Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718010217
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718010217.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a JUDr. Vladimíra Monoka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.02.2019 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného O. Q. z r u š u j
e rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/34/2018 zo dňa 17.09.2018.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/34/2018 zo dňa 17.09.2018 bol obžalovaný O. Q.
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom

základe, že

dňa 05.02.2017 v čase okolo 17:00 hod. v rodinnom dome na ulici I. č. XXX v N. G., okres K., kde sa
nachádzal v dome so svojou maloletou dcérou X. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorá začala silno plakať, preto
ju z postieľky vzal na ruky a snažil sa ju utíšiť trasením, následkom čoho maloletá X. O. pri plači upadla
do bezvedomia a následne privolanou Rýchlou zdravotnou pomocou bola prevezená do Nemocnice

Poprad, a.s., kde vyšetreniami boli u nej zistené zranenia - podpavúčnicové krvácanie na spodine
spánkového laloka, nad šiatrom mozočka, vysoko čelovo vpravo a diskrétne čelovo vľavo, chronické
krvácania medzi pavúčnicou a tvrdou plenou v čelových oblastiach a v spánkovej oblasti a štyri ložiská
krvácania do pravej sietnice oka, pričom ide o zranenia ťažké, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu maloletej
X. O. od 05.02.2017 do 06.02.2017 v Nemocnici, a.s. Poprad a od 06.02.2017 do 28.02.2017 v Detskej
fakultnej nemocnici s poliklinikou Banská Bystrica a jej liečenie v trvaní najmenej 1 roka, s predpokladom

trvalých následkov,

za čo mu bol podľa § 157 ods. 2 s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zákona uložený trest
odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 30 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po vyhlásení rozsudku proti všetkým jeho
výrokom. Odvolanie podal z dôvodu, čo vyplýva z dôvodov odvolania podaných obhajcom, že vykonané
dokazovanie v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom nezodpovedá výrokom o vine, treste a
náhrade škody, pretože v trestnom konaní boli porušené základné zásady uvedené v ustanoveniach
§ 2 ods. 10, 12 Tr. poriadku. Zároveň bolo porušené aj ustanovenie § 16, § 19 ods. 1 a § 157
Tr. zákona. Dňa 05.02.2017 boli operatívnymi pracovníkmi kriminálnej polície vyťažení nielen on,

ale aj jeho družka I. V., ktorý postup považuje za neprípustný, pretože uvedeným spôsobom bolo
porušené právo svedkov odoprieť vypovedať v zmysle § 17 ods. 4, ods. 6 zák. č. 171/1993 Z. z. azároveň bolo porušené ustanovenie § 130 ods. 1, 2 zák. č. 301/2005 Z. z.. Ak podľa operatívnych
pracovníkov kriminálnej polície OR PZ v Poprade išlo osobami obžalovaného a jeho družky o osoby
podozrivé zo spáchania trestnej činnosti, malo sa voči nim postupovať v zmysle ustanovení Trestného

poriadku. Uvedené vyťaženia boli premietnuté do uznesenia o vznesení obvinenia, kde v úvode sú
tieto skutočnosti konštatované. Vzhľadom na dôkazy, ktoré sa získali nezákonným spôsobom, považuje
aj uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné. Je toho názoru, že ak bolo vznesené obvinenie
na základe nezákonne vykonaných dôkazov, nemožno konštatovať, že ďalšie trestné konanie bolo
vykonané zákonným spôsobom a teda namieta aj uvedený postup orgánov činných v trestnom konaní.

Zo znaleckého posudku K.. Ľ. K. nevyplýva, že má sklony k fabuláciám, či kontra fabuláciám, teda,
že by skutočnosti neprežil tak, ako sa stali a jeho toho názoru, že nebolo preukázané, aby klamal.
Zo znaleckého posudku S.. J. De V. K.. plynú okrem iného zranenia, ktoré u maloletej vznikli s
pravdepodobnosťou blízkou istote v deň, kedy bola hospitalizovaná, a zranenia, ktoré boli minimálne tri
týždne staré, ale môžu obsahovať lokality ešte staršie. Presný čas, kedy došlo k zraneniam, nie je možné
určiť a nie je možné vylúčiť aj iný spôsob vzniku poranení. Z uvedeného je teda zrejmé, že maloletá mala

poranenia, ktoré vznikli dňa 05.02.2017 a zároveň mala poranenia staršie, na základe ktorého dôkazu
nevyplynulo, ako sa mal dopustiť starších zranení maloletej a či vôbec sa ich dopustil a ako vznikli.
Okrem toho poukázal i na to, že v deň 05.02.2017 bola ich dcéra v opatere aj iných osôb a to konkrétne
jeho rodičov, jeho brata a taktiež jeho družky. Podľa jeho názoru obžaloba neuniesla dôkazné bremeno,
keďže zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že sa skutku mal dopustiť on. Z nich vyplýva jedine to, že v čase,

keď maloletá odpadla, sa nachádzal s deťmi doma sám, čo však nedokazuje, že sa skutku dopustil.
Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1
písm. a/, b/ Tr. poriadku a sám rozhodol tak, že ho podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku spod obžaloby
oslobodí, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa
§ 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by zakladali

dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie je dôvodné, avšak z iných ako namietaných
dôvodov.

Odvolací súd svoj prieskum v prvom rade zameral na posúdenie zákonnosti konania predchádzajúceho
napadnutému rozsudku, v rámci ktorého zistil, že konajúci súd vykonal hlavné pojednávanie v dňa

17.09.2018, zaznamenanie priebehu ktorého nie je v súlade s procesným predpisom, v dôsledku čoho
trpí aj zabezpečená dôkazná situácia takými chybami, ktoré ovplyvňujú zákonnosť časti vykonaných
dôkazov.

Podstatnáchybazaznamenaniahlavnéhopojednávaniakonajúcimsúdomspočívavtom,žesamosudca

podľa§58ods.3Tr.poriadkurozhodolovyhotovenízápisnicezhlavnéhopojednávaniaprostredníctvom
záznamového zariadenia, následkom čoho je, že zápisnica o hlavnom pojednávaní neobsahuje
výpovede jednotlivých vyslúchaných osôb a to výsluch obžalovaného, znalca, či svedkyne H. E., ale iba
zaznamenaniereálnehočasuvýsluchu.Obsahvýpovedísvedkovsanachádzavprepisemimozápisnice
o hlavnom pojednávaní, ktorý bol zrejme vyhotovený na podklade zvukového záznamu zaznamenaného

v zmysle § 61a Tr. poriadku.

Podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku predseda senátu rozhodne opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní
alebo verejnom zasadnutí vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným záznamom
alebo sa na vyhotovenie zápisnice použije iné vhodné záznamové zariadenie. O vyhotovovaní

rýchlopisného záznamu alebo o použití iného vhodného záznamového zariadenia sa prítomní
upovedomia.

Podľa § 61a Tr. por. hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom
zasadnutí vykonáva dokazovanie, sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na

zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý je súčasťou spisu;
záznam možno uchovávať aj iným vhodným spôsobom.V nadväznosti na citovanú právnu úpravu je potrebné uviesť, že zaznamenávanie hlavného
pojednávania a verejného zasadnutia v rozsahu, v ktorom sa na ňom vykonáva dokazovanie, sa
zaznamenáva aj popri spôsoboch uvedených v § 58 Tr. por. s využitím technického zariadenia určeného

na zaznamenávanie zvuku. Nie je teda na rozhodnutí predsedu senátu, či takýto zvukový záznam podľa
§ 61a Tr. por. vyhotoví alebo nie, pritom pokiaľ ide o iné vhodné záznamové zariadenie, jeho použitie je
na rozhodnutí predsedu senátu, čo vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 3 Tr. poriadku.

Za technické zariadenie určené na zaznamenanie zvuku podľa § 61a Tr. priadku sa považuje diktafón

a tento nespĺňa parametre iného vhodného záznamového zariadenia, ktoré je definované Metodickým
pokynom č. 1/2006 generálneho riaditeľa sekcie trestného práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky k záznamu pojednávania pomocou technického zariadenia zo dňa 30.03.2006 vydaným na
vykonanie záznamu pojednávania podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku v znení zákona č. 650/2005 Z. z. a
ustanovení o súdnom pojednávaní podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné, krajské, špeciálny súd a vojenské

súdy, pomocou technického zariadenia.

Podľa § 2 ods. 1 Metodického pokynu sa na účely tohto pokynu technickým zariadením rozumie
technické zariadenie pozostávajúce z hardvérovej časti a softvérovej časti - aplikácie „Záznam súdnych
pojednávaní“, v ministerstvom schválenej verzii nainštalovanej na všetkých okresných a krajských

súdoch. Podľa ods. 8 § 2 Metodického pokynu sa pre účely tohto pokynu pod pojmom „poskytovateľ“
rozumie dodávateľ technického zariadenia spoločnosť AP Media s r. o., bližšie špecifikovaná v zmluve
a podľa ods. 10 už citovaného ustanovenia sa pre účely tohto pokynu pod pojmom „prijímateľ“ rozumie
súd, ktorému bolo dodávateľom inštalované záznamové zariadenie. Okrem toho v § 3 Metodického
pokynu sa ustanovujú odporúčania pre sudcov pri použití záznamového zariadenia ohľadne vedenia

súdneho pojednávania a asistenta, ktorý obsluhuje záznamové zariadenie.

Z uvedeného je teda zrejmé, že iným vhodným záznamovým zariadením podľa § 58 ods. 3 Tr. por. je len
zariadenie dodané spoločnosťou AP Media s r. o., pevne zabudované v pojednávacej miestnosti súdu,
obsahujúce hardvérovú a softvérovú časť - aplikáciu „Záznam súdnych pojednávaní“, ktorým diktafón

určený na zvukový záznam hlavného pojednávania podľa § 61a Tr. por. nie je. Spomínaný diktafón totiž
neumožňuje presnú identifikáciu osoby, ktorej prednes zachytáva, keďže len priestorovo zaznamenáva
zvuk v pojednávacej miestnosti, čím ale nespĺňa podmienky určené ministerstvom spravodlivosti pre iné
vhodné záznamové zariadenie tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného metodického pokynu.

Ak teda samosudca nezabezpečil vyhotovenie zápisnice o hlavnom pojednávaní diktovaním predsedom
senátu alebo ani iným vhodným záznamovým zariadením podľa vyššie uvedeného metodického pokynu
a zápisnica o hlavnom pojednávaní v časti výpovedi vypočúvaných osôb a ďalších ich prednesov
obsahuje len poznačenie reálneho času, v ktorom výsluch, či prednes bol realizovaný s odkazom na
vyhotovenie zvukového záznamu podľa

§ 61a Tr. por., zaznamenanie vykonaných dôkazov z formálneho hľadiska nezodpovedá zákonu.
Podľa názoru odvolacieho súdu porušenie procesného predpisu pri zaznamenaní vykonania dôkazu
viedlo k jeho znehodnoteniu do takej miery, že dôkaz nie je použiteľný. Je potrebné si uvedomiť, že
Trestný poriadok ustanovuje súhrn pravidiel pre vykonávanie jednotlivých dôkazov, ktorých porušenie aj
jednotlivo môže mať za následok procesnú nespôsobilosť ich použitia či už absolútnu alebo relatívnu.

V súdnom konaní medzi takéto pravidlá nesporne patrí i zaznamenanie vykonania dôkazu na hlavnom
pojednávaní. Preto aj porušenie tohto pravidla je nevyhnutné posudzovať a pokiaľ zaznamenanie
vykonania dôkazu nedáva spoľahlivý podklad, napr. z dôvodu, že nie je zabezpečená identifikácia
hovoriacich osôb a teda nie je záruka správnosti záznamu prejavu tej ktorej osoby bez možnosti overenia
i správnosti jeho zachytenia, nemožno o takýto dôkaz opierať skutkové zistenia. Prepis výpovede

vyslúchajúcej osoby z hlavného pojednávania totiž nemôže nahradiť zákonné zaznamenanie vykonania
dôkazu.

V posudzovanom prípade to znamená, že súd prvého stupňa pre nesprávny postup pri zaznamenávaní
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nemal dostatočný podklad pre svoje rozhodnutie a

odvolací súd nemal dostatočný podklad pre preverenie skutočného obsahu dôkazov vykonaných na
hlavnom pojednávaní a zákonnosti ich vykonania.V ďalšom odvolací súd zistil, že po podaní obžaloby bol vydaný trestný rozkaz, proti ktorému podal odpor
obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Odpor bol však podaný elektronickými prostriedkami bez
príloh osvedčujúcich zaručený elektronický podpis, v dôsledku čoho sú nateraz pochybnosti o správnosti

postupukonajúcehosúdu,akvovecinariadiltermínhlavnéhopojednávania.Aktotižodpornebolpodaný
so zaručeným elektronickým podpisom, je neúčinný, keďže nebol dodržaný postup podľa § 62 ods.1
Tr. poriadku. So zreteľom na tieto zistenia je preto nevyhnutné preveriť zaručený elektronický podpis a
doložiť o tom do spisu relevantné listiny.

K ďalším uplatňovaným námietkam obžalovaného ohľadne procesného postupu odvolací súd uvádza,
že uplatňovanie § 130 ods. 1, 2 Tr. poriadku nemá svoje opodstatnenie pri postupe policajtov podľa
zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore, keďže o úradné záznamy konajúci súd neopieral svoje
skutkovézistenia.Ztýchistýchdôvodovpotomniejemožnéakceptovaťaninámietkuohľadneporušenia
§ 17 ods. 4, ods. 6 zákona o policajnom zbore, najmä za situácie, ak zo strany obžalovaného a jeho
družky nedošlo k podaniu vysvetlenia podľa § 17 ods. 1 tohto zákona, čo je zrejmé aj z obsahu úradných

záznamov z operatívneho vyťažovania osoby. Namietaná zákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia
nie je dôvodná, pretože obvinenie bolo vznesené obžalovanému D. Q. dňa 09.08.2017 na podklade
vykonaných výsluchov svedkov V. V. a H. E., či znaleckého posudku podaného dňa 08.05.2017,
ktoré dôkazy boli zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní podľa pravidiel stanovených v
procesnom predpise po začatí trestného stíhania vo veci, a nie na podklade obsahu vyťaženia osôb, čo

ostatne plynie nielen z dôvodov namietaného uznesenia, ale aj uznesenia krajského prokurátora, ktorý
posudzoval postup vyšetrovateľa pri vznesení obvinenia na podklade podanej sťažnosti obžalovaného
proti tomuto uzneseniu. Napokon k odvolacím námietkam týkajúcim sa hodnotenia dôkaznej situácie
odvolací súd v tomto štádiu konania nemôže zaujať žiadne stanovisko, pretože dôkazná situácia nie je
úplná a je potreba vykonať dôkazy, ktorých zaznamenanie nebolo v súlade s procesným predpisom.

Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa
§321ods.1písm.a/,b/,c/Tr.poriadkua postupompodľa§322ods.1Tr.poriadkuvecvrátilkonajúcemu
súdu na opätovné prejednanie vo vyššie rozvedenom rozsahu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhovel odvolaniu obžalovaného i bez preskúmavania
vecnej správnosti napadnutého rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie ej prípustný.