Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 20, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517204611
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3517204611.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej,
v spore žalobcu: VYFAKO, spol. s r.o., so sídlom Nitrianska Blatnica 5, Radošina,
IČO: 36 555 355, proti žalovanému: MOTOR HOUSE, s.r.o., so sídlom Potvorice 199,
IČO: 36 555 169, zast. M.. V. P., LL.M., advokátom, so sídlom v H., C. XXXX, o zaplatenie 194,83 Eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
9Cb/52/2017-47 zo dňa 16. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. rozhodol
o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 9,80 Eur, po právoplatnosti tohto uznesenia cestou
Slovenská pošta, a. s., so sídlom Bratislava, Partizánska cesta 9 a výrokom III. žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 194,83 Eur s príslušenstvom
a náhradu trov konania. Platobným rozkazom tamojšieho súdu zo dňa 28.06.2017 č. k. 9Cb/52/2017-13

bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom
uviedol, že pohľadávka žalovaného v požadovanej výške neexistuje a žaloba nie je dôvodná. Súd prvej
inštancie platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil s poukazom na § 267 ods. 3 CSP. Po nariadení
termínu pojednávania vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť, a to z dôvodu, že žalovaný dlžnú sumu
194,83 Eur uhradil. Doklad o úhrade nedoložil. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.05.2019
vyplynulo, že nárok žalobcu neuznáva, žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a nárok v požadovanej

výške neexistuje. Preto žiadal žalobu zamietnuť. Právne súd prvej inštancie poukázal na § 144, §
145 ods. 1 CSP. Vzhľadom k späťvzatiu žaloby súd prvej inštancie konanie zastavil s tým, že podľa §
146 ods. 1 CSP k späťvzatiu žaloby nebol potrebný súhlas žalovaného. O vrátení kráteného súdneho
poplatku žalobcovi rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. O trovách
konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP s odôvodnením, že žalobca procesne spôsobil zastavenie
konania. Tvrdil síce, že došlo k úhrade dlžnej sumy, avšak doklad o tom súdu nepredložil, pričom

žalovaný naďalej tvrdil, že pohľadávku neuznáva a nárok žalobcu neexistuje. Súd prvej inštancie preto
vinu za zastavenie konania procesne pričítal žalobcovi a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu
trov konania.

2. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku III. o trovách konania podal žalobca v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Odvolanie zdôvodnil § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP. Nesúhlasil so záverom súdu

prvej inštancie, že procesne zavinil zastavenie konania a ani s tým, že neuniesol ťarchu dôkazného
bremena.Žalobcaďalejuviedol,žezaposkytnutéslužbyvystavilžalovanémufaktúruzadecember2016,ktorú žalovaný neuhradil. Pohľadávku upomínal neúspešne, preto podal návrh na vydanie platobného
rozkazu. K odporu žalovaného proti platobnému rozkazu sa vyjadril zo dňa l3.10.2017. Dňa 11.12.2017
bol žalobca telefonicky kontaktovaný L. S., ktorá žiadala o číslo účtu, aby mohla uhradiť žalovanú sumu

v zmysle platobného rozkazu. Dôkazné bremeno tak žalobca uniesol preukázaním zmluvami, faktúrou
a upomienkami, čo bolo súdu predložené. Žalovaná faktúra, ktorá bola predmetom žaloby bola dňa
13.12.2017 uhradená. Uhradením záväzku žalovaný svoj dlh uznal. Ďalej žalobca uviedol, že keďže je
nesporné, že žalovaný uhradil faktúru až po podaní žaloby, procesne zavinil zastavenie konania a nie
žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku III. zmenil tak, že žalobcovi sa

priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. V závere odvolania žalobca
uviedol, že prílohami odvolania sú: plnomocenstvo, výpis z účtu preukazujúci úhradu pohľadávky (dôkaz
výpis z účtu z 13.12.2017) a osvedčenie o registrácii pre DPH.

3. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu písomne podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 zákona č.
160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti výroku III. o trovách konania je potrebné ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania

nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že žalobca sa návrhom, doručeným
súdu prvej inštancie dňa 21.04.2017 domáhal zaplatenia žalovanej sumy 194,83 Eur s príslušenstvom
titulom neuhradenej faktúry za vykonané služby. Okresný súd Trenčín dňa 28.06.2017 č.k.

9Cb/52/2017-13 vydal platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil žalovanú sumu zaplatiť spolu s
príslušenstvom a trovami konania. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal
nárokžalobcustým,že vtakejtovýškeneexistuje. Pozrušeníplatobnéhorozkazuvdôsledkupodaného
a odôvodneného odporu bolo súdu prvej inštancie dňa 14.05.2019 žalobcom doručené späťvzatie
žaloby z dôvodu, že žalovaný žalovanú sumu uhradil. V písomnom vyjadrení k späťvzatiu žaloby

žalovaný opätovne deklarovaný nárok žalobcu spochybnil a namietal aj jeho výšku. Okresný súd Trenčín
uznesením zo dňa 16.05.2019 č.k. 9Cb/52/2017-47 konanie zastavil, žalobcovi vrátil krátený súdny
poplatok a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže žalobca zavinil
zastavenie konania. Žalobca tvrdil, že došlo k úhrade žalovanej sumy, doklad o tom súdu nepredložil a
žalovaný naďalej tvrdil, že pohľadávku neuznáva. V odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu v časti

o trovách konania žalobca uviedol, že žalovaný žalovanú sumu uhradil po podaní žaloby a v prílohe
prikladá výpis z účtu preukazujúci jeho úhradu. Výpis z účtu však ako dôkaz o úhrade žalovanej sumy
k odvolaniu pripojený nebol.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konaniaprostistrane.Pojem„procesnézavinenie“použitývustanovení§256CSP,saposudzujevýlučne
z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového konania sa spravuje zásadou zodpovednosti za
výsledok konania alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade zastavenia konania súd

posudzuje zodpovednosť za procesné zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP ). Zisťovanie tejto procesnej zodpovednosti pri rozhodovaní o trovách
konania, nie je rozhodovaním meritórnym, preto sa v tomto štádiu konania neaplikujú princípy platné na
rozhodovanie o veci samej. Ak nie je preukázané nepochybne niečo iné, v zásade platí, že za zastavenie
konania na základe späťvzatia žaloby vždy nesie procesnú zodpovednosť žalobca.

7. Odvolací súd preskúmaním uznesenia (v napadnutej časti výroku o trovách konania), ako aj obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne uložil žalobcovi podľa § 256
ods. 1 CSP povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému, ktorý mal v konaní úspech z dôvodu
zastavenia konania, ktoré zavinil žalobca, keďže po podaní žaloby svoj návrh zobral späť. Žalobca v

konaní nepreukázal žiadnym dokladom, že žalovaný žalovanú sumu uhradil. Tento nebol pripojený ani
k odvolaniu napriek tomu, že žalobca uviedol, že tvorí prílohu odvolania (výpis z účtu preukazujúci
úhradu pohľadávky). Ani lustráciou elektronického súdneho spisu sp.zn. 8Cob/47/2019 nemal odvolací
súd preukázané, že mu bol doklad o úhrade žalovanej sumy zaslaný. Odvolací súd tiež poukazujena skutočnosť, že žalobca bol v odvolacom konaní už zastúpený právnym zástupcom. Preto právny
zástupca žalobcu mal predpokladať, aké účinky vyvolá neunesenie dôkazného bremena na strane
žalobcu o preukázaní uhradenia žalovanej sumy pri rozhodovaní o trovách konania a vyhodnotení, kto

zavinil zastavenie konania.

8. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku
III. o trovách konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zhode s § 256 ods. 1,
§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný
bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Preto by mu patril nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti žalobcovi, avšak tieto mu v odvolacom konaní nevznikli. Preto mu odvolací súd ich
náhradu nepriznal.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).