Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/127/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418011548
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6418011548.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. októbra 2019 v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a Mgr. Jána Bednára, o
odvolaní obžalovaného E. H. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/97/2018 zo
dňa 30.07.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného E. H. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný E. H. uznaný vinným z prečinu neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. a z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 13.12.2017 v čase o 21.30 hod. sa viezol ako spolujazdec v služobnom motorovom vozidle zn.

R. S., ev. č. T. XXX O., v hodnote 7.000,-Eur až 10.000,-Eur, ktoré viedol určený vodič T.. C. J., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý vozidlo zastavil v blízkosti križovatky Ulice I. a Ulice L. L. v T. R., z vozidla
vystúpil, pričom sa obv. E. H. presunul z miesta spolujazdca na miesto vodiča a s vozidlom vykonal
jazdu do obce O., okres T. R., kde na miestnej komunikácii pri cintoríne narazil do oceľového stĺpika
a následne pri prechádzaní mostíka ponad miestny potok narazil s vozidlom v ľavotočivej zákrute do
oceľového zábradlia na pravej strane, ktoré prerazil a s vozidlom spadol do potoka, kde sa prevrátil

na strechu, pričom vo vozidle na zadnom sedadle sedel Q. R., nar. XX.X.XXXX, ktorý pri nehode
utrpel zranenia - otras mozgu, pomliaždenie pravej ruky a chrbta, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť
od 13.12. 2017 a ktorá bola ukončená dňa 30.12.2017 na žiadosť poškodeného a svojím konaním
spôsobil držiteľovi vozidla R. S., ev. č. T. XXX O., spoločnosti IMPA Bratislava, a. s., škodu poškodením
vozidla vo výške 8.314,-Eur, obci O., zastúpenej starostom R. B., poškodením stĺpika pri cintoríne a
poškodením zábradlia na premostení O. potoka škodu vo výške 1.325,42,-Eur, privolanou hliadkou

Okresného dopravného inšpektorátu Žiar nad Hronom bol o 22.57 hod. podrobený dychovej skúške
analyzátorom dychu I. XXXX plus, výr. č. I ktorou bola zistená prítomnosť alkoholu v jeho dychu o
koncentrácii 0,63 mg/l a znalkyňa z odboru zdravotníctvo, odvetvie toxikológia, v znaleckom posudku
určila, že obv. E. H. v čase nehody o 21.30 hod. až 21.45 hod. bol pod vplyvom alkoholu, keď hladina
alkoholu v jeho krvi sa pohybovala v intervale 1,46 - 1,61 g/kg.

Bol za to odsúdený podľa § 216 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j), § 37 písm.
h), § 38 ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 1 rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. s použitím § 353 ods. 2 písm. b) Tr. por. bol obžalovanému uložený aj trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na 2 roky.Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré neskôr
prostredníctvom obhajkyne aj písomne zdôvodnil. V písomne zdôvodnenom odvolaní uviedol, že

napadnutý rozsudok pokladá za nezákonný, pretože sa okresný súd nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie a porušil tak ustanovenia Trestného zákona aj Trestného
poriadku. V tomto smere poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a ustanovenie § 2 ods. 12
Tr. por. Okresný súd podľa odvolateľa síce vykonal rozsiahle dokazovanie, ale pri hodnotení dôkazov
nepostupoval v zmysle uvedených zásad trestného konania. Uviedol, že zo žalovaného skutku sa necíti

byťvinnýmapreukázanieskutkovýchokolnostíniejemožnéopieraťoúvahysúdu,čisúdnuinterpretáciu
jeho myslenia resp. cez hodnotenie dôkazov, ktorými sa snaží nahradiť jeho myšlienky. Poškodený svoje
výpovede pritom menil a má za to, že tento klamal. Podľa neho bol nesprávne vyslovený záver o jeho
vine len preto, že to tvrdí poškodený a o vierohodnosti výpovedí poškodeného
má závažné pochybnosti. Na verejnom zasadnutí obhajca poukázal tiež na to, že v skutkovej vete nie je
uvedené, že vozidlo riadil obžalovaný neoprávnene. Odvolateľ pritom nepoukázal, v čom mal okresný

súd konkrétne porušiť zásady trestného konania.

Navrhol, aby bol podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a tiež správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nemožno označiť za dôvodné.

Je potrebné uviesť, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti a dospel k správnym skutkovým záverom a následne i záverom právnym.

Obžalovaný uvádzal, že si pamätá, ako nastúpil do služobného motorového vozidla na miesto
spolujazdca. Následne si pamätá náraz, prebral sa na svahu, chýbala mu vetrovka a topánka. Potom
vystúpil na cestu, našiel dom, kde sa svietilo a kde sa o neho postarali.

Obžalovaný bol ale jednoznačne usvedčovaný výpoveďami svedkov Q. R. a T.. C. J. - bývalých
spolupracovníkov obžalovaného, ktorí s ním vykonali v predmetný deň pracovnú cestu. Tí zhodne
uvádzali, že obžalovanému sa podarilo v prospech zamestnávateľa uzavrieť zmluvy a preto okrem J. to
zapíjali alkoholom. Následne sa so zamestnávateľom dohodli tak, že služobné motorové vozidlo bude
zverené J.. Ten si potom sadol na miesto vodiča a na miesto spolujazdca na predné sedadlo si sadol

obžalovaný. Svedkovi R. prišlo zle, preto J. vystúpil z auta a pomáhal R., ktorého potom nasadil do
vozidla. Obžalovaný sa medzitým presunul na miesto vodiča, elektronicky zablokoval dvere a s autom
začal jazdiť. Nasledovali dva nárazy a obžalovaný prerazil zábradlie a spadol aj s autom do potoka.
Svedok J. ohlásil polícii, že jemu zverené auto mu zobral obžalovaný a spôsobil dopravnú nehodu.
Vyjadreniam týchto svedkov zodpovedali aj výpovede nstržm. E. M. - policajta, E. H., s ktorou prišiel

obžalovaný do kontaktu po dopravnej nehode, svedkov P. V., O. V. a J. Q., ktorí bývajú blízko miesta,
kde obžalovaný spôsobil dopravnú nehodu tým, že sa zrútil aj s vozidlom do potoka. Tieto výpovede na
seba nadväzovali a dopĺňali sa a vytvárali konkrétny obraz, ako k dopravnej nehode došlo. Z výpovedí
svedkov je nepochybné, že to bol práve obžalovaný, ktorý neoprávnene riadil motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu, s autom potom spôsobil dopravnú nehodu a zranenie spolujazdca.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu namietal, že v skutkovej vete nie je expressis verbis uvedené,
že vozidlo viedol neoprávnene. Táto skutočnosť síce nie je výslovne uvedená, ale v skutkovej vete sa
uvádza, že vozidlo viedol určený vodič J. a obžalovaný využil jeho neprítomnosť v aute, presadol si na
miesto vodiča a začal s vozidlom jazdiť, krátko na to havaroval. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že

i keď to nie je v skutkovej vete výslovne uvedené, že služobné vozidlo riadil bez potrebného zvolenia
zamestnávateľa, teda neoprávnene.

Správne si počínal okresný súd, keď konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. a prečin ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Tr. zák., pretože sa zmocnil cudzieho motorového
vozidla väčšej hodnoty (presahujúcej hranicu 2.660,- Eur) v úmysle prechodne ho používať, pričom
spôsobil týmto činom väčšiu škodu a vykonal tiež v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodilvplyvom návykovej látky, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú
škodu na majetku, pričom spôsobil z nedbanlivosti inému ublíženie na zdraví.

Obžalovanému bol správne ukladaný úhrnný trest za zbiehajúce sa trestné činy v zmysle prísnejšieho
ustanovenia, ktorým je § 216 ods. 2 Tr. zák., kde je hrozené trestom odňatia slobody na 1 rok až
5 rokov. Okresný súd uložil obžalovaného pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností trest
odňatia slobody na samej spodnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby, keď správne zobral v
úvahu doterajší riadny život obžalovaného. Tento trest pokladá aj krajský súd za dostatočný na nápravu

obžalovaného. Vzhľadom na doterajší život obžalovaného a okolnosti prípadu bolo možné tento trest
odložiť na skúšobnú dobu 2 roky.

Obžalovanému ukladal okresný súd aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
na 2 roky, ktorý je dostatočným vyjadrením závažnosti porušenia pravidiel správania sa na ceste.

Krajský súd preto rozhodnutie okresného súdu vyhodnotil ako správne a zákonné a odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.