Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117201088
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117201088.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H., t.č. umiestnený v Centre pre deti a rodiny A., so sídlom A. XX, zastúpený procesným
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka - S. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H., t. č. N. XX, H. a otec - O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.,
o návrhu navrhovateľov: 1/ M. R., nar. XX.XX.XXXX a 2/ O. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom N.
XXXX/XX, H., obaja zastúpení splnomocnencom: Marián Galbavý, advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Kapitulská 6, Trnava, za účasti Okresnej prokuratúry Trnava, na zverenie maloletého dieťaťa

do náhradnej starostlivosti, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 4.
februára 2019, č.k. 16P/15/2017-407, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zverenia maloletého V. do
náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky 1/, uloženia povinnosti matke platiť maloletému výživné,
zamietnutia návrhu matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a nároku na náhradu trov
konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloletého V. s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky 1/, ktorá je povinná vykonávať
osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa a je oprávnená
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach a súčasne matke uložil
platiť maloletému výživné v sume 110 Eur a otcovi vo výške 30% zo sumy životného minima ne
nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to s
účinnosťou od právoplatnosti rozsudku na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ďalej

súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa 2/ na zverenie maloletého dieťaťa do jeho
náhradnej osobnej starostlivosti, zamietol návrh matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej
starostlivostiasúčasnezamietolnávrhmatkynazrušenieneodkladnéhoopatrenia.Onárokunanáhradu
trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd štátu nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 44 ods. 1 až 4, § 45 ods. 1, 2, 3, 4, 7 a 8, § 46

ods. 2, § 54 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a § 81 ods. 1 Zákona
o rodine, ako aj § 111 písm. o) a § 121 CMP, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané,
že rodičia maloletého nezabezpečujú a nemôžu zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Nakoľko
náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou, súd dospel z vykonanéhodokazovania k záveru, že v najlepšom záujme maloletého bude jeho zverenie do náhradnej osobnej
starostlivosti. Zákon pri zverení maloletého dieťaťa síce uprednostňuje príbuzného maloletého dieťaťa,
avšak nikto z rodinných príslušníkov maloletého neprejavil záujem o zverenie maloletého do náhradnej

osobnej starostlivosti a na druhej strane navrhovateľov možno považovať za blízke osoby maloletého,
keďže majú medzi sebou vytvorený citový vzťah. Otec maloletého dieťaťa vyjadril súhlas so zverením
maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti. Matka síce s návrhom na zverenie maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov nesúhlasila, keď podľa jej názoru má byť dieťa
pri svojej matke, avšak s poukazom na vykonané dokazovanie, predovšetkým na závery znaleckého

dokazovania, mal súd za preukázané, že matka nemôže a nie je schopná zabezpečiť maloletému
potrebnú starostlivosť, keď svojím správaním predstavuje nebezpečenstvo nielen pre seba samú, ale
i pre svoje maloleté dieťa. Navrhovateľka 1/ navrhla vykonať dokazovanie preverením exekúcií matky,
výsluchom svedkov O. A., W. R., V. W. a S. M., ktorí svedkovia by mali vypovedať k príjmom matky, a
výsluchom svedkov O. S. a H. X. k dlhom matky voči navrhovateľovi 2/. Súd uvedené dôkazy nevykonal,
a to jednak z dôvodu hospodárnosti konania, a jednak z dôvodu, že vykonaním týchto dôkazov by

nemal súd preukázanú schopnosť a spôsobilosť matky zabezpečiť potrebnú starostlivosť o maloletého.
Keďže náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou, súd dospel k záveru,
že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa bude jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľky 1/, ktorá spĺňa všetky požiadavky kladené na osobu, ktorej môže byť maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti v zmysle § 45 ods. 1 Zákona o rodine. Z uvedeného dôvodu

súd preto vyhodnotil zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky 1/
ako v celom rozsahu súladné so záujmom maloletého. Preto súd vo výroku I. rozsudku zveril maloletého
do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky 1/ s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým,
že navrhovateľka 1/ je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
rozvoj maloletého dieťaťa a je oprávnená zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných

veciach. Súd zároveň vo výroku II. a III. rozsudku uložil rodičom maloletého v súlade s § 81 ods. 1
Zákona o rodine povinnosť platiť na maloletého výživné, a to matke vo výške 110 Eur mesačne a
otcovi vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného
zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Pri určení
výšky výživného súd vychádzal z vyjadrení matky a z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.

Súd matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 110 Eur mesačne, keď v zmysle
ustálenej súdnej praxe sa výživné určuje v rozsahu 20 - 25% z príjmu povinnej osoby. Matka je t.
č. od 01.12.2017 zamestnaná v spoločnosti V. T. Z., s.r.o., Z., a jej priemerný čistý mesačný príjem
predstavuje 554,61 Eur, potom vyživovaciu povinnosť matky bolo možné určiť v rozmedzí od 110,92 Eur
do 138,65 Eur. S prihliadnutím na vek maloletého a jeho odôvodnené potreby je súd toho názoru, že

výživné v sume 110 Eur, t. j. na dolnej hranici, je postačujúce a vzhľadom na možnosti, schopnosti a
majetkové pomery matky aj primerané. Otcovi súd uložil povinnosť platiť výživné v zákonom stanovenej
minimálnej výške, keď sa súdu nepodarilo preukázať príjem otca. Lustráciou v sociálnej poisťovni súd
zistil, že otec naposledy pracoval v období od 01.11.2014 do 01.11.2016, v súčasnej dobe zamestnaný
nie je, nie je evidovaný ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom dávok sociálneho

poistenia, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky ani dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke. Súd
teda považuje rodičom stanovené výživné za primerané ako potrebám maloletého, tak možnostiam a
schopnostiam oboch rodičov. Stanovené výživné sú rodičia povinní v zmysle § 45 ods. 8 Zákona o
rodine uhrádzať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. O zverenie maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti požiadali súd obaja navrhovatelia, avšak Zákon o rodine ustanovuje,

že maloleté dieťa možno zveriť len fyzickej osobe, ktorá musí spĺňať zákonom stanovené predpoklady.
Súd v danom prípade potom uprednostnil navrhovateľku 1/, keď táto má s maloletým vytvorený citový
vzťah síce rovnako ako aj navrhovateľ 2/, avšak má osobné skúsenosti s výchovou dieťaťa a možno
dôvodne od nej očakávať, že najlepšie zabezpečí starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
rozvoj maloletého. Preto súd návrh navrhovateľa 2/ na zverenie maloletého dieťaťa do jeho náhradnej

osobnej starostlivosti vo výroku IV. rozsudku zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s
poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd vo výroku V. rozsudku návrh matky na zverenie
maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti zamietol, keď podľa názoru súdu matka nie je schopná
zabezpečiť maloletému dieťaťu potrebnú starostlivosť, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú nielen
závermi súdom ustanovených znalcov v tomto konaní, ale tiež nezáujmom matky o maloletého v

dôsledku nedostatočných návštev počas jeho umiestnenia v Centre pre deti a rodiny A.. Vo výroku
VI. rozsudku súd zamietol návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia, o ktorom návrhu nebolo
doposiaľ rozhodnuté, keď nepominuli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, pričom
z uznesenia, č. k. 16PPOm/1/2017-11 zo dňa 23.01.2017, právoplatného dňa 16.02.2017, je zrejmé,že neodkladné opatrenie zanikne právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej. O náhrade trov konania
účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku VII. rozsudku rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade

vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených
v ustanovení § 53 a nasl. CMP. V konaní vznikli štátu trovy, a to v súvislosti s priznaním znalečného,
keď matke bolo uznesením, č. k. 16P/15/2017-228 zo dňa 07.11.2017, právoplatným dna 06.12.2017,
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov prevyšujúcich sumu 200 Eur. Tieto trovy bude hradiť štát
bez nároku na ich náhradu, keď vo výroku VIII. rozsudku súd rozhodol tak, že súd štátu nárok na náhradu

trov konania nepriznal.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľky 1/, uloženia povinnosti platiť výživné a zamietnutia návrhu na zverenie maloletého do
osobnej starostlivosti, podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorá nesúhlasila
so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky 1/. Poukázala na závery

správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 17.05.2017, z ktorých vyplýva, že na
základe pohovorov s navrhovateľmi a vyjadrením detského domova, v ktorom je umiestnený maloletý
V., možno hovoriť o vzťahu medzi maloletým V. a navrhovateľmi, pričom obaja stabilne prejavujú záujem
o starostlivosť o dieťa, pravidelne ho navštevujú a vyjadrujú ochotu spolupracovať so širšou rodinou,
či odborníkmi. Na základe realizovanej psychodiagnostiky však úrad vníma viaceré rizikové faktory

zvyšujúce možnosť zlyhania pri dlhodobej záťaži a frustrácii, ktorými sú predovšetkým impulzívnejšia
emocionalita s tendenciou potláčania u oboch navrhovateľov, ktorá sa môže prejavovať v náhlych, ťažšie
kontrolovateľných prejavoch. Úrad taktiež poukázal na známky nezrelosti, ťažkostí so sebaidentitou,
nižšie sebavedomie a emočnú labilitu. Tieto rizikové faktory vnímal vo vzťahu k náhradnej osobnej
starostlivosti ako významné, a teda aktuálne zverenie maloletého do starostlivosti navrhovateľov ako

rizikové.Uviedla,ženazákladesprávyzCentrapredetiarodinyA.zodňa15.01.2018,akoaj30.01.2019
sú u maloletého diagnostikované pretrvávajúce problémy v afektívnej oblasti, je dispenzarizovaný u
pedopsychiatra a nastavený je na medikamentóznu liečbu. U maloletého je v oblasti emocionálneho a
sociálneho vývinu v popredí zvýšená citlivosť a labilita, pričom má tendenciu k vzdorovitým prejavom,
ktoré sú sprevádzané zúrivým plačom. Na základe uvedeného žiadala, aby súd prehodnotil posudok

Mgr. Karola Zabáka, znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická
psychológia detí, a to z toho dôvodu, že posudok nie je zameraný na možnosť ohrozenia života a zdravia
maloletého navrhovateľkou 1/, a preto žiadala, aby bola táto podrobená vyšetreniu znalca z odboru
psychológia, odvetvie poradenská psychológia, kde sa znalec jednoznačne vyjadrí, či menovanej môže
byť maloletý zverený do osobnej starostlivosti, a či predstavuje riziko pre jeho progresívnu výchovu

v rámci zverenej osobnej starostlivosti s tým, že poplatky za znalecký posudok je ochotná znášať na
vlastné náklady. Z vyjadrenia znalca Mgr. Karola Zabáka vyplýva, že nie sú prítomné ani sklony k
závislému správaniu, či užívaniu návykových látok, čo považovala za zmätočné, keďže navrhovateľka
1/ je závislá od nikotínu. Uviedla, že odlúčenie maloletého od náhradnej matky spôsobí emocionálny
výkyv, ktorý povedie k vzdorovitému správaniu a neprimeranému reagovaniu na odlúčenie od náhradnej

matky. Poukázala na to, že na základe dohody s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava sa
zaviazala, že splní všetky náležitosti, aby sa maloletý vrátil do jej starostlivosti. Pripustila, že znalecký
posudok je k jej osobe do značnej miery zamietavý, čo sa týka vrátenia syna do jej starostlivosti, ale
zdôraznila, že je matka maloletého V. a ide o jej dieťa, pričom sa chce o neho starať a chce, aby jej dieťa
žilo s ňou a nie s cudzími ľuďmi, ktorí vidia len finančný prospech a cítia ujmu straty peňazí z toho, že od

nich odišla. To, že jej bola odopretá osobná starostlivosť podľa jej názoru nedáva dôvod na to, aby ako
matka bola rozhodnutím súdu od svojho syna úplne odlúčená, a aby nemala možnosť v rámci citovej a
biologickej väzby udržovať so svojim synom akýkoľvek kontakt.

4. K odvolaniu matky dieťaťa sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok

v celom rozsahu potvrdiť, pričom poukázal na závery vykonaného dokazovania, najmä na vypracovaný
znalecký posudok č. 38/2018 zo dňa 10.08.2018 znalcom z odboru psychológie, odvetvie poradenskej
psychológie, klinickej psychológie detí, klinickej psychológie dospelých, PhDr. Mgr. Elenou Fortis, ako aj
naznaleckýposudokč.59/2018zodňa27.07.2018znalcomzodboruzdravotníctvaafarmácie,odvetvie
psychiatrie MUDr. Denisou Mészárosovou.

5. K odvolaniu matky sa písomne vyjadrili navrhovatelia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedli, že súd prvej inštancie v konaní vykonal komplexné a dôkladné
dokazovanie k otázke, či je matka spôsobilá realizovať starostlivosť o maloletého, t.j. či je vhodné,aby bol maloletý zverený matke do osobnej starostlivosti, pričom na základe vykonaného dokazovania
dospelknespochybniteľnémuzáveruonevhodnostizvereniamaloletéhodoosobnejstarostlivostimatky.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľka 1/ je osobou vhodnou

pre zabezpečenie náhradnej osobnej starostlivosti a jej návrhu vyhovel. V konaní bolo preukázané, že
navrhovatelia sú blízkymi osobami, nakoľko má s nimi maloletý vytvorený silný citový vzťah. Správa
Referátu PPS zo dňa 17.05.2017, na konštatovania ktorej poukázala odvolateľka, už ďalej v konaní
neboli opakované, potvrdzované a samotný kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky odporučil
potvrdenie napadnutého rozsudku. V neposlednom rade boli pre rozhodnutie vo veci relevantné a

znalecké posudky vypracované Mgr. Karolom Zabákom. Podľa ich názoru akékoľvek predlžovanie
konania by nesplnilo požiadavku prihliadania na najlepší záujem dieťaťa, pričom skutkový stav v
prejednávanej veci bol súdom prvej inštancie zistený dostatočne na vydanie rozhodnutia vo veci.
Matka sa síce snaží poukázať na jej iluzórnu snahu materiálneho zabezpečenia maloletého, avšak
je potrebné uviesť, že materiálne zabezpečenie maloletého nebolo dôvodom pre konštatovanie súdu
o jej nevhodnosti pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého. Dôvodom boli vážne zistenia znalkýň

ohľadom osobnostných predpokladov a duševného stavu matky.

6. K vyjadreniam k odvolaniu sa písomne vyjadrila odvolateľka, ktorá zotrvala na obsahu svojho
odvolania.

7. Okresný prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť.

8. Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu odvolateľky zotrvali na obsahu ich vyjadrenia k
odvolaniu.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba-účastníčkakonania(§359a362ods.1CSPa§7ods.1CMP),protirozhodnutiu,protiktorémuje
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah

a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16P/15/2017 je zverenie
maloletého V. do náhradnej osobnej starostlivosti. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej
inštancie maloletého V. s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku zveril do náhradnej osobnej

starostlivosti navrhovateľky 1/, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie,
výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa a je oprávnená zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok v bežných veciach a súčasne matke uložil platiť maloletému výživné v sume 110 Eur a
otcovi vo výške 30% zo sumy životného minima ne nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného
zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku na účet

príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ďalej súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh
navrhovateľa 2/ na zverenie maloletého dieťaťa do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, zamietol návrh
matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a súčasne zamietol návrh matky
na zrušenie neodkladného opatrenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti zverenia maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky 1/, uloženia povinnosti
matke platiť maloletému výživné, v časti zamietnutia návrhu matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej
starostlivosti a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

12. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne i vec správne právne
posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tejto časti, s poukazom

na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov, pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné:13. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v
celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom,

pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s
výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov
nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi,
ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

14. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí.

15. V čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

16. Účelom zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 Zákona o rodine) je
nahradiť osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo
nemôžu zabezpečiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje
záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo

v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala
k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému,
duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby
bolirešpektovanéjehoprávauvedenévdohovoreoprávachdieťaťa,akoajvinýchprávnychpredpisoch.

17. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti,
môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti, či zlého
zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcej sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania rodičovských
práv a povinností, nezáujem rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Ak má súd preukázané, že

u jedného z rodičov nie sú predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa,
musí skúmať, či osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nie je schopný zabezpečiť druhý z rodičov.
Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd určí rodičom rozsah ich
vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

18. Pojem záujem dieťaťa nie je možné chápať zužujúco len ako záujem zdravia dieťaťa, ale záujem
dieťaťa je potrebné chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo
v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala
k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému,

duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach
dieťaťa, ako aj v iných predpisoch.

19. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu, ako aj napadnutého rozsudku dospel
k záveru, že zverenie maloletého V. do náhradnej starostlivosti navrhovateľky 1/ je v záujme dieťaťa,

pričom za účelom posúdenia záujmu maloletého súd vykonal dostatočné dokazovanie za účelom
zistenia skutočného stavu veci, pričom svoje rozhodnutie v tejto časti i dostatočne a presvedčivo
odôvodnil, pričom odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§
387 ods. 2 CSP).

20. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil,
pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami odvolateľky a vzhľadom na to, že táto ani v
odvolacom konaní neuviedla žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť,
a ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil a rovnako rozsudok potvrdil i v závislom
výroku o nároku na náhradu trov konania.22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

23. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).