Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 20, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Pc/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200639
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619200639.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v právnej veci navrhovateľky - matky K.

G., rod. M., nar. X. XX. XXXX, bytom G. P. XXX/XX, zastúpenej spoločnosťou ŠTELLMACHOVÁ &
PARTNERS s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36861251 proti mužovi, ktorého
otcovstvo má byť zapreté - D. G., nar. XX. X. XXXX, bytom B. XXX a maloletému Y. G., nar. X. X. XXXX,
bytom G. P. XXX/XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Liptovský Mikuláš a mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené - U. G., nar. X. X. XXXX, bytom B. XX,
o zapretie otcovstva a určenie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté - D. G., nar. XX. X. XXXX nie je otcom maloletého dieťaťa Y.

G., nar. X. X. XXXX.

II. Zastavuje konanie v časti týkajúcej sa návrhu matky K. G., rod. M., nar. X. XX. XXXX na určenie
otcovstva muža, ktorého otcovstvo má byť určené - U. G., nar. X. X. XXXX k maloletému dieťaťu Y. G.,
nar. X. X. XXXX, z 27. 2. 2019.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 1. 3. 2019 doručila navrhovateľka na tunajší súd návrh, v ktorom sa domáhala zapretia otcovstva

k maloletému Y. G. u D. G., ktorý bol zapísaný v rodnom liste ako jeho otec, ako aj súčasne určenia
otcovstva k maloletému u U. G..

2. Po výzve súdu navrhovateľka doplnila svoj návrh doručený na súd 1. 3. 2019 písomným podaním
doručeným na súd 3. 4. 2019, v ktorom uviedla, že sa domáha zapretia otcovstva k maloletému Y. G.
u muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté - D. G.B., nar. XX. X. XXXX, s ktorým bola v manželstve až
do právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu o rozvode z 21. 8. 2018, sp.zn.: 1P/25/2018 (12. 9. 2018.)

Navrhovateľka sa už v čase rozvodového konania s týmto mužom intímne nestýkala, pričom tento žil so
svojou priateľkou. Aj samotná navrhovateľka má priateľa - U. G., nar. X. X. XXXX, ktorý je biologickým
otcom maloletého. Aj napriek tomu, že maloletý sa narodil v čase do uplynutia trojstého dňa po zániku
manželstva, navrhovateľka považuje za vylúčené, aby D. G. ako bývalý manžel bol biologickým otcom
maloletého, nakoľko s navrhovateľkou dlhodobo intímne nežili. V podaní doručenom na tunajší súd 3.
4. 2019 navrhovateľka tiež výslovne zobrala späť svoj predchádzajúci návrh v časti, v ktorej žiadala o
„uznanie“ otcovstva k maloletému u U. G..

3. Kolízny opatrovník maloletého sa k návrhu na zapretie otcovstva (napriek výzve súdu) písomne nijako
nevyjadril. V podaní doručenom na tunajší súd 6. 6. 2019 len súhlasil so späťvzatím návrhu v časti o
určení otcovstva k maloletému u U. G..4. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté v písomnom podaní doručenom na tunajší súd 5. 8. 2019
uviedol, že nie je biologickým otcom maloletého, a to napriek tomu, že jeho matka otehotnela ešte počas

trvania manželstva, pričom na podporu svojich argumentov uviedol, že nemôže mať deti, pretože 3. 12.
2015 na vlastnú žiadosť podstúpil lekársky zákrok - vazektómiu.

5. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 20. 8. 2019 navrhovateľka vyhlásila, že už v čase
rozvodového konania nežila s mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté, a ani sa intímne nestýkali, a

preto je vylúčené, aby mohol byť otcom maloletého. Poukázala pritom tiež na lekársku správu zaslanú
do spisu mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté podľa ktorej podstúpil lekársky zákrok, ktorý mu
neumožňuje počať dieťa. Kolízny opatrovník maloletého navrhol, aby súd návrhu na zapretie otcovstva
vyhovel, pretože navrhovateľka s mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté intímne nežila, a tento nie
je biologickým otcom dieťaťa. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, ani muž, ktorého otcovstvo má
byť určené sa pojednávania nezúčastnili.

6. Na zistenie relevantného skutkového stavu súd na pojednávaní vykonal dokazovanie, pričom dospel
k nasledovným skutkovým zisteniam.

7. Z rodného listu maloletého Y. G., vystaveného Matričným úradom Mesta Liptovský Mikuláš 6. 2. 2019

vyplynulo,žemaloletýsanarodilX.X.XXXXvG.U.,pričomakomatkadieťaťajevrodnomlistezapísaná
navrhovateľka a ako otec muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.

8. Z lekárskej správy U.. U. T., MPH, urologická ambulancia Piešťany z 3. 12. 2015 súd zistil, že muž,
ktorého otcovstvo má byť zapreté 3. 12. 2015 podstúpil vazektómiu.

9. Z lekárskej správy U.. U. T., MPH, urologická ambulancia Piešťany z 10. 2. 2016 vyplynulo, že muž,
ktorého otcovstvo má byť zapreté k 10. 2. 2016 nebol schopný počať dieťa.

10. Z lekárskej správy U.. U. T., MPH, urologická ambulancia Piešťany zo 14. 8. 2018 vyplynulo, že

muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, na základe vyšetrenia k 14. 8. 2018 naďalej nebol neschopný
počať dieťa.

11. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn.: 1P/25/2018 súd zistil, že návrh na rozvod manželstva medzi
navrhovateľkou a mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté podal na tunajší súd muž, ktorého otcovstvo

má byť zapreté 7. 2. 2018, teda, že konanie o rozvod začalo 7. 2. 2018. Ďalej z tohto spisu vyplynulo, že
manželstvo bolo rozvedené rozsudkom z 21. 8. 2018, sp.zn. 1P/25/2018, ktoré nadobudol právoplatnosť
12. 9. 2018.

12.Zvýsluchunavrhovateľkyna pojednávaníkonanom20.8.2019vyplynulo,že užpočasrozvodového

konania sa navrhovateľka s mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté intímne nestýkala, pričom žili v
oddelených domácnostiach každý so svojím partnerom.

13. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné
hmotnoprávne ustanovenia.

14. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“)
ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva
alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

15. Podľa § 88 ods. 2 zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že
otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa
použijú primerane.

16. Podľa § 88 ods. 1 zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak

sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo
manžel nemá.17. Podľa § 87 ods. 1 zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od
uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné,
možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

18. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý Y. sa narodil v čase menej ako 300 dní po
zániku manželstva rozvodom, tak podľa prvej domnienky otcovstva (podľa § 85 ods. 1 zákona o rodine)
sa považoval za otca maloletého manžel matky, teda muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté. Keďže
maloleté dieťa sa narodilo v čase medzi 180. dňom od uzavretia manželstva a 300. dňom po tom, čo

manželstvo zaniklo rozvodom, bolo podľa § 87 ods. 1 zákona o rodine možné zaprieť otcovstvo len
vtedy, ak by bolo vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. To, že je vylúčené, aby bol
otcom maloletého dieťaťa muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté bolo preukázané jednak výpoveďou
navrhovateľky na pojednávaní, podľa ktorej v dobe rozhodnej pre narodenie dieťaťa (9 mesiacov pred
narodením dieťaťa), s mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté nesúložila, a jednak z lekárskych správ
týkajúcich sa muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, podľa ktorých bol muž, ktorého otcovstvo má byť

zapreté už od roku 2015 nespôsobilý počať dieťa. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel návrhu matky na
zapretie otcovstva k maloletému Y. u D. G., ktorý bol v súlade s § 88 ods. 2 zákona o rodine podaný v
zákonnej lehote 3 rokov od narodenia maloletého dieťaťa.

19. Keďže navrhovateľka zobrala svoj návrh na začatie konania o určenie otcovstva k maloletému Y. u

U. G. späť, súd konanie v tejto časti (o určenie otcovstva) podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku zastavil.

20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CMP“) v zásade
(ak tento zákon neustanovuje inak) žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

Podľa § 53 CMP v konaniach vo veciach určenia rodičovstva, medzi ktoré podľa § 105 CMP patria aj
konania o zapretie otcovstva a určenie otcovstva, môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom,
ktorí mali vo veci úspech proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
Navrhovateľka ako úspešný účastník v rámci konania o zapretie otcovstva pri uplatnení svojho nároku
na náhradu trov konania však neuviedla žiadne okolnosti, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo

požadovať, aby jej bol proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené priznaný nárok na náhradu
trov konania, a preto súd podľa § 52 v spojení s § 53 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov časti
konania týkajúcej sa zapretie otcovstva nemá nárok na náhradu trov konania. Navyše, aj posudzujúc
okolnosti prípadu ex offo, súd zistil, že k úspechu navrhovateľky v tejto časti konania došlo len preto,
že mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté (automaticky) zo zákona, teda len preto, že bol manželom

navrhovateľky svedčila prvá domnienka otcovstva, a len preto muselo prebehnúť konanie o zapretie jeho
otcovstva. Ťažko pritom z hľadiska spravodlivosti pričítať vinu tomuto mužovi za to, že jeho manželka
počala dieťa s iným mužom, a následne ho predstihla pri podaní návrhu na zapretie otcovstva, a pretaviť
ju do podoby povinnosti muža, ktorého otcovstvo má byť určené nahradiť jej trovy konania o zapretí
otcovstva. Pokiaľ ide o časť konania, ktorá sa týkala určenia otcovstva, tak tam keďže navrhovateľka

zobrala svoj návrh späť nemožno dokonca hovoriť ani o splnení podmienky úspešnosti navrhovateľky
ako základného predpokladu pre postup podľa § 53 CMP (okrem absencie okolností, kedy by to bolo
možné spravodlivo požadovať), preto súd aj v tejto časti konania (o určenie otcovstva) podľa § 52 v
spojení s § 53 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.