Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/623/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113219872
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113219872.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.
r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi M. I., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Y. XX, XXX XX Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní zast.

JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v konaní o
zaplatenie 3 220,02 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 10C/51/2014-107 zo dňa 29. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd námietku navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho

účastníka na strane odporcu do konania zamietol.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že navrhovateľ v podaní doručenom
okresnému súdu dňa 20. 11. 2013 namietal vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania v
štádiu skráteného (rozkazného) konania, argumentujúc tým, že v tomto konaní nenastali účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Cdo/207/2011, ako aj na rozhodnutia viacerých krajských súdov. Následne navrhovateľ vzniesol
námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka aj v podaní zo dňa 06. 02. 2015 a to z dôvodu
nepreukázania súhlasu odporcu s jeho vstupom, pričom poukázal na ust. § 93 ods. 3 OSP ako aj na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že vznesenie druhej

námietky neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania zo strany navrhovateľa, považoval
len za rozšírenie dôvodov, pre ktoré navrhovateľ namieta vstup vedľajšieho účastníka do konania,
nakoľko doposiaľ nerozhodol o jeho prvej námietke a preto odvolaním napadnutým uznesením rozhodol
o všetkých dôvodoch, pre ktoré navrhovateľ namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do
konania ako o jednej námietke.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia poukázal na ust. § 93 ods. 2, 3 OSP
a uviedol, že napriek tomu, že Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo 207/2011 vyslovil právny
názor o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania v štádiu tzv. skráteného konania, ide
o ojedinelý názor, ktorý bol prekonaný viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
preto okresný súd skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania v štádiu skráteného (rozkazného)
konania,vyhodnotilakoskutočnosť,ktoránemázanásledokneprípustnosťvstupuvedľajšiehoúčastníka

do konania. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že je potrebný výslovný súhlas odporcu so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania, okresný súd poukázal na ust. § 93 ods. 3 OSP v znení účinnomv čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania (26. 08. 2013) a uviedol, že takúto podmienku pre
vstup vedľajšieho účastníka do konania ust. § 93 ods. 3 OSP v uvedenom znení neustanovovalo. Aj
napriek tomu, že účastník konania má právo svojim nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na

jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť si v konaní neželá, v danom prípade
odporca nevyjadril so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nesúhlas. Podľa názoru okresného
súdu len výslovný nesúhlas účastníka konania môže odôvodniť neprípustnosť vedľajšieho účastníctva
najehostrane,pričom nevyjadreniesúhlasunemožnozanesúhlaspovažovať.Priabsenciiakéhokoľvek
vyjadrenia sa odporcu ku vstupu vedľajšieho účastníka do konania mal okresný súd za to, že tento

vstup je na prospech odporcu a námietku navrhovateľa týkajúcu sa neprípustnosti vstupu vedľajšieho
účastníka do konania zamietol.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že podľa
jeho názoru ust. § 93 ods. 3 OSP jednoznačne stanovuje podmienku súhlasu hlavného účastníka so
vstupom združenia na ochranu spotrebiteľov do konania ako nevyhnutnú súčasť oznámenia združenia

na ochranu spotrebiteľov o vstupe do konania. Zdôraznil, že absenciu súhlasu nemožno nahradiť výzvou
zo strany súdu adresovanou odporcovi na vyjadrenie súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania, nakoľko takúto možnosť nepripúšťa ani samotné znenie predmetného ustanovenia. Vzhľadom
na to, že Združenie takýto súhlas nepredložilo, nesplnilo podmienky na vznik vedľajšieho účastníctva
v predmetnom konaní. Nevyhnutnosť súhlasu zaviedol do Občianskeho súdneho poriadku zákon č.

353/2014 Z. z. súčinnosťou od 01. 01. 2015. Keďže ide o ustanovenie procesného charakteru bez
uvedenia prechodných ustanovení, je platné odo dňa účinnosti a vzťahuje sa aj na oznámenie o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania doručené súdu pred 01. 01. 2015. Uvedené podľa navrhovateľa
potvrdzuje aj dôvodová správa k článku I bod 3 zákona č. 353/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh novely zákona vychádza zo záveru judikatúry Najvyššieho súdu
SR, že ani takýto vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, popri kom chce v
konaní vystupovať, resp. že ani účasť takéhoto vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovi
alebo odporcovi nanútená, ak si ju sám neželá (R 62/2014). Z uvedeného je podľa navrhovateľa
zrejmé, že predmetná novela zakotvila v Občianskom súdnom poriadku len to, čo bolo už aj predtým

zrejmé a malo byť aplikované v praxi, a to že účasť vedľajšieho účastníka v konaní nesmie byť
podporovanému účastníkovi nanútená. Dôvodová správa zároveň potvrdzuje, že zákonodarca mal v
úmysle okamžité zavedenie novelizovaného ustanovenia do praxe, nakoľko ako sám uviedol, novelou
reagoval na interpretačné problémy súdov a najmä na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Navrhovateľ v odvolaní ďalej zdôraznil, že z ustanovenia § 93 OSP aj pred spomínanou novelou

vyplývalo, že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje na návrh. V prípade námietky
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva je potom úplne irelevantné, kedy združenie vstúpilo do konania,
nakoľko rozhodujúci je stav v čase rozhodovania o podanej námietke neprípustnosti. V súvislosti s
uvedeným tvrdením poukázal navrhovateľ na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 05. 02. 2013 sp. zn.
3Cdo 188/2012, v zmysle ktorého skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická

osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, neznamená, že spotrebiteľ musí s jej
vstupom do konania súhlasiť. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil
vstup takého vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený.

V závere odvolania navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného

súdu podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu
do konania nepripúšťa; zároveň si uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom
konaní vo výške 82,77 € s DPH.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. § 212

ods.1OSP,beznariadeniapojednávaniapodľaust.§214ods.2OSPaodvolanímnapadnutéuznesenie
okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa odvolací súd uvádza, že odvolaním
napadnuté uznesenie okresného súdu je vecne správne.

Podľa znenia ust. § 93 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2014, teda v čase, keď
združenie svojím podaním oznámilo okresnému súdu, že vstupuje do konania: „ako vedľajší účastník sa
môže popri navrhovateľovi a odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnostije ochrana práv podľa osobitného predpisu“. Citovaným zákonným ustanovením bol s účinnosťou od
15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z. do právnej úpravy vykonanej Občianskym súdnym poriadkom
zavedený tzv. druhý typ vedľajšieho účastníctva. Cieľom novelizovaného znenia ust. § 93 ods. 2 OSP

v zmysle novely uskutočnenej zákonom č. 384/2008 Z. z. bolo rozšírenie ochrany práv dotknutých
subjektov v prípadoch, v ktorých na to existuje dôležitý verejný záujem. V praxi ide hlavne o právnické
osobyzameranénaochranuprávspotrebiteľov,právnickéosobyzameranénaochranuprávjednotlivcov
a skupín pred diskrimináciou a pod.

V rámci tohto druhého typu vedľajšieho účastníctva sa na rozdiel od prvého typu vedľajšieho účastníctva
(§93ods.1OSP)hmotnoprávnyzáujemnavýsledkukonanianeskúma.Legitimáciunavstupdokonania
dáva vedľajším účastníkom tzv. druhého typu vedľajšieho účastníctva samotný zákon, pričom ust. § 93
ods. 2, 3 OSP v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2014 nelimituje vstup vedľajšieho účastníka do
konania súhlasom hlavného účastníka, na podporu ktorého má vedľajší účastník v konaní vystupovať,
ani niektorým zo štádií konania tak ako to nesprávne v námietke proti vstupu vedľajšieho účastníka do

konania tvrdil navrhovateľ.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu
podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil konštatujúc, že je potrebné rozlišovať medzi účinným vstupom
vedľajšieho účastníka do konania a oprávnením vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému

rozkazu, ktoré právo vedľajšiemu účastníkovi neprináleží, pretože v zmysle zákonnej úpravy je viazané
výlučne na odporcu (§ 174 ods. 2 OSP). To však neznamená, že so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania v štádiu pred vydaním platobného rozkazu nie sú spojené účinky predpokladané v ust. § 93 ods.
2, 3 OSP v znení účinnom v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Pre úplnosť odvolací súd
uvádza, že že interpretácia uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013 navrhovateľom

je nesprávna a účelová, pretože z obsahu odôvodnenia predmetného uznesenia NS SR vyplýva, že
podmienka súhlasu hlavného účastníka konania so vstupom združenia na ochranu spotrebiteľov (t. j.
vedľajšieho účastníka tzv. druhého typu vedľajšieho účastníctva) do konania na jeho stranu (v tomto
prípade na stranu odporcu) v zmysle ust. § 93 ods. 2,3 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 (t. j. v
znení účinnom v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania) má charakter podmienky negatívnej,

čo znamená, že ak odporca nevzniesol námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania a ani
iným negatívnym spôsobom nevyjadril svoje stanovisko ku vstupu vedľajšieho účastníka do konania,
nie je dôvod vstup vedľajšieho účastníka do konania nepripustiť.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.