Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Tos/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011515
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117011515.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Rastislava Vargu PhD., LL.M., MBA na neverejnom zasadnutí konanom dňa
18.06.2019 v trestnej veci odsúdeného M. A. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr.
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania o
sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 5Nt/26/2017 zo dňa 08.11.2018,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného M. A..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku zamietol návrh odsúdeného M.
A. na povolenie obnovy konania v trestnej veci, ktorá sa skončila právoplatným odsúdením rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/70/2012 zo dňa 05.11.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 6To/53/2012 zo dňa 30.01.2013.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o verejnom zasadnutí, odsúdený sťažnosť, ktorú následne opakovane sám aj prostredníctvom
obhajcu odôvodnil. V dôvodoch sťažnosti poukazuje na tie okolnosti, ktorými prvostupňový súd stručne
odôvodnil svoje rozhodnutie a v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že konanie o návrhu na povolenie

obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v
ustanovení § 394 Tr. poriadku. Z hľadiska splnenia podmienok pre povolenie obnovy konania nie je
rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ, ale
či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli súdu skôr známe. Predtým neznámym dôkazom sa
rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom
konaní vykonaný, ale s novým obsahom (napr. zmena výpovede v pôvodnom konaní vypočutého

svedka). Zo spisu je zrejmé, že napriek skutočnosti, že vo veci vypovedal, nevypovedal k samotnému
spáchaniu skutku, keďže nebol schopný rozpamätať sa na to. Je zrejmé, že počas obnovy konania
vypovedal odlišne ako v pôvodnom konaní. Podstatným je, že jeho výpoveď k samotnému spáchaniu
skutku nemohla byť zrejmá z predošlého spisu. Spomienky sa mu nevracali ani niekoľko rokov po
spáchaní skutku. Návrh na obnovu konania bol podaný 24.07.2017, teda 5 rokov po spáchaní skutku
a v čase podania návrhu na obnovu konania poukazoval na to, že navrátenie pamäte absentuje do

vtedajšej doby, čo podporuje záver o tom, že sa jednalo o patický efekt. Práve v dôsledku skutočnosti,
že sa mu pamäť v čase podania návrhu na obnovu konania nevrátila, žiadal nariadenie znaleckého
dokazovania. Následne však s odstupom času došlo k výraznej zmene, kedy bol postupne schopný
zreprodukovať, čo sa stalo v čase spáchania skutku, preto bolo nadbytočným dať vyhotoviť znalecký
posudok, ktorý by sa vyjadril k prípadnému patickému afektu, pri ktorom by sa mu nikdy nevybavili
okolnosti spáchania skutku. Dôležité je uviesť, že po spáchaní skutku mu boli nasadené lieky a bol

nastavený na chronickú antihypertenzívnu liečbu. So súhlasom ošetrujúceho lekára asi v marci 2018
liečbu vysadil a jeho zdravotný stav sa začal stabilizovať. Má za to, že nastavená liečba sa tiež mohlapodieľať na blokovaní jeho pamäte a spôsobovala mu problémy s chôdzou. Po prerušení liečby a
následnom vyšetrení znalcami v lete 2018, prebratím skutkového stavu sa mu v mesiaci september -
október vybavili ďalšie skutočnosti ohľadne spáchania skutku. Na verejnom zasadnutí dňa 08.11.2018

bol opätovne vypočutý, pričom podrobne uviedol, ako došlo k spáchaniu skutku, čo však nebol schopný
v trestnom konaní, o ktorého obnovu žiada. Bez ohľadu na vysadenie liečby, ľudská psychika je u
každého jedinca individuálna, preto spracovanie vytesnených negatívnych zážitkov prebieha u každého
jednotlivca inak. Nemôže mu byť na ťarchu, že jeho psychika doteraz vytesňovala spomienky a nebola
schopná reprodukcie. Považuje za nespravodlivé a v rozpore s právami obvineného, ako aj s právom na

spravodlivý súdny proces, že v čase, kedy je schopný zreprodukovať a popísať, ako došlo ku spáchaniu
skutku, súd nevidí dôvody na to, aby bola povolená obnova konania. V tomto smere dáva do pozornosti
najmä okolnosti, ktoré viedli prokurátora k záveru, že nie sú splnené podmienky na začatie konania o
dohode o vine a treste. Dôležitým je, že naďalej nepopiera spáchanie skutku, len mu nebol jeho vlastnou
psychikou daný priestor, aby sa ku spáchaniu vyjadril. Skutočnosť, že s ohľadom na zdravotný stav
mohol byť vypočutý ako obvinený, neznamená, že bol odstránený jeho psychický blok, ktorý mu bránil

vyjadriť sa k veci, bol teda schopný výsluchov, no nevedel sa vyjadriť ku spáchaniu skutku, čo nevedel
objektívne vysvetliť. V konečnom dôsledku dal odpoveď na uvedený stav aj O.. U. U., ktorý uviedol, že
pripúšťa, že vplyvom vytesnenia nemá prístup k tým pamäťovým spomienkam, nedá sa cielene tvrdiť,
že klame, je to založené na vedomých detailoch psychiky. Poukazuje aj na časť výpovede A.. Ľ. A. na
hlavnom pojednávaní, ktorá uviedla, že je možné hovoriť skôr o vytesnení, než o strate pamäte ako takej,

pričom pri vytesnení dochádza vlastne k odsunutiu určitých detailov alebo okolnosti, ktoré sú pre nás
vysoko zraňujúce, je to prirodzená reakcia psychiky, je to obranný mechanizmus, ktorý umožňuje prežiť.
Ďalej poukazuje na vyrozumenie prokurátora zo dňa 25.06.2012, kópiu ktorého aj pripojil, v ktorom
odôvodňuje, prečo nebol prijatý jeho podnet na začatie konania o dohode o vine a treste v zmysle § 232
ods. 1 Tr. poriadku. V nadväznosti na to možno mať za to, že prokurátor by bol v jeho prípade pristúpil na

dohodu o vine a treste, ak by si bol spomenul na to, ako došlo k spáchaniu skutku, z čoho by bolo možné
usudzovať jeho priznanie sa ku skutku a uznanie viny. On vo veci vypovedať chcel, no jeho psychika ho
ďalej nepustila. V konečnom dôsledku nedáva logiku, že sa ku skutku priznal a niesť dvojitú vinu za to,
že nevie zreprodukovať, čo sa odohralo, nemôže to byť pričítané na jeho ťarchu. Za vyššie uvedených
okolností považuje nesplnenie podmienok na začatie konania o dohode o vine a treste za nespravodlivé.

O to viac za nespravodlivé ho považuje preto, že napriek uvedenému súd na hlavnom pojednávaní dňa
24.09.2012 prijal podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku jeho vyhlásenie o vine. Vzhľadom na tieto
skutočnosti je zrejmé, že došlo k zmene jeho psychického stavu a v dôsledku tejto zmeny je schopný
vypovedať ku skutku, riadne podpísať skutkové okolnosti skutku, za ktorý bol odsúdený. Posúdenie,
či mohol navrhovaný dôkaz mať povahu nového dôkazu, ktorý by mohol privodiť iné rozhodnutie je

vecou súdu, ktorý je pritom povinný zohľadňovať jeho obsah v zmysle tvrdení odsúdeného ako aj to,
akým spôsobom a za akých okolností bol tento dôkaz zistený a získaný. Trest uložený v pôvodnom
konaní bez použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr.
zákona je neprimerane prísny a nezodpovedajúci zákonným kritériám. Samotný výkon trestu znášal zle,
čo dokazujú lekárske správy v súdnom spise. Jeho rodina a jeho dve dcéry stratili rozhodnutím súdu

otca na 15 rokov ich života, čo si bude vyčítať do konca života. V súčasnej dobe je proti jeho rodine
vedené súdne konanie a hrozí, že jeho rodina príde o strechu nad hlavou. Tým, že musí vykonávať trest
odňatia slobody v trvaní 15 rokov, nie je objektívne schopný pomáhať svojej rodine, čím je v konečnom
dôsledku neprávom trestaná aj jeho rodina. Jeho výpoveď objektívne má potenciu zmeniť rozhodnutie o
uloženom treste, a to jednak z dôvodu, že prokurátor jasne uviedol, čo bolo konkrétnym dôvodom, prečo

nepristúpil na konanie o dohode o vine a treste, a keďže je schopný popísať v súčasnej dobe spáchanie
skutku, tento dôvod je odstránený. V neposlednom rade poukazuje aj na stanovisko trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj/55/2016 zo dňa 27.06.2017, z ktorého je zrejmé, že ak možno
páchateľovi pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2
písm. d/, ods. 4 Tr. zákona, analogicky uvedené ustanovenie zákona možno použiť aj v prípade uznania

viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku, keďže páchateľ neodvolateľne prijal všetky právne
účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o
druhu a výške uloženého trestu. Súd prvého stupňa síce v tejto súvislosti v odôvodnení poukazuje
na to, že zo stanoviska Najvyššieho súdu SR vyplýva, že by súd mohol brať do úvahy vyhlásenie
obžalovaného k vine, avšak to neznamená, že by súd musel mimoriadne znížiť trest. V tejto súvislosti

poukázalnaznenieustanovenia§394ods.1Tr.poriadkuakonštatuje,žeúmyslomzákonodarcunebolo,
aby nové skutočnosti či dôkazy striktne museli odôvodniť iné rozhodnutie o treste, ale formuláciou mohli
dávať priestor na spravodlivý súdny proces a možnosť opätovne vec prejednať s možnosťou iného
priaznivejšieho rozhodnutia. Obnova konania môže pre jeho osobu ako odsúdeného privodiť iný, resp.priaznivejší výsledok, ktorý bude postihovať jeho rodinu v menšej miere, ako je tomu teraz. V podstate
rovnaké skutočnosti v dôvodoch sťažností namieta aj samotný odsúdený, ktorý naviac poukazuje aj
na nedostatky v priebehu prípravného konania, ktorých sa podľa jeho názoru orgány činné v trestnom

konaní dopustili. Ako odsúdený má preto za to, že jeho návrh na povolenie obnovy konania je dôvodný,
sú splnené podmienky na jej povolenie v zmysle ustanovenia § 394 Tr. poriadku, a preto navrhol, aby
sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a jeho návrhu vyhovel a obnovu konania povolil, pričom
odsúdený sám súčasne navrhol, aby súd vzhľadom na povahu skutočnosti a dôkazov, ktoré vyšli najavo,
podľa § 398 ods. 3 Tr. poriadku prerušil výkon trestu, ktorý bol právoplatne uložený v pôvodnom konaní.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného
nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený M. A. sa domáha povolenia obnovy
konania v konaní, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom súdu. Ide konkrétne o trestnú vec vedenú
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 33T/70/12 rozsudkom, ktorého zo dňa 05.11.2012 bol M. A.
uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1
Tr. zákona, a to pre skutok, ktorého sa dopustil tým, že

- dňa 8.1.2012 okolo 17.00 hod. po tom, čo ho po predchádzajúcom ohlásení dobrovoľne pustila W. N.
do rodinného domu nachádzajúcom sa v meste G. D. X.. M.. R. Č.. XXXX/XX, vyšiel na prvé podlažie
rodinného domu, do priestoru jedálne spojeného s obývacou izbou, kde sedel L.. M. N. za jedálenským
stolom, prisadol si k nemu spoločne s W. N. a začali komunikovať ohľadne spôsobu vrátenia finančných
prostriedkovL..M.N.,následnepovzájomnejhádkemedzinímaL..M.N.,ktorásatýkalaichfinančného

vysporiadania, sa postavil, prešiel asi dva metre do priestoru obývacej izby, z kabáta, ktorý mal oblečený
na sebe z jeho vnútorného vrecka vybral krátku guľovú zbraň zn. ČZ, model 85, kalibru 9 mm, Luger,
výrobného čísla B6150, ktorú mal v legálnej držbe, otočil sa čelom k L.. M. N. a touto zbraňou mu
namieril na oblasť hrudníka zo vzdialenosti asi troch metrov, pričom následne zbraň namieril aj na W.
N., ktorá silno kričala a potom aj na F. H., ktorý vošiel do priestoru kuchyne a keď sa v tom okamihu L..

M. N. pohol smerom k jedálenskému stolu, ktorý chcel prevrátiť, na tohto vystrelil v úmysle ho usmrtiť,
pričom ho zasiahol do oblasti predlaktia ľavej ruky, následkom čoho tento spadol na kolená a ďalšími
mierenými ranami, ktorým sa L.. M. N. snažil uhýbať, ho opakovane trikrát zasiahol do oblasti pravého
prsného svalu pod rameno a kľúčnu kosť, po čom sa L.. M. N. podarilo prevrátiť jedálenský stôl smerom
k nemu, kde následne ho ďalšou mierenou strelou zasiahol do oblasti nad kolenom pravej nohy, po

čom sa L.. M. N. rozbehol smerom k dverám kuchyne okolo neho, počas čoho mu mieril na hlavu a
vystrelil, kde strela ho zasiahla na pravom líci a špičke nosa a ďalej išiel s nabitou zbraňou za L.. N.,
ktorý sa zamkol v suteréne do priestorov práčovne a sauny, kde začal kopať do zamknutých dverí, až
kým L.. M. N. začal hlasovým prejavom predstierať smrť, načo prestal kopať do dverí a v sede si priložil
zbraň pod svoju bradu v úmysle spáchať samovraždu, v čom mu bolo zabránené po asi 20 minútovej

komunikácii a presviedčaní príslušníkmi Mestskej polície v Kežmarku a následne po tom, čo zložil zbraň,
bol zaistený príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Kežmarok, čím mu spôsobil zranenia, a to priestrel
ľavého predlaktia s trieštivou zlomeninou vretennej kosti a poškodením vretenného nervu, dvojnásobný
priestrel mäkkých tkanív hrudníka vpravo, bez preniknutia do pohrudnicovej dutiny, priestrel mäkkých
tkanív pravého ramenného pletenca, bez poškodenia kostí a kĺbu, priestrel mäkkých tkanív pravého

stehna, strelnú ranu pravého líca a špičky nosa a strelné poranenie na prednej ploche pravého predlaktia
s celkovou dobou liečenia od 08.01.2012 do 13.03.2012.

Uvedeným rozsudkom bol obžalovanému pôvodne podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 39 ods.
1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona vzhľadom na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, l/ Tr.

zákona bez existencie priťažujúcich okolností uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 (desiatich) rokov,
pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia a rovnako mu bol uložený trest prepadnutia veci - krátkej guľovej zbrane i ochranný
dohľad na dobu 1 (jedného) roka, rozhodované bolo tiež o nároku na náhradu škody.

Na podklade odvolania prokurátora vo veci právoplatne rozhodol Krajský súd v Prešove, ktorý svojim
rozsudkom pod sp. zn. 6To/53/2012 zo dňa 30.01.2013 zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a
sám obžalovanému podľa § 145 ods. 1 s použitím § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona uložiltrest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnástich) rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia a uložil mu rovnako súd prvého stupňa aj trest prepadnutia veci.

Skutočnosti, ktorými odsúdený odôvodňoval podaný návrh na obnovu konania, sú zrejmé nielen z jeho
obsahu, ale aj dôvodov napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd uviedol nielen skutočnosti, na
podklade ktorých odsúdený pôvodne o obnovu konania žiadal, ale aj skutočnosti, na ktoré poukazoval
vo svojich výpovediach na verejných zasadnutiach. Naviac, aj z vyššie rozvedených dôvodov sťažnosti
je zrejmé, o aké skutočnosti a dôkazy, ktoré majú byť novými, odsúdený dôvodnosť svojho návrhu na

povolenie obnovy konania opiera.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, účelom ktorého je odstrániť nedostatky
v skutkových zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutí v tých prípadoch, keď príčiny týchto
nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. V konaní o návrhu na obnovu
konania sa nepreskúmava správnosť pôvodného rozhodnutia súdu, neskúma sa, či sa súd vysporiadal

so všetkými skutočnosťami náležitým spôsobom a či je toto rozhodnutie zákonné a odôvodnené,
zákon totiž presne definuje podmienky, za ktorých je možné obnovu konania, ktorá je prielomom do
nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí vydaných v trestnom konaní, povoliť.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo

právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi,
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenia od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Pre to, aby bolo možné obnovu konania povoliť, musia teda v prvom rade vyjsť najavo skutočnosti alebo
dôkazy súdu skôr neznáme.

Zanovéskutočnostisapovažujútakéskutočnosti,ktorénebolipredmetomdokazovaniaalebozisťovania
pred rozhodnutím, ktorého sa návrh týka. Novým dôkazom je taký dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní
obsiahnutý v spise, niektorou z procesných strán navrhovaný alebo nebol vykonaný. Je zrejmé, že za
skôr neznámy dôkaz je potrebné tak, ako to sťažovateľ uvádza, považovať aj taký dôkaz, ktorý už bol

síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak obsah ktorého je iný, než bol v pôvodnom konaní. Takýmto
dôkazom by za určitých okolností mohol byť samozrejme aj dôkaz, na ktorý sa v návrhu poukazuje,
teda dôkaz výpoveďou obžalovaného za predpokladu, že sa mu vzhľadom na zmeny v jeho psychickom
stave vynorili niektoré skutočnosti ohľadne skutku, na ktoré si predtým nepamätal.

Ani existencia nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych však na povolenie obnovy
konania nepostačuje. Uvedené skutočnosti alebo dôkazy totiž musia byť buď sami o sebe alebo v
spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
vzhľadom na ich existenciu by bol pôvodne uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa.

Ani skutočnosti, na ktoré odsúdený poukázal a ktoré vo svojich výpovediach uvádza, by nemohli
odôvodniť iné rozhodnutie o vine, nehovoriac o tom, že aj sám v tomto štádiu konania spáchanie skutku
priznáva.Zdôrazniťjevšakpotrebnéskutočnosť,ževkonanívovzťahu,kuktorémusaodsúdenýobnovy
konania domáha, nebolo dokazovanie pred súdom prvého stupňa vôbec vykonávané vzhľadom na to,

že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.
poriadku, teda vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a potom, čo kladne
zodpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, bolo jeho vyhlásenie
prijaté a bolo rozhodnuté, že dokazovanie v rozsahu, v akom odsúdený spáchanie skutku priznal, sa
nevykoná a vykonávalo sa dokazovanie len súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody. V konaní

pred súdom teda vo vzťahu k výroku o vine nebol vykonávaný ani dôkaz výpoveďou odsúdeného.

Takže aj keby sa pripustilo, že by výpoveď odsúdeného mohla byť novým dôkazom, nebola by spôsobilá
odôvodniť iné rozhodnutie o vine.To isté je potrebné konštatovať aj vo vzťahu k výroku o treste. Stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj/55/2016 zo dňa 27.06.2017, na ktoré sa poukazuje, rozhodne nemožno

považovať za novú skutočnosť, ktorá by mala odôvodniť iné rozhodnutie o treste alebo vzhľadom na
ktorú by bolo možné uložený trest považovať za trest, ktorý by bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu
alebo k pomerom páchateľa. Okolnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a toto vyhlásenie bolo
prijaté, bola tak súdu prvého stupňa ako aj krajskému súdu známa. Podmienky, za ktorých bolo možné
pristúpiť k mimoriadneho zníženiu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nehovoriac

už o tom, že konanie obžalovaného bolo len v štádiu pokusu, sa nijako nezmenili. Všetky okolnosti
prípadu vzhľadom na existenciu ktorých aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom
znížení trestu v danom prípade do úvahy neprichádzala, krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol, rozobral ich a poukázal na jednotlivé konkrétnosti.

Ako už bolo vyššie uvádzané, v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania v žiadnom prípade

nie je možné preskúmavať správnosť zákonnosti, odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia a okolnosti, na
ktoré sa v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania poukazovalo, na záver, že by vzhľadom
nanepôvodneuloženýtrestmalbyťvzrejmomnepomerekzávažnostičinualebokpomerompáchateľa,
nepoukazujú.

Ostatné okolnosti, na ktoré sa pôvodne poukazovalo, rozhodne nie sú žiadnymi novými skutočnosťami
ani novými dôkazmi vzhľadom na existenciu ktorých by povolenie obnovy konania do úvahy prichádzalo.

Z uvedených dôvodov, preto krajský súd sťažnosť odsúdeného M. A. ako nedôvodnú zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.