Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 4, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117221551
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2117221551.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: V. P., Z.. XX.XX.XXXX, A. XX, XXX XX Q., zastúpený: P.. F.
C., T. Q. Q. O. XX, K. XXX XX, proti žalovanému: L. A., Z.. XX.XX.XXXX, A. X/A, XXX XX Q., o zriadenie
vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa z a s t a v u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.11.2017 domáhal voči žalovanému zriadenia vecného
bremena na pozemkoch, ktoré sú momentálne vo vlastníctve žalovaného, spočívajúceho v práve
prechoduaprejazduvlastníkanehnuteľnosti-rodinnýdomsúp.č.XXX.Podanímdoručenýmtunajšiemu
súdu dňa 29.03.2018 žalobca zobral svoju žalobu späť a žiadal konanie zastaviť, nakoľko žalovaný po

podaní žaloby akceptoval zriadenie vecného bremena a medzi stranami sporu došlo dňa 09.02.2018
k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom vklad vecného bremena bol už zapísaný do
Katastra nehnuteľností SR. Predmetné skutočnosti preukázal žalobca rozhodnutím Okresného úradu
Trnava, katastrálny odbor zo dňa 07.03.2018, č. vkladu V. XXXX/XXXX. V nadväznosti na uvedené
žalobca žiada priznať voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko
žalovaný po podaní žaloby splnil to, čoho sa žalobca v tomto konaní domáhal, teda žalovaný je ten kto

procesne zavinil zastavenie konania.

2. Podaním doručeným súdu dňa 23.10.2018 sa k otázke nároku na náhradu trov konania vyjadril
žalovaný, ktorý s návrhom žalobcu na priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi nesúhlasil.
Žalovaný uviedol, že zmluva o zriadení vecného bremena, ktorá bola v rámci mimosúdnych jednaní
medzi stranami uzavretá, bola medzi stranami prejednávaná už od 14.06.2017 a v čase podania

žaloby zo strany žalobcu existovala medzi stranami už piata verzia zmluvy, ktorá bola pripomienkovaná
predovšetkým zo strany žalobcu. Žalovaný považuje žalobu za podanú na súd predčasne, nakoľko z
mimosúdnych rokovaní muselo byť žalobcovi zrejmé, že vec nebude pred súdom prejednávaná, keďže
žalovanýmalúprimnýzáujemsanavecidohodnúť.Žalovanýmázato,ženemožnomupričítaťzavinenie
na zastavení konania, keď sa so žalobcom dohodol mimosúdne na tom, čoho príprava započala ešte
pred podaním žaloby na súd.

3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

4.Podľa§145ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,akježalobavzatáspäťcelkom,súdkonaniezastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím

žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

6. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, súd v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami konanie zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím
žaloby, pretože k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.

7. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,

súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Žalobca zobral svoju žalobu späť, nakoľko medzi stranami bola uzavretá zmluva o zriadení vecného

bremena, teda došlo k dohode o tom, čoho sa žalobca v tomto konaní domáhal. Súd konštatuje, že
v civilnom súdnom procese platí okrem zásady úspechu v spore aj zásada procesnej zodpovednosti
vyjadrená v ust. § 256 ods. 1 CSP, ktorá stanovuje povinnosť nahradiť trovy konania tej zo strán, ktorá
zavinila zastavenie konania. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie na zastavení
konania,súdpriznánáhradutrovkonaniaprotistrane.Pojem„procesnézavinenie“,saposudzujevýlučne

z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej
súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr.
v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že

konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola
žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
Odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§
256 ods. 1) predstavuje ustanovenie § 257 CSP. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na

náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby
tieto trovy nahradila protistrane.

10. Je nesporným a v súdnej praxi ustáleným, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba,
ktorá bola podaná dôvodne, nárok na náhradu trov konania má žalobca voči žalovanému, pretože

žalovaný zavinil zastavenie konania. Súd poukazuje na to, že v danom štádiu konania sa dôvodnosť
podanej žaloby skúma len z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania
žalovaného k požiadavkám žalobcu - teda, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie
(v tejto súvislosti odkazuje súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7?M Cdo 1/2014:
Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru

úspechu vo veci vyjadrenej v § 142 OSP. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti § 146 ods.
1 písm. c) OSP s § 146 ods. 2 OSP vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia,
musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z

hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z
procesnéhohľadiska,atedazhľadiskavzťahuvýsledkusprávaniaodporcu(žalovaného)kpožiadavkám
navrhovateľa(žalobcu).Idetedaoto,čisanavrhovateľdomoholkuplatnenémunárokualebonie,pričom
súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný, alebo nie (uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3 Sžo 225/2010). Zavinenie na zastavení konania má žalovaný najmä vtedy, keď

žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť, pričom rozhodnou
je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca
žalobu späť. S poukazom na uvedené má súd za to, že pristúpenie žalovaným na uzavretie zmluvy o
zriadení vecného bremena so žalobcom je tým prípadom, kedy žalovaný po podaní žaloby plnil to, čoho
sa žalobca v súdnom spore domáhal a preto bola žalobcom žaloba vzatá späť. Z uvedeného dôvodu

má súd za to, že zavinenie na zastavení konania nutno pričítať žalovanému, ktorý plnením po začatí
konania procesne zavinil zastavenie konania a z tohto dôvodu má žalobca voči nemu nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.11. Súd v danej veci nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Skutočnosti uvádzané žalovaným,
a to, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko medzi stranami existovala ešte pred jej podaním

komunikácia o vyriešení danej situácie a pripomienkovanie zmluvy o zriadení vecného bremena, z
čoho bolo zrejmé, že k uzavretiu dohody medzi stranami príde aj bez súdneho konania, nie sú takej
povahy, aby ich bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo žaloby vyplýva, že
medzi stranami prebiehali od 26.05.2017 (t.j. pred podaním žaloby na súd) rokovania ohľadne zriadenia
vecného bremena na úrovni právnych zástupcov strán sporu, avšak žalovaný na emailové výzvy a

pripomienky zo strany žalobcu zo dňa 21.08.2017 a 05.09.2017 už nereagoval, na základe čoho žalobca
podal dňa 02.11.2017 na súd žalobu o zriadenie vecného bremena. Žalobca nepodal žalobu na súd
bezprostredne po výzvach svojho právneho zástupcu žalovanému, ale až po dvoch mesiacoch, čo súd
považuje za dostatočné obdobie na vyriešenie danej veci mimosúdne. Zároveň súd poukazuje na to, že
k uzavretiu dohody medzi stranami došlo až po doručení žaloby žalovanému, ktorého právny zástupca
dokonca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhuje dokončiť vec uzavretím zmluvy o zriadení vecného

bremena s obsahom zhodným so zmluvou zo dňa 07.06.2017 (tu súd poukazuje na to, že sa jedná o ten
návrh zmluvy, ktorý vypracoval právny zástupca žalobcu a ktorý bol žalovanému predložený, avšak ten
s týmto návrhom nesúhlasil a predložil žalobcovi nový návrh zmluvy a svoje pripomienky). Z uvedeného
teda vyplýva, že žalovaný až po začatí konania súhlasil s návrhom žalobcu. Trovy vzniknuté podaním
žaloby teda vznikli zavinením žalovaného, keďže ak by s návrhom zo strany žalobcu súhlasil ešte v júni

2017, k podaniu žaloby vôbec nemuselo dôjsť.

12. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia a nárok
na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 357 písm. a) a m) Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty

na podanie odvolania.