Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011985
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118011985.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému U. Y., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 05.03.2019 pod sp. zn. 3T/62/2018, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 14.11.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného U. Y., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného U. Y. z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 21. júna 2017 v čase medzi 15:45 a 16.00 h v Hlohovci, na hrádzi v smere od miestnej časti Šulekovo

k cestnému mostu, ktorý vedie cez rieku Váh a ceste 11/513, na parcele 4976, ktorá nie je účelovou ani
miestnou komunikáciou a neplatia na nej ustanovenie zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vošiel na motorovej štvorkolke
žltej farby, nezistenej značky a typu, bez prideleného evidenčného čísla, s obsahom 250 cm3 do jazdnej
dráhy motocykla honda Dominator 650, evidenčného čísla HC920AD, ktorý viedol K. M. z Hlohovca
jazdiaci po vrchnej asfaltovej ceste nachádzajúcej sa na hrádzi a to tak, že náhle zmenil smer jazdy

štvorkolky, z neupravenej časti parcely nachádzajúcej sa 2 metre pod úrovňou hrádze na ľavej strane,
prešiel hore svahom na vrch hrádze, kde zastavil krížom cez cestu na pravej strane hrádze, čím skrížil
smer jazdy motocykla, následkom čoho prišlo nimi ku kontaktu a následnému pádu K. M. s motocyklom
na zem, následkom čoho utrpel K. M. zlomeninu hlavičky ľavej vretennej kosti bez posunu kostrových
úlomkov, odreniny kože v oblasti ľavého bedrového zhybu a zlomeninu horného i dolného ramena
lonovej kosti vľavo bez posunu kostrových úlomkov, ktorými bol obmedzený na obvyklom spôsobe života

3 mesiace.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 157 ods.1 Trestného zákona, za použitia
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorý mu zároveň
podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil za súčasného určenia

skúšobnej doby v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému i trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zároveň zaviazal k náhrade škody voči

poškodeným:- K. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. V. XXXX/X, Q., vo výške 1550,40 Eur,

- spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35

942 436, vo výške 1742,43 Eur,

- Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, vo výške
3726,90 Eur.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 264-274 spisu.

Proti tomuto rozsudku zahlásil ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 263)
odvolanie obžalovaný, ktoré následne prostredníctvom obhajcu aj písomne zdôvodnil (č.l. 276-279).

V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že odvolanie podáva voči výroku o vine a treste. V

úvodnej časti písomného zdôvodnenia zdôraznil, že na komunikácii, na ktorej došlo k nehode, neplatia
ustanovenia o cestnej premávke. Predmetná nehoda sa stala dňa 21.06.2017, medzi 15.30 hod. až
16.00 hod., pričom obhliadka miesta činu bola vykonaná dňa 21.06.2017 od 21.15 hod. do 22.30 hod., po
odchode oboch účastníkov z miesta nehody. Vtedy sa ešte poškodený K. M. vyjadroval k príčine nehody
tak, že došlo k nárazu jeho predného kolesa, do pravého zadného kolesa štvorkolky. Na tomto tvrdení

zotrval aj vo svojej výpovedi dňa 23.07.2017. V rozpore s týmto, na hlavnom pojednávaní dňa 6.12.2018
už uvádzal náraz "asi do ľavej časti" štvorkolky, čo už v podstate zodpovedá výsledkom znaleckého
dokazovania.

Zo znaleckého posudku Ing. Miloša Kosíka, znalca z odboru cestnej dopravy vyplýva, že plán miesta

dopravnej nehody nebol vyhotovený. V náčrtku miesta dopravnej nehody poloha stopy č. 2 - rycích stôp
nie je presne zameraná. Okrem toho vyplýva, že v úseku medzi olejovou škvrnou a blokovacou stopou,
sanachádzaajoblúkovášmykovástopa.Tátostopamohlabyťvytvorenákolesomštvorkolky.Tátostopa
taktiež nebola zameraná. Na základe týchto nepresných údajov, znalec určil časovo - grafickú analýzu
pohybu vozidiel a zodpovedal na položené otázky.

Vyhodnotenie korešpondencie poškodenia motocykla Honda a štvorkolky nie je možné vykonať.
Vzhľadom na uvedené, nie je teda ani na základe stavu vozidiel vyhodnotiť, či došlo k vzájomnému
kontaktu. Na základe samotného zranenia motocyklistu nie je možné vyhodnotiť, či došlo k nárazu
motocyklistu do štvorkolky, nakoľko podľa záverov znaleckého posudku predmetom násilia bol tvrdý tupý
predmet ako je napr. podložka - zem, asfaltová, betónová, prípadne poľná cesta, na ktorú poškodený

spadol, pričom zranenie malo vzniknúť nárazom a pádom ľavou stranou tela a na základe zranenia
motocyklistu teda nie je možné jednoznačne vyhodnotiť, či došlo k pádu motocyklistu v dôsledku nárazu
do štvorkolky alebo následkom len intenzívneho brzdenia motocyklistu.
Z predloženej fotodokumentácie však vyplýva, že na mieste udalosti bola odfotografovaná trecia oblá
stopa. Jej poloha nebola povereným príslušníkom PZ počas obhliadky presne zameraná. Znalec

predpokladá, že je pravdepodobné, že táto oblá trecia stopa mohla byť pôsobená pohybom štvorkolky
počas rotácie okolo zvislej osi, bezprostredne po náraze motocyklistu do zadnej časti štvorkolky.
V znaleckom posudku je tiež uvedené, že pre analýzu deja nehody je potrebné poznať pozdĺžnu a
priečnu polohu miesta zrážky. Polohu zrážky nie je možné úplne presne stanoviť. Preto znalec opätovne
iba predpokladá, že pri určení miesta zrážky vychádzal z polohy blokovacích stôp po intenzívnom

brzdení motocykla, polohy olejovej škvrny, trecích stôp a oblej šmykovej stope.
Nakoľko vodiči z miesta udalosti odišli pred príchodom polície, resp. neboli zadokumentované
konečné polohy vozidiel, nebol zadokumentovaný stav vozidiel (stav poškodenia), neboli presne
zadokumentované polohy rycích stôp a trecej oblej stopy, je možné len preveriť vyjadrenie vodičov
ohľadom priebehu udalosti.

Z výpočtu zrážky motocyklistu so štvorkolkou vyplýva, že vyjadrenie motocyklistu K. M. o tom, že narazil
do už stojacej štvorkolky, je z technického hľadiska prijateľné.
Počas intenzívneho brzdenia mohlo dôjsť k pádu motocyklistu na ľavý bok tak, aby došlo k jeho zraneniu,
ktoré je popísané v znaleckom posudku znalca z odboru zdravotníctva.
To znamená, že aj vyjadrenie U. Y. je z technického hľadiska prijateľné. Z technického hľadiska je

prijateľné, že k zistenému zraneniu motocyklistu mohlo dôjsť aj následkom pádu motocyklistu pri
intenzívnom brzdení.
Na záver v časti znaleckého posudku pod bodom ,,2.7 Iné zistenia znalca" znalec uviedol, že
motocyklista by nenáhlym brzdením zo zistenej rýchlosti 45 km/h zastavil tesne pred štvorkolkou, akby začal reagovať cca 13,9 m pred polohou, v ktorej sa nachádzal na začiatku reakcie počas uvedenej
udalosti. Motocyklista by musel začať reagovať na pohyb štvorkolky čase, keď sa štvorkolka nachádzala
ešte tesne pred vojdením na svah, aby nenáhlym brzdením zastavil tesne pred zastavenou štvorkolkou.

Z týchto konštatovaní znalca vyplýva, že vodič na štvorkolke nevytvoril pre vodiča motocykla náhlu
prekážku, taktiež nevošiel do jazdnej dráhy motocykla a to tak, že náhle zmenil smer jazdy štvorkolky,
alebo že by skrížil smer jazdy motocykla.
Tvrdenie súdu, že obžalovaný sa de facto priznal k vine za spôsobenú nehodu tým, poškodenému
po nehode ponúkol za opravu smerovky peniaze, že mu jej opravu uhradí, že po nehode za účelom

oklamania poškodeného mu uviedol nesprávne telefónne číslo, ide zjavne zo strany súdu o nesprávne
hodnotenie vykonaných dôkazov.
Aj súd konštatuje, že v podstate boli prijaté obe verzie. Avšak v odôvodnení rozsudku je popísaná iba
verzia nárazu motocykla do štvorkolky. Ak súd prijal obe verzie, tak malo byt' rozhodnuté podľa zásady
v pochybnostiach v prospech páchateľa.
Ďalej súd konštatuje, že vodič štvorkolky nemal vytvoriť prekážku inému vodičovi, poškodenému,

nemal by mu spôsobiť žiadne nebezpečenstvo spôsobom jazdy a z dokazovania pri tom vyplynulo,
že obžalovaný náhle vošiel do smeru jazdy poškodeného na spevnenú časť vozovky, kde sa zároveň
dopustil aj ďalšieho pochybenia, keď spomalil a brzdil, čo potvrdili ako obžalovaný, tak aj poškodený.
Súd už len záverom poznamenáva irelevantnosť argumentov obhajoby, že aj v prípade, keby súd
pripustil možnosť, že k priamemu kontaktu medzi obžalovaným a poškodeným nedošlo, tak obžalovaný

spôsobom jazdy ohrozil a obmedzil poškodeného, keď ho prinútil náhlym spôsobom zmeniť rýchlosť a
smer jeho jazdy, čím by sa rovnako dopustil žalovaného skutku, za ktorý nesie zodpovednosť.
K tomuto tvrdeniu súdu odvolateľ uviedol, že zo znaleckého posudku vyplýva, že motocyklista by
nenáhlym brzdením zastavil tesne pred štvorkolkou, tak záver že obžalovaný náhle vošiel do smeru
jazdy poškodeného, že ho ohrozil a obmedzil, že ho náhlym spôsobom prinútil zmeniť rýchlosť a smer je

nesprávne vyhodnotenie dôkazov. Ak by motocyklista nenáhlym brzdením zastal pred štvorkolkou, tak
mu vodič štvorkolky nemohol spôsobiť žiadne nebezpečenstvo, ani vojsť náhle do jazdnej dráhy a ani
ho neobmedzil, ani neohrozil ani neprinútil náhlym spôsobom zmeniť smer jazdy motocyklistu.
Ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších
dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného. Ak vykonané dôkazy v konaní pred súdom nebudú

stačiť na uznanie viny obžalovaného a ak nebude možné vykonať iné dôkazy s cieľom vyvrátiť dôvodné
pochybnosti, bude nevyhnutné oslobodiť obžalovaného spod obžaloby. Dôvodná pochybnosť je taká
pochybnosť, ktorá spôsobuje, že orgán, ktorý rozhoduje vo veci na základe starostlivého a nestranného
zhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov, by bol taký nerozhodný, že by nemohol urobiť záver, že
skutočnosť napĺňajúca znak trestného činu sa stala, t. j. nezískal by vnútorné presvedčenie o vine

obžalovaného.

Ak mal súd pochybnosti, ktoré vyplývali zo znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava, mal
vykonať výsluch znalca Ing. Miloša Kosíka k predloženému znaleckému posudku, na ich rozptýlenie a

odstránenie.

Na základe uvedených dôvodov obžalovaný žiadal krajský súd, aby zrušil napadnutý rozsudok
okresného súdu v napadnutých výrokoch o vine a treste a aby vec vrátil okresnému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, alternatívne aby ho spod obžaloby oslobodil.

Okresný prokurátor ani poškodení odvolanie nepodali.

Na verejnom zasadnutí, ktoré odvolací súd vykonal so súhlasom obžalovaného v jeho neprítomnosti,
obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch odvolania a poukazoval na podrobnosti v ňom

uvedené.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317
odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.Odvolací súd dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil
správne skutkové závery, pričom sa zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne, svoje rozhodnutie

riadne vysvetlil v jeho odôvodnení, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 Tr. por.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia tvoriace podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok
výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku,
pričom odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie stavu

veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu. Skutočnosť, že sa obžalovaný ako odvolateľ
nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže
sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol jednotlivé vykonané dôkazy, ktoré riadne vyhodnotil

a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd uvádza, že s takýmto hodnotením dôkazov a napokon i konečným záverom súdu prvého
stupňa sa stotožnil.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého
a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
všetky správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa (ktorý tento v napadnutom rozsudku veľmi
podrobným spôsobom odôvodnil).

Skutkový stav veci pred súdom prvého stupňa bol ustálený pritom nielen na podklade výsluchu
obžalovaného, poškodeného a svedka, ktorí mohli sledovať nehodový dej, ale aj prečítaním listinných
dôkazovapredovšetkýmvykonanímznaleckéhoposúdeniadopravnejnehodyznalcomzodborucestnej
premávky a tiež znaleckým skúmaním vzniknutých zranení znalcom z odboru zdravotníctvo.

Súdu prvého stupňa, vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania, keď zisťovanie skutkového stavu
veci bolo vykonané posúdením nehodového deja znalcom z odboru cestnej dopravy, ktorý posudok bol
v súlade zo zákonom na hlavnom pojednávaní za súhlasu procesných strán bez akýchkoľvek námietok
prečítaný (č.l.255), preto nie je možné vytknúť žiadne pochybenie ohľadne skutkových zistení, z ktorých
vychádzal pri svojom rozhodovaní. Znalec z odboru cestnej dopravy v záveroch znaleckého posudku

len potvrdil skutkový stav veci, ktorý už bol čiastočne zistený výsluchom účastníkov dopravnej nehody.

Odvolací súd považuje za nutné predovšetkým zdôrazniť, že obhajoba obžalovaného bola
overovaná nielen výsluchom poškodeného, ktorá (výpoveď) korešpondovala s výsledkami znaleckého
dokazovania, ale aj listinnými dôkazmi, akými sú zápisnica o previerke na mieste, fotodokumentáciami,

ako aj závermi znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy.

Obžalovaný v prípravnom konaní (na rozdiel od hlavného pojednávania, na ktorom využil zákonné právo
odmietnuť vypovedať) uviedol, že v kritickom čase, ako jazdil na štvorkolke, tak si periférne v diaľke
všimol nejaký motocykel, ktorý jazdil po vrchu hrádze. Pri jazdení vyšiel so štvorkolkou hore na hrádzu,

začul buchot, otočil sa za seba a uvidel za sebou na zemi spadnutý motocykel aj s vodičom. Okamžite
zastavil, zosadol zo štvorkolky, pristúpil k motocyklistovi, ktorý ležal na zemi a pomohol mu vstať na
nohy, pričom nemal vedomosť o vážnejších zraneniach.

Z výsluchu svedka - poškodeného K. M. vyplýva, že predtým, ako došlo k dopravnej nehode s jej

následkami, išiel na motorke rýchlosťou cca 40 km za hodinu po hrádzi, po asfaltovej ceste, pričom z
ľavej strany mu vbehol obžalovaný na štvorkolke do cesty, následne narazil do neho, následkom čoho
spadol. Na tú prekážku, ktorú vytvoril obžalovaný, reagoval tým, že brzdil. Nebol si istý, či narazil s
predným kolesom motorky do pravého alebo ľavého zadného kolesa štvorkolky. Čo sa týka zranení, na
mieste pociťoval bolesť v oblasti ľavého bedra a ruky.

Z prečítanej výpovede svedka M. R. vyplynulo, že v kritickom čase videl štvrokolku, ktorá jazdila po jeho
pravej strane po vale aj striedavo po spevnenej vozovke. Na vozovke videl motorku, ktorá v podstate
nejakým spôsobom začala zrýchľovať, ako keby sa chcela zbaviť tej štvorkolky, v tom momente saštvorkolka vrátila hore na spevnenú komunikáciu, tam spomalila a tá motorka, ten pán na tej motorke
začal brzdiť, šliapol na brzdy na prednú a zadnú a v podstate silného brzdenia ho motorka v smere
dopredu vykopla. Na to prišiel na miesto a s pánom na štvorkolke pomáhali pánovi z motorky. Medzi

motorkou a štvorkolkou neprišlo k žiadnemu fyzickému stretu. Pán spadol z motorky z dôvodu silného
brzdenia prednou brzdou. V čase kolízie bol od nehody asi 100 až 150 metrov, pričom mal na hlave
prilbu a jeho motocykel bol v pohybe.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo vyplýva, že v mechanizme vzniku zranenia sa

uplatnil pád a náraz ľavou stranou tela - ľavým lakťom a ľavou stranou panvy na tvrdý tupý predmet,
pričom došlo ku vzniku zlomeniny hlavičky ľavej vretennej kosti a ku zlomenine oboch ramien lonovej
kosti vľavo. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku zranenia bola silná. Daným mechanizmom, pri pôsobení
danej intenzity pôsobiacej sily, na dané miesta, došlo ku vzniku ťažkého zranenia.

Znalec z odboru cestnej dopravy na podklade dôkazov obsiahnutých vo vyšetrovacom spise vypracoval

znalecký posudok, z ktorého po vykonanej analýze pohybu vozidiel pred zrážkou vyplynulo, že vodič
štvorkolky sa pred zrážkou pohyboval po svahu a po vojdení na cestu a bezprostredne pred zrážkou
zastavil. Z technického hľadiska by teda vodič štvorkolky zabránil zrážke, ak by sa v kritickom čase
nenachádzal v koridore pohybu motocyklistu. Pred vojdením na cestu vodičovi štvorkolky v prehľadnosti
na ceste nemali brániť žiadne prekážky. To znamená, že vodič štvorkolky mal možnosť zabrániť zrážke

tým, že by sa pred vojdením na cestu presvedčil o voľnosti na ceste a v kritickú dobu by nevošiel na
cestu. Podľa spracovateľa znaleckého posudku, ak by sa vodič štvorkolky tesne pred vojdením na cestu
presvedčil o situácii na ceste, tak z rýchlosti a vzdialenosti medzi ním a motocyklistom mu mohlo byť
zrejmé, že ak vojde na cestu a zastaví, tak vodiča motocykla donúti intenzívne brzdiť alebo aj napriek
intenzívnemu brzdeniu motocykla môže dôjsť k zrážke. Motocyklista by so svojim motocyklom Honda

zabránil zrážke, ak by zastavil tesne pred štvorkolkou. Po intenzívnom brzdení by zastavil tesne pred
štvorkolkou, ak by sa na začiatku svojej reakcie pohyboval rýchlosťou do 41,5 km/h namiesto rýchlosti
45 km/h.

Z obsahu znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy je teda zrejmé, že ako možná

príčina vzniku dopravnej nehody mohla byť buď nesprávna voľba trajektórie pohybu štvorkolky vedenej
obžalovaným pri prejazde nehodovým úsekom, ktorý náhlym smerom jazdy vstúpil do koridoru jazdy
motocyklistu, resp. rýchlosť jazdy poškodeného, ktorý by dokázal náhlym brzdením zabrániť nehode
tým, že by šiel o cca 3,5 km za hodinu nižšou rýchlosťou.

Na podklade takto vykonaného dokazovania možno konštatovať, že obžalovaný napriek tomu, že musel
( resp. mohol ) mať vedomosť o tom, že po hrádzi sa pohybuje motocyklista v jeho smere jazdy, nekonal
dostatočne opatrne a predvídavo, bez ohľadu na to, že sa nejednalo o miestnu komunikáciu, teda
nevenoval náležitú pozornosť vedeniu štvorkolky a sledovaniu situácie v okolí jeho jazdnej trajektórie,
keď mu v prehľadnosti na ceste ani nebránili žiadne prekážky a pred vojdením z valu na asfaltovú

cestu sa dostatočne nepresvedčil o voľnosti na ceste, keď sa rozhodol v jazde pokračovať. Ako vodiča
bez vodičského oprávnenia takéto správanie neospravedlňuje. Práve v tomto konaní obžalovaného,
t.j. že sa rozhodol v jazde pokračovať, neskontrolovať voľnosť cesty a nevyčkať na motocykel, ktorý
by vykonal v kritickom bode cesty v smere jeho jazdy pohyb, príp. brzdiaci manéver, odvolací súd
videl naplnenie subjektívnej stránky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona

spáchaného formou vedomej nedbanlivosti. Obžalovaný sa bez primeraných dôvodov spoľahol, že k
porušeniu alebo ohrozeniu záujmu chráneného Trestným zákonom nedôjde, hoci sa počas výjazdu na
asfaltovú cestu nepresvedčil o tom, že je táto cesta voľná na jeho plynulý prechod, pričom odvolací
súd aj napriek námietkam obžalovaného v konaní poškodeného, ktorý viedol svoje motorové vozidlo v
primeranej rýchlosti a priamom úseku cesty nevzhliadol.

Obhajoba obžalovaného, že poškodenému mohli byť spôsobené zranenia pádom z motocykla
zapríčinené nesprávnym brzdením ( čiastočne podporená aj výpoveďou svedka M. R.) a nie nárazom do
štvorkolky, bola vyvrátená znaleckým dokazovaním, z ktorého vyplýva, že k zrážke medzi motocyklom a
štvorkolkoupravdepodobnedošlo(očomsvedčízaistenástopaporotáciištvorkolkyokolozvislejosi),no

túto aj napriek uvedeným zisteniam, odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú, nakoľko je toho názoru, že
obžalovaný ako subjekt riadiaci motorové vozidlo ( v danom prípade štvorkolku Honda Dominator 650)
bol povinný pri vedení vozidla si počínať tak, aby v dôsledku jeho konania nedošlo k ohrozeniu, resp. k
poškodeniu záujmu chráneného trestným zákonom, a preto vzhľadom na vykonané dokazovanie mal amohol predvídať, že svojím konaním môže spôsobiť poškodenie, resp. ohrozenie záujmu chráneného
Trestným zákonom.

Zistenie súdu prvého stupňa a tiež odvolacieho súdu, že obžalovaný nevenoval náležitú pozornosť
vedeniu motorového vozidla tým, že dostatočne opatrne a predvídavo nesledoval situáciu pred vojdením
z valu na asfaltovú cestu vyplýva z celého radu vykonaných dôkazov tak, ako sú uvedené vyššie a v
konkrétnostiach i v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa.

Odvolací súd tak mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v kritickom čase obžalovaný vošiel
na motorovej štvorkolke žltej farby, nezistenej značky a typu, bez prideleného evidenčného čísla, s
obsahom 250 cm3 do jazdnej dráhy motocykla honda Dominator 650, evidenčného čísla HC920AD,
ktorý viedol K. M. z Hlohovca jazdiaci po vrchnej asfaltovej ceste nachádzajúcej sa na hrádzi a to tak, že
náhle zmenil smer jazdy štvorkolky, z neupravenej časti parcely nachádzajúcej sa 2 metre pod úrovňou
hrádze na ľavej strane, prešiel hore svahom na vrch hrádze, kde zastavil krížom cez cestu na pravej

strane hrádze, čím skrížil smer jazdy motocykla, následkom čoho prišlo nimi ku kontaktu a následnému
pádu K. M. s motocyklom na zem, následkom čoho utrpel K. M. zlomeninu hlavičky ľavej vretennej
kosti bez posunu kostrových úlomkov, odreniny kože v oblasti ľavého bedrového zhybu a zlomeninu
horného i dolného ramena lonovej kosti vľavo bez posunu kostrových úlomkov, ktorými bol obmedzený
na obvyklom spôsobe života 3 mesiace.

Tieto skutočnosti boli preukázané vykonaným dokazovaním, o ktorom nemal ani odvolací súd žiadne
dôvodné pochybnosti.

Keďže ku stretu dotknutých motorových vozidiel, resp. k následným zraneniam poškodeného nedošlo

mimo vôle a konania obžalovaného (keď súd nezistil vzhľadom na spôsob jazdy, jeho rýchlosť ako i
miesto vedenia motorového vozidla - na vyvýšenej vyasfaltovanej hrádzi na priamom úseku cesty žiadne
relevantné pochybenie na strane poškodeného), preto toto konanie obžalovaného odvolací súd posúdil
ako konanie formou vedomej nedbanlivosti.

Keďže všetky dôkazy preukazujúcu vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom a ani
odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z I.
stupňového rozsudku v celom rozsahu. V súvislosti s tým je potrebné poukázať na to, že krajský súd sa
nemohol stotožniť s námietkami obžalovaného, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi
nevyhnutnými pre uznanie viny, resp. nevykonal všetky dôkazy nevyhnutné na ustálenie viny, nakoľko

dôkazy,ktorévovecivykonal,ipodľanázorukrajskéhosúduvdostatočnejmierepostačujúnavyslovenie
jednoznačných záverov o vine tak, ako vyplývajú z výsledkov vykonaného dokazovania a v konečnom
dôsledku i tým spôsobom, ako sú premietnuté vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Pri preskúmavaní výroku o treste krajský súd tiež napokon zistil, že aj tento výrok je správny a zákonný.

Súd I. stupňa správne ustálil u obžalovaného absenciu jak poľahčujúcich, tak i priťažujúcich okolností a
správne dospel k záveru, že na naplnenie účelu trestu v danom prípade postačuje uloženie výchovného
podmienečného trestu, ktorého výšku (na samej spodnej hranici trestnej sadzby v rozsahu 6 mesiacov
odňatia slobody) ako aj dĺžku skúšobnej doby ( v trvaní 24 mesiacov) za súčasného uloženia trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov považoval aj krajský súd za správny a

zákonný tak z hľadiska druhu trestu ako aj z hľadiska jeho výmery. Takto uložený trest (resp. tresty) tiež
zodpovedá základným zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 Trestného zákona.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že i v rámci tzv. adhézneho konania boli splnené podmienky pre
priznanie nároku na náhradu škody poškodeným, a preto okresný súd správne a zákonným spôsobom

podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol o uplatnenej škode.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.