Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718200685
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6718200685.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci
žalobcu Y. P. T., a.s., so sídlom X. XX, XXX XX O., S.: XX XXX XXX proti žalovanému R. I., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom N. R. XXX/XX, XXX XX E. - T., o zaplatenie 5.035,18 Eur s prísl, o odvolaní žalobcu
proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6Csp/6/2018-87 zo dňa 18. marca 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6Csp/6/2018-87 zo dňa 18. marca 2019 v druhej
výrokovejvetemenítak,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcoviúrok13,90%ročnezosumy5.035,18
Eur od 01.12.2017 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvou výrokovou vetou napadnutého rozhodnutia zaviazal okresný súd žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 5.035,18 Eur spolu s nezaplateným úrokom vo výške 211,27 Eur, úrokom z omeškania vo výške
2,43 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 5.035,18 Eur od 01. 12. 2017
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 211,27 Eur od 01.
12. 2017 do zaplatenia a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti. Vo zvyšnej časti okresný súd
druhou výrokovou vetou žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že ho priznal

žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy - istiny 5.035,18 Eur, úroku, úroku z omeškania, úroku z nezaplatenej istiny, úroku z omeškania z
nezaplatenej istiny, poplatkov za poistenie. Svojho nároku sa domáhal z titulu nesplateného úveru na
základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX uzavretej stranami konania dňa 02.10.2014, podľa
ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 6.000,-Eur a tento sa zaviazal splácať úver

mesačnými splátkami do 27.09.2024.

3. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, prestal uhrádzať
jednotlivé splátky riadne a včas, a preto žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 30.11.2017,
ktorému predchádzalo zaslanie upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia
druhou upomienkou/opakovaným upozornením zo dňa 27. 09. 2017. Pohľadávka žalobcu voči
žalovanému k zosplatneniu úveru (30.11.2017) predstavovala sumu 5.345,75 Eur, ktorá pozostávala

z istiny poskytnutého úveru vo výške 5.035,18 Eur (poskytnutý úver vo výške 6.000,- Eur z ktorého do
dňa zosplatnenia uhradil žalovaný na istinu sumu 964,82 Eur), úrokov vo výške 211,27 Eur (vyčíslený
dohodnutý úrok do predčasného zosplatnenia v sadzbe 13,90 % ročne v zmysle zmluvy), úrokov zomeškania vo výške 2,43 Eur, poplatkov 90,- Eur za upomienky, ktoré si však žalobca v spore neuplatnil
a omeškaných poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 6,87 Eur.

4. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu, k žalobe sa
nevyjadril a na nariadený termín pojednávania sa bez ospravedlnenia nedostavil.

5. Súd prvej inštancie zistil, že strany sporu na základe žiadosti žalovaného uzatvorili Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 6.000,-

Eur, žalovaný splatil jeho časť vo výške 964,82 Eur a žalobca dôvodne požadoval voči žalovanému
zaplatenie nesplatenej časti poskytnutého úveru vo výške vzniknutého rozdielu 5.035,18. Žalobca vyzval
žalovaného opakovanou upomienkou zo dňa 27.09.2017 na úhradu dlžnej sumy vo výške 124,46 Eur
najneskôr v lehote do 02.10.2017 s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy uplatní svoje
právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka a úver zosplatní. Keďže žalovaný dlžné splátky neuhradil,
žalobca úver výzvou zo dňa 30.11.2017 zosplatnil.

6. Okresný súd posúdil zmluvu uzavretú medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú a zároveň ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

7. Dohodnutý úrok z úveru priznal okresný súd žalobcovi iba do zosplatnenia úveru, t.j. do 30.11.2017 vo

vyčíslenejvýške211,27Euralenvtejtočastihopovažovalzadôvodný.Včastitýkajúcejsadohodnutého
úroku vo výške 13,90 % ročne zo sumy istiny 5.035,18 Eur od 01.12.2017 do zaplatenia, okresný súd
druhou výrokovou vetou žalobu ako nedôvodnú zamietol. Dospel k záveru, že po vyhlásení zosplatnenia
žalobcovi, ako poskytovateľovi úverových prostriedkov, už neprináleží úrok z nezaplatenej istiny, ale
len úrok z omeškania z tejto nezaplatenej istiny v zákonnej výške, a to odo dňa nasledujúcom po dni

vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Z tohto dôvodu potom okresný súd v tejto časti žalobu v druhej
výrokovej vete zamietol (bod 20. napadnutého rozhodnutia).

8. V zostávajúcich žalobcom uplatnených nárokoch súd prvej inštancie žalobe ako dôvodnej a plne
opodstatnenej vyhovel a zaviazal žalovaného na ich zaplatenie podľa prvej výrokovej vety napadnutého

rozhodnutia.

9. Voči rozhodnutiu okresného súdu v druhej výrokovej vete o zamietnutí časti žaloby podal odvolanie
žalobca. Rozsudok v napadnutej časti, ktorou bol zamietnutý nárok na dohodnutý úrok z istiny
po zosplatení úveru, označil za nesprávny a odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

10. Podľa žalobcu nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich
vrátenie, a teda trvá aj po predčasnom zosplatnení úveru. Poukázal na ust. § 502 ods. 1 a § 503 ods.
3 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) a na výklad citovaných ustanovení, z ktorého vyplýva, že

z podstaty úroku ako ceny peňazí možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby
vrátenia úveru. Vzhľadom na dispozitívnosť zákonnej úpravy ustanovení zmluvy o úvere si strany
môžu dojednať platenie úrokov aj odchylne. Pravidlo, že úroky sa platia do skutočného vrátenia istiny
veriteľovi podľa žalobcu potvrdzuje aj ust. § 16 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v
zmysle ktorého ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou

splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského
úveru do jeho splatenia. Podľa žalobcu, tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi neprislúcha nárok
na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník
priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje
moment vzniku tohto nároku a moment zániku neustanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu

nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak urobil. Žalobca v odvolaní poukázal na
rozsudokKrajskéhosúduvŽilineč.k.11Co/12/2017-90zodňa31.01.2017,podľaktorého,keďžezmluva
neobsahuje dohodu o úroku odlišnú od zákona, platí ust. § 497 ObZ. Vychádzajúc z tohto ustanovenia,
obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno
stotožniťsúrokomzomeškania.Úrokysúodplatouzaposkytnutiepeňažnýchprostriedkovapredstavujú

cenu úveru. Dlžník je povinný ich platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia do reálneho vrátenia, či
už v dohodnutej lehote, alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie
dlžníka a ktoré je skutočnosťou, ktorý zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka. Samotný vznik
nároku na úrok z úveru neovplyvňuje.11. Žalobca v odvolaní uviedol, že ust. § 506 ObZ upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy
veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac

než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Toto odstúpenie nespôsobuje
zánik záväzku ex tunc. Právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi trvá, táto povinnosť
odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút na ochranu veriteľa, s jeho využitím sa veriteľ
nemôže dostať do horšieho postavenia, než v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia nastala
totiž pre neplnenie si povinností dlžníka. Základnou zásadou spotrebiteľského práva je ochrana pred

neprijateľnými podmienkami, to však neznamená vylúčenie aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa pri
neplnení si povinností dlžníka. Na podporu svojich tvrdení o dôvodnosti nároku na dohodnuté úroky aj
po zosplatnení úveru odkázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov ako aj Najvyššieho súdu SR a
ČR (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Co/23/2017-92 zo dňa 29.11.2017, č.k.
43Co/28/2017-94 zo dňa 27.2.2018, č.k. 43Co/7/2018 zo dňa 31.5.2018, č.k. 43Co/29/2018 z 16.8.2018,
č.k. 43Co/21/2018 zo dňa 27.9.2018, č.k. 43Co/37/2018-185 z 20.12.2018, rozhodnutie Krajského súdu

v Nitre č.k. 8Co/193/2017-88 zo dňa 7.12.2017, č.k. 7Co/366/2017-84 zo dňa 30.11.2017, rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/297/ 2017 zo dňa 13.2.2018, č.k. 5Co/311/2017 zo dňa 15.2.2018,
č.k. 5Co/250/2017 zo dňa 13.2.2018, č.k. 5Co/414/2017 zo dňa 27.3.2018, č.k. 5Co/339/2017 zo dňa
22.3.2018, č.k. 3Co/248/2017 zo dňa 9.8.2018, č.k. 5Co/372/2017 zo dňa 22.3.2018, č.k . 5Co/8/ 2018
z 22.5.2018 a č.k. 5Co/465/2017 zo dňa 10.5.2018 a ďalšie uvedené v odvolaní).

12. Podľa žalobcu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 Obo 143/98 nepotvrdzuje právny názor súdu
prvej inštancie a rovnako ani z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012, nevyplýva, že
dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu.

13. Žalobca preto navrhol aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu a zároveň, aby
žalobcovi priznal aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.

14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový
poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý
verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a §219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. Odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

16. Na základe žiadosti žalovaného dňa 02.10.2014 uzavreli strany konania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a Zákona o

spotrebiteľských úveroch. V čl. 1.1. sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky za
podmienok uvedených v tejto zmluve, v Obchodných podmienkach pre úvery občanom (ďalej len OP)
a vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej aj VOP), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. V čl.
1.2. bola uvedená výška úveru 6.000,- Eur, typ a výška úrokovej sadzby - fixná do splatnosti, 13,9%
ročne, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 2,29 Eur mesačne, výška anuitnej splátky 93,36

Eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky 27.10.2014, počet anuitných splátok 120, termín a periodicita
splatnosti anuitnej splátky - mesačne, v 27. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru - 27.09.2024,
výškaRPMN16,6%,priemernáRPMNkudňupodpisuzmluvy16,81%,celkováčiastka,ktorúmusíklient
zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom) 11.503,20 Eur.
17. V čl. 2.8. zmluvy žalovaný vyhlásil, že bol informovaný o úrokovej sadzbe, poplatkoch a nákladoch

súvisiacich s úverom podľa § 37 ods. 2 Zákona o bankách, že prevzal a oboznámil sa pred uzatvorením
zmluvy s jej súčasťami: s formulárom so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom
úvere, s Obchodnými podmienkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom.
18. Podľa čl. 2.5.3. OP splácanie anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity) znamená, že úver
je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká

(s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru (amortizácia úveru) a časti
pripadajúcejnaplatburiadnychúrokovzúveru.Vzmyslečl.2.8.písm.a)OPskutočnosti,ktorézakladajú
zmenu okolnosti sú (nezaplatenie) klient nezaplatí ktorúkoľvek čiastku dlžnú podľa zmluvy o úvere ani
do 3 mesiacov po lehote jej splatnosti.19. Podľa čl. 2.8. OP, ak nastane akákoľvek zmena okolností, môže banka vyzvať klienta na predčasné
splatenie úveru. Doručením výzvy na predčasné splatenie úveru sa všetky čiastky, ktoré sú dlžné podľa
zmluvy o úvere (istina aj príslušenstvo) stanú splatné okamžite alebo v deň určený bankou vo výzve

adresovanej klientovi. Podľa čl. 2.9.3. OP druhá veta, banka najmä upozorní klienta na omeškanú platbu
zaslaním písomnej upomienky bežnou listovou zásielkou a vyzve ho na splnenie v dodatočnej lehote.
Podľa čl. 2.9.2. OP klient v omeškaní musí platiť banke popri riadnych úrokoch tiež úrok z omeškania
z dlžnej čiastky.
20. Na základe takto uzavretej úverovej zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver 6.000,- Eur. Táto

skutočnosť sporná medzi stranami konania nebola.
21. Z prehľadu splácania vyplýva, že žalovaný nesplácal svoj záväzok včas a riadne a dňa 27.09.2017
preto vystavil žalobca opakované upozornenie, ktorým upozornil žalovaného na omeškanie splátok,
ktorých výška k tomuto dátumu predstavovala sumu 109,46 Eur. Spolu so zmluvnou pokutou 15,- Eur
žiadal žalobca o zaplatenie uvedenej sumy najneskôr do 02.10.2017. Zároveň bol podľa § 565 Obč.
zák. upozornený, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy uplatní svoje právo a požiada žalovaného o

zaplatenie celej pohľadávky.
22.Dňa30.11.2017žalobcarozhodolopredčasnejsplatnosticeléhoúveruapísomnevyzvalžalovaného
na predčasné splatenie úveru a zaplatenie dlžnej sumy 5. 345,75 Eur do 10.12.2017.
23. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zák. č 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
k 02.10.2014 (ďalej aj ZSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
24. Podľa § 13 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku
1, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal
čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní

oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Úrok sa vypočíta na základe dohodnutej úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru. Ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1, veriteľ nemá nárok na žiadnu inú
kompenzáciu od spotrebiteľa okrem kompenzácie nenávratných poplatkov, ktoré veriteľ zaplatil orgánu
verejnej správy v súvislosti s týmto spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 52 ods.1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom k 02.10.2014 (ďalej aj

„OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

26. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

27. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom k 02.10.2014
(ďalej aj „ObZ“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti

( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

29. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a

2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.31. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

32. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

33. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

34. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

35. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

36. Žalobca podal odvolanie voči druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia, ktorou súd prvej

inštancie zamietol jeho nárok týkajúci sa dohodnutého úroku za poskytnutie úveru v sadzbe 13,90%
ročne odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru, t.j. zo sumy 5.035,18 Eur od 01.12.2017 do
zaplatenia. Súd prvej inštancie odôvodnil svoj záver tým, že po vyhlásení zosplatnenia úveru žalobcovi,
ako poskytovateľovi úverových prostriedkov, už neprináleží úrok z nezaplatenej istiny, ale len úrok z
omeškania z tejto nezaplatenej istiny v zákonnej výške, a to odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru. Odvolací súd s takýmto právnym posúdením súdom prvej inštancie
nesúhlasí a odvolanie žalobcu je v tejto časti dôvodné.

37. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na svoj právny názor vyjadrený vo viacerých rozhodnutiach,
napr. sp. zn. 43Co/23/2017 zo dňa 29.11.2017, sp. zn. 43Co/21/2018 zo dňa 27.09.2018, sp. zn.

43Co/29/2018 zo dňa 16.08.2018, od ktorých nemá dôvod sa odkloniť.

38. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že má nárok na úrok z úveru až do zaplatenia, resp.
vrátenia celej dlžnej sumy, a nielen do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

39. Posúdenie nároku veriteľa na zaplatenie úrokov z istiny poskytnutej dlžníkovi na základe zmluvy
o úvere závisí od charakteru právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. V prejednávanom
prípade okresný súd správne zistil, že uzavretá Zmluva o úvere spĺňa kritériá vymedzenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

40. Spotrebiteľský úver je vymedzený v § 1 ods. 2 ZSÚ ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnejpomociposkytnutejveriteľomspotrebiteľovi.Zmluvaospotrebiteľskomúveretakmôžezahŕňať
nielen zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, ale výslovne na základe ust. § 1 ods. 2 ZSÚ
môže byť spotrebiteľským úverom aj zmluva o úvere, ktorá je upravená v slovenskom právnom poriadku

výlučne v Obchodnom zákonníku. Právne vzťahy, ktoré sú upravené výlučne v Obchodnom zákonníku
je možné posudzovať iba podľa Obchodného zákonníka. Tento záver nie je v rozpore s ust. § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

41. Ustanovenia Občianskeho zákonníka je možné použiť iba za predpokladu, že daný právny vzťah

výslovne upravujú, alebo aspoň pripúšťajú analógiu, teda aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktorésúnajbližšieobsahomaúčelomkdanémuprávnemuvzťahupodľa§853OZ.Využitieanalogických
ustanovení Občianskeho zákonníka je podľa § 853 OZ prípustné iba vtedy, keď daný občianskoprávny
vzťah nie je upravený nielen Občianskym zákonníkom, ale ani iným zákonom. V prípade, kedy iný platnýzákonkonkrétnyprávnyvzťahupravuje,niesúsplnenépodmienkynaaplikáciuanalogickýchustanovení
Občianskeho zákonníka a daný právny vzťah sa posudzuje podľa toho platného zákona, ktorý ho
upravuje. V opačnom prípade by Občiansky zákonník ako zákon všeobecný nadobudol absolútnu

prednosť pred zákonmi špeciálnymi aj v tých prípadoch, kedy na rozdiel od špeciálnych zákonov určitú
právnu oblasť vôbec neupravuje.

42. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník sa v prípade právnych vzťahov, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ použije prednostne vo všetkých ustanoveniach, ktoré Občiansky zákonník upravuje,

ako napr. dĺžka premlčacej doby, výška úrokov z omeškania a podobne. V prípade vymedzenia
náležitostí konkrétneho zmluvného typu, ktorý Občiansky zákonník naopak neupravuje, ale je upravený
v Obchodnom zákonníku, bude platiť zákonné vymedzenie zmluvného typu v Obchodnom zákonníku.
Preto všeobecná definícia zmluvy o úvere, obsiahnutá v ust. § 497 ObZ je platná a účinná aj pre
vymedzenie zmluvy o úvere, uzavretej spotrebiteľom. Zároveň prípustnosť uzavretia Zmluvy o úvere,
ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere výslovne pripustil Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý zmluvu o

úvere vymenoval ako jednu z foriem spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 52 ods. 2 OZ tak zvýraznilo
ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu v tom smere, že ak niektorú náležitosť
jeho právneho vzťahu upravuje pre spotrebiteľa priaznivejšie ako Obchodný zákonník, tak spotrebiteľovi
sa poskytne táto priaznivejšia ochrana. Občiansky zákonník však citovaným ustanovením nepoprel
možnosť, aby spotrebitelia uzatvárali zmluvu o úvere, rovnako ako žiaden iný predpis nepoprel právo

zmluvných strán, aby zmluva o spotrebiteľskom úver mala formu zmluvy o úvere. Naopak, toto právo
výslovne vyplýva zo Zákona o spotrebiteľských úveroch a nie je možné zvrátiť ho výkladom súdu tak, že
vymedzenie zmluvy o úvere, so všetkými jej pojmovými znakmi nie je v prípade spotrebiteľského vzťahu
možné aplikovať a naopak je nutné prostredníctvom analógie aplikovať také ustanovenie Občianskeho
zákonníka, ktoré je obsahom a účelom najbližšie k zmluve o úvere.

43. Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka, ktorý kogentným spôsobom vymedzuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú
právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa uplatní právna úprava
Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. Ide

o obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka. V týchto prípadoch nemožno aplikáciu Obchodného
zákonníka vylúčiť dohodou strán. Bez ohľadu na povahu jeho účastníkov sa takýto právny vzťah riadi
vždy Obchodným zákonníkom. Tým nie je dotknutá subsidiárna aplikácia Občianskeho zákonníka v
otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje na základe výslovného zmocnenia obsiahnutého v
ustanovení § 1 ods. 2, podľa ktorého sa právne vzťahy uvedené v odseku 1 spravujú ustanoveniami

tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

44. Z obsahu § 497 ObZ vyplýva, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou a pre jej vznik stačí

dohoda aspoň o podstatných náležitostiach, pričom sa nevyžaduje ani to, aby k poskytnutiu peňažných
prostriedkov skutočne došlo. Tým sa vlastne zmluva o úvere líši od zmluvy o pôžičke podľa § 657
OZ. Ďalšou odlišnosťou je to, že predmetom prenechania pri zmluve o úvere môžu byť len peňažné
prostriedky, zatiaľ čo pri zmluve o pôžičke je možné prenechať akékoľvek veci určené podľa druhu.
Zmluva o úvere musí vždy obsahovať záväzok zaplatiť za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, pričom

zmluva o pôžičke takéto dojednanie neobsahuje. Je tak vylúčené, aby sa zmluvné strany v zmluve o
úvere dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov, inak by zmluva mala len charakter
zmluvy inominátnej podľa § 269 ods. 2 ObZ.

45. Zo zákonného vymedzenia zmluvy o úvere nevyplýva povinnosť dlžníka dohodnutý úver skutočne

čerpať, preto z tohto hľadiska zmluva o úvere predstavuje záväzok veriteľa mať zmluvou dohodnuté
peňažné prostriedky k dispozícii pre dlžníka po dohodnutú dobu, prípadne až do požiadania dlžníka, ak
nedôjde k zániku záväzku veriteľa skôr, napr. dohodou alebo výpoveďou poskytnutia úveru podľa § 500
ObZ. Výška úveru je spravidla dohodnutá v zmluve vo forme určitého limitu, do ktorého môže dlžník úver
čerpať. Okrem podstatných častí obsahuje zmluva o úvere aj výšku úrokov, lehotu na vrátenie úveru

a ďalšie náležitosti, pričom väčšinu náležitostí pri úveroch poskytovaných bankami obsahujú úverové
podmienky, na ktoré zmluva o úvere odkazuje.46. Zmluva o úvere je súčasne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 OZ, kedy na jednej strane
stojí banka ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere koná v rámci svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej žalovaný ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania. Z obsahu zmluvy o úvere uzavretej
medzi stranami sporu dňa 02.10.2014 jednoznačne vyplýva, že bola uzavretá nielen podľa Obchodného
zákonníka, ale aj podľa Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ako osobitného právneho predpisu, preto spĺňa všetky v ňom uvedené zvláštne požiadavky

preto, aby bola zmluvou platnou.

47. V § 499 ObZ je dohodnutá odplata za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky, ak je poskytovanie úveru predmetom podnikania veriteľa - žalobcu, s čím nesporne súvisí
aj § 502 ObZ, v ktorom sú upravené práve úroky za poskytnutie úveru.

48. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pojem odplaty za dojednanie záväzku poskytnúť úver je
treba odlišovať od úrokov z úveru upravených v § 502 ObZ. Odplata za dojednanie záväzku prichádza
však do úvahy len vtedy, ak veriteľom je osoba, u ktorej je poskytovanie úveru predmetom jej podnikania.
Podmienkou vzniku práva na zaplatenie odplaty je, že bola vrátane jej výšky medzi veriteľom a dlžníkom
dohodnutá, pričom nezáleží na tom, či k čerpaniu dohodnutého úveru dlžníkom skutočne došlo. Odplata

predstavuje odmenu veriteľovi za to, že po dobu medzi dojednaním zmluvy o úvere a skutočným
čerpaním úveru musel pre dlžníka rezervovať peňažné prostriedky, prípadne ich mať zabezpečené.
Pokiaľ by teda v zmluve o úvere, ktorú ako veriteľ uzatvorila iná osoba než tá, predmetom podnikania
ktorej je poskytovanie úveru, bola odplata za dojednanie záväzku dohodnutá, bolo by nutné takéto
dojednanie považovať za neplatné. Kogentnosť tohto ustanovenia je možné považovať za záväznosť

sledujúcu len ochranu dlžníka, preto aj neplatnosť by bola stanovená len na jeho ochranu.

49. Dohoda o úrokoch z úveru podľa § 502 ObZ je podmienená tým, že veriteľ na základe zmluvy o úvere
peňažné prostriedky dlžníkovi skutočne poskytol, inak by na ich úhradu nemal nárok. Mal by však nárok
práve na zaplatenie odplaty s poukazom na § 499 ObZ. Zmluva o úvere uzatvorená podľa § 497 ObZ

nemôže byť dohodnutá ako bezúročná, keďže záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy
o úvere a je jej podstatnou časťou s poukazom na § 269 ods.1 ObZ. Pokiaľ preto veriteľ a dlžník výšku
úrokov z úveru v zmluve nedohodnú, je dlžník povinný platiť úroky vo výške stanovenej Obchodným
zákonníkom. Táto nie je fixná, ale je závislá na tom, aké úroky obvykle požadujú banky v mieste sídla
dlžníka a v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

50. Na zaplatenie úrokov z úveru dohodnutých podľa § 502 ObZ má právo každý veriteľ, ktorý uzavrel
písomne zmluvu o úvere a na základe ktorej úver skutočne dlžníkovi na jeho žiadosť poskytol. Úroky z
úveru sú obsahom, a teda súčasťou záväzku dlžníka, a teda aj spotrebiteľa, na ktorom sa s veriteľom
dobrovoľne dohodol. Záväzok dlžníka platiť zmluvne dohodnuté úroky z úveru je splatný spolu so

záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Keďže bola zmluva o úvere dohodnutá na dobu dlhšiu
ako jeden rok, sú úroky z úveru v takom prípade, keď dlžník splácal dlh v splátkach, splatné spolu s
každou splátkou. Celková suma úrokov musí byť dlžníkom zaplatená najneskôr so zaplatením zvyšnej
časti istiny úveru.

51. Úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má podľa
názoru odvolacieho súdu dlžník zásadne povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania,
t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné.
Tým sa zmluva o úvere líši od zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, keďže povinnosť platiť
úroky je v prípade poskytnutia pôžičky závislá na dohode zmluvných strán nielen čo do výšky úrokov,

ale aj čo do doby a spôsobu ich platenia. Pokiaľ si zmluvné strany úroky nedojednajú vôbec, takáto
pôžička je bezúročná a dlžník má povinnosť vrátiť iba požičanú istinu. Ak si strany v zmluve o pôžičke
dohodnú povinnosť zaplatiť úroky spolu s istinou ku dohodnutému dňu splatnosti, dlžník platí úroky iba
do doby splatnosti. Na to, aby dlžník bol povinný platiť úroky zo zmluvy o pôžičke nielen do splatnosti,
ale v prípade nevrátenia pôžičky včas aj po jej splatnosti, museli by si zmluvné strany takúto povinnosť

výslovne dojednať, zo zákona veriteľovi nárok na úroky po dobe splatnosti pôžičky nevzniká.

52. Vzhľadom k dispozitívnej povahe úpravy zmluvy o úvere nie je vylúčené, aby doba, po ktorú je dlžník
povinný platiť úrok, bola upravená dohodou strán odchýlne od výkladu § 503 ObZ. V zmluve je najmämožné dohodnúť, že dlžník je povinný platiť úrok z úveru od poskytnutia úveru do dohodnutej doby
splatnosti, pričom takáto dohoda, aby sa dlžník zaviazal zaplatiť z poskytnutých peňažných prostriedkov
úroky, nie je v rozpore s § 497 ObZ.

53. V zmluve o úvere dohodli strany úrok z úveru vo výške 13,90% ročne. Výšku dohodnutého úroku
posúdil ako primeranú aj okresný súd, keď žalobcovi v súlade s petitom priznal úroky do dátumu
predčasnej splatnosti vo výške 13,90 % ročne, vyčíslených na sumu 211,27 Eur. Súčasťou Zmluvy o
úvere sú aj Obchodné podmienky pre úvery občanom. Z bodu 2.4 OP vyplýva, že úver sa úročí denne

odo dňa prvého čerpania úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane) zo
sumy aktuálneho zostatku čerpaného úveru. Záväzok dlžníka platiť úroky splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky je tak v súlade s § 503 ods. 1 ObZ, pričom tak, ako to vyplýva z § 503
ods.3 ObZ, je dlžník povinný zaplatiť úroky za dobu od poskytnutia až do ich vrátenia, keďže sa na takúto
povinnosť veriteľovi zmluvne zaviazal a tento jeho záväzok trvá aj po odstúpení veriteľa od zmluvy.

54. Pokiaľ žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie celého úveru, ako to vyplýva z jeho
výzvy zo dňa 30.11.2017, zaslanej žalovanému v súlade s Obchodnými podmienkami, je možné
tento jednostranný právny úkon považovať za odstúpenie žalobcu od zmluvy o úvere pre omeškanie
žalovaného s vrátením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace podľa § 506 ObZ, čo síce postup
žalobcu podľa § 565 OZ, na ktorom sa žalobca so žalovaným v Obchodných podmienkach dohodol

nevylučuje, avšak na súdom uvádzanú povinnosť žalovaného platiť zmluvné úroky z úveru až do
splatenia úveru nemá podstatnejší vplyv.

55. Povinnosť dlžníka platiť úrok odráža skutočnosť, že v čase kým používa finančné prostriedky, ktoré
mu poskytol veriteľ, veriteľ ich nemôže využívať a neplynie mu z nich zisk. Pokiaľ veriteľ získal pre

dlžníka finančné prostriedky tým, že si ich sám požičal, je rovnako on sám povinný platiť ich cenu (v
podobe úroku) svojmu veriteľovi. Doba, na akú veriteľ predpokladá, že budú finančné prostriedky v
dispozícii dlžníka, má vplyv na určenie výšky dohodnutého úroku. Veriteľ nemôže vopred predpokladať,
žedlžníkprestanesplácaťúverdohodnutýmisplátkamiaževdôsledkutohobudeveriteľmusieťpristúpiť
k predčasnému zosplatneniu úveru.

56. Vzťah medzi zmluvnými úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania aj pôvodná československá civilistika
vykladala tak, že ak bolo zo zmluvy o pôžičke dohodnuté, že veriteľovi nárok na úroky vznikol do
zaplatenia pôžičky (pretože bez dohody strán pri pôžičke veriteľovi na rozdiel od zmluvy o úvere
automaticky zo zákona nárok na úroky nevzniká), tak bolo možné dojednať aj úroky popri úrokoch

z omeškania až do zaplatenia. Ale iba za podmienky, že si strany dohodli nielen nárok na zmluvné
úroky z pôžičky, ale výslovne nárok na zmluvné úroky do zaplatenia pôžičky. Od účinnosti Obchodného
zákonníka nárok veriteľa na súbeh platenia zmluvných úrokov a úrokov z omeškania až do skutočného
zaplatenia zo zmluvy o úvere vyplýval priamo z Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd
odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/1401/2014, ktoré výslovne

a prehľadne pre vzťahy zo zmluvy o pôžičke vymedzuje vzťah medzi ust. § 657, § 658 ods. 1 a § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka (v Českej republike účinného do 31.12.2013) tak, že: „Súdna prax aj
odborná literatúra je zajedno v tom, že zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, kým
úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ
čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvné úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť

úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania so splatením dlhu. Aj keď dlžník nie je v
omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať zmluvné úroky a úroky z omeškania môže požadovať
pri omeškaní dlžníka aj pri bezodplatnej pôžičke. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba
bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná alebo nejedná o občianskoprávny vzťah“. V zmluve o úvere sa
dlžník zaviazal platiť úroky až do zaplatenia a popri úrokoch z omeškania (čl. 2.4. a 2.9.2. OP).

57. Odstúpením od zmluvy o úvere, resp. vyhlásením o jeho predčasnej splatnosti veriteľom povinnosť
dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a ani jeho záväzok zaplatiť dohodnuté úroky z úveru
nezaniká, keďže sa len menia podmienky, za ktorých je dlžník povinný túto povinnosť splniť. Táto
povinnosť nezaniká ani vtedy, ak od zmluvy o spotrebiteľskom úvere odstúpi sám spotrebiteľ (§ 13 ods.

3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

58. Osoba prijímajúca úver (dlžník) zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
preberá jednak povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a od doby poskytnutia peňažnýchprostriedkov do dňa ich vrátenia aj povinnosť platiť úroky. Výška úrokovej sadzby je spravidla dohodnutá
priamo v zmluve, ak nie, ich výška sa určí podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka (vo výške
obvyklých úrokov požadovaných za bankové úvery v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy).

Úroky v tomto prípade nie sú sankciou za porušenie povinnosti, ale stávajú sa súčasťou peňažného
záväzku dlžníka. Preto aj omeškanie s ich platením zákon sankcionuje povinnosťou platiť z nezaplatenej
splatnej sumy úroky z omeškania. Ide pritom o odlišnú situáciu, než akú riešil judikát R 70/1994, podľa
ktorého za omeškanie s platením úrokov z omeškania už dlžníkovi nevzniká ďalšia povinnosť platiť úroky
z omeškania.

59. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní primeranosti výšky úrokového
zaťaženia nie je možné postupovať tak, že by sa obidve sadzby úrokov mohli spočítať a že by úroky z
omeškania mali nahradiť od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany písomne zmluvne dohodli.

60. Na základe uvedeného je odvolací súd toho názoru, že vyhlásenie úveru za predčasne splatný v

zmysle § 565 Obč. zák. a čl. 2.8. Obchodných podmienok pre úvery občanom vo výzve na predčasné
platenie úveru žalobcom má ten dôsledok, že deň splatnosti je zároveň dňom, ku ktorému žalobca
od úverovej zmluvy odstúpil. Odstúpenie od úverovej zmluvy a jeho účinky a dôsledky sú upravené
priamo v Obchodnom zákonníku, preto je potrebné na ich posúdenie aplikovať § 506 a § 351 ObZ
a priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z nezaplatenej istiny úveru až do úplného

zaplatenia úveru, čomu zodpovedá aj právna úprava obsiahnutá v § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.,
o spotrebiteľských úveroch. Vyplýva z nej, že ak by to bol spotrebiteľ, ktorý by odstúpil od zmluvy o úvere,
aj vtedy by musel zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal
čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní
oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Neexistuje preto žiaden dôvod na to, aby neplatil úrok z

úveru do splatenia úveru aj vtedy, keď od zmluvy odstúpil žalobca ako veriteľ. Zákon o spotrebiteľských
úveroch sa pritom vzťahuje len na určitý okruh vzťahov, pričom ako jeden z dôvodov zániku zmluvy o
úvere rovnako, ako aj Občiansky, či Obchodný zákonník upravuje odstúpenie dlžníka od zmluvy a nie
zosplatnenie úveru zo strany veriteľa.

61. Doručením výzvy žalobcu žalovanému, ktorý mešká s úhradou splátok na vrátenie celej časti dlhu,
a to ako úveru, tak aj príslušenstva bez ohľadu na to, či žalobca svoj písomný úkon nazve výzva
na predčasné splatenie úveru alebo oznámenie o zosplatnení je úkonom, ktorým sa zmluvný vzťah k
určenému dátumu končí a má za následok zánik zmluvy z dôvodu omeškania žalovaného ako dlžníka so
splácaním úveru. Ten, kto poskytuje úver, môže v určitých zákonom predvídaných prípadoch požadovať

predčasné splatenie úveru alebo jeho časti. Dochádza tak k tzv. zosplatneniu úveru. V prípade, že
je splácanie úveru dohodnuté v splátkach a žalovaný niektorú splátku nezaplatí, má úverujúci právo
na vyrovnanie celej pohľadávky. Jedná sa o stratu výhody splátok, ktorá je sankciou za nesplnenie
povinnosti úverovaného, na základe čoho sa stane splatným celý dlh. Strata výhody splátok však
nenastáva automaticky, strany si ju musia dohodnúť v zmluve. Ďalšou podmienkou je včasné uplatnenie

tohtoprávaúverujúcim,ktorýprávonavyrovnaniecelejpohľadávkymusíuplatniťnajneskôrdosplatnosti
najbližšej splátky, napr. výzvou alebo žiadosťou o zaplatenie celého dlhu. Pokiaľ úverujúci toto právo
uplatní, úverovaný má povinnosť zaplatiť celý dlh naraz, a to bez zbytočného odkladu od žiadosti
úverujúceho. (Uznesenie NS ČR z 23. 11. 2005, sp.zn. 21 Cdo 426/2005)

62.Čiužoznámeniežalobcu,žesacelýúverstalsplatnýaleboodstúpenieodzmluvynevylučujú,abybol
dlžník pri omeškaní s vrátením úveru povinný platiť ako úroky z úveru, ktoré predstavujú cenu - odplatu
za prenechanie peňažných prostriedkov na ich používanie (nie odplatu podľa § 499 ObZ za dohodnutie
záväzku poskytnúť úver), tak aj úroky z omeškania, ktoré sú sankciou za porušenie povinností, tj. za
nezaplatenie dlhu riadne a včas. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvné úroky vzniká zo

záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona ako dôsledok
omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať
zmluvné úroky. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky aj v prípade
spotrebiteľského vzťahu, a to podľa § 121 ods. 3 OZ. Majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže
požadovať popri sebe (porovnaj rozsudky NS ČR z 25. 9. 2003, sp. zn. 33 Odo 518/2003, z 27. 6. 2007,

sp. zn. 33 Odo 657/2005, a z 24. 7. 2014, sp. zn. 33 Cdo 1401/2014, Komentár. 2. vydanie Praha: C.
H. Beck, 2009, Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník II. § 460 až
880, str. 1551 a 1856).63. Keďže je v prejednávanej veci titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňoval svoje právo,
spotrebiteľskázmluva,ktorájeregulovanáosobitnouúpravouazmluvnépodmienkydojednanévzmluve
o úvere uzatvorenej predovšetkým podľa § 497 a nasl. ObZ sa nemôžu odchýliť od tohto zákona

v neprospech spotrebiteľa, je treba pri absencii inak prejavenej vôle v zmluve o úvere vychádzať z
toho, že veriteľ má popri dojednaných zmluvných úrokoch, v prípade, že dlžník s vrátením úverových
prostriedkov vrátane úrokov z úveru mešká, nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
stanovenej zákonom.

64. Rozhodovacia prax a aj právna literatúra je jednotná v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru
predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny. Pokiaľ sú dohodnuté úroky odmenou za používanie
istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od
dohodnutého úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keby neboli zmluvne dohodnuté tak, ako vyplýva z
ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

65. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že aj keby sa zmluva o úvere uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným posudzovala ako zmluva o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, aj v takom
prípade by žalobcovi vznikol nárok na zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia a nie iba do splatnosti
úveru, pretože strany si to dojednali v ust. čl. 2.4. a 2.9.2. Obchodných podmienok pre úvery občanom.
Dojednanie úrokov je v prípade zmluvy o pôžičke v dispozičnej autonómii zmluvných strán a pokiaľ si

strany dohodnú platenie úrokov popri úrokoch z omeškania, takáto dohoda je prípustná. Žalovaný by bol
teda povinný zaplatiť úroky do zaplatenia istiny aj v prípade, ak by bol okresný súd predmetnú zmluvu
o úvere posudzoval iba podľa ustanovení občianskeho práva, a nie práva obchodného.

66. Na základe rozsahu podaného odvolania a z dôvodov v ňom uvedených, keď žalobca namietal

nepriznanie dohodnutých úrokov po predčasnom zosplatnení úveru, dospel odvolací súd k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v druhej výrokovej vete, v ktorej zamietol žalobu na zaplatenie úrokov
z úveru v sadzbe 13,90% ročne odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru, t.j. zo sumy 5.035,18
Eur od 01.12.2017 do zaplatenia, nie je správne. V konaní pritom nebola sporná výška dllžnej sumy ako
ani zosplatnennie celého dlhu k 30.11.2017 a odvolací súd z týchto nesporných skutočností zistených

súdom prvej inštancie vychádzal.

67. Odvolací súd preto musel napadnuté rozhodnutie v druhej výrokovej vete podľa § 388 CSP zmeniť
tak, že priznal žalobcovi právo na zmluvný úrok z úveru v uvedenej výške a žalovaného zaviazal na jeho
zaplatenie tak ako je to uvedené v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia.

68. V rozsahu prvej výrokovej vety, ktorou okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumu vo
výške 5.035,18 Eur spolu s nezaplateným úrokom vo výške 211,27 Eur, úrokom z omeškania vo výške
2,43 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 5.035,18 Eur od 01. 12. 2017
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 211,27 Eur od 01. 12.

2017 do zaplatenia ostalo rozhodnutie nedotknuté odvolaním, preto o ňom odvolací súd nerozhodoval.

69. Takisto v rozsahu tretej výrokovej vety, ktorou okresný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% ostalo rozhodnutie nedotknuté odvolaním, preto o ňom
odvolací súd nerozhodoval.

70. nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1, § 255 ods.1 a
§ 262 ods.1 CSP tak, že ho priznal žalobcovi ako strane úspešnej v odvolacom konaní voči žalovanému
v plnom rozsahu.

71. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).