Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 4, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200011
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3019200011.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov

JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: TEOTIHUACAN, s.r.o.,
sosídlomBánovcenadBebravou,Farská7,IČO:47762900,právnezastúpený:BENČÍK&PARTNERS
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Prešov, Františkánske námestie 4, IČO: 36 860 441,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63,
IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102202456/2018 zo dňa 8.
novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom súdneho prieskumu je v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.11.2018,
ktorým bolo podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.
101368245/2018 zo dňa 16.07.2018. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bol žalobcovi v zmysle §
68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. vyrubený rozdiel v sume 191,66 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej
len DPH) podľa zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH za zdaňovacie obdobie november 2016. Správne orgány
v danej veci žalobcovi nepriznali uplatnený odpočet DPH z pohonných hmôt, ktoré nepoužil na dodávku

tovarov a služieb ako platiteľ a zo služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, čím došlo k porušeniu
§ 49 ods. 1, 2 písm. a) zák. o DPH, ako aj za nájom bytu v Banskej Bystrici.

2. Žalobca v podanej žalobe namietal nedostatočne zistený skutkový stav, pričom mal za to, a vyslovil
presvedčenie, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal oprávnenosť odpočítania DPH. Uviedol, že
nesúhlasí so závermi správcu dane. Trval na tom, že preukázal použitie prenájmu bytu v Banskej Bystrici
na účely svojho podnikania. Taktiež dodávateľská spoločnosť potvrdila zdaniteľné obchody a odviedla

daň z faktúr v príslušných zdaňovacích obdobiach. Uviedol, že byt používal na ubytovanie svojich
zamestnancov, ktorí realizovali pracovné cesty do Banskej Bystrice a byt zároveň slúžil ako kancelária,
na uloženie dokumentácie a stretnutia s obchodnými partnermi. Navrhol vypočutie zamestnancov,
vysvetlil účel prenájmu bytu, predložil čestné prehlásenie zamestnancov. Neviedol evidenciu, kedy a
ktorý zamestnanec bol v byte ubytovaný, čo odôvodnil tým, že takáto povinnosť mu nevyplýva zo
zákona. Namietal, že správca dane nezohľadnil čestné vyhlásenia zamestnancov, nevykonal miestne
zisťovanie, na ktorom sa mohol osvedčiť účel nájmu bytu. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 7Sžf/41/2013 a v ňom vyslovený právny názor súdu týkajúci sa dôkazného bremena.

3. Žalobca považoval rozhodnutia správnych orgánov za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
a nedostatočne zistený skutkový stav. Rozhodnutie žalovaného podľa neho neobsahuje dostatočnéodôvodnenie,sjednotlivýminámietkamisadostatočnenevyporiadal,absentujeidostatočnévysvetlenie,
akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.

4. K neuznaniu odpočtu DPH z pokladničných bločkov za nákup pohonných hmôt uviedol, že si uplatnil
odpočet vo výške 100 %, knihu jázd k vozidlu Škoda Felícia nepredložil kvôli jej strate. Správca dane
mu preto mal uznať odpočítanie vo výške 80 %, nakoľko žalobca má vozidlo zahrnuté v obchodnom
majetku, používal ho na výkon podnikateľskej činnosti, pokladničné bloky má riadne zaúčtované a objem
nákupu pohonných hmôt bol primeraný počtu najazdených kilometrov. Trval na tom, že správne orgány

nevykonali dokazovanie v dostatočnej miere, pričom odmietli vykonať dôkazy, ktoré navrhol. Okrem toho
zastal názoru, že správca dane na neho nesprávne prenášal dôkazné bremeno, a to nad rámec zákona.
Taktiež vyslovil názor, že rozhodnutia správnych orgánov sú v rozpore so skutkovým stavom, čím došlo
k porušeniu § 3 daňového poriadku, ako i k porušeniu § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku. Rozhodnutie
žalovaného podľa neho neobsahuje dostatočné odôvodnenie, čo má vplyv na preskúmateľnosť a
zákonnosť rozhodnutia, s jednotlivými námietkami žalobcu sa dostatočne nevyporiadal, absentuje i

dostatočné vysvetlenie, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrval na
skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré je podľa neho v súlade so
zákonom. Poukázal na to, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie. Žalobca nepreukázal,

že prenájom bytu v Banskej Bystrici a pohonné hmoty (motorové vozidlo Škoda Felícia) použil na
účely svojho podnikania ako platiteľ. Okrem toho žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane
nenamietal vylúčenie nároku z pohonných hmôt vozidla ŠKODA Felícia, a preto uvedená námietka v
žalobe nemá opodstatnenie. Žalobca tiež nenavrhol vykonať miestne zisťovanie, a okrem čestného
prehlásenia (ktoré nie je dôkazom v daňovom konaní) nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce prenájom

bytu a nákup pohonných hmôt na účely svojho podnikania. Správca dane nepožadoval predloženie
dôkazov, s ktorými žalobca nemohol disponovať.

6. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe,
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov podľa § 177 a nasl. SSP, v

rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP). Správny
súd vo veci na žiadosť žalobcu nariadil pojednávanie a po oboznámení sa s prednesmi účastníkov,
súdnym a administratívnym spisom dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne.

7. Predmetom súdneho prieskumu je tak ako bolo uvedené v odseku 1 tohto rozhodnutia, rozhodnutie

žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorého nebolo
žalobcovi priznané uplatnené právo na odpočet DPH a bola dovyrubená daň za zdaňovacie obdobie
november 2016 vo výške 191,66 eur.

8. Z administratívneho spisu predloženého súdu žalovaným správny súd zistil, že žalobca si v

zdaňovacom období november 2016 okrem iného uplatnil právo na odpočet DPH z faktúry č. 201621
zo dňa 30.11.2016 od dodávateľa W investment s.r.o. Banská Bystrica za prenájom bytu na adrese
Družby 5/A, Banská Bystrica, v sume 1080 eur, z toho DPH 180 eur a tiež si uplatnil odpočítanie dane
za nákup pohonných hmôt vo výške 100 % pri osobnom motorovom vozidle ŠKODA Felícia na základe
výdavkového pokladničných dokladov č. V-1493 zo dňa 02.11.2016, V-1500 zo dňa 03.11.2016, V-1575

zo dňa 21.11.2016, V-1599 zo dňa 28.11.2016. Výška odpočítanej dane je celkovej sume 11,66 eur.

9. Dňa 03.05.2017 správca dane začal daňovú kontrolu u žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie január
až december 2016. O výsledkoch daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol, ktorý spolu s
výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam správcu dane doručil žalobcovi.

10. Žalobca spolu s písomným vyjadrením k Protokolu predložil čestné prehlásenia Ing. E. S. a H.
E., výpis z knihy jázd na motorové vozidlo Porsche Cayenne, Mercedes-BENZ Sprinter a AUDI A8.
Dňa 18.05.2018 správca dane prerokoval so žalobcom pripomienky a dôkazy predložené žalobcom
k protokolu. Dňa 09.07.2018 vykonal správca dane so žalobcom ústne pojednávanie o priebehu a

výsledkoch dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených žalobcom vo vyrubovacom
konaní.11.Dňa16.07.2018vydalsprávcadaneprvostupňovérozhodnutieč.101368245/2018,ktorýmžalobcovi
podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. vyrubil rozdiel dane v sume 191,66 eur na DPH za zdaňovacie
obdobie november 2016. Rozhodnutie odôvodnil dokazovaním vykonaným v daňovom a vyrubovacom

konaní, keď žalobca nepredložil dôkazy k uplatneným odpočítaniam dane, a to za nákup pohonných
hmôt pri osobnom motorovom vozidle ŠKODA Felícia, pretože žalobca si uplatnil odpočítanie vo výške
100 % a nepredložil knihu jázd, čím nepreukázal, že predmetné pohonné hmoty použil na dodávky
tovarov a služieb, čím porušil ust. § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH. Ďalej si žalobca uplatnil
odpočítaniedanezfaktúryoddodávateľskejspoločnostiWinvestments.r.o.,zaprenájombytunaadrese

Družby 5/A, Banská Bystrica, základ dane 900 eur, DPH 180 eur. Žalobca nepreukázal, že predmetný
byt používa na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Na tvrdenie, že byt používa na služobné cesty
zamestnancov, nepodložil žiadny dôkaz, čím došlo k porušeniu ust. § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 zák.
o DPH.

12. Na odvolanie žalobcu sa vecou zaoberal žalovaný, ktorý vo veci rozhodol žalobou napadnutým

rozhodnutím. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane a uzavrel, že žalobca nepreukázal, že
prenájom bytu od spoločnosti W investment s.r.o. a motorové vozidlo ŠKODA Felícia použil na účely
svojho podnikania ako platiteľ.

13. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko,
čo pri správe daní vyšlo najavo.

14. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) pri uplatňovaní osobitných predpisov pri
správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej

pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre
zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom
je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by
inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti,
sa pri správe daní neprihliada.

15. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

16. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

17. Podľa § 19 ods. 2 zák. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

18. Podľa § 49 ods. 1 zák. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,

keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

19. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zák. o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

20. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu (v intenciách včas uplatnených žalobných námietok) dospel k záveru, že žaloba nebola podaná
dôvodne,keďsprávneorgánydostatočnezistiliskutkovýstav,zktoréhovyvodilisprávneskutkovézávery

a vec následne správne právne posúdili, pričom svoje rozhodnutia riadne a náležite odôvodnili.

21. Správny súd vo všeobecnosti konštatuje, že zákonodarca v právnej norme § 3 ods. 1 daňového
poriadku ustanovuje základné zásady daňového konania tak, že v daňovom konaní sa postupujepodľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane
postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im

poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3). Pri uplatňovaní osobitných predpisov
pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej
pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6).

22. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-
právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový
poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide
o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.

23. Dôkazné bremeno kontrolovaného daňového subjektu je založené nielen na práve tvrdenia, ale aj
na povinnosti takéto tvrdenie súčasne preukázať. Na daňovom subjekte spočíva dôkazné bremeno k
preukázaniu rozhodných skutočností a je iba na ňom, aby vierohodne doložil svoje tvrdenia. Rozsah
dôkazného bremena daňového subjektu je daný v ustanovení § 24 ods. 1 daňového poriadku. Daňový

subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti. ktoré je
povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov. V ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku zakotvená zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá
znamená, že je v právomoci správcu dane posúdiť závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov.
Správca dane pritom nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré daňový subjekt navrhne vykonať.

24. Správny súd z dôkazov vykonaných správcom dane a predložených žalobcom dospel k zhodnému
záveru ako správne orgány, že žalobca nepreukázal, že nákup pohonných hmôt k vozidlu ŠKODA
FELÍCIA použil pre svoje zdaniteľné obchody ako platiteľ DPH. Správca dane a žalovaný v danej veci
nespochybnili nákup pohonných hmôt, ale spochybnili ich použitie žalobcom na jeho podnikateľské

účely, keďže žalobca nepodložil svoje tvrdenie žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalobca predložil len
doklad o nákupe pohonných hmôt, pričom tvrdil, že tieto boli použité pre vozidlo ŠKODA FELÍCIA, ktoré
má zaradené v majetku spoločnosti, v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu. V tejto súvislosti
správny súd poukazuje na to, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane vo výške 100 %, a preto bol povinný
viesť knihu jázd, ktorú však nepredložil. Pri ďalších, obdobných odpočtoch DPH, týkajúcich sa vozidiel

žalobcu, po predložení knihy jázd na konkrétne vozidlo, správca dane uplatnený odpočet DPH uznal.

25. V danom prípade si žalobca neuplatňoval paušálne výdavky v rozsahu 80 %. Uvedený režim
môže podnikateľ použiť, ak platiteľ nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely
svojho podnikania. Správca dane akceptoval žalobcom uplatnený režim účtovania a pri preverovaní

dane z pridanej hodnoty z tohto nákladu dôvodne žiadal preukázanie použitia pohonných hmôt na
zdaniteľné obchody, ktorú dôkaznú povinnosť by si žalobca splnil predložením knihy jázd motorového
vozidla ŠKODA FELÍCIA. Správny súd pritom poukazuje na to, že žalobca tento záver správcu dane v
odvolacom konaní ani nenamietal.

26. Správny súd opakovane poukazuje na to, že správca dane a žalovaný v danej veci nespochybnili
samotný prenájom bytu ani nákup pohonných hmôt, ale spochybnili ich použitie žalobcom na jeho
podnikateľskéúčely.Tietokvalifikovanépochybnostižalobcaneodstránil.Tvrdeniežalobcuopoužitíbytu
ako kancelárie, resp. ako miesto pre prespanie zamestnancov, nebolo podložené žiadnou evidenciou.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že predmetný byt používa na svoje podnikanie, mal toto svoje tvrdenie preukázať

napr. dokladmi o vykonaných služobných cestách pracovníkov v mieste, kde sa prenajatý byt nachádza.
Žalobca však žiadne takéto dôkazy nepredložil, neuviedol ani konkrétne mená pracovníkov a konkrétne
dni, v ktorých predmetný byt pri služobnej ceste využívali. Žalobca namietal, že mu zákon neprikazuje
povinnosť viesť takúto evidenciu. Správny súd však poukazuje na to, že ak zamestnanci využívali
byt na prespanie a kanceláriu, tak to museli činiť počas služobných ciest, ktoré museli byť žalobcovi

vyúčtované, museli sa realizovať so súhlasom žalobcu ako zamestnávateľa a súčasne musela byť o
týchto cestách vedená evidencia. Takúto evidenciu nemôže nahradiť čestné vyhlásenie, ktoré je navyše
podané len vo všeobecnej rovine, bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností. Rovnako výsledky
prípadného miestneho zisťovania by nemali žiadnu relevanciu k zisteniu stavu spätne k roku 2016,ale mohli by vypovedať maximálne o súčasnom využití bytu. Okrem toho správny súd zdôrazňuje, že
samotný žalobca nenavrhol na podporu svojho tvrdenia o využití bytu vypočuť žiadneho konkrétneho
zamestnanca a taktiež sám nežiadal vykonať miestne zisťovanie v danom byte.

27. Vzhľadom na uvedené, správny súd dospel k záveru, že správne orgány zistili skutkový stav v
rozsahu, ktorý im umožňoval o veci v súlade so zákonom rozhodnúť. Vec bola správne právne posúdená
a rozhodnutie žalovaného je vydané v súlade so zákonom. Správny súd konštatuje, že závery, ktoré
správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického

myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. S
poukazom na uvedené považuje správny súd včas uplatnené žalobné námietky žalobcu, za nedôvodné.
Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu zamietol.

28. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto by mu z hľadiska úspechu v konaní patrila náhrada trov
konania. Vzhľadom na skutočnosť, že takúto náhradu konania nežiadal, súd rozhodol o trovách konania,

tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností,

aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).