Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, September 25, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/174/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411209626
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6411209626.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka
Žiar nad Hronom, Sládkovičova 17, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 30 807 484, proti povinnému: PAMS,
s.r.o., so sídlom Svätý Anton 135, 969 72, IČO: 45 532 052, neexistujúci právny subjekt, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen so sídlom Borovianska č. 17, 960 01
Zvolen pod sp. zn. EX 1840/11 pre vymoženie 54,20 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Er/1340/2011-10 zo dňa 30. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
6Er/1340/2011-10 zo dňa 30. júna 2016 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
Uznesením č. k. 6Er/1340/2011-10 zo dňa 30. júna 2016 vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku

II. uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,63 Eur do
troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že poverením
č. 5613 039947* zo dňa 11. augusta 2011 exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
proti povinnému na vymoženie 54,20 Eur na podklade právoplatného a vykonateľného Rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, pobočka v Žiari nad Hronom č. k. 700-2610498911-GC04/11 zo dňa 10. júna 2011 a
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 3. mája 2016 súdny exekútor doručil na exekučnému

súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný
bol dňa 16. marca 2016 vymazaný z obchodného registra ex offo. Exekučný súd na základe podnetu
súdneho exekútora, ako aj výpisu z obchodného registra zistil, že povinný bol Uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 61Cbr/81/2015 - 21 zo dňa 26. júna 2016, právoplatným dňa 19. februára
2016 zrušený bez likvidácie. K výmazu došlo ex offo dňa 16. marca 2016. Povinný zanikol v priebehu
konania bez právneho nástupcu. Ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný

majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora,
prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd preto exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného
a zároveň rozhodol o náhrade trov exekúcie.

2. Proti predmetnému uzneseniu v II. výrokovej vety podal odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tak, že
oprávnený zaslal súdnemu exekútorovi dňa 6. októbra 2011 oznámenie, že vymáhaná pohľadávka bola
uhradená v plnej výške povinným dňa 23. septembra 2011. Spoločnosť povinného bola následne
zrušená 4,5 roka od úhrady nedoplatku oprávnenému. Súdny exekútor si tak podľa oprávneného mohol
do zrušenia spoločnosti povinného súdom vymôcť trovy exekúcie, nakoľko povinný nebol v tom čase
preukázateľne nemajetný. Skutočnosť, že súdny exekútor si na rozdiel od oprávneného nedokázal

vymôcť trovy, nie je dôvod na zaviazanie oprávneného k náhrade trov exekúcie. Oprávnený nemôže
byť poškodený tým, že súdny exekútor si za 4,5 roka nedokázal vymôcť trovy exekúcie. Vzhľadom nauvedené sa oprávnený domáhal, aby súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznáva.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého
rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie
smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c)

CSP odmietol.

4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

6. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

7. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením sp. zn.
6Er/1340/2011-10 zo dňa 30. júna 2016 vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. uložil oprávnenému
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,63 Eur do troch dní od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia. Druhý výrok predmetného uznesenia napadol oprávnený odvolaním, keďže
je toho názoru, že nie je daný dôvod, aby znášal náhradu trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.

9. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku. Podľa
§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov

a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie
platí osobitná úprava v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej v prípade, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Trovy
exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Právna úprava
trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov exekúcie pripúšťalo

odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to Exekučný
poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o náhrade
trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo dňa 14. marca
2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie

upravuje § 203 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je
preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203,
ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na
uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“

10. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a
nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a
nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať
ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej

inštancie o nároku na náhradu trov konania.11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti napadnutému
uzneseniu exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).