Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/93/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717200696
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717200696.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobcu Slovenský plynárenský
priemysel, a. s., Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, zast. Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovaným 1/ E.. F. M., S..
XX.X.XXXX, M. X., A. XX/X, 2/ U. H., S.. XX.XX.XXXX, M. Q., N. XXXX/XX a 3/ O. A., S.. XX.X.XXXX,

M. V., Z.. S. XXX/XX, v konaní o zaplatenie sumy 759,19 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Poprad č.k. 13Csp 7/2017-93 zo dňa 17.6.2019 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec prvoinštančnému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímprvoinštančnýsúdkonaniezastavil.Náhradutrovkonaniastranámnepriznal.

2. Rozhodol tak po tom, čo žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu. Žalovaní ako právni nástupcovia
svojho právneho predchodcu neb. F.S. M., ktorý zomrel počas konania, postupne dlh uhradili.
Procesný postup odôvodnil podľa § 144 a § 145 ods. 1 CSP.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že stranám náhradu trov konania
nepriznal. V prejednávanej veci žalobca zobral späť žalobu z dôvodu, že v priebehu konania došlo k

úhrade žalovanej sumy, vrátane príslušenstva. Možno konštatovať, že k späťvzatiu žaloby došlo na
základe správania žalovaných, ktorí dlžnú sumu uhradili. Súd však zohľadnil okolnosti prípadu, ktoré
považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP. Rozhodnutie o
náhrade trov konania v zásade vychádza zo zásady úspechu strán v konaní, resp. pri zastavení konania
z dôvodov, ktoré viedli k zastaveniu konania. Ust. § 257 umožňuje vo výnimočných prípadoch nepriznať
náhradu trov konania strane, ktorá by inak mala na ne nárok, a to v prípade, ak by aplikácia noriem

upravujúcich náhradu trov konania bola neprimerane prísna. V danom prípade žalobca sa domáhal
voči pôvodnému žalovanému zaplatenia sumy z titulu nedoplatku za dodávku plynu. Pôvodný žalovaný
zomrel a so žalovanými v 1/ až 3/ rade súd pokračoval ako s dedičmi pôvodného žalovaného. Z
vyjadrenia žalovaných zo dňa 17.2.2019 vyplýva, že ešte počas života právneho predchodcu, ktorý mal
uzavretú zmluvu o dodávke plynu, sa snažili riešiť vzniknutý nedoplatok a po návšteve strediska SPP v
Poprade začali dlhy ich právneho predchodcu splácať na základe dohodnutého splátkového kalendára

po 30 eur mesačne. Svedčia o tom platby vykonané v roku 2016. Napriek tomu žalobca pristúpil k
podaniu žaloby. Aj po úmrtí pôvodného žalovaného žalovaní v 1/ a ž 3/ rade pokračovali v splácaní
jeho dlhu, a to aj v období, keď ešte nebolo skončené dedičské konanie. V čase, keď súd rozhodol o
pokračovaní v konaní so žalovanými v 1/ až 3/ rade už bola takmer celá pohľadávka s príslušenstvom
uhradená. Žalovaní zároveň uvádzali, že by aj skôr pristúpili k plateniu dlhov ich právneho predchodcu,
avšak nemali ani možnosť prístupu do predmetnej nehnuteľnosti vzhľadom na postoj ich právneho

predchodcu. Kvôli týmto problémom bolo aj na tunajšom súde (poznámka odvolacieho súdu - Okresný
súd Poprad) vedené pod sp. zn. 10C 10/2014 konanie o určenie spôsobu užívania nehnuteľnosti.Uvedené okolnosti súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré sa rozhodol náhradu
trov konania stranám nepriznať.

3. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o náhrade trov konania, v zákonom stanovenej lehote podal
odvolanie žalobca. Namietal výrok, ktorým súd náhradu trov konania stranám nepriznal, pretože neboli
splnené procesné podmienky na takéto rozhodnutie. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca namietal zohľadnenie okolnosti úhrady dlhu v čase, keď právny predchodca žalovaných ešte
žil. Do smrti pôvodného žalovaného a od prvej platby súčasných žalovaných uplynulo viac ako 10
mesiacov, čo nemôže spôsobovať nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcu. Okolnosť, že

žalovaní nemali prístup do nehnuteľnosti, nemôže mať vplyv na zodpovednosť za vzniknuté trovy v
tomto konaní. Plnenie je nezávislé od toho, či niekto údajne do nehnuteľnosti prístup mal, alebo nemal.
Plnenie spočíva v realizovaní úhrady a nie v tom, či niekto je alebo nie je v nejakej nehnuteľnosti. Žalobca
poukázal aj na postup prvoinštančného súdu pri aplikácii ust. § 257 CSP, keď neumožnil stranám sporu,
teda žalobcovi, sa k aplikácii citovaného zákonného ustanovenia vyjadriť. Žalobca s aplikáciou tohto

zákonného ustanovenia nesúhlasil. Naviac, nevidí dôvod, prečo by nemohol byť uhradený z titulu trov
konania ani len súdny poplatok. Namietal riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a presvedčivosť
dôvodov, pre ktoré prvoinštančný súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na
rozsiahlu judikatúru v súvislosti s arbitrárnosťou súdneho rozhodnutia a žiadal, aby súd zaviazal
žalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu, alternatívne aby

súd zrušil napadnutý výrok a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K uvedenému odvolaniu sa žalovaní písomne nevyjadrili.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie

prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257
CSP).
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri rozhodovaní o trovách konania pri zastavení konania
platí zásadne procesná zodpovednosť tej strany sporu za vzniknuté trovy, ktorá strana sporu spôsobila
zastavenie konania. Súd túto okolnosť musí vždy vyhodnotiť tak, aby bola jednoznačne identifikovaná

zodpovedná strana sporu. Až vtedy, pokiaľ súd bude mať jednoznačne zistené, kto za trovy konania
pri zastavení konania zodpovedá podľa § 256 ods. 1 CSP, môže pristúpiť k aplikácii ust. § 257 CSP,
kedy súd výnimočne náhradu trov konania neprizná. Musia pre aplikáciu ust. § 257 CSP však existovať
dôvody hodné osobitného zreteľa. V takom prípade je potrebné zistiť, či na strane úspešnej strany sporu
alebo na strane neúspešnej strany sporu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré buď strane

úspešnej neprizná náhradu trov konania, alebo stranu neúspešnú nezaviaže na jej náhradu. Táto úvaha
sa musí premietnuť aj do znenia prvoinštančného výroku o trovách konania, kedy nie je možné paušálne
náhradu trov konania stranám nepriznať, keď nie je jasné, ktorá zo strán bola v spore zodpovedná za
zastavenie konania a ktorej zo strán, ktorá bola oprávnená v priebehu konania žiadať trovy konania pri
zastavení konania.

Aplikácia ust. § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy vtedy, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 256
ods. 1 CSP pri zastavení konania, súd však dôjde k záveru, že tu existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré túto náhradu celkom alebo sčasti neprizná. Súd musí svoje rozhodnutie náležite
odôvodniť najmä vo vzťahu k výnimočnosti celého prípadu a táto výnimočnosť môže spočívať buď v

okolnostiach prejednávanej veci alebo v okolnostiach na strane strán sporu jednej aj druhej. Nesmie
takéto rozhodnutie odporovať dobrým mravom a nesmie sa javiť ako neprimerane tvrdé voči stranám
sporu. Naviac, je súd povinný vyhodnotiť, či je v danom prípade dôvod aplikácie § 257 CSP úplný, alebo
len čiastočný.Rozhodnutie prvoinštančného súdu s poukazom na vyššie uvedené okolnosti nie je odôvodnené.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil
a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Úlohou prvoinštančného súdu bude v prvom rade vyhodnotiť z procesného hľadiska zodpovednosť za
vzniknuté trovy podľa § 256 ods. 1 CSP. Až v takom prípade pristúpi k prípadnej aplikácii ust. § 257 CSP,
a to v rozsahu úplnom alebo čiastočnom. Prvoinštančný súd svoje úvahy riadne odôvodní.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.