Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II
Judgement was issued by Mgr. Gabriela Žabková
Legislation area – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 39P/84/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319201802
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Žabková
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1319201802.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Žabkovou, v konaní vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: F. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. V. XX/A, B., štátneho občana SR, zastúpeného
opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava,
zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov: D. O., Z.. XX.XX.XXXX a M. O., Z..
XX.XX.XXXX,H.B.Q.V.Á.XX/A,B.,štátnychobčanovSR,maloletédieťarodičov-matky:D.Š.,nebohej
a otca: J. O., Z.. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, Q. B., štátneho občana SR, o návrhu otca na zníženie
výživného na maloleté dieťa a zmene príjemcu výživného poskytovaného otcom maloletého, takto
r o z h o d o l :
Súd z a m i e t a návrh otca na zníženie výživného.
Súd mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.06.2015 č.k. 38P/153/2015-54 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2016 sp. zn. 11CoP/598/2015 v časti povinnosti
otca zasielať výživné 100,- eur mesačne tak, že otec je povinný toto výživné v sume 100,- eur mesačne
zasielať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01.08.2019.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Na Okresnom súde Bratislava III prebieha na základe návrhu otca maloletého, doručeného súdu dňa
26.03.2019 konanie o zníženie výživného zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne.
2/ Otec maloletého návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že v čase posledného rozhodovania
súdu o výške výživného dokázal platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne, avšak jeho pomery sa
zmenili. V decembri 2016 ukončil podnikanie, potom pracoval len na polovičný úväzok a jeho príjem
bol vo výške 217,- eur a rodičovský príspevok jeho manželky. Ďalej uviedol, že od 10.01.2018 podniká
ako samostatne zárobkovo činná osoba s minimálnym príjmom. Časť výživného, odvody do Sociálnej
poisťovne a zdravotnej poisťovne za otca uhrádza jeho matka, nakoľko jeho príjem nepokryje tieto
náklady. Ostatné výdavky jeho rodiny sú vo výške cca 350,- eur, ktoré hradí jeho manželka. Zároveň
uviedol, že sa zaväzuje uhradiť dlžné výživné v plnej sume do 30.04.2019. K návrhu otec maloletého
nepripojil žiadne dôkazy na preukázanie svojich pomerov.
3/ Starí rodičia maloletého, v ktorých náhradnej osobnej starostlivosti je maloletý sa k návrhu otca na
zníženie výživného písomne nevyjadrili.
4/ Opatrovník maloletého sa k návrhu otca na zníženie výživného písomne nevyjadril. Na pojednávaní
po vykonanom dokazovaní navrhol návrh otca maloletého na zníženie výživného v celom rozsahu
zamietnuť. Poukázal na to, že maloletý bol do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov zverený
pred štyrmi rokmi, od tejto doby došlo k zvýšeniu nákladov maloletého, maloletý je starší, má vyššie
výdavky na stravu, na školu, krúžky a iné odôvodnené potreby. Maloletý dosahuje dobré výsledkya je predpoklad, že bude navštevovať strednú školu po skončení deviateho ročníka základnej školy.
Opatrovník maloletého zároveň navrhol prehodnotiť príjemcu poskytovaného výživného s poukazom
na zmenu zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) v časti príjemcu výživného pri náhradnej
osobnej starostlivosti, keď podľa § 45 ods. 8 prvej vety Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o
zverenímaloletéhodieťaťadonáhradnejosobnejstarostlivostiurčírodičomaleboinýmfyzickýmosobám
povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží
povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti
dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Navrhol v prípade konania o tomto
návrhu, aby súd uložil otcovi maloletého povinnosť poukazovať výživné Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava.
5/ Okresný súd Bratislava III vo veci na riadil pojednávanie na deň 18.07.2019, na ktoré predvolal
účastníkov konania. Otec maloletého sa na pojednávanie, na ktoré mal predvolanie riadne a včas
doručené dňom 16.05.2019 nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal o
odročenie pojednávania a ani nedoručil súdu listiny, na ktorých predloženie bol vyzvaný súdom výzvou
zo dňa 02.05.2019 na preukázanie svojich osobných, zárobkových a majetkových pomerov. Súd vo veci
preto pojednával podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení zákona
č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „C.s.p.“) v neprítomnosti otca maloletého.
6/ Okresný súd Bratislava na pojednávaní dňa 18.07.2019 uznesením začal bez návrhu konanie aj
o zmene príjemcu výživného poskytovaného otcom maloletého a aj pre toto konanie súd maloletému
ustanovil opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A,
Bratislava.
7/ Súd sa oboznámil s návrhom otca na zníženie výživného; pripojených súdnym spisom Okresného
súdu Bratislava III sp. zn. 38P/153/2015; správou opatrovníka maloletého zo dňa 12.06.2019;
odpoveďou na lustráciu starých rodičov maloletého a otca maloletého v Sociálnej poisťovni; výpismi zo
živnostenskéhoregistra;vykonalvýsluchstarýchrodičovmaloletého,zistilnázoropatrovníkamaloletého
a zistil tento skutočný stav:
8/ Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 38P/153/2015 súd zistil,
že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.06.2015 č.k. 38P/153/2015-54 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2016 sp. zn. 11CoP/598/2015 (ďalej len
„právoplatný rozsudok“) bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a otcovi
bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne k rukám starých
rodičov maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
9/ Opatrovník maloletého súdu doručil správu zo dňa 12.06.2019, v ktorej uviedol, že dňa 03.06.2019
vykonal šetrenie v domácnosti starých rodičov maloletého, ktorí obývajú 3-izbový byt, ktorý majú v
prenájmespolusdcérouMáriouajejdeťmi.Bytbolpočasšetrenianadobrejsociálno-hygienickejúrovni,
pôsobilčistýmausporiadanýmdojmom.Zaprenájomstarírodičiamaloletéhomesačneplatia1.000,-eur
spolu s dcérou, ktorá im prispieva na nájom. Maloletý Mário má rôzne výdavky na oblečenie, hygienu,
telefón a vreckové, chce študovať za kuchára-čašníka. Mesačné mu starí rodičia hradia aj stravné v
škole v sume 28,- eur a cestovné. Maloletý Mário navštevuje krúžky - floorball, tenis, ping-pong. Starí
rodičia sa snažia maloletému dopriať všetko, čo potrebuje a čo majú aj jeho rovesníci, aby sa necítil
iný, či smutný. Avšak majú to ťažké, nakoľko finančne pomáhajú aj svojej dcére s deťmi. Starí rodičia
uviedli, že otec sa o maloletého nezaujíma, neplatí pravidelne výživné a ani v plnej výške. Maloletého
Mária otec nijako finančne mimo výživného nepodporuje. Stará matka uviedla, že otec maloletého má
ďalšie dve deti, o ktoré sa stará a má byť zamestnaný v Nitre na stavbe.
10/ Odpoveďou na lustráciu starých rodičov maloletého v Sociálnej poisťovni súd zistil, že starý otec
maloletého nie je v Sociálnej poisťovni vedený ani ako zamestnanec, ani ako samostatne zárobkovo
činná osoba. Stará matka je vedená v Sociálnej poisťovni ako samostatne zárobkovo činná osoba s
vykazovaným vymeriavacím základom od októbra 2018 vo výške 811,88 eur mesačne a od 07/2019
vo výške 782,41 eur mesačne. Výpisom zo živnostenského registra starej matky maloletého súd
zistil, že stará matka podniká v predmetoch podnikania - čistiace a upratovacie služby a prípravné
práce k realizácii stavby od 01.11.2016. Otec maloletého nie je v Sociálnej poisťovni vedený ani
ako zamestnanec, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba. Ako samostatne zárobkovo činná
osoba bol otec maloletého vedený v Sociálnej poisťovni od 10.01.2018 do 30.06.2018 s vykazovaným
vymeriavacím základom vo výške 456,- eur mesačne. Výpisom zo živnostenského registra otcamaloletého súd zistil, že otec podniká v predmete podnikania prípravné práce k realizácii stavby od
10.01.2018.
11/ Výsluchom starej matky maloletého na pojednávaní súd zistil, že o maloletého Mária sa spolu
s manželom starajú od jeho narodenia, do ich náhradnej osobnej starostlivosti im bol zverený
právoplatným rozsudkom v roku 2015. S návrhom na zníženie výživného stará matka nesúhlasila s
poukazom na výdavky maloletého, ktoré sa zvyšujú. Súhlasila so zmenou príjemcu výživného. Maloletý
ukončil v tomto školskom roku 2018/2019 ôsmy ročník základnej školy, kde mu hradili stravu, cestovné,
krúžky, florbal, tenis, ping-pong, kde platia mesačne poplatok i majú výdavky pre maloletého za športové
potreby a oblečenie. Maloletý je zdravý, má iba bežné choroby. Maloletému hradia bežné výdavky na
stravu, oblečenie, obuv, hygienu. Starí rodičia s maloletým bývajú v prenajatom byte, za ktorý hradia
1.000,- eur mesačne spolu s dcérou, ktorá s nimi a jej piatimi deťmi býva. Stará matka je samostatne
zárobkovo činnou osobou, podniká v predmete podnikania - upratovacie služby, denne pracuje aj 12 až
16 hodín, aj počas víkendov. Mesačne má príjem aktuálne cca 800,- eur, poberá prídavok na maloletého
v sume 24,34 eur mesačne a sirotské na maloletého v sume 72,- eur mesačne. Iný príjem nemá.
Nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Otec sa o maloletého nezaujíma, ani sa nezaujímal, neplatí riadne a
včas výživné. Naposledy uhradil výživné za máj 2019 v sume 60,- eur.
12/ Výsluchom starého otca maloletého na pojednávaní súd zistil, že spolu s manželkou sa starajú o
maloletého, s návrhom otca na zníženie výživného taktiež nesúhlasil a súhlasil so zmenou príjemcu
výživného. Poukázal v celom rozsahu na skutočnosti, ktoré uviedla jeho manželka, ku ktorým sa pripojil.
Doplnil, že je nezamestnaný, hľadá si prácu, ale v súčasnosti pomáha svojej manželke v podnikaní.
13/ Maloletý Mário na pojednávaní uviedol, že sa so svojím otcom nestretáva, starajú sa o neho riadne
jeho starí rodičia, ktorí mu hradia všetky výdavky a zabezpečujú výživu.
14/ Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.
15/ Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
16/ Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.
17/ Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18/ Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19/ Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.20/ Podľa § 45 ods. 8 prvej a druhej vety Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení
maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám
povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží
povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti
dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety
neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento
úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane
uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa.
21/ Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
22/ Podľa § 111 písm. c) C.m.p., v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
výžive maloletého.
23/ Podľa § 121 C.m.p., rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
24/ V danej veci bolo predmetom konania na základe návrhu otca maloletého zníženie výživného
na maloleté dieťa. Otec súdu na výzvu súdu nepredložil dôkazy na preukázanie svojich osobných,
zárobkových a majetkových pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu výšky výživného, resp. ním
požadované zníženie výživného. Otec maloletého súdu nepreukázal, že nie je schopný platiť výživné v
určenej výške 100,- eur mesačne alebo nemá možnosti zabezpečiť si príjem, ktorý by mu umožňoval
platiť určené výživné. Súd vychádzal zo zistených skutočností, že otec je samostatne zárobkovo činná
osoba, podľa výpisu zo živnostenského registra podniká v predmete podnikania prípravné práce k
realizácii stavby, z ktorej činnosti mal v Sociálnej poisťovni vykazované vymeriavacie základy od 01/2018
vo výške 456,- eur mesačne. Otec maloletého súdu nepredložil daňové priznanie za rok 2018, na
predloženie ktorého bol taktiež vyzvaný. Pretože otec maloletého súdu nepreukázal zmenu pomerov,
ktorá by odôvodňovala zníženie výživné a súd môže výživné znížiť iba v prípade riadneho preukázania
zmeny pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného a maloletý si výživu sám zabezpečiť nedokáže,
keďže je žiakom základnej školy a aktívne sa venuje aj rôznym športovým aktivitám, s čím sú spojené
zvýšené výdavky. V danej veci otec maloletého podal návrh na zníženie výživného, nepredložil dôkazy,
o svoju vec sa nezaujímal. Pretože otec maloletého bol v konaní nečinný, o svoju vec sa aktívne
nezaujímal a súd svojou činnosťou zistil skutočnosti, ktoré neodôvodňujú zníženie výživného, dospel
súd k záveru, že návrhu otca nemožno vyhovieť, a preto ho zamietol. V spojenom konaní súd zároveň
rozhodol aj o zmene príjemcu otcom poskytovaného výživného, ktoré podľa právoplatného rozsudku
je povinný poukazovať k rukám starých rodičov maloletého. Súd zmenil právoplatný rozsudok v časti
príjemcu výživného tak, že určil, že otec maloletého je povinný výživné v sume 100,- eur mesačne
zasielať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01.08.2019, keďže s účinnosťou od 01.04.2017 došlo k
zmene § 45 ods. 8 Zákona o rodine tak, že počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie
však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, sa výživné poukazuje úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Otec
maloletého tak od 01.08.2019 je povinný poukazovať výživné vo výške 100,- eur mesačne na maloletého
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a nie k rukám starých rodičov maloletého.
25/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, keďže Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak.
26/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.) v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Bez právnych účinkov podajú odvolanie tí účastníci konania, ktorí sa vzdali odvolania po vyhlásení
rozsudku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.