Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 23, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/170/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201141
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201141.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: KraussMaffei Technologies, spol. s
r.o., so sídlom Ulica priemyselná 6, 038 52 Sučany, IČO: 35 871 229, zastúpený advokátom Mgr. Marián
Baláž, so sídlom Tešedíkova 59, Bratislava, zapísaný v zozname SAK pod č. 4164, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101459558/2019 zo dňa 13.06.2019 a o

návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101459558/2019 zo dňa 13.06.2019 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.08.2019, domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101459558/2019 zo dňa 13.06.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie

Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100477789/2019 zo dňa 20.02.2019 v spojení s
opravným rozhodnutím č. 101545985/2019 zo dňa 25.06.2019, ktorý ako prvostupňový orgán podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), žalobcovi vyrubil rozdiel dane v
sume XXX.XXX,XX EUR na dani z príjmov právnickej osoby, za zdaňovacie obdobie roku 2015.

2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý

odôvodnil okolnosťami a to:
• vysoká suma nedoplatku na dani z príjmov vyplývajúca z daňovej kontroly (XXX.XXX,XX EUR);
• žalobca si od svojho vzniku riadne plnil a plní svoje daňové povinnosti, nebol uvedený v zozname
daňových dlžníkov vedenom žalovaným;
• žalobca nesúhlasí s dodatočným vyrubením dane z príjmov s tým, že podrobné dôvody uviedol v
žalobe, keď takmer celá suma súvisí s dorubením dane z príjmov z dôvodov transferového oceňovania

(§ 19 ods. 5 zákona o dani z príjmov), pričom pravidlá uplatnené žalovaným sú v rozpore s aktuálnymi
pravidlami OECD ako aj súvisiacimi odporúčaniami OECD v tejto súvislosti, pričom správca dane/
žalovaný si tieto pravidlá svojvoľne upravil;
• žalovaný nepreukázal, že ceny fakturované závislým osobám sa líšia od cien, ktoré by sa použili
medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách. Pre uplatnenie tohto ustanovenia zákona
je nevyhnutné, aby žalovaný preukázal túto skutočnosť nakoľko pri vzťahu k tomuto rozdielu cien nesie

bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno (judikatúra Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
napr. rozsudok sp.zn. 1 Afs 101/2012 - 31 zo dňa 23.01.2013);
• pokiaľ žalobca nezaplatí včas veľmi vysokú sumu vyplývajúcu z napadnutých rozhodnutí, ktorých
zákonnosť rozporuje, bude evidovaný vo verejnom zozname daňových dlžníkov v zmysle § 52 ods. 1
písm. a) zákona č.563/2009 Z.z. a hrozí mu poškodenie dobrého mena a ďalšie negatívne ovplyvnenie
jeho podnikateľskej činnosti;

• v prípade nepriznania odkladného účinku tejto žalobe, žalobcovi hrozí vyrubenie pokuty podľa
daňového poriadku v sume až XXX.XXX,XX EUR;• žalobcovi v dôsledku včasného nezaplatenia uvedenej značnej sumy hrozí, že správca dane vykoná
daňovú exekúciu a následne hrozí žalobcovi závažná ujma;
• žalobca zamestnával ku dňu 30.06.2019 celkom 530 svojich (kmeňových) zamestnancov a ďalších

106 externých (agentúrnych) zamestnancov. Žalobca výrazne investoval na Slovensku a výrazne zvýšil
svoje výnosy ako aj počet zamestnancov, postupne postavil novú modernú výrobnú halu a neskôr svoju
činnosť rozšíril postavením druhej výrobnej haly. Ďalšie investície a zvyšovanie počtu zamestnancov, by
uvedením žalobcu v zozname daňových dlžníkov ako aj vykonaním daňovej exekúcie, mohli byť výrazne
negatívne ovplyvnené;

• žalobca má záujem zotrvať a dlhodobo pôsobiť na území Slovenskej republiky a v prípade, že
by podaná žaloba nebola úspešná, nebude prípadné plnenie povinností vyplývajúcich žalobcovi z
napadnutých rozhodnutí, ohrozené.

3. Žalobca v ďalšom uviedol, že má právo na vylúčenie dvojitého zdanenia cez tzv. korešpondujúcu
úpravu základu dane z príjmov v súlade s článkami 9 a 25 zmluvy č. 18/1984 Zb. medzi

Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecka o zamedzení dvojakého
zdanenia v odbore dani z príjmu a z majetku. Preto v súlade s touto zmluvou, ak boli transakcie
realizované medzi prepojenými spoločnosťami upravené z dôvodu aplikácie princípu nezávislého
vzťahu v jednom zmluvnom štáte, potom druhý zmluvný štát s cieľom zmierniť dvojité zdanenie ziskov
prepojených spoločností náležite upraví zdanenie prepojenej spoločnosti na druhej strane transakcie.

Žalobca poukázal na bod 17 smernice OECD pre transferové oceňovanie (strana 21, smernica bola
aktualizovaná v roku 2010), v zmysle ktorého, štát, od ktorého je požadovaná príslušná úprava by
mal tejto požiadavke vyhovieť len v prípade, ak tento štát „sa domnieval že hodnota upraveného zisku
správne odráža to, aký by bol zisk v prípade, že by transakcie zodpovedali princípu nezávislého vzťahu.“
Z uvedeného vyplýva, že v konaní príslušného orgánu, štát, ktorý navrhol základné úpravy, znáša

dôkazné bremeno voči druhému štátu, ktorému bude musieť preukázať, že úprava „je oprávnená, a to
z hľadiska princípu, a tiež aj z hľadiska sumy.“ V preskúmavanej veci tak bude Slovenská republika
znášať dôkazné bremeno vo vzťahu k žalobcovi vyrubeného rozdielu dane v sume XXX.XXX,XX
EUR. Žalobca v tejto súvislosti v žalobe odkazuje na relevantné rozhodnutia príslušných súdov
členských štátov OECD, ktoré sú založené práve na uplatňovaní smernice OECD pre transferové

oceňovanie v obdobných prípadoch a podporujú právny názor žalobcu, že úprava základu dane z
dôvodu transferového oceňovania zo strany správcu dane a žalovaného, nemá oporu v smernici OECD
pre transferové oceňovanie. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že Slovenská republika
neunesie dôkazné bremeno voči Spolkovej republike Nemecko pri postupe predpokladanom so zmluvou
o zamedzení dvojakého zdanenia.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalobca názoru, že žalobcovi hrozí značná hospodárska škoda a
finančná škoda, ktorá by bola pre neho citeľná a ktorá by negatívne ovplyvnila ekonomické správanie
žalobcu. Je predpoklad, že napadnuté rozhodnutia budú podrobené aj prieskumu príslušných orgánov
Spolkovej republiky Nemecko v súlade s vyššie uvedenou medzištátnou zmluvou.

5. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo 04.10.2019, doručeným tunajšiemu
súdu elektronicky. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa nevyjadril.

6. Podľa § 184 SSP zákona č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej

žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila

závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom.

8. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od

doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa § 188 S.s.p., ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.10. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení
žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP.

11. Súd má zato, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je
výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má
dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé,
že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku

či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp.
abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť
nepatrná,alemusímaťzávažnýdopadnažalobcuajehopodnikateľskúčinnosť.ZuzneseniaÚstavného
súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za
osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť
tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa

30.05.2018.

12. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a takéto rozhodnutie správneho
súdu má mimoriadny význam, pretože súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej, prelamuje právne

účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený,
treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Preto v zmysle uvedeného právneho názoru správneho
súdu, žalobcova argumentácia napr. o doterajšom riadnom plnení daňových povinností, o nesúhlase
s dodatočným vyrubením dane z príjmov, o nepreukázaní žalovaným, že ceny fakturované závislým
osobám sa líšia od cien, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách,

je pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, právne irelevantná.

13. Správny súd každý návrh, teda aj návrh o priznanie odkladného účinku posudzuje individuálne, s
ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti. Žalobca návrh o odkladný účinok správnej žalobe odôvodnil
konštatovaním špecifikovaným v odsekoch 2. až 4. tohto uznesenia, pričom priamy reálny skutkový

dopad, v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia, na existenciu a fungovanie žalobcu,
v žalobe neosvedčil. Žalobca odôvodnenie návrhu o priznanie odkladného účinku vymedzil prevažne
pre prípad, čo spôsobí situácia, ak žalobca nezaplatí vyrubený rozdiel dane, čo popiera nastavenie
a zmysel inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, keď podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd
môže na návrh žalobcu priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými

právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s vereným záujmom.

14. Súd pri rozhodovaní musí mať nad všetky pochybnosti osvedčené, že priznaním odkladného
účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej
ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému
následku. Žalobca žiadnymi relevantnými dokladmi neosvedčil celkový obraz svojej aktuálnej finančnej
situácie (napr. účtovná závierka, sumarizácia vyplácania miezd, výpisy z bankových účtov a pod.) a tým

možnéhoohrozeniajehopodnikateľskejčinnosti,vprípadeokamžitéhovýkonunapadnutýchrozhodnutí.
Rovnako žalobca ani len správnou úvahou (hoci samotná úvaha bez osvedčujúcich údajov nemôže byť
dostatočná) neosvedčil skutočnosť, že vyrubený rozdiel dane vo výške XXX.XXX,XX EUR, ktorý sa zo
všeobecného pohľadu môže javiť ako vysoká suma, je aj pre taký subjekt ako žalobca, vysoká., resp.
likvidačná spôsobilá mu privodiť vážnu ujmu hospodársku alebo finančnú škodu.

15. Keďže žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho
subjektívnychprávaprávomchránenýchzáujmov,resp.zákonnostivprípadevyhovujúcehorozhodnutia
správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, súd podľa § 188 SSP návrh o odkladný účinok správnej
žalobe zamietol.

16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods.2 písm. e) SSP)