Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 17, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718010217
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8718010217.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Mária Petrušková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.

septembra 2018 v trestnej veci proti obžalovanému O. Q. takto

r o z h o d o l

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
O. Q. V. Q. X. F. J. - nar. XX.XX.XXXX I. K., Y. G. N.
G., W.. K. Č.. XX/XX, M. K. O.-
I. K.: N. G., W.. Š. Č..

XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o

- z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

- dňa 05.02.2017 v čase okolo 17:00 hod. v rodinnom dome na ulici Školskej č. 671 v Spišskom Bystrom,
okresPoprad,kdesanachádzalvdomesosvojoumaloletoudcérouX.Q..,J..XX.XX.XXXX,ktorázačala
silno plakať, preto ju z postieľky vzal na ruky a snažil sa ju utíšiť trasením, následkom čoho maloletá X.
Q.. pri plači upadla do bezvedomia a následne privolanou Rýchlou zdravotnou pomocou bola prevezená
do Nemocnice Poprad, a.s., kde vyšetreniami boli u nej zistené zranenia - podpavúčnicové krvácanie
na spodine spánkového laloka, nad šiatrom mozočka, vysoko čelovo vpravo a diskrétne čelovo vľavo,

chronické krvácania medzi pavúčnicou a tvrdou plenou v čelových oblastiach a v spánkovej oblasti a štyri
ložiská krvácania do pravej sietnice oka, pričom ide o zranenia ťažké, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu
maloletej X. Q.. od 05.02.2017 do 06.02.2017 v Nemocnici, a.s. Poprad a od 06.02.2017 do 28.02.2017
v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Banská Bystrica a jej liečenie v trvaní najmenej 1 roka, s
predpokladom trvalých následkov,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe.

Za to mu
u k l a d á

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/

Trestného zákon trest odňatia slobody vo výmere 18 /osemnásť/ mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 30 /

tridsať/ mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona mu u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu u k l a d á povinnosť zaplatiť Dôvere, zdravotná poisťovňa,
a.s., Cintorínska č. 5, 949 01 Nitra, IČO: 35 942 436 liečebné náklady za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť vo výške 11 761,13,--eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal na obžalovaného O. Q. obžalobu pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/,

písm. c/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobnom návrhu zo dňa 12.03.2018.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného O. Q., znalca S.. Z. O. V., svedkov I. Q.,
I. V.Š., E. E., Z. Q., prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov S.. S. N., S.. S. Ž. pri splnení zákonných
podmienok uvedených v § 263 ods. 1 Trestného poriadku /so súhlasom obžalovaného a prokurátora/,
prečítaním znaleckých posudkov K.. Ľ. K., pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 268 ods. 2

Trestného poriadku /so súhlasom obžalovaného a prokurátora/ a prečítaním listinných dôkazov v zmysle
návrhu obžaloby a vyžiadaných súdom k osobe obžalovaného a zistil nasledovné.
ObžalovanýO.Q.vkonanípredsúdomdňa17.09.2018ivprípravnomkonaní kpodstatnýmokolnostiam
žalovanéhoskutkuzhodneuvádzal,ževinkriminovanýdeňapoodchodejehodružkyI.V.zichspoločnej
domácnosti začal svoju dcéru - maloletú poškodenú X. okolo 16:00 hod. kŕmiť mliekom z fľaše, ktorú jej

najprv pri ústach podložil plátennou plienkou, aby mohla mlieko piť sama a potom jej fľašu s mliekom
pridržal pri ústach i on sám, načo maloletá po dopití mlieka začala silno plakať, kopať nohami a
„zahýčkavať sa“ a keď sa k nej vrátil videl na nej, že má problém „nadýchnuť sa“, že „prevracia oči“ a
že sa dusí, preto ju otočil na bok, tvárou k sebe a podoprel ju vankúšom. Hneď nato mal telefonicky
kontaktovať svoju družku a žiadať ju, aby sa vrátila domov a zároveň dodal, že po jej príchode maloletá

poškodenábolauž„skoro“vbezvedomí,načoobajaprivolalilekárskuzáchrannúslužbuadojejpríchodu
sa pri oživovaní maloletej poškodenej riadili ich telefonickými pokynmi. Obžalovaný ďalej uvádzal, že
záchranná služba na miesto činu prišla do 15-tich až 20-tich minút a že záchranári im tvrdili, že maloletá
sa mohla nadýchnuť mlieka, ktoré jej cez nos vošlo do pľúc, že u maloletej môže ísť aj o epilepsiu,
resp. že vtedajší zdravotný stav maloletej mohol byť vyvolaný alebo spôsobený i požitím hustejšieho

alebo sladšieho mlieka, ktoré jej predtým pripravil a podal. V ďalšej časti svojich výpovedí obžalovaný
popisoval už len okolnosti prevozu a hospitalizácie maloletej poškodenej v Nemocnici Poprad, a.s. a
v Nemocnici s poliklinikou Banská Bystrica a okolnosti priebehu jej ďalšieho liečenia a poskytovania
zdravotnej starostlivosti. V rámci svojich výpovedí obžalovaný poukázal aj na problémy so spaním a
prijímaním potravy maloletou poškodenou, ktoré mali predchádzať samotnému skutku.

Obžalovaný v rámci otázok prokurátora zároveň uvádzal, že v daný deň maloletú poškodenú prebaľoval
jemným spôsobom, že poškodená ležala v polohovateľnej postieľke, že jej pritom nadvihol nohy,
vyzliekol pančušky, dal čistú plienku, použil aj gél i to, že maloletú poškodenú z postieľky nedvíhal.
Obžalovanýzároveňtvrdil,žemaloletúpoškodenúuž„utíšiťnestihol“,pretožekýmodložilfľašu,maloletá
sa už „zahýčkavala“ a prestávala plakať, že na rukách ju mal iba na začiatku dňa dodajúc, že zo spálne

ju preniesol do obývačky, kde majú ďalšiu postieľku a že maloletú poškodenú v daný deň „netriasol“,
pretože podľa neho sa malé deti triasť nemôžu a nemôžu sa ani vyhadzovať do vzduchu. Obžalovaný
na ďalšiu otázku prokurátora, či a akým spôsobom utišoval maloletú poškodenú, keď plakala uvádzal,
že ju vzal na ruky, jej hlavičku držal na jednej ruke a jej nôžky na svojej druhej ruke a že takto sa s
ňou prechádzal pomalým spôsobom. Obžalovaný v rámci odpovedí na otázky prokurátora uvádzal aj to,

že okrem maloletej poškodenej je otcom i staršieho syna, ktorý je zdravotne v poriadku s tým, že keď
mal syn 1 alebo 2 roky dostal tzv. detský epileptický záchvat, v dôsledku, ktorého bol hospitalizovaný
v Nemocnici v Poprade, ale že v súčasnosti je v poriadku i to, že od sesternice vie, že k detským
epileptickým záchvatom môže dôjsť napr. tým, že dieťa dostane tzv. „tik“ keď sa zle nadýchne a že
vtedy môže i „odpadnúť“. Obžalovaný v rámci odpovedi na otázky obhajcu uvádzal, že s maloletou

poškodenou boli v daný deň v kontakte i iné osoby - družka, jeho rodičia a že do kontaktu s maloletoumohol prísť aj jeho starší brat, ktorí ju i držali na rukách. Obžalovaný v rámci odpovedi na otázky súdu
uvádzal, že v daný deň maloletú poškodenú kŕmil tak, že sedel vedľa postieľky na sedacom vaku a
cez mriežky postieľky podával a držal fľašu s mliekom, ale aj to, že má vedomosti o tom, ako sa drží

dieťa v takomto veku, ako bola v tom čase maloletá poškodená aj preto, že deti majú aj jeho kolegovia z
práce, resp. že deti sú aj v jeho rodine. Obžalovaný sa k záverom znaleckého posudku S.. O. V. vyjadril
iba s poukazom nato, že niekoľko dní alebo týždňov, počas ktorých maloletá poškodená pila mlieko
z fľaše, alebo keď sa dožadovala potravy, tak sa pätičkami zapierala o postieľku a pohybovala hore -
dole alebo zľava - doprava, čo aj podľa tvrdení iných osôb malo podľa obžalovaného naznačovať, že

maloletá sa chce otočiť alebo ináč polohovať a nato, že podľa jeho domnienok sa maloletá poškodená
buď „buchla“ alebo „dostala“ epileptický záchvat, ktorý mal mať aj starší syn Sebastián a i jeho družka
Veronika. Obžalovaný zároveň uvádzal, že podľa neho maloletá poškodená plakala často, čo ho však
„neznervózňovalo“ i to, že v noci neplakala alebo plakala málokedy, pretože skôr „fňukala“, keď ju však
nakŕmili, znova zaspala. Obžalovaný ani prokurátor nenavrhovali konajúcemu súdu odstraňovať rozdiely
vo výpovediach obžalovaného O. Q. postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku majúc zato, že

jeho výpoveď z prípravného konania je v podstatných častiach zhodná s jeho výpoveďou urobenou pred
konajúcim súdom.
Svedkyňa I. V. - družka obžalovaného, svedkyňa I. Q. - matka obžalovaného a svedok Z. Q. - otec
obžalovaného v konaní pred súdom i v prípravnom konaní využili svoje právo a nevypovedali.
Svedkyňa E. E. - v konaní pred súdom i v prípravnom konaní sa k podstatným okolnostiam žalovaného

skutku nevedela vyjadriť a zhodne tvrdila len to, že ako osoba, ktorej bola I. V. - družka obžalovaného
zverenádonáhradnejstarostlivosti, málensprostredkovanévedomostiopredchádzajúcichzdravotných
problémoch a hospitalizácii N. - syna družky obžalovaného i vedomosti o tom, že maloletá poškodená
bola plačlivá, nechcela spať a jesť, že bola hospitalizovaná v dôsledku toho, že upadla do bezvedomia,
bližšiu príčinu hospitalizácie maloletej poškodenej však uviesť nevedela. Na otázku prokurátora, či

má sprostredkované informácie o prípadnom „nevhodnom“ správaní sa obžalovaného k jeho maloletým
deťom svedkyňa uviedla, že nemá ani priamu a ani sprostredkovanú vedomosť o predmetných
skutočnostiach. Obžalovaný ani prokurátor nenavrhovali konajúcemu súdu odstraňovať rozdiely vo
výpovediachsvedkyneE.E.postupompodľa§264ods.1Trestnéhoporiadkumajúczato,žejej výpoveď
z prípravného konania je v podstatných častiach zhodná s jej výpoveďou urobenou v konaní pred súdom.

Z prečítanej výpovede N. S.. Miriam Slodičákovej - v procesnom postavení opatrovníka maloletej
poškodenej nevyplynuli žiadne priame a relevantné skutočnosti týkajúce sa žalovaného skutku alebo
konania obžalovaného.
Z prečítanej výpovede svedkyne S.. S. Ž. - splnomocnenej zástupkyni Dôvery zdravotná poisťovňa,
a.s. vyplýva, že príslušná poisťovňa poskytla zdravotnú starostlivosť maloletej poškodenej X. Q.., J..

XX.XX.XXXX v súvislosti s poškodením jej zdravia v celkovej výške 11 761,13,-eur.
Z výpovede znalca S.. Z. O. V. vyplynulo, že znalec v konaní pred súdom potvrdil závery znaleckého
posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a neurochirurgia, podľa ktorých u
maloletej poškodenej Lenky O., boli zistené chronické subdurálne krvácania v čelových a spánkovej
oblasti, SAK - subarachnoidálne krvácanie temporobazálne, nad tentóriom cerebella a vysoko frontálne /

pod pavúčnicu, na spodine spánkového laloka, nad šiatrom mozočka a čelovo/ vpravo, diskrétne aj
frontálne vľavo a 4 ložiská krvácania do pravej sietnice, pričom podľa neho ide o súbor poranení
charakteristický pre úrazy dojčiat a malých detí vznikajúcich opakovanými epizódami trasenia dieťaťom.
Tieto poranenia mohli podľa znalca, s pravdepodobnosťou blízkou istote, vzniknúť v deň hospitalizácie
maloletej poškodenej. Znalec v znaleckom posudku zároveň konštatoval, že intenzita útoku voči

maloletej poškodenej bola malá, pretože na jej tele sa nenašli ďalšie známky po násilnom úchope.
Znalec zároveň uviedol, že u maloletej poškodenej došlo k poškodeniu mozgu, ako životu dôležitého
orgánu a k poškodeniu očí poškodenej, ktoré pravdepodobne zanechajú u poškodenej i trvalé následky.
Znalec v záveroch svojho posudku potvrdil, že zranenia maloletej poškodenej si vyžadovali jej efektívnu
intubáciu a prevoz z Popradu do Banskej Bystrice, kde sa podrobila ďalším operačným a liečebným

zákrokom i liečeniu, ktoré presiahne dobu liečenia 1 roka, pretože takáto dĺžka liečenia je obvyklá pri
tomto type zranení, bodovo ohodnotených na 870 bodov. Znalec dokonca potvrdil aj to, že v horizonte
cca 5 rokov je potrebné ďalšie pravidelné a odborné sledovanie a liečenie maloletej poškodenej. Znalec
MUDr. Z. O. V. v rámci odpovedí na otázku prokurátora vylúčil, aby zranenia, ktoré boli zistené u
maloletej poškodenej mohli byť spôsobené samovoľnými pohybmi dieťaťa v postieľke a aby mohli

vyvolať také zmeny zdravia, ktoré odborné očné a CT vyšetrenia objektívne preukázali, pretože ak by
sa maloletá poškodená buchla napr. o postieľku - prejavilo by sa to v mieste buchnutia a toto miesto
na tele maloletej poškodenej by zistilo CT vyšetrenie dieťaťa. Znalec v rámci odpovedí na otázky
obhajcu uviedol, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bolo mechanizmom vzniku maloletejpoškodenej tzv. šejkrovanie, a nie iný spôsob, ale nevedel sa vyjadriť ku konkrétnemu času /hodine/
vzniku poranení maloletej poškodenej. V rámci odpovedí na otázky súdu znalec uviedol, že poranenie
maloletej poškodenej, ktoré bolo zdiagnostikované a popísané v jeho znaleckom posudku z odboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a neurochirurgia nemohli byť spôsobené epileptickým
záchvatom maloletej poškodenej.
Z prečítaného znaleckého posudku K.. Ľ. K.H., znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí a klinická psychológia dospelých, vypracovaného k osobe obžalovaného vyplýva,
že osobnosť obžalovaného je nezrelá, disharmonicky štrukturovaná, s neurotickou nadstavbou, so

subjektivistickým posudzovaním, takmer bez schopností decentrácie, so sklonom k nekompromisnosti
a k jednoznačným riešeniam. Obžalovaný je podľa znalkyne osobnosťou, ktorá sa v afektívne napätých
situáciách správa neadekvátne, v kritických situáciách možno od neho očakávať viac uvoľnenú a
menej brzdenú agresivitu, v jeho životnom štýle dominujú momenty vlastného záujmu. Intelektové
schopnosti obžalovaného sú na hranici priemeru a podpriemeru, jeho myslenie je účinnejšie pri
emocionálnom napätí. Znalkyňa zároveň konštatovala, že u obžalovaného neboli zistené priame

tendencie k agresívnemu správaniu ani k vymýšľaniu, že obžalovaný svoje emócie reguluje a snaží
sa ich ovládať, ale so súčasne zistenou prítomnosťou výraznej úzkosti, tenzie i frustračnej tolerancie.
Medziľudské vzťahy obžalovaného znalkyňa opísala ako celkovo plochšie, s veľkým očakávaním od
partnerky, pričom jeho osobnosť klasifikovala ako nezrelú. Starostlivosť o rodinu so všetkým, čo k tomu
patrí je podľa znalkyne u obžalovaného nadmerne náročná.

V konaní pred súdom boli prečítané aj listinné dôkazy - lekárske správy o ošetrení maloletej poškodenej
v Nemocnici Poprad, a.s., jej hospitalizácii v Nemocnici Poprad, a.s. a v Detskej fakultnej nemocnice
s poliklinikou v Banskej Bystrici, prepúšťacie lekárske správy z príslušných zdravotníckych zariadení,
v ktorých boli popísané a zdiagnostikované zranenia maloletej poškodenej - zhodné so znaleckým
posudku S.. Z. O. V. a vyčíslenie nároku na náhradu škody poškodenej poisťovne Dôvera zdravotná

poisťovňa, a.s..

Vyššie uvedené dôkazné prostriedky konajúci súd nato vyhodnotil v zmysle zásad uvedených v § 10 a
§ 12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal, že ho spáchal obžalovaný O. Q.
na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a že tento vykazuje všetky znaky

prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 139
ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona, pretože obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú
ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati a blízkej osobe.
Pri skutkových a právnych záverov bolo konajúcim súdom vychádzané z dôkazov vyplývajúcich z
výpovede znalca S.. Z. O. V., záverov jeho znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie chirurgia a neurochirurgia, záverov znaleckého posudku K.. Ľ. K., znalkyne z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých i z citovaných listinných
dôkazov, čím sa súd zároveň stotožnil so skutkovým a právnym tvrdením obžaloby na rozdiel od tvrdení
obhajoby a obžalovaného, ktorý sa v podstate bránil len tým, že poukazoval na tvrdenia zdravotníckeho
personáluzáchrannejslužby,ktorýmupopríchodenamiestočinumaliúdajneuvádzať,žekbezvedomiu

maloletej poškodenej malo a mohlo dôjsť v dôsledku buď vdýchnutia hustejšieho a sladšieho mlieka z
fľaše, ktorým ju predtým kŕmil alebo v dôsledku epilepsie a tým, že poukazoval i na neskoršie tvrdenie
lekárky, ktorá ošetrovala maloletú poškodenú po jej prijatí do Nemocnice v Poprade, a.s. o tom, že
zdravotný stav maloletej mohlo spôsobiť buď jej „buchnutie“ alebo jej vrodená vada popierajúc, že by on
sám s maloletou poškodenou triasol takým spôsobom, ktorý zodpovedá „syndrómu trasúceho dieťaťa“,

keďžepodľanehosyndrómnezodpovedalpríznakomvpodobehlbokýchaveľkýchmodrínaprasknutým
kostiam tak, ako to uvádza Google, s poukazom aj na podľa neho predchádzajúce nechutenstvo a
poruchy spánku maloletej.
Jeho obrane a tvrdeniam však nekorešpondovali ani závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie chirurgia a neurochirurgia vypracovaného S.. Z. O. V., ani samotná výpoveď

znalca S.. Z. O. V. v konaní pred súdom, ale ani lekárske správy príslušných zdravotníckych zariadení,
ktoré poskytovali maloletej poškodenej ústavnú a odbornú liečbu a starostlivosť, pretože podľa týchto
dôkazných prostriedkov u maloletej poškodenej X. Q.. boli objektívne zistené zranenia v podobe
chronického subdurálneho krvácania v čelových a spánkovej oblasti, SAK - subarachnoidálneho
krvácania temporobazálneho, nad tentóriom cerebella a vysoko frontálne /pod pavúčnicu, na spodine

spánkového laloka, nad šiatrom mozočka a čelovo/ vpravo, diskrétne aj frontálne vľavo a 4
ložísk krvácania do pravej sietnice, čo je súbor poranení charakteristický pre úrazy dojčiat a
maloletých detí vznikajúcich opakovanými epizódami trasenia dieťaťom tzv. „šejkrovaním“ a vzniknuté
s pravdepodobnosťou blízkou istote /v deň, keď bola Lenka O. hospitalizovaná/ za súčasného použitiasily malej intenzity útočníka, keďže na tele poškodenej neboli zistené modriny ako znak intenzity
zodpovedajúci inej sile útočníka.
Vzhľadom na tieto dôkazné prostriedky a z nich preukázateľne spoľahlivo vyplývajúce dôkazy, o ktorých

konajúci súd žiadne relevantné pochybnosti nemal, nemohol potom uveriť vyššie uvedenej obrane a
tvrdeniamobžalovanéhospočívajúcichvtom,žekzraneniammaloletejpoškodenejX.Q..došlobezjeho
konania, aj keď bez súdom súčasne preukázateľného úmyslu predmetné zranenia a v takom rozsahu
maloletej poškodenej spôsobiť, keďže aj znalec S.. Z.Ú. O. V. v záveroch svojho znaleckého posudku
konštatoval, že konanie obžalovaného bolo skratové, bez vopred plánovanej agresivity voči maloletej

poškodenejasčímsastotožnilajsúd,keďzhľadiskaprávnejkvalifikáciejehokonanieažalovanýskutok
kvalifikoval zhodne s obžalobou a to ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona, teda
ako nedbanlivostný trestný čin a z hľadiska subjektívnej stránky spáchaný formou nedbanlivostnou v
zmysle ustanovenia § 16 písm. a/ Trestného zákona.
Podľa § 16 Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a/ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto

zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
Prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona je poruchovým trestným
činom, ktorý predpokladá spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví inej osobe alebo osobám za predpokladu
jeho spáchania na chránenej osobe.
Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona ublížením na zdraví a na účely tohto zákona sa rozumie také

poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Musí ísť pritom o také poškodenie zdravia, ktoré je objektívne preukázateľné spravidla so stopami na
tele poškodeného. Za ublíženie na zdraví možno považovať taký stav /ochorenie, poranenie/, ktorý
porušením normálnych telesných alebo duševných funkcií sťažuje výkon obvyklej činnosti, alebo má iný

vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného a ktorý vyžaduje lekárske ošetrenie, aj keď nezanecháva
trvalé následky. Dôležitým kritériom je pritom aj dĺžka trvania pracovnej neschopnosti, povaha poruchy
zdravia, príznaky, ktorými sa prejavuje, bolestivosť zranenia a jej intenzita, či a aké lekárske ošetrenia
vyžaduje a či a do akej miery porucha zdravia narušila obvyklý spôsob života postihnutého, počítajúc
do toho i vyradenie z pracovného procesu. Za ublíženie na zdraví sa preto považuje porucha zdravia

poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7
dní a nemožno sa pritom obmedziť iba na kritérium dĺžky pracovnej neschopnosti alebo iba doby trvania
poruchy zdravia, pretože musia byť zároveň zhodnotené všetky ďalšie okolnosti.
Ťažká ujma na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona je vážna porucha zdravia
spočívajúca v poškodení dôležitého orgánu a v zmysle § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona je vážna

porucha zdravia spočívajúca v poruche zdravia trvajúca dlhší čas - najmenej 42 kalendárnych dní.
Zranenia, ktoré obžalovaný maloletej poškodenej spôsobil je preto potrebné a nutné kvalifikovať ako
ťažkú ujmu na zdraví v zmysle citovaných ustanovení Trestného zákona, keďže podľa ustálenej súdnej
praxe sa za poškodenie dôležitého orgánu považuje poškodenie niektorého z telesných orgánov, pri
ktorom vzniká nebezpečenstvo pre život alebo iný závažný, dlhšie trvajúci alebo trvalý následok a mozog

patrí medzi dôležité orgány rovnako tak, ako porucha zdravia, ktorá si u maloletej poškodenej vyžiada
liečenie v trvaní najmenej 1 roka, dokonca s predpokladom trvalých následkov.
Maloletá poškodená X. Q.., J.. XX.XX.XXXX bola a je dcérou obžalovaného a je potrebné ju považovať
za chránenú osobu v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona, teda za
dieťa a blízku osobu.

Vo veci je potrebné poukázať nato, že obžalovaný ako otec maloletej poškodenej, ktorá v čase skutku
nedovŕšila ani 6 mesiacov svojho veku i ako otec ďalšieho maloletého dieťaťa - syna jeho družky, s
ktorým žije v spoločnej domácnosti bol povinný zo zákona poskytovať maloletej poškodenej starostlivosť
a opateru a musel a mal tak vedieť, že žalovaným konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený
Trestným zákonom spočívajúcim v ochrane života a zdravia maloletých osôb.

Obžalovaný sa však bez primeraných dôvodov spoliehal, že svojim konaním také porušenie alebo
ohrozenie nespôsobí. Benevolentný, nezodpovedný, ľahkovážny alebo skratový prístup obžalovaného
ku starostlivosti a k opatere maloletej poškodenej ho z následkov jeho protiprávneho konania nijakým
spôsobom nevyviňuje a pred konajúcim súdom je len ťažko, ak vôbec obhájiteľné spôsobom udávaným
obžalovaným aj preto, že u maloletej poškodenej je medicínsky predpoklad trvalých následkov na jej

zdraví a živote.
Každýrodič,ktorývychovávasvojedieťamusívedieť,žedetskáhlavaakrksúvtakomveku,vakombola
maloletá poškodená mimoriadne zraniteľné, pretože hlava i detský mozog sú krehké a trasením môžuspôsobiť závažné, dokonca trvalé následky na zdraví dieťaťa a na jeho ďalšom zdravom nerušenom
vývoji a vývine.
Každý rodič je od narodenia dieťaťa povinný poskytovať mu základnú starostlivosť v podobe kŕmenia,

prebaľovania, dvíhania, ukladania k spánku, či inú a úplne bežnú starostlivosť a musí si byť vedomý
toho, že dieťa v takom veku, v akom bola maloletá poškodená nevie a nemôže dať najavo potrebu
hladu, smädu, bolesti, nespokojnosti či inú základnú životnú potrebu ináč než plačom, čo obžalovaný
v inkriminovaný deň podľa konajúceho súdu preukázateľne nezvládol, keďže s maloletou poškodenou
bol doma v rozhodujúci čas sám, pričom maloletá svoju nespokojnosť prejavovala dlhšie trvajúcim

plačom, obžalovaný sa však pritom „staral“ viac o varenie kávy, a nie o to, či a akým spôsobom maloletá
poškodená napr. pije mlieko z fľašky, ktorú jej len priložil k ústam.
Tomuto záveru súdu korešpondujú aj skutočnosti vyplývajúce zo znaleckého posudku K.. Ľ. K., z ktorých
je zrejme, že obžalovaný sa v afektívne napätých situáciách /ktorou bolo aj vtedajšie správanie a
pretrvávajúci plač maloletej poškodenej/ správa neadekvátne, uvoľnene, s menej brzdenou agresivitou,
pričom jeho frustračná tolerancia je znížená v kritických situáciách znížená. Aj keď u obžalovaného

znalkyňa nezistila tendencie k vymýšľaniu udalostí konštatovala však, že obžalovaný je v posudzovaní
zvýšene subjektivistický.
Vtejtosúvislostisúdpoukazujeajnato,žeobžalovanýsavprípravnomkonaníivkonanípredsúdomako
keby „vyhýbal“ uvádzať rozhodujúce udalosti inkriminovaného dňa a viac popisoval iné a nepodstatné
skutočnosti napr. to, že postavil vodu na kávu, že volal aj priateľke, či má dať uvariť kávu aj jej a že sa

kriticky vyjadroval viac i k liečebným postupom ošetrujúcich lekárov a k ich prístupu k nemu alebo jeho
družke, ako k žalovanému skutku a konaniu, ktoré sa mu kládlo za vinu.

Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, v evidencii priestupkov má dva záznamy za porušenie
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z roku 2014, teda za ďalšie protiprávne konania násilného

charakteru, v jednom prípade bolo konanie príslušným správnym orgánom zastavené a v druhom
prípade obžalovanému bola uložená pokuta vo výške 10,--eur, z miesta trvalého bydliska je hodnotený
všeobecne a zamestnávateľ menovaného hodnotí kladne.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného vzal súd do úvahy všetky základné i
individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol pritom nato, aby trest zabezpečil ochranu

spoločnostipredpáchateľomtým,žemuzabránivpáchaníďalšejtrestnejčinnosti,vytvorilpodmienkyna
jehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživot,abyinýchodradilodpáchaniatrestnýchčinovaabyzároveň
vyjadril morálne odsúdenie spoločnosťou. Súčasne prihliadol nato, aby trest, ktorý súd uloží postihol iba
páchateľa a tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, prihliadol i
nato, akým spôsobom bol trestný čin spáchaný, jeho následok, formu zavinenia, pohnútku i na samotnú

osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy, so zistením poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm.
j/ Trestného zákona - v podobe vedenia riadneho spôsobu života a beztrestnosti obžalovaného, bez
zistenia priťažujúcichokolnostívzmysle§37Trestnéhozákonaapotaktovykonanýchavyhodnotených
zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného sa tento účel trestu dosiahne uložením prísnejšieho trestu
odňatia slobody vo výmere 18 /osemnásť/ mesiacov, spolu s dlhšou skúšobnou dobou vo výmere 30 /

tridsať/ mesiacov a povinnosťou podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapie alebo psychologického
poradenstva, vzhľadom na závery znaleckého posudku K.. Ľ. K. vo vzťahu k charakteristike osobnosti
obžalovaného.
Súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovaného dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením iného
druhu trestu, či inej výmery trestu, vyššie uložený trest spolu s povinnosťou uloženou mu podľa § 51

ods. 4 písm. i/ Trestného zákona zodpovedá podľa konajúceho súdu konkrétnym okolnostiam prípadu,
po zhodnotení závažnosti činu, povahy a rozsahu spôsobených následkov na živote a zdraví maloletej
poškodenej, ktoré budú len ťažko odstrániteľné, ak vôbec, ale i samotnej osobe obžalovaného ako
aj tomu, aby trest účinne pôsobil tak na obžalovaného ako aj na ostatných členov spoločnosti a
predovšetkým však na rodičov maloletých detí, ktorým je ich starostlivosť o život a zdravie uložená

Zákonom o rodine.
Poškodená poisťovňa Dôvera ZP, a.s. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody
vzniknutej na poskytnutých nákladov zdravotnej starostlivosti riadne a včas a preto súd obžalovanému
uložil aj povinnosť zaplatiť liečebné náklady vo výške 11 761,13,--eur.
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.