Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/215/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119203732
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2119203732.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Mgr. A. A., PhD., nar. XX.X.XXXX,
bytom H., Z. XXXX/XX, zastúpeného splnomocnencom: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,
s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom Trnava, Hlavná 31, proti žalovanej: Mgr. W. A., PhD., na. XX.XX.XXXX,
bytom H., Z. XXXX/XX, o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením

Okresného súdu Trnava č. k. 20C/105/2018-31 zo dňa 20.12.2018 v spojení s uznesením Krajského
súduvTrnaveč.k.10Co/80/2019-123zodňa1.4.2019,naodvolaniežalobcuprotiuzneseniuOkresného
súdu Trnava č. k. 21C/15/2019-26 zo dňa 2. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s použitím § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326
ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1 veta prvá, 2, § 336 ods. 1, § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že návrh na zrušenie neodkladného opatrenia (z dôvodu, že
všetky oznámenia o priestupkoch podané žalobkyňou boli odložené ako nedôvodné, preto neodkladné
opatrenie bolo vydané na základe falošných obvinení, sťažnosť voči postupu policajtov pri vykázaní
z obydlia bola posúdená ako čiastočne dôvodná a do dnešnej doby nebolo vznesené obvinenie voči
žalobcovi) nie je dôvodný. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 20C/105/2018 zistil, že uznesením

okresnýsúdč.k.20C/105/2018-31zodňa20.12.2018vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvTrnaveč.
k. 10Co/80/2019-123 zo dňa 1.4.2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalobcovi ako žalovanému
uložil dočasne nevstupovať do rodinného domu - stavba so súpisným č. XXXX, postavená na parcele
registra "C" s parc. č. 4021/824, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 202 m2, druh stavby: 10
- Rodinný dom, popis stavby: rodinný dom s garážou, na pozemok, parcela registra "C" s pare. č.
4021/684 o výmere 400 m2, zastavaná plocha a nádvorie s na pozemok, parcela registra "C" spare.

č. 4021/824 o výmere 202 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na L V č. XXXXX
vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava pre k. ú. H., obec H., okres Trnava, a to až do
právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Pričom mal preukázané, že žalobkyňa (v tomto konaní
žalovaná) a žalovaný (v tomto konaní žalobca) sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti. Z jednotlivých záznamov o podaní oznámenia voči žalovanému a zo zápisnice o trestnom
oznámení, ako aj zo samotného vyjadrenia žalovaného k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

mal preukázané, medzi žalobkyňou a žalovaným dochádza veľmi často ku konfliktom, hádkam a
napätýmsituáciám,čohosvedkamisúichspoločnémaloletédeti.Zpotvrdeniaovykázanízospoločnéhoobydlia mal preukázané, že podľa § 27a ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zboru v znení
neskorších predpisov bol žalovaný dňa 12.12.2018 v čase o 20:50 hod. vykázaný zo spoločného obydlia
žalobkyneakoohrozenejosoby.Konaniežalovanéhokžalobkyniopísanévnávrhuvzbudzujeobavuojej

život, telesné a duševné zdravie, ako aj život, telesné a duševné zdravie maloletých detí pochádzajúcich
zmanželstvažalobkyneažalovaného.Odvolacísúdvuzneseníč.k.10Co/80/2019-123zodňa1.4.2019
konštatoval, že jednotlivé skutky žalovaného označené žalobkyňou za schválnosti zdanlivo samy o
sebe nenavodzujú dojem, že ide o násilie, avšak práve hromadnosť, opakovanie a sústavné trvanie
skutkov žalovaného, malo za následok, že spolužitie žalobkyne so žalovaným sa stalo objektívne

neznesiteľnýmaneakceptovateľným,hrubonarúšajúcimkvalituživotažalobkyne,ktorájenútenáznášať
negatívne následky správania žalovaného, vykonávať aktivity na svoju obranu v snahe eliminovať
uvedené následky, odchádza z domu, aby sa vyhla stretnutiam so žalovaným. Zo strany žalobkyne tak
dochádza k nechcenej reakcii na zneužitie prevahy moci žalovaného, ktorý namiesto pokojného výkonu
práva na bývanie a pozitívnej spolupráce pri výkone rodičovských povinností, zameriava (zneužívajúc
svoje právo na bývanie v spoločnom obydlí) slovné útoky voči žalobkyni, ako to vyplýva i z predloženého

zvukového záznamu, vrátane posielania žalobkyne preč z domu, zhadzovania jej osoby pred deťmi.
Jedná sa o schválnosti žalovaného hrubo narúšajúce bývanie v spoločnom obydlí, žalovaný hrubým
spôsobom znepríjemňuje život žalobkyne, ako matky troch maloletých detí i v útlom veku. Ide tu o
prípad psychického násilia, ktoré dosiahlo taký stupeň intenzity, ktorý vyžaduje okamžitú dočasnú
úpravu pomerov. Podľa odvolacieho súdu na základe predložených listín (oznam o podaní oznámenia

zo dňa 3.10.2018, dodatok k podaniu oznámenia zo dňa 23.10.2018, záznam o podaní oznámenia
zo dňa 28.10.2018, záznam o podaní oznámenia zo dňa 2.11.2018, zápisnica o trestnom
oznámení zo dňa 14.11.2018, záznam o podaní oznámenia zo dňa 12.12.2018, potvrdenie o vykázaní
zo spoločného obydlia zo dňa 12.12.2018), vyjadrení strán, možno konštatovať, že v danom prípade
žalobkyňa osvedčila potrebu úpravy vzťahov medzi stranami sporu pre dôvodné podozrenie z násilia,

ktorého sa dopúšťal žalovaný voči žalobkyni, a teda opodstatnene sa domáhala uloženia povinnosti, aby
žalovaný nevstupoval dočasne do domu, pričom žalovaný bol už policajtom vykázaný z predmetných
nehnuteľností. Zo spisu okresného súdu Trnava sp. zn. 20C/105/2018 mal preukázané, že podľa
prvoinštančného ako aj odvolacieho súdu žalobkyňa osvedčila potrebu úpravy vzťahov medzi stranami
sporu nielen oznámeniami odporkyne o spáchaní priestupkov žalobcom, ale aj ďalšími predloženými

listinami a to trestným oznámením žalovanej, potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia, návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadrením žalobcu k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že neodkladné opatrenie bolo vydané len na základe
oznámené žalovanej o spáchaní priestupkov. Okresný úrad Trnava navyše pri posudzovaní oznámení
žalovanej o priestupkoch posudzoval každý skutok jednotlivo. Odvolací súd v

uznesení č. k. 10Co/80/2019-123 zo dňa 1.4.2019 konštatoval, že jednotlivé skutky žalobcu zdanlivo
samy o sebe nenavodzujú dojem, že ide o násilie, avšak práve hromadnosť, opakovanie a sústavné
trvanie skutkov malo za následok, že spolužitie žalovanej a žalobcu sa stalo objektívne neznesiteľným
a neakceptovateľným, hrubo narúšajúcim kvalitu života žalovanej. Podľa vyjadrenia žalovanej medzi
stranami stále dochádza ku konfliktom, hádkam a napätým situáciám, z ktorého dôvodu doplnila

trestné oznámenie vo veci začatého trestného stíhania pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby
k ČVS:ORP-1716/1-VYS-TT-2018St dňa 12.7.2019 na Krajskej prokuratúre v Trnave, ktoré konanie
doposiaľ nie je právoplatne skončené. K tvrdeniu žalobcu, že sťažnosť voči postupu policajtov pri
vykázaní z obydlia bola posúdená ako čiastočne dôvodná súd prvej inštancie uviedol, že táto
skutočnosť bola známa už v čase vydania neodkladného opatrenia a túto zohľadnil aj odvolací súd vo

svojom rozhodnutí v bode 23 odôvodnenia: „Vo vzťahu k sťažnosti žalovaného voči postupu policajta a
k tvrdeniu, že táto bola po prešetrení vyhodnotená ako opodstatnená, je potrebné uviesť nasledovné. Z
upovedomenie KR PZ v Trnave z 13.3.2019 č. KRPZ-TT-OKS-84/2018-Sť vyplýva, že sťažnosť týkajúca
sa žiadosti zaslania úradného záznamu spísaného policajtom bola posúdená ako žiadosť a postúpená
na OR PZ v Trnave. Pokiaľ ide o sťažnosť voči samotnému vykázaniu (a teda najpodstatnejšiu časť pre

danékonanie),vykázaniežalovanéhozospoločnéhoobydliabolovyhodnotenéakosúladnésozákonom
č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore a preto sťažnosť v tejto časti bola posúdená ako neopodstatnená (v
častiach týkajúcich sa potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia z 12.12.2018 z dôvodu, že
bolo neúplné, došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, a tiež poučenie vykázanej
osoby nebolo v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi“).

4. Záverom súd prvej inštancie uzavrel, že v rámci rozhodovania o návrhu na zrušenie uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia a teda
ani správnosť posúdenia upovedomenia KR PZ v Trnave z 13.3.2019 č. KRPZ-TT-OKS-84/2018-Sť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia prvoinštančným ani odvolacím súdom.
Z upovedomenia KR PZ v Trnave z 13.3.2019 č. KRPZ-TT-OKS-84/2018-Sť však jednoznačne
vyplýva, že sťažnosť voči samotnému vykázaniu žalovaného zo spoločného obydlia bola v tejto časti

posúdená ako neopodstatnená. Uvedené teda nepredstavuje zmenu skutkových okolností, ktorá by
nastala po vyhlásení uznesenia o neodkladnom opatrení, v dôsledku ktorej by odpadli dôvody nariadenia
neodkladného opatrenia. K tvrdeniu, že do dnešnej doby nebolo vznesené obvinenie voči osobe
žalobcu okresný súd uviedol, že táto skutočnosť ako dôvod pre zrušenie neodkladného opatrenia je
taktiež irelevantná z dôvodu, že ani táto nepredstavuje žiadnu zmenu oproti stavu existujúcemu v

čase nariadenia neodkladného opatrenia, kedy súd vychádzal zo zápisnice o trestnom oznámení
podanom žalovanou dňa 14.11.2018, ktoré navyše táto dňa 12.7.2019 doplnila na Krajskej prokuratúre
v Trnave a trestné konanie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, teda stále prebieha pod
ČVS:ORP-1716/1-VYS-TT-2018St a doposiaľ nie je právoplatne skončené. S poukazom
na uvedené dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré trvajú, je potrebné, aby
pomery medzi stranami sporu zostali naďalej upravené nariadeným neodkladným opatrením. Žalobca

nepreukázal, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol napadnuté uznesenie
zmeniť a nariadené neodkladné opatrenie zrušiť. Poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. d), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že podaniu návrhu na rozvod v apríli

2018 predchádzalo mnoho zásadných situácií. Ešte v januári 2017 matka od otca požadovala
mesačne sumu 1.500,- Eur, uvedenému otec vyhovel. Časom túto sumu otec nezvládal ďalej platiť o
čom matku informoval v máji 2017. V júli 2017 bola podpísaná dohoda o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva, kde sa väčšinovou vlastníčkou rodinného domu stala matka a otec na seba prevzal
väčšinu dlhov patriace do bezpodielového vlastníctva. V apríli roku 2018 matka otcovi oznámila, že už

nemá záujem na pokračovaní manželstva a žiadala otca, aby uzatvoril rodičovskú dohodu, na základe
ktorej by boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti, otec by bol oprávnený sa s nimi stretávať
každý druhý víkend a platil by na maloleté deti privysoké výživné. Pokiaľ by otec s týmto variantom
nesúhlasil, matka mu oznámila, že druhá možnosť je ísť cestou „tvrdej represie,“ podávaním trestných
oznámení s tým, že otec bude vykázaný zo spoločného obydlia a bude mu zakázaný vstup do neho.

Matka uvedenú situáciu a následnú realizáciou hrozieb pripravovala dopredu s odborne
spôsobilou osobou v oblasti práva o čom disponuje aj relevantnými dôkazmi, e-mailovou komunikáciou
matky s odborne spôsobilou osobou, ktorá je dnes matkinou najlepšou priateľkou, a ktorú matka žiada
predvolať ako svedka v „účelovom“ doplnení trestného oznámenia. Matka podala v priebehu krátkeho
obdobia spoločne 6 trestných oznámení, z ktorých 5 bolo postúpených na Okresný úrad Trnava, odbor

všeobecnej vnútornej správy. Týchto 5 priestupkových konaní bolo právoplatne skončených odložením
veci podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „Zákon o priestupkoch“ v príslušnom gramatickom tvare). Má za to, že matka sa
snažila otca účelovo kriminalizovať a svoje oznámenia použila na účel vydania neodkladného opatrenia.
Posledné oznámenie bolo podkladom pre začatie trestného stíhania vo veci, pričom z obsahu spisového

materiálu má za to, že toto trestné konanie bude zastavené. Dňa 12.12.2018, pár dní pred Vianocami,
matka zavolala na otca políciu v čase o 20:50 hod. a policajná hliadka vykázala otca zo spoločného
obydlia na 10 dní. Dôvodom bola aj skutočnosť, že matka na otca podala 5 oznámení o
priestupku, ktoré v tej dobe boli nepreskúmané ako aj trestné oznámenie, kde otec nebol a nie
je dodnes ani len obvinený. Má za to, že ak by v tej dobe polícia vedela výsledok všetkých oznámení

(nedôvodné) nemala by dôvod vylúčiť otca zo spoločnej domácnosti. Po tomto vykázaní matka dňa
19.12.2018 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súd. K podávaniu trestných
oznámení a volaniu policajných hliadok sa vyjadrila aj maloletá H. A., ktorá pred znalcom uviedla v časti
„Z rozhovoru s deťmi“ nasledovné: „K rodičom nevie čo má povedať, myslí si, že mamina často na ocina
volala políciu, ale nebolo prečo. ... Sama sa otcom necítili nejako ohrozená, ani sa nebála o mamu, či

súrodencov.“ Aj táto výpoveď dokresľuje situácie, za ktorých matka na otca volala policajné hliadky a
podávala trestné oznámenia. Navrhovateľ návrh na zrušenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že
všetky priestupkové konania, ktoré voči nemu boli vedené, boli zo strany okresného úradu posúdené
ako nedôvodné, a tieto konania boli odložené, nakoľko podané oznámenia neodôvodňovali začatie
konania o priestupkoch alebo postúpenie veci. Nakoľko v čase vydania neodkladného opatrenia bolo

voči navrhovateľovi vedených 5 priestupkových konaní a jedno trestné konanie, v rámci ktorého nebolo
vznesené obvinenie, a v deň podania návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia bolo všetkých
5 priestupkových konaní odložených, máme za to, že odpadlo niekoľko z dôvodov, pre ktoré bolo
neodkladné opatrenie nariadené a týmto spôsobom sa podstatne zmenila skutková situácia. Tak akouviedol Krajský súd v Trnave, až hromadnosť a opakovanie skutkov navrhovateľa malo za následok
vydanie neodkladného opatrenia, tak za stavu odmietnutia oznámení o priestupku platí, že jeden jediný
skutokprektorýsavedietrestnékonanieniejesámosebedôvodomnatrvanieneodkladnéhoopatrenia,

a to najmä za stavu, kedy v trestnom konaní nebolo vznesené obvinenie a zo znaleckého posudku č.
10/2019 vypracovaného PhDr. Zuzanou Bielikovou, Levice v trestnom konaní vyplýva, že odporkyňa
nemá žiadne známky týranej osoby ani syndróm týranej ženy. Účelovosť konania odporkyne dokladá aj
fakt, že dňa 9.7.2019 si prevzala návrh navrhovateľa na zrušenie neodkladného opatrenia za účelom
vyjadrenia sa k nemu a už dňa 12.7.2019 podala doplnenie trestného oznámenia, v ktorom popisuje

skutky, ktoré sa stali niekoľko mesiacov pred dňom 12.7.2019. Pokiaľ by boli skutočnosti uvedené v
doplnení trestného oznámenia dôveryhodné, odporkyňa by s ich oznámením nečakala do 12.7.2019,
ale tieto skutočnosti by oznamovala priebežne. Trvaním účinkov neodkladného opatrenia za stavu, kedy
jednotlivé dôvody na jeho vydanie odpadli, dochádza k závažným zásahom do práva navrhovateľa ako
spoluvlastníka spoločnej nehnuteľnosti na pokojné užívanie majetku v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej
republiky a do práva na súkromný a rodinný život navrhovateľa v zmysle čl. 8 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Ako dôsledok neodkladného opatrenia sa navrhovateľ
dostáva do zlej ekonomickej situácie, bol nútený si zobrať ďalší úver, aby vôbec mohol uhradiť náklady
na bývanie a výživné pre svoje maloleté deti. Navrhovateľ bol nútený sa presťahovať z trojizbového
bytu do jednoizbového bytu, čím stratil možnosť aby maloleté deti mohli u neho prespávať a tráviť s
nimi zmysluplný čas.

6. Žalovaná odvolanie nepodala k odvolaniu žalobcu sa vyjadrila a uviedla, že napadnuté uznesenie
navrhuje potvrdiť. Žalobca v súčasnosti býva v trojizbovom byte v N. a deti tam môžu prespávať,
mesačne platí prenájom vozidla značky Toyota Hybrid C-HR. EČ - BL 665UB, ktorého cena za
mesačný prenájom sa pohybuje cca vo výške 500,- Eur mesačne. Okrem toho si zakúpil nový televízor,

mobilný telefón, bol na dovolenke v Taliansku a následne aj v Rusku. Uvedené nenasvedčuje, že trpí
finančnou núdzou. Podľa psychologických posudkov nachádzajúcich sa v rozvodovom spise vyplýva,
že žalobca trpí emočne nestabilnou poruchou osobnosti impulzívneho typu, je nevyspytateľný, prežíva
dlhodobo frustračný hnev na žalovanú. Práve uvedené charakteristiky jeho osobnosti sú príčinou
psychického násilia, ktorého sa permanentne dopúšťa bez toho, aby bol vôbec schopný sebareflexie a

posúdenia dôsledkov vlastného konania. Uvedené násilie naďalej nielenže pretrváva, ale má stupňujúcu
sa tendenciu, preto je zachovanie neodkladného opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie fyzickej
bezpečnosti žalobkyne a zdravého vývinu troch maloletých detí zverených do jej starostlivosti. Dňa
27.8.2019 žalobca vzal náhle a bez dohody maloletého syna H. z hokejového tréningu a viac neodovzdal
jeho matke, a to i napriek písomným výzvam a právoplatnému a vykonateľnému uzneseniu okresného

súdu Trnava zo dňa 23.1.2019 č. k. 39P/26/2018-181, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie
(tri maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke, upravený stretávanie počas prázdnin).
Podala žalobu na vyporiadanie podielového vlastníctva, v ktorom vidí jediný zákonný spôsob ukončenia
patologického vzťahu a konania žalobcu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej
aj CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) skôr, ako
mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať
naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

10. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní

a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť
rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva
duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n)prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o
návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

11. Ustanovenie § 357 písm. a) až o) CSP stanovuje, proti ktorým uzneseniam súdu prvej inštancie je
odvolanie prípustné, čo znamená, že odvolanie sa pripúšťa iba voči tým uzneseniam, ktoré sú v zákone
taxatívne vypočítané.

12. Z citovaného znenia ust. § 357 písm. e) CSP vyplýva, že zákonodarca pripustil odvolania len

proti uzneseniu, ktorým bolo zrušené neodkladné opatrenie podľa § 334 a § 335 ods. 1 CSP a
teda nie v prípade, keď bol návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý, ako je daný
prípad. Odvolací súd v tejto súvislosti na porovnanie poukazuje na ust. § 357 písm. d) CSP, zo znenia
ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné proti každému uzneseniu súdu, ktorým rozhodol o návrhu na
nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, bez ohľadu na to, ako súd rozhodol, teda
či nariadil neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenia, alebo takýto návrh zamietol (v obdobnej veci

rozhodol NS SR uznesením spis. zn. 1Obo/15/2018).

13. Na závere uvedenom v odseku 12 nič nemení ani nesprávne poučenie súdu prvej inštancie
o prípustnosti odvolania, keď podľa § 362 ods. 3 CSP poskytuje stranám ochranu, len v prípade
nesprávnosti poučenia o neprípustnosti odvolania. Súd prvej inštancie nesprávnym poučením o

možnosti podania odvolania proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia
nezaložil možnosť podania odvolania proti uzneseniu, proti ktorému nie je zo zákona odvolanie
prípustné.

14. Keďže v danom prípade odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie

prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne o odvolaní
rozhodnúť, ale musel odvolanie v súlade s ust. § 386 písm. c) CSP odmietnuť.

15. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade,
že odvolanie bolo odmietnuté, a preto odvolací súd analogicky aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP, ktoré

upravuje problematiku najbližšiu k odmietnutiu odvolania, lebo v danom prípade konanie končí bez toho,
aby súd rozhodoval vo veci samej a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala
odvolanieprotirozhodnutiu,protiktorémuniejeodvolanieprípustné.Vnadväznostinauvedenéonároku
na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak,
žežalovanejakoprocesnefaktickyúspešnejstranepriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovi.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).