Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 26, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/141/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216217497
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216217497.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v spore strán: žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ D. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. M., X. XXX/XX a 2/ G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. M., X. XXX/XX, o

zaplatenie 11.977,68 eur s príslušenstvom, proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 12Csp/158/2016-104 zo dňa 20.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním vo výroku II. súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným

1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.111,07 eur a úrok do zosplatnenia úveru 2.047,68 eur
s úrokom z omeškania vo výške 331,62 eur a vo výške 8,05% ročne z istiny od 30.09.2015 až do
zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol
a výrokom III. o trovách konania rozhodol, že súd žalobcovi priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 20%. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 497, § 503 ods.
3 Obchodného zákonníka, § 52 ods.1, § 54 ods.1, § 53 ods. 9, § 524 ods.1, 2, § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a, § 4 ods.1 zák.č.258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch, § 5b
zák.č. 250/2007 Z.z, a vecne tým, že v danom prípade strany uzavreli zmluvu o úvere. Na preukázanie
tohto tvrdenia žalobca predložil súdu zmluvu o splátkovom úvere z 21.04.2009, v zmysle ktorej bol
žalovaným poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške 11.300,-- eur. Žalovaní nárok žalobcu ani
po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporovali. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že žaloba bola sčasti podaná dôvodne. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaní riadne úver

nesplácali,úverbolzosplatnený29.09.2015.Žalobcavšaknemánároknasplátkysplatnéaždozmluvou
určenej splatnosti úveru (v nich je rátané aj s úrokom - pri riadnej platobnej disciplíne žalovaných),
výlučne len na nesplatenú úverovú istinu a na úrok z úveru výlučne do času zosplatnenia úveru (v
zmyslerozhodnutiaNSSRvovecisp.zn.4Obo/143/1998:„primimoriadnomzosplatneníúveruveriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má

právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania
s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Nastupuje tak stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov,
teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej

držby prostriedkov spotrebiteľom. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia apočnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3 a nar. vl. 87/1995 Z. z.“), preto súd v časti nároku
na úrok z úveru pre čas po odstúpení od zmluvy (zosplatnení úveru) žalobu zamietol. V zostávajúcom
nároku súd žalobe vyhovel, zároveň priznal aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v percentuálnej
sadzbe v súlade so zákonom) z priznanej čiastky odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaní sa
s vrátením úveru preukázateľne dostali do omeškania. Súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal

nárok na náhradu trov voči žalovaným v rozsahu 20%, podľa pomeru procesného úspechu žalobcu a
žalovaných 60%:40%).

2. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v časti, v ktorej súd žalobu zamietol (o zaplatenie
4.818,93 Eur s príslušenstvom), z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd žalobcovi priznal sumu 5.111,07 Eur ako istinu, sumu 2.047,68 Eur ako
úrok do zaplatenia úveru a sumu 331,62 Eur ako vyčíslený úrok z omeškania. Súd žalobu odôvodnil
tým, že žalobca nemá nárok na zmluvné úroky vypočítané po zosplatnení úveru. V zmysle podanej

žaloby si žalobca uplatnil nárok na sumu 11.977,68 Eur, ktorá pozostáva zo 66 splátok, splatných od
10.11.2013 do 10.04.2019 po 181,48 Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, že žalobcovi neboli
priznané zmluvné úroky po zosplatnení, avšak ich výpočet, resp. výpočet priznanej sumy súd v rozsudku
nijako nezdôvodnil, ani nešpecifikoval ako dospel k priznanej sume. Žalobca sa v zásade nebráni
nepriznaniuriadnychzmluvnýchúrokovvyčíslenýchpozosplatneníúveru,kčomudošlodňa29.09.2015,

ale žalobcovi nie je zrejmé z čoho priznaná suma pozostáva a ako k nej súd dospel. Z rozsudku nie
je zrejmé, ako súd k priznanej časti vyhovenia návrhu dospel, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nedostatok odôvodnenia. Z tohto nie je možné zistiť ani akými úvahami sa súd pri rozhodovaní
riadil. Rozsudok je možné považovať za zmätočný a žalobcovi bola postupom súdu odňatá možnosť
konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na judikáty a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa

23.09.2009, sp.zn. 6Sžo/6/2009 a 6Cdo/139/2011 a 7Cdo/31/2011. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutej časti zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1
Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti

(§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) a f) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového

poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1
písm. c ) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391

ods. 1 Civilného sporového poriadku).

6. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.11.2016 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by boli žalovaní zaviazaní k
zaplateniu istiny vo výške 11.756,60 eur, úroku z omeškania v sume 331,62 eur a v sadzbe 8,05% ročne
od 30.09.2015 do zaplatenia a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok

odôvodnil tým, že žalovaným bol poskytnutý úver právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa,
a. s., Bratislava) vo výške 11.300,-- eur, ktorý mali žalovaní splácať po 181,48 eur mesačne od mája
2009 do apríla 2019 vždy k 10. dňu mesiaca. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015
bola pohľadávka voči žalovaným postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovalasumu 12.434,68 eur a pozostávala z istiny 8.796,77 eur, úroku 3.111,43 eur, úroku z omeškania
426,03 eur a poplatkov 100,45 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení. Výška a špecifikácia
pohľadávky v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú

sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. V konaní si žalobca uplatňuje splátky úveru splatné od 10.11.2013
do 10.04.2019 v počte 66 a v celkovej výške 11.977,68 eur. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil
poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Od oznámenia postúpenia pohľadávky žalovaný
nezaplatil žiadnu sumu. V písomnom podaní z 12.06.2017 doplnil, že žalovaní na úvere zaplatili spolu
9.356,09 eur, z toho na úverovú istinu bola započítaná čiastka 6.188,93 eur, na úrok 2.458 eur, na

poplatky 696,41 eur a úrok z omeškania 12,75 eur. Ďalším doplňujúcim podaním zo dňa 16.11.2017
uviedol, že úrok na úvere do zosplatnenia úveru predstavoval sumu 2.047,68 eur. Poukázal zároveň na
právnu úpravu obsiahnutú v §§ 505 a 506 Obchodného zákonníka, podľa ktorej je úrok z úveru dlžník
povinný platiť do vrátenia peňažných prostriedkov.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil

nasledovný skutkový stav veci:
Zmluvou o splátkovom úvere č. 0193412166 zo dňa 21.04.2009 právny predchodca žalobcu žalovaným
poskytol úver vo výške 11.300 eur s úrokom 14,6% ročne. Úver mali žalovaní splatiť v 120 mesačných
splátkach po 181,48 eur, vždy k 10. dňu mesiaca od mája 2009 do apríla 2019. Ročná percentuálna
miera nákladov bola vyčíslená na 16,71%. Podľa bodu 7.6.1 VOP (ktoré sa stali súčasťou zmluvy) bola

banka oprávnená pri omeškaní klienta so splatením jednej splátky trvajúcom viac ako 10 dní vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru. Banka listami zo dňa 09.09.2015 upozornila žalovaných na omeškanie so
splácaním v sume 4.999,35 eur s výzvou na úhradu do 15 dní, následne listami zo dňa 30.09.2015
vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru k 29.09.2015 s vyčísleným zostatkom 12.319,82 eur. Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 postupca - Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava postúpil na

postupníka - žalobcu okrem iných aj pohľadávku vedenú voči žalovaným vo výške celkom 12.434,68
eur. Podľa špecifikácie postúpenej pohľadávky predstavovala istina sumu 8.796,77 eur, úroky celkom
3.537,46 eur a poplatky 100,45 eur, posledná úhrada na úvere bola vykonaná dňa 10.06.2013.

8. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku <.). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorýzodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

11. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu a preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd
dospelkzáveru,žepredmetnérozhodnutienezodpovedávyššieuvedenýmzákonnýmpredpokladomna
obsah a vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd po dôslednom preštudovaní spisu a v ňom doložených
listinných dôkazov konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný.

12. Každá strana má procesné právo na to, aby každé rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, pričom
limitom pre dôvody je samotný výrok rozhodnutia. Znamená to, že odôvodnenie rozhodnutia musí byť
v súlade s výrokom rozhodnutia. Pokiaľ tomu tak nie je, takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné a nie
je procesnou zárukou práva na spravodlivé konanie. Odôvodnenie rozhodnutia preto musí nadväzovať
na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Odôvodnenie rozhodnutia je jeho dôležitou
obsahovou náležitosťou, ktorá musí plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým musí presvedčiť strany sporu

o správnosti postupu súdu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných
pravidiel konania posilňovanie dôvery účastníka súdneho konania v správnosť rozhodovania, ktoré
následne vedie k tomu, aby fyzické, resp. právnické osoby dobrovoľne plnili svoje povinnosti vyplývajúce
z vydaného rozhodnutia. Nemenej dôležitou funkciou je aj kontrolná funkcia spočívajúca v tom, že
každé rozhodnutie je možné preskúmať, pričom presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému

uplatňovaniu opravných prostriedkov. Pokiaľ absentuje logická nadväznosť výroku a odôvodnenia
rozhodnutia a odôvodnenie rozhodnutia sa nezaoberá skutkovými zisteniami je rozhodnutie súdu
nepreskúmateľné.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vyššie uvedené

kritériá kladené na odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa. Z obsahu odôvodnenia skutočne vyplýva, z čoho
pozostáva nárok, ktorý súd žalobcovi priznal, akými úvahami sa pri priznaní takejto sumy riadil a súd ani
nezdôvodnil ako dospel k priznanej sume. Potom nie je zrejmé, čo súd žalobcovi priznal a čom žalobu
zamietol.

14. Za týchto okolností je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný,
jeho odôvodnenie nezodpovedá požiadavkám zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom,
odňal tak stranám možnosť konať pred súdom, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred

odvolacím súdom (ktorému neprináleží nahrádzať v plnom rozsahu konanie pred súdom prvej inštancie)
a tým tiež bola naplnená dôvodnosť odvolacej argumentácie žalobcu.

15. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť v

opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (nepreskúmateľného rozhodnutia) súdom vyššej
inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy. Tomu zodpovedá aj znenie
ustanoveni § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie
súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1

Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ
existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie
potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

16. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia §

389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1
Civilného sporového poriadku vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený

nárok na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť vychádzajúc
zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov
Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to najmä so
sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonnýchustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku v každom výroku odôvodniť tak, aby jeho odôvodnenie bolo
presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy, a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so
špecifickými námietkami a relevantnou argumentáciou strán.

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

19. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).