine
žalobcov zaslal ospravedlňujúci list, z jeho postoja demonštrovaného v trestnom konaní, považoval súd
túto ľútosť za čisto formálnu. V konečnom dôsledku aj z pasívneho postoja žalovaného v konaní súd
vyvodil, že nepopieral závažnosť svojho konania, teda bol pravdepodobne uzrozumený s následkami

svojho nerozvážneho konania, ktoré malo fatálne následky na rodinu žalobcov. E. k tomu, že strata
blízkej osoby a najmä dieťaťa je pre väčšinu ľudí tou najväčšou stratou, s ktorou sa môžu v živote
stretnúť, pričom nemajetkovú ujmu pozostalí pociťujú veľmi úkorne, je potrebné, aby bola z ich pohľadu
spravodlivo nahradená. D. s poukazom na ustanovenia § XX, § XX ods.X až 3, § XX, § 4X5, § 4X0 ods.X
až 3 zákona č. XX/XXXX Zb. M. zákonník, čl. X6 odsek 2, čl. 1 odsek 2, I čl. X ods. 1 zákona č. XXX/
XXXX Zb. Z. D. republiky, § 4 ods.1 písm. c), § 9 ods.1, § 4 ods.1 písm. e), § 66 ods.2 písm. b), c), §

16 ods.1 zákona č. X/XXXX Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nález
Z. súdu V. republiky I.ÚS XXXX/XX z XX.XX.XXXX dospel k záveru, že žalovaná výška nemajetkovej
ujmy je primeraná, pretože žalobcovia preukázali minimálne päť z deviatich kritérií.

X. Súd prvej inštancie preto v poradí prvým rozsudkom z XX.X.XXXX č.k. XXC/XX/XXXX-XX rozhodol,

že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu nemajetkovej ujmy XX XXX eur a žalobkyni 2/
náhradu nemajetkovej ujmy XX XXX eur vzhľadom k priznanej náhradu nemajetkovej ujmy do XX dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. G. žalobcovia bolo v konaní úplne úspešní priznal im súd nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. G. boli oslobodení od platenia súdneho poplatku, ale poplatok
zaplatilirozhodolotom,žežalobcovi1/savraciasúdnypoplatokXXXXeuražalobkyni2/súdnypoplatok

XXXX eur a pretože žalobe žalobcov vyhovel rozhodol, že súdny poplatok XXXX eur je povinný zaplatiť
D. republike žalovaný.

X. Žalovaný podal proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, v ktorom namietal, že súd
prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil a nestotožnil sa ani s výškou priznanej sumy, ktorú

považuje za neprimeranú, v porovnaní s rozhodnutiami v obdobných veciach. L., že súd dospel k
nesprávnemu záveru, že jeho ospravedlnenie nebolo postačujúce, pretože morálna satisfakcia by bola
dostačujúca s poukazom na to, že svoj čin oľutoval, spravodlivo čelil skutku, za ktorý bol uznaný vinným
a bol potrestaný a peniaze by nepriniesli žalobcom žiadnu satisfakciu. A., že vyjadril súcit s rodinou
žalobcu prostredníctvom listu, ktorým im adresoval. L. aj to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno

na preukázanie, že skutočne došlo k zníženiu ich dôstojnosti a vážnosti, pretože absentuje odborné
posúdenie ich psychického stavu, ako aj preukázanie iných ich tvrdení.

XX. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie uznesením z XX.X.XXXX č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX v
napadnutýchvyhovujúcichvýrokoch,výrokuonáhradetrovkonaniaapoplatkovejpovinnostižalovaného

zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

XX. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje s doposiaľ prijatými
skutkovými a právnymi (dostatočnými) závermi súdu prvej inštancie potiaľ, pokiaľ dospel k záveru, že
zodpovednosť žalovaného za nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcom je daná, keď boli preukázané

relevantné, rozhodujúce skutočnosti pre poskytnutie náhrady za nemajetkovú ujmu v peniazoch.
V konaní bolo nesporne preukázané, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na vznik
občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti
žalobcov a to: 1. existencia zásahu zo strany žalovaného, ktorý vyvolal ujmu spočívajúcu v porušení
osobnostných práv žalobcov chránených ustanovením § 11 M. zákonníka (neoprávnený zásah do

súkromia žalobcov, ktorého súčasťou je i rodinný život, ktorý sa premietol ich psychickej sféry, keď
z objektívneho hľadiska je strata jedného z členov tohto spoločenstva celkom neodčiniteľnou ujmou,
ktorá stíha jeho zostávajúcich členov), 2. neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu zo strany
žalovaného v rozpore s efektívnym právom (s poukazom na ustanovenie § 193 Q. na rozsudok M.
súdu L. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. Z./XXX/XXXX v spojení s rozsudkom T. súdu v L. zo dňa

XX.XX.XXXX sp. zn. XTo/XX/XXXX), X.existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom žalovaného a
vzniknutou ujmou na strane žalobcov (žalovaný nepreukázal, že k zásahu došlo podľa práva). C. bolo
v konaní nesporne preukázané, že v danej právnej veci na strane žalobcov boli preukázané podmienky
vzniku nemajetkovej ujmy a to 1. neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, 2. nemajetkováujma na osobnosti, 3. príčinná súvislosť medzi nimi (neoprávnený zásah do súkromia žalobcov, ktorého
súčasťou je i rodinný život, ktorý sa premietol psychickej sféry a do ich postavenia v spoločnosti, keď z
objektívneho hľadiska je strata jedného z členov tohto spoločenstva celkom neodčiniteľnou ujmou, ktorá

stíha jeho zostávajúcich členov a potom primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu
žalovaného do osobnostných práv žalobcov je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch), keď primerané
morálne zadosťučinenie podľa § X3 ods.1 M. zákonníka (nepeňažná satisfakcia) nie je postačujúce.
V danej právnej veci ako nepochybná forma zadosťučinenia sa nemôže javiť ospravedlňujúci list
žalovaného daný žalobcom, vzhľadom na zmenený postoj žalovaného až pred súdom prvej inštancie

v trestnom kedy žalovaný zmenil výpoveď o tom, že nie je páchateľom žalovaných skutkov, že
páchateľom je tretia osoba. P. v danej právnej veci vzniklo žalobcom právo na relutárnu náhradu, keďže
vyššie uvedená morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých
následkov protiprávneho zásahu žalovaného nebola adekvátna a nepostačuje. Za situácie, že došlo
k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobcov chráneného § 11 M. zákonníka, ktorého súčasťou
je i rodinný život, keď z objektívneho hľadiska je strata ich syna ako jedného z členov ich rodiny

určite neodčiniteľnou ujmou, ktorá stíha žalobcov ako zostávajúcich členov rodiny, je potom náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. X M. zákonníka primeraným prostriedkom obrany
proti neoprávnenému zásahu. M. súd však s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa dospel k
záveru, že rozhodnutie súd prvej inštancie v časti týkajúcej sa odôvodnenia určenia priznanej výšky
peňažného zadosťučinenia žalobcom (ktorá bola predmetom voľnej úvahy súdu prvej inštancie) nedáva

odpoveď v danej právnej veci (s prihliadnutím na jasne určené kritériá: 1. závažnosť vzniknutej
majetkovej ujmy, 2. okolnosti, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcov)
okrem vyššie uvedených hľadísk aj pokiaľ sa jedná o uplatnenie zásady proporcionality. G. diametrálne
odlišných výšok odškodnenia v skutkovo a právne podobných prípadoch je prejavom sudcovskej
svojvôle, a zároveň porušením práva na spravodlivý súdny proces. L. nemajetkovej ujmy má sledovať

vyrovnanie morálnej ujmy, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnostných práv a má podliehať testu
proporcionality. I. zmyslom je zabrániť tomu, aby na strane žalobcov vzniklo bezdôvodné obohatenie a
aby na strane žalovaných nepôsobilo likvidačne. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v
danej právnej dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývala odpoveď na vyššie
uvedené otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia, pokiaľ sa jedná o posúdenie otázky určenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Je to z dôvodu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje náležité zohľadnenie
všetkých kritérií pre stanovenie výšky relutárnej náhrady, teda tiež porovnaním s inými obdobnými
vecami, ako aj s poukazom na majetkové pomery žalovaného (ktoré majetkové pomery súdu nezisťoval
a ani neposúdil), t.j. aby priznaná výška relutárnej náhrady nepôsobila na žalovaného likvidačné, resp.

či vzhľadom na majetkové pomery žalovaného, bude daná možnosť reálneho uspokojenia priznaných
nárokov. D. prvej inštancie neuviedol, prečo priznal žalobcom práve nimi požadovanú sumu a zjavne
rezignoval na prevenčno sankčnú funkciu náhrady nemajetkovej ujmy. M. súd dodal, že prisúdená výška
nemajetkovej ujmy nesmie byť pre zodpovedný subjekt likvidačná, na druhú stranu musí pôsobiť aj na
zodpovedný subjekt, aby sa snažil obdobným zásahom do práva na súkromný život predchádzať. D.

prvej inštancie pri stanovení výšky relutárnej náhrady nepoužil princíp proporcionality spôsobom, že
všeobecné súdy porovnávajú čiastky tejto náhrady prisúdené v iných veciach a to nielen v obdobných,
ale i v ďalších, v ktorých sa jedná o zásah do iných osobnostných práv, a to najmä do práva na
ľudskú dôstojnosť. P. len pri zohľadnení súm priznaných v iných porovnateľných prípadoch možno potom
dosiahnuť relatívne spravodlivé vyčíslenie výšky relutárnej náhrady. G. na nález Z. súdu V. republiky sp.

zn. I. ÚS XXXX/XX, ktorý okrem iného uviedol, " E. k právní úpravě, jež při rozhodování o výši relutární
náhradyneposkytuje(aanivsoučasnédoběnedává)obecnýmsoudůmpřesnávodítkaprojejívyčíslení,
je nutno přihlížet k judikaturou ustáleným kritériím pro její určení. I. se o kritéria, která lze shledat jak na
straně poškozeného (pozůstalého), tak na straně škůdce (osoby odpovědné).M., jež je třeba zkoumat
na straně poškozeného, mohou být podle rozvíjející se doktríny zejména a) intenzita vztahu žalobce

se zemřelým, b) věk zemřelého a pozůstalých, c) otázka hmotné závislosti pozůstalého na usmrcené
osobě, d) případné poskytnutí jiné satisfakce. G. výši náhrady je kvalita vzájemného vztahu klíčová. G.
bolest ze ztráty velmi blízkého člověka (nově dle § 2959 M. zákoníku duševní útrapy) je často vnímána
jako nesnesitelná, fyzická, omezující ostatní aktivity pozůstalého, mnohdy přerůstající až do duševního
onemocnění. G. zohlednění věku zemřelého se odlišuje, nakolik je prožívána ztráta novorozence jeho

rodiči, ztráta rodiče jeho dětmi nebo ztráta osoby důchodového věku jeho vnoučaty. K. roli hraje i pocit
zodpovědnosti rodiče za své děti. X. osoby, na níž je pozůstalý existenčně závislý, se negativně projeví i
ve sféře osobnostního prožívání. I. forma satisfakce než peněžitá (např. omluva odpovědné osoby) sice
nemůže být sama o sobě dostačující, její poskytnutí a následné posouzení jejího významu však můžepromluvit do snížení peněžitého zadostiučinění. M. na straně osoby odpovědné (původce zásahu), jsou
a) postoj žalovaného (lítost, náhrada škody, omluva aj.), b) dopad události do duševní sféry původce
fyzické osoby, c) jeho majetkové poměry a d) míra zavinění, ev. míra spoluzavinění usmrcené osoby.

Je zcela zřetelné, že postoj této osoby může podstatným způsobem ovlivnit vnímání újmy pozůstalými;
vstřícné chování, omluva či projevená lítost škůdce může zmírnit dopady nemajetkové újmy, naopak
jeho lhostejnost, arogance či vyjádřená bezcitnost ji může ještě prohloubit. Je nutné přihlížet též k jeho
majetkovým poměrům tak, aby byla dána možnost reálného uspokojení přiznaných nároků. G. určování
výše náhrady nemajetkové újmy v penězích je důležitým aspektem to, aby její výše odrážela obecně

sdílené představy o spravedlnosti. Z. soud konstatuje, že při stanovení výše částky relutární náhrady je
nutno použít princip proporcionality též tím způsobem, že obecné soudy porovnají částky této náhrady
přisouzené v jiných případech, a to nejen v obdobných, ale i v dalších, v nichž se jednalo o zásah
do jiných osobnostních práv, a to zejména do práva na lidskou důstojnost. I. slovy způsobem, jak lze
dosáhnout relativně spravedlivého vyčíslení výše relutární náhrady, je zohlednění částek přiznaných
v jiných srovnatelných řízeních. Je zřejmé, že pokud zákon nestanoví alespoň rámcově částky pro

odškodnění nemajetkové újmy, musí se každý soudce při rozhodování o určení její výše v každém
konkrétním případě opírat alespoň o katuru vyšších soudů, a to zejména co se týká skutkově podobných
věcí. G. má být rozhodování v těchto otázkách považováno účastníky za spravedlivé, nelze tyto částky
přiznávat nahodile bez jejich porovnání s jinými případy. Je sice pravdou, že porovnáva případy, kdy se
jednalonapř.ozásahyvpodobězjevněnepravdivýchčlánkůvbulvárnímtisku,ježsvýmdosahem(počet

prodaných výtisků, internetové zveřejnění apod.) byly s to zasáhnout velmi citelným způsobem lidskou
důstojnost poškozených, s případy úmrtí blízké osoby, je velmi obtížné. Na druhou stranu je však třeba
zvažovat, do jaké míry lze reparovat tyto zásahy pouze vysokými peněžními částkami, neboť v těchto
případech může dojít (a často i dochází) k částečné nápravě nemajetkové újmy již např. zveřejněnou
omluvou, poskytnutím prostoru pro reakci na nepravdivý článek apod. P. způsoby však většinou při

náhradě nemajetkové újmy, jež byla způsobena smrtí blízkého, dokonce dítěte, nepřicházejí v úvahu
a jedinou možností tak bývá satisfakce v penězích. I z tohoto pohledu bylo žádoucí ke stanovení výše
relutární náhrady přistupovat." M. súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich
výrokoch zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a zrušil aj výrok o náhrade trov konania a poplatkovej
povinnosti žalovaného.

XX. Žalobcovia sa po doručení rozsudku odvolacieho súdu písomne vyjadrili a označili rozsudok T. súdu
v P. z XX.X.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, z XX.X.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX a z XX.X.XXXX
sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, T. súdu v G. z XX.X.XXXX sp. zn. XCo/XX/XXXX a z XX.X.XXXX sp. zn.
XXCo/XXX/XXXX.A.,žepriznanánáhradaniejeneprimeranáokolnostiamprípaduazohľadňuježivotnú

úroveň, kde priemerná mzda od roku XXXX doposiaľ stúpla z XXX eur na XXXX eur. X. má XX rokov,
nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali v zárobkovej činnosti, je preto schopný
si peňažné prostriedky na zaplatenie žalovaných súm schopný zabezpečiť aj keď to bude pre neho
predstavovať istú záťaž, ktorá však zodpovedá preventívnemu účelu náhrady nemajetkovej ujmy. G.
označené rozsudky, prehľad priemernej mzdy a navrhli vypočuť žalovaného.

XX. Žalovaný sa k rozsudku odvolacieho súdu a ani vyjadreniu žalobcov nevyjadril písomne a ani na
pojednávaní XX.XX.XXXX, na ktorom bol prítomný jeho právny zástupca a ani nežiadal od súdu, aby
zabezpečil jeho prítomnosť na pojednávaní.

XX.Súdsanapojednávanípodľa§181ods.XQ.určil,ževsúladesprávnymnázoromodvolaciehosúdu
je preukázané, že k neoprávnenému zásahu prišlo, tento spôsobil ujmu na psychickom stave žalobcov,
list žalovaného nie je primeranou satisfakciou a žalobcom patrí finančná náhrada, ktorej výška je sporná,
alevkonanínebolipreukázanéinépomeryžalovaného,okremtých,žejevovýkonetrestu,kdedosahuje
minimálny príjem.

XX. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá a návrhy na doplnenie
dokazovania nemal.

XX. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na námietkach v odvolaní, nepopiera,

že došlo k vážnemu zásahu do osobnostných práv žalobcov, žalovanému je to ľúto, ale tento
neoprávnený zásah nespôsobil a bude podávať žalobu na obnovu konania výšku nemajetkovej považuje
za neprimeranú. L. aby súd žalobu zamietol alebo zaviazal žalovaného na zaplatenie nemajetkovej ujmy
v nižšej výške. L. na doplnenie dokazovania nemal.XX. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcov a žalovaného a vychádzal
z listinných dôkazov, ktoré žalobcovia predložili a z pripojeného trestného spisu M. súdu L. sp. zn. XXT/

XXX/XXXX z rozsudku, dovolania, uznesenia L. súdu SR, z rozsudku M. súdu L. sp. zn. XXC/XXX/XXXX
a sp. zn. XXC/XX/XXXX a vykonal aktuálnu lustráciu v D. poisťovne a lustráciu v X. na žalovaného a
za preukázané považoval nasledovné skutočnosti:

XX. Zo spisu M. súdu L. sp. zn. XXT/XXX/XXXX, že žalovaný napadol dovolaním právoplatný

odsudzujúcirozsudok,pričomtvrdil,žeosobnémotorovévozidloneviedol.L.súdD.republikyuznesením
toto dovolanie odmietol, pretože dovolací dôvod nebol zjavne naplnený. Z rozsudku M. súdu L. sp. zn.
XXC/XXX/XXXX, že rozsudok súdu, ktorým rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť poškodenému
majetkovú škodu v súvislosti s konaním, ktoré mu je kladené za vinu nadobudol právoplatnosť, pretože
ho žalovaný nenapadol odvolaním. Z rozsudku M. súdu L. sp. zn. XXC/XX/XXXX, že súd prvej inštancie
rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť matke, otcovi a aj sestre po T. P. nemajetkovú ujmu každému

XX XXX eur. O. nie je právoplatný, pretože žalovaný podal proti nemu odvolanie, o ktorom odvolací
súd doposiaľ nerozhodol. Z lustrácie v X., že žalovaný je od X.X.XXXX do X.X.XXXX vo výkone trestu
odňatia slobody. Z lustrácie v SP, že žalovaný je vo výkone trestu odňatia slobody pracovne zaradený
a dosahuje vymeriavací základ vo výške približne XXX eur mesačne. X. uviedli, že neboli vo vzťahu
hmotnejzávislostiodichsyna.ZrozsudkuT.súduvP.zXX.X.XXXXsp.zn.XXCo/XXX/XXXXvyplýva,že

zasmrťdcéryasestrypridopravnejnehodezvýšilodvolacísúdnáhradupriznanúmatkezXXXXXeurna
XX XXX eur a sestre z XX XXX eur na XX XXX eur proti žalovanému, ktorý bol starobným dôchodcom s
dôchodkom XXX eur mesačne a bránil sa tým, že bude pre neho likvidačná s odôvodnením, že žalovaná
je aj poisťovňa. Z rozsudku T. súdu v P. z XX.X.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX vyplýva, že za smrť
dcéry, ktorá bola chodcom pri dopravnej nehode pod vplyvom alkoholu, pričom vodič z miesta dopravnej

nehody ušiel, priznal súd prvej inštancie matke právoplatne náhradu XX XXX,XX eur a odvolací súd
zvýšil náhradu otcovi na XXXXX,XX eur a sestre na XX XXX eur, pričom poisťovňa bola v pozícii
intervenienta. Z rozsudku T. súdu v P. z XX.X.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX vyplýva, že pri dopravnej
nehode prišlo k trvalej invalidite. Z rozsudku T. súdu v G. z XX.X.XXXX sp. zn. XCo/XX/XXXX vyplýva,
že pri dopravnej nehode prišlo k potratu žalobkyne. Z rozsudku T. súdu v G. a z XX.X.XXXX sp. zn.

XXCo/XXX/XXXX vyplýva, že pri dopravnej nehode prišlo k usmrteniu otca a manžela.

XX. Podľa § X3 ods. 1 M. zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

XX. Podľa § XX ods. X M. zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

XX. Podľa § 13 ods. 3 M. zákonníka, výšku náhrady podľa odseku X určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

XX. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, súd v
ďalšom konaní vychádzal z toho, že k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov

prišlo protiprávnym konaním žalovaného a relutárna náhrada je primeraným prostriedkom náhrady
nemajetkovej ujmy, ktorá im týmto zásahom vznikla. D. pri určení výšky tejto náhrady skúmal na strane
poškodených1/intenzituvzťahusozomrelým,2/ichavekzomretého,3/otázkuichhmotnejzávislostina
zomrelom, 4/ prípadné poskytnutie inej satisfakcie, na strane zodpovednej osoby 5/ jeho postoj, 6/ dopad
udalostí do jeho duševnej sféry, 7/ jeho majetkové pomery, 8/ mieru zavinenia, resp. spolu zavinenia

usmrtenej osoby a to aj s poukazom na nález Z. súdu V. republiky sp. zn. I ÚS/XXXX/XX, na ktorý
poukázal aj odvolací súd. V konaní bolo preukázané, že vzájomný vzťah usmrteného C. a žalobcov,
ktorí boli jeho rodičmi bol intenzívny, C. hoci mal XX rokov, žil s nimi v spoločnej domácnosti a aj s
prihliadnutím na jeho povahové vlastnosti boli dôležitým prvkom v rodine a preto žalobcovia nesporne
pociťujú jeho smrť úkorne, C. zomrel v mladom veku, krátko po dosiahnutí plnoletosti. X. žalobcom

žiadnu inú satisfakciu neposkytol, naopak nestále spochybňuje svoju vinu, hoci zaplateniu majetkovej
škody, žalovanej v nižšej výške sa nebránil. D. preto jeho tvrdenia v tomto smere považoval za účelové a
tendenčné a za takúto satisfakciu preto nepovažoval ani jeho list. X. netvrdil a ani nepreukazoval, že by
táto udalosť negatívne zasiahla do jeho duševnej sféry. X. netvrdil ani to, že by jeho majetkové pomeryboli negatívne a na preukázanie svojich majetkových pomerov až do skončenia dokazovania nepredložil
aanineoznačilžiadnedôkazyatoanipovyjadrenípredbežnéhoprávnehonázorusúdupodľa§181ods.
X Q.. D. preto považoval tieto skutočnosti za nesporné a žalobcom navrhnutý výsluch žalovaného preto

na preukázanie nesporných tvrdení nevykonal. G. je však súd viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, v intenciách § 185 Q. nahliadnutím do verejných zoznamov zistil, že žalovaný je vo výkone trestu
odňatia slobody, kde dosahuje minimálny príjem. P. zisteniami však nebolo preukázané, že by jeho
majetkové pomery žalovaného boli také negatívne, aby toto kritérium nemal súd pri rozhodovaní o
výške náhrady zohľadniť a preto ho zohľadnil. Čo sa týka posledného kritéria v konaní bolo preukázané,

že žalovaný dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel syn žalobcov zavinil, pričom viedol osobné motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu, po dopravnej nehode neposkytol zraneným žiadnu pomoc a syn žalobcov
nehodu nezavinil. S výnimkou hmotnej závislosti žalobcov na ich synovi, boli teda v konaní preukázané
všetky kritéria, na ktoré poukázal aj odvolací súd.

XX. X., v konaní s výnimkou tvrdení, ku ktorým už vyjadril záväzný právny názor odvolací súdu, namietal,

iba že súd neporovnával výšku náhrady s inými rozhodnutiami súdov, ktoré však neoznačil a že mal
pri určovaní výšky akceptovať určité kritériá, ktoré však rovnako bližšie neoznačil. X. prvý krát tieto
námietky vzniesol až v odvolaní, hoci bol zo strany súdu X.X.XXXX poučený o tom, že procesnej obrany
je povinný označiť včas, inak na ne súd nemusí prihliadať. Žalovaný do skončenia dokazovania žiadne
iné rozhodnutia súdov neoznačil. G. je však súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu, zohľadnil pri rozhodovaní rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach. Z rozsudkov, ktoré
označil žalobca sa týka obdobnej veci rozsudok T. súdu v P. z XX.X.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX a
takmer totožnej veci rozsudok XX.X.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX. V oboch prípadoch súdy priznali
pozostalým vyššie náhrady, ako súd v prvom rozsudku Y. v prvom prípade odvolací súd námietku
žalovaného ohľadne jeho nemajetnosti nepovažoval za dôvodnú, pretože žalovanou bola aj poisťovňa, v

druhom prípade poisťovňa vystupovala iba v pozícii intervenienta, pričom súd poukazuje aj rozsudok T.
súdu v L. z XX.X.XXXX č.k.XXCo/XXX/XXXX-XXX podľa ktorého ani v tomto prípade nemusí tak byť. G.
však má súd vedomosť aj o tom, že v konaní o nárokoch pozostalých po T. P., priznal súd, hoci doposiaľ
neprávoplatným rozsudkom každému z rodičov náhradu XX XXX eur a pretože priznaná výška náhrady
má byť v súlade s princípom proporcionality, rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť aj každému z

rodičov po C. T. náhradu XX XXX eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. E. na výšku tejto náhrady súd
podľa § 2X2 ods. 3 veta druhá Q. určil žalovanému dlhšiu lehotu na plnenie a to XX dní.

XX. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. X Q.. X. boli celkom úspešní čo do základu
nárokuahocinebolicelkomúspešníčodovýšky,majúnároknanáhradutrovkonaniapodľa§255ods.X

Q. proti žalovanému v rozsahu XXX %. D. v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Z. súdu SR IV. ÚS
XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX, ktorý odmietol sťažnosť pre porušenie zákona rozhodnutím súdu, ktorý
takto postupoval. X. neuviedol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § X57 Q., pre ktoré by súd
žalobcom náhradu nemal priznať a ani ich súd nevzhliadol. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník
podľa § XXX ods. X Q. po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom bude vychádzať z priznanej sumy.

XX. Pretože súd žalobe vyhovel a pretože žalobcovia sú oslobodení od súdnych poplatkov, rozhodol súd
podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. XX/XXXX Zb. o súdnych poplatkoch, že žalovaný je povinný zaplatiť
D. republike prostredníctvom Okresného súdu Nitra súdny poplatok zo žaloby určený podľa položky 7b
písm. a) sadzobníka tohto zákona XX eur a podľa položky 7b písm. b) sadzobníka tohto zákona 1800 eur

t.j. 3 % zo sumy 60000 eur (2 x 30000 eur) spolu 1866 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku I. až IV. tohto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Proti výroku V. tohto rozsudku nie je odvolanie prípustné (§ 355 odsek 2 CSP v spojení s § 357 CSP)